česť

ad honorem /-nó-/ lat. kniž.

in honorem /-nó-/ (na č., počesť, poctu) lat. kniž.

honoris causa /-nó- kauza/ (na č., na poctu, v spojení s akademickým titulom) lat.

victis honos /viktis/ (č. porazeným) lat. kniž.

šľachtic

šľachtic nem.

aristokrat (príslušník privilegovanej spoločenskej vrstvy) gréc.

gróf (najnižžší stupeň vyššej šľachty) nem. hist.

barón (najvyšší stupeň nižšej šľachty, najnižší stupeň vyššej šľachty) franc. hist.

bočkoroš (chudobný zeman, krpčiar) maď. pejor. zastar.

kurialista (zeman vlastniaci iba kúriu a malý pozemok) lat. hist.

rytier (stredný stupeň nižšej šľachty; š., kt. sa pri pasovaní zaviazal plniť povinnosti, ťažkoodený jazdec v stredovekom vojsku) nem. hist.

markíz (vyšší š. medzi grófom a vojvodom) franc. hist.

džentrík (najnižší stupeň nižšej šľachty) angl.

magnát (vysoký uhor. al. poľ. š.) lat.

predialista (drobný uhor. š., kt. mal pôdu len prepožičanú) lat. hist.

familiár (drobný uhor. š. v službách vyšších šľachticov) lat.

armalista

armálista (príslušník nižšej šľachty, vlastník erbu, ale bez pozemkov) lat. hist.

comes /ko-/ (šľachtický titul v Európe od 13. st.) lat.

bojar (najvyšší rus. š.) rus.

vajda (lénne knieža v Moldavsku a Rumunsku) maď. hist.

eupatrid (aténsky rodový š., 7. st. pr. n. l.) gréc.

fanariot (gréc. š. v službách osmanskej ríše) vl. m.

lord angl.

peer /pír/ (angl. vyšší š., vojvoda, markíz, gróf, vikomt a barón) franc.-angl.

mylord (oslovenie lorda) angl.

lordstvo (šľachtický titul angl. vyššieho š.) angl.

vikomt (príslušník angl. a franc. šľachty medzi grófom a barónom) franc.

baronet (nižší angl. š.) franc.-angl. hist.

earl /érl/ (vyšší angl. š., gróf) angl.

sir /sör, sér/ (nižší šľachtický titul vo Veľkej Británii, len s krstným menom) angl.

pair /pér/ (vysoký starofranc. š.) lat.-franc.

grandseigneur /granseňör/ (vysoký franc. š.) franc. hist.

comte /kónt/ (vyšší franc. š., gróf) lat.-franc.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (franc. šľachtický titul) franc.

dauphin /dofen/ (šľachtický titul v južnom Francúzsku) franc.

firšt (knieža) nem. hovor. zastar.

junker (príslušník nem., pruskej veľkostatkárskej šľachty) nem. hist.

freiherr /fraj-/ (nem. šľachtický titul nižší ako gróf, slobodný pán) nem.

ministeriál (nižší služobný š. v rímskonem. ríši) lat. hist.

jarl (šľachtický titul v Škandinávii) škand. hist.

nobil /nó-/

nobile /nó-/ (tal. š.; š. všeobecne) lat.-tal.

grand (najvyšší špan., kastílsky š.) špan. hist.

caballero /kavaljero/ (nižší špan. š., od 10. st.) špan.

kaballero

caballero /kavaľero, kabalero/ (nižší šľachtic v stredovekom Španielsku, plne vyzbrojený bojovník) špan.

hidalgo (nižší stredoveký špan. š.) špan.

fidalgo (nižší stredoveký port. š.) port.

don (špan. mužský šľachtický titul, spolu s krstným menom) špan.

emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.

boil

bagajin (turkotatarský š. v Bulharsku za prvých chánov) bulh. hist.

nojan

nojon (mongol. š.) mongol. hist.

gurgan (vysoký mongol. š.) mongol. hist.

kung (najvyšší čín. feudálny šľachtický titul) čín.

samuraj (voj. jap. š., bojovník, 12. – 18. st.) jap.

vazal kelt.-franc.

lénnik nem. hist.

man (držiteľ majetku udeleného, prepožičaného pánom, feudálom do osobného a neskôr do dedičného vlastníctva) nem. hist. práv.

páža (šľachtický mládenec vykonávajúci pri dvore rôzne drobné služby, osobný služobník šľachtica) franc. hist.

predikát (šľachtický titul, prídomok) lat. porovnaj hodnosť

pocta

hold (veľký prejav p., úcty) nem.

ovácie (prejav p., úcty, vzdávanie p. s prejavmi nadšenia, nadšená p. potleskom, volaním, jasaním) lat. pomn.

standing ovation /sten- ovejšn/ (búrlivé ovácie postojačky, najmä pri umeleckých vystúpeniach) angl.

proskynéza (najvyšší prejav úcty a oddanosti, kľaknutie a bozkanie zeme) gréc.

honorácia (poctenie, odmena, odmenenie) lat.

in honorem /-nó-/ (na p., na česť, na počesť) lat. kniž.

honoris causa /-nó- kauza/ (na p., na česť, v spojení s akademickým titulom) lat. porovnaj úctaodmena

hra

hra 1 (lit. dram. útvar pre divadlo)

dráma (najmä vážna h., jeden zo základných druhov umeleckej literatúry, v kt. sa dej uskutočňuje prostredníctvom priamej reči a konania postáv) gréc.

tragédia (základný dram. útvar s vážnym obsahom, v kt. sa hrdina dostáva do konfliktu so silami silnejšími ako on, napr. osud, zákony a pod., a v zápase s nimi podlieha al. umiera, trúchlohra) gréc.

komédia (základný dram. útvar s veselým obsahom a so šťastným koncom, zmierením) gréc.

fraška (drsne, hrubo komická veselohra vysmievajúca sa najmä z hlúposti a vonkajšej podoby, so zápletkami zo všedného života) tal. lit.

farce /fars/

farsa (franc. fraška zameraná na ľudské slabosti a neresti, 14. – 16. st.) franc. div.

sotie /soti/ (franc. stredoveká satirická fraška) franc. lit.

atellána (juhotal. improvizovaná ľudová fraška) vl. m. div.

buffa

buffonáda (prehnaná fraška) tal. div.

nó (žáner jap. tradičného divadla s tancom, recitáciou, so spevom a s hudbou) jap. div.

kjógen (krátka fraška vložená do predstavenia divadla nó) jap.

burleska (hrubá, drsná, nevyberaná veselohra vysmievajúca sa vážnym témam) tal.-franc.

vaudeville /vódvil/ (veselohra so spevmi a tancami, pôvodne franc. 18. st.) franc. lit. div.

commedia dell’arte /ko-/ (tal. improvizovaná profesionálna veselohra) tal.

harlekyniáda (tal. veselohra, v kt. vystupuje komická postava v pestrom kostýme) tal. div.

klauniáda

klaunéria (komické vystúpenie) angl.

tragikomédia (h. spájajúca prvky trúchlohry a veselohry) gréc.

tragifraška (h. spájajúca extrémne prvky trúchlohry a veselohry) gréc. + tal.

doudráma (dráma pre dve postavy) lat. + gréc.

monodráma (dráma pre jednu postavu) gréc.

konverzačka (h. založená na rozhovoroch postáv, najmä vtipných) lat. hovor.

opera (hudobnodram. dielo hrané na scéne, spevohra) tal.

opera seria (vážna opera) tal.

opera semiseria (polovážna opera) tal.

opera buffa (komická opera) tal.

singspiel /zingšpíl/ (nem. a rak. komická opera s hovorenými dialógmi) nem. hud.

masque /másk/ (angl. dvorná h. s hudbou a tancom, 16. – 17. st.) arab.-franc.

ballad opera /beled/ (angl. ľudová h. so spevmi, 18. st.) angl. div.

zarzuela /sarsu-/ (špan. div. útvar spájajúci spev a recitáciu, ľudová spevohra) špan. div. hud.

pasticcio /-čo/ (baroková opera zložená z častí iných diel) tal. hud.

opereta (druh hud. divadla so zábavným dejom, s hovorenými slovom a tancami) tal. div.

muzikál (hud. zábavná h. spájajúca reč, spev, hudbu a tanec) angl.

balet (javiskové tan. dielo) tal.

melodráma (dram. útvar, činohra spojená s hudbou, prednes básne al. činohra sprevádzaná hudbou) gréc.

pantomíma (dram. útvar, pri kt. sa dej vyjadruje výhradne pohybmi tela a tváre, bez slov, nemohra) gréc.

aktovka (h. s jedným dejstvom) lat.

auto (špan. jednoaktová h.) špan. div.

proverb (krátka veselohra rozvádzajúca obsah príslovia al. porekadla, jednoaktovka) lat. div. lit.

naumachia (h. napodobujúca veľkú námornú bitku) gréc. odb.

feéria (rozprávková výpravná h.) franc.

pastorála

pastorela (h. s motívmi z pastierskeho života) tal. lit.

dilégia (dvojdielna dráma v starom Grécku) gréc. hist.

flyax (karikatúrne mimické vystúpenie s maskovanými hercami v starom Grécku) gréc. div.

praetexta /pre-/

praetextata /pre-/ (vážna starorím. h. s námetom z bájnych čias, rímskej histórie a pod.) lat.

palliata (starorím. veselohra, podľa gréc. vzoru) lat. div.

ludi /lúdý/ (pohybové slávnostné verejné hry v starom Ríme) lat. hist.

mirákulum (stredoveká náb. h. zobrazujúca legendárne zázraky svätcov) lat. lit.

moralita (stredoveká alegorická dráma s mravným poučením) lat. lit.

mystérium (stredoveká dráma s bohoslužobným obsahom) gréc. lat. lit.

intermédia

interlúdia lat. div. plur.

interlúdium (medzihra hraná v prestávke medzi dejstvami; pôvodne medziaktová stredoveká a renesančná fraška) lat. div.

entremés (špan. komická medzihra hraná medzi 1. a 2. dejstvom tragédie) špan. div.

extempore (nečakaná, nepripravená h., prídavok herca do textu hry) lat. div.

improvizácia (herecké vystúpenie bez predchádzajúcej prípravy) tal.-franc.

forbína (herecké vystúpenie v prestávke medzi dejstvami na mieste pred oponou) nem. div. slang.

dramatizácia (lit. dielo upravené do div. formy) gréc.

zásoba

talón len v spoj. „mať v talóne“

forota nem. hovor. len v spoj. „vo forote, do foroty“

rezerva (záloha, nevyužitý al. nevyužívaný zdroj) franc.

repertoár (súhrn prostriedkov na výber) lat. odb.

fond (základná z., základ, základňa) franc.

annona /-nó-/ (z. obilia v starom Ríme) lat. hist.

merinda (z. jedla, najmä na cestu, občerstvenie) franc.-nem. hovor. zastar.

aprovizácia (z. potravín, potraviny ako predmet dopytu za vojny) lať. zastar. kniž.

garderóba (z. šiat, šatstvo, šatník) franc. hovor. zastar.

lexika gréc. lingv.

lexikón gréc. lingv. zastar.

tezaurus (slovná z., z. jazyka, slovník) gréc.-lat. lingv.

portfólio (z. cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.

portefeuille /portföj/ (z. cenných papierov v majetku banky) franc. fin.

úroda

annona /-nó-/ (ročná ú. v starom Ríme) lat. hist.

meno

meno 1 (slovné označenie, pomenovanie)

nomen lat. kniž. a odb.

onomato- gréc. v zlož. sl.

alétonym (občianske m. autora) gréc.

autonym (pravé, pôvodné m. autora) gréc.

pseudonym (krycie m. autora) gréc.

nomen omen

nomen est omen (m. je znamením, vystihujúcim, príznačným pre nositeľa, priliehavé m. vystihujúce svojho nositeľa, napr. kováč Kováč) lat. kniž.

andronym (ženské m. odvodené od mužského) gréc. lingv.

in nomine Domini /nó-/ (v m. Pána) lat. kniž. a náb.

otčestvo (krstné, rodné m. po otcovi, prechádzajúce do mena detí, v Rusku a Bulharsku) rus.

firma (názov podniku, obchodné m. podniku) tal.

topikum (miestne m.) gréc.

eponym (m. osoby použité na pomenovanie krajiny, miesta, národa a pod.) gréc. lingv.

matronymikum

matronymikon (osobné m. odvodené z mena, zamestnania matky, ženy) lat. + gréc. lingv.

patronymikum

patronymum

patronymikon (osobné m. odvodené z mena, zo zamestnania otca, muža) gréc. lingv.

singulatívum (m. označujúce jednotlivinu a odvodené od látkového al. hromadného mena) lat. lingv.

onymum (vlastné m.) gréc. lingv.

proprium (vlastné podstatné m.) lat. lingv.

toponymum (vlastné zemepisné m.) gréc. lingv.

geonymum

geotoponymum (vlastné m. zemepisného útvaru, objektu, najmä rieky, mesta a pod., jeho názov) gréc. lingv.

endonym (vlastné m. zemepisného útvaru v jazyku krajiny, kde sa nachádza) gréc. lingv.

exonymum (vlastné m. zemepisného útvaru v inom jazyku) gréc. lingv.

limnonymum (vlastné m. vodnej nádrže, jazera, rybníka) gréc. lingv.

ojkonymum (vlastné m. sídla, obývaného miesta, aj zaniknutého) gréc. lingv.

choronymum (vlastné m. väčších prírodných al. správnych celkov) gréc. lingv.

hydronymum (vlastné m. vodného objektu, mora, toku, jazera a pod.) gréc. lingv.

dromonymum (vlastné m. cesty al. inej komunikácie) gréc. lingv.

hodonymum (vlastné m. dopravnej cesty, ulice, námestia, mosta a pod.) gréc. lingv.

drimonymum (vlastné m. lesa al. jeho časti) gréc. lingv.

oronymum (vlastné m. zvislého útvaru, hory, vrchu, pohoria, priesmyku, údolia a pod.) gréc. lingv.

eklézionymum (vlastné m. náb. miesta, oltára, kríža a pod.) gréc. lingv.

anoikonymum (vlastné m. neživého objektu na mape, kt. nie je určený na obývanie) gréc. lingv.

selenonymum (vlastné m. objektu na Mesiaci) gréc. lingv.

chrononymum (vlastné m. časového úseku, napr. Veľká noc) gréc. lingv.

antroponymum (vlastné m. človeka al. skupiny ľudí) gréc. lingv.

hypokoristikon

hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé rodné al. príbuzenské vlastné m.) gréc. lingv.

etnonymum (vlastné m. národa, národnosti, kmeňa) gréc. lingv.

ergonymum (vlastné m. organizácie, ústavu, spolku) gréc. lingv.

ideonymum (vlastné m. prejavu duchovnej kultúry, napr. obrazu, lit. diela) gréc. lingv.

zoonymum (vlastné m. zvieraťa) gréc. lingv.

substantívum (podstatné m.) lat. lingv.

maskulínum (podstatné m. mužského rodu) lat. gram.

feminínum (podstatné m. ženského rodu) lat. lingv.

feminatívum (podstatné m. ženského rodu, najmä odvodené z mužského rodu) lat. lingv.

neutrum (podstatné m. stredného rodu) lat. lingv.

epikoinon (podstatné m. nevyjadrujúce prirodzený rod, napr. nájdenec, sirota a pod.) gréc. lingv.

singulare tantum /-lá-/ (podstatné m., kt. má iba jednotné číslo) lat. lingv.

kolektívum (hromadné podstatné m.) lat. lingv.

konkrétum (predmetné podstatné m.) lat. gram.

gerundium (slovesné podstatné m. utvorené zo slovesa) lat. lingv.

apelatívum (všeobecné podstatné m.) gram.

proprium (vlastné podstatné m.) lat. lingv.

adjektívum (prídavné m.) lat. lingv.

gerundívum (slovesné prídavné m. s významom nutnosti) lat. lingv.

indeklinábile (nesklonné m.) lat. lingv.

indefinítum (neurčité m., napr. zámeno) lat. lingv.

krajina

džabal

džebel arab.

metropola (materská k. v pomere ku kolóniám) gréc. hist.

provincia (vidiecky kraj mimo hlavného mesta, vidiek) lat.

protektorát (k. podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.

interfluvium (k. medzi dvoma riekami, medziriečie) lat. geol.

tramtária

trantária (vzdialená, zapadnutá, stratená k.) vl. m. expr.

Atlantída (bájna k. ležiaca údajne v Atlantickom oceáne)

Ultima Thule /túlé/ (nedosiahnuteľná, veľmi ďaleko ležiaca k. na konci známeho sveta) lat.

Arkádia (idylická k. blaženosti a mieru, v poézii raj)

eldorádo (miesto blahobytu, bohatstva, radosti, hojnosti, zasľúbená k., raj) špan. pren. kniž. al. expr.

Eldorádo (rozprávková k. oplývajúca zlatom, niekde v Južnej Amerike, Venezuela) špan. kniž. al. expr.

eden (rajská záhrada, biblická krajina raja) hebr. kniž.

Kanaán (zasľúbená zem, biblické označenie územia vyvoleného na usídlenie izraelských kmeňov) hebr. bibl.

utópia (vysnívaná k. s dokonalým spoločenským zriadením) gréc.-angl.

terra incognita /-kog-/

terra ignota /-nó-/ (neznáma krajina) lat. kniž.

terra intacta /-tak-/ (neznáma, nedotknutá zem, kam ešte ľudská noha nevkročila) lat. kniž.

Orient (východné krajiny, východ) lat.

Okcident (západné krajiny, západ) zried. kniž.

Magrib

Magreb (západné krajiny arab. sveta) arab.

Sába (staroveká k. na juhu Arab. polostrova) hebr.

Etrúria (k. v starovekom Taliansku na území dnešného Toskánska) hist.

Ligúria (k. v severozápadnej časti starovekého Talianska) hist. porovnaj územieštát

divadlo

divadlo 3 (dram. umenie)

dráma (základný žáner umeleckej literatúry, v kt. sa dej uskutočňuje prostredníctvom priamej reči a konaním postáv) gréc.

vajang

wajang

wayang (indonéz. tieňové d. s bábkami) malaj. div.

bunraku (jap. tradičné bábkové d.) jap.

kabuki (jap. tradičné d., 17. – 19. st.) jap.

nó (jap. tradičné divadlo s tancom, recitáciou, so spevom a s hudbou) jap. div.

oblasť

oblasť 2 (okruh činnosti, odbor, úsek)

régia lať. kniž. zastar.

sféra (okruh, odbor činnosti, pôsobenia, vplyvu a pod.) gréc. kniž.

brandža

branža (o., najmä výroby al. obchodu) franc.

fach (pracovná o., pracovný odbor, zamestnanie) nem. hovor.

rezort (odbor úradnej činnosti, pôsobnosti; odbor pôsobnosti ministra, ministerský úrad) franc.

disciplína (vedný, umelecký, šport. a pod. odbor) lat.

špecializácia (zameranie na určitú užšiu o., úsek, odbor, činnosť) lat.

kompetencia

kompetentnosť lat.

doména franc.

parketa (hlavná o. pôsobenia, pôsobisko; rozsah a okruh pôsobnosti, oprávnenie rozhodovať, náplň činnosti) franc. hovor. publ.

jurisdikcia (o. úradnej, najmä súdnej právomoci) lat. práv.

portefeuille /portföj/ (odbor pôsobnosti ministra, ministerský úrad) franc.

terra incognita /-kog-/

terra ignota /-nó-/ (nepreskúmaná, neznáma o.) lat. kniž.

vedný odbor pozri náuka porovnaj odvetvie

poschodie

etáž franc. kniž. zastar.

štok nem. hovor. zastar.

suterén (podzemné podlažie budovy) franc.

mezanín (p. medzi prízemím a prvým poschodím, zvýšené prízemie, medziposchodie) tal.

hyperoon (prvé p. starogréc. domu, kde bývali ženy a otrokyne) gréc. archit.

beletáž (hlavné, najdôležitejšie p. kaštieľa al. zámku so spoločenskými miestnosťami) franc. archit.

piano nobile /nó-/ (spravidla prvé, vyššie p. renesančných a barokových palácov, s reprezentačnými miestnosťami) tal. archit.

Výsledky vyhľadávania