Výsledky vyhľadávania

moč

urína gréc.-lat. lek.
-úria gréc. v zlož. sl.
exkrement (nestrávený zvyšok potravy, odpad z organizmu, výlučok, výkal, stolica, hovno, moč) lat. biol. lek.

splnomocnenie

mandát (s. na nejaký úkon, zmocnenie, poverenie, plná moc, príkaz) lat. práv.
legitimácia (zmocnenie, oprávnenie na úkony al. nároky) lat. kniž. a práv.
prokúra (plná moc, kt. splnomocnenca oprávňuje na všetky práv. úkony pri prevádzke podniku) lat. obch. práv.
plenipotencia (neobmedzená plná moc, plnomocenstvo na určitý úkon v zastúpení) lat. práv.
fakulta (prepožičané osobitné zmocnenie, plná moc) lat. cirk. práv.

vláda

vláda 2 (spravovanie štátu, vládnutie; rozhodujúce postavenie, moc)
-kracia gréc. v zlož. sl.
trón gréc.
prestol gréc. kniž.
komando (moc nad niekým) lat.-nem. hovor. expr.
hegemónia (nadvláda, vedenie) gréc.
demokracia (v. ľudu založená na podriadení menšiny väčšine a uznaní rovnosti, slobôd a práv občanov, priama prostredníctvom referenda al. nepriama prostredníctvom volieb) gréc.
republika (v. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
etnokracia (v. nacionalistov) gréc.
gynekokracia (v. žien) gréc. kniž.
gynaikokracia (v. žien v matriarchálnej spoločnosti) gréc. hist.
byrokracia (v. úradov al. úradníctva) franc. + gréc.
eurokracia (v. európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl.m. + gréc.
technokracia (v. technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
dirigizmus (vládnutie z jedného miesta štátnymi zásahmi, prikazovaním) lat. ekon.
nomokracia (v. zákona, podľa zákona) gréc. kniž.
xenokracia (nadvláda cudzincov) gréc.
ochlokracia (v. davu, ulice, zberby, luzy) gréc.
klerokracia (v. duchovenstva, kňazov) gréc.
hierokracia (v. cirk. hodnostárov) gréc.
teokracia (v. boha, bohovláda) gréc.
meritokracia (v. najschopnejších, najzaslúžilejších) lat. + gréc.
oligarchia (v. niekoľkých osôb al. malej skupiny ľudí) gréc. polit.
gerontokracia (v. rady starších v antickej Sparte hist.; v. starých) gréc.
komúna (revolučná v. robotníckej triedy) lat.
monokracia (v. jednej osoby, samovláda) gréc.
monarchia (v. na čele s panovníkom) gréc.
aristokracia (v. najlepších, privilegovanej urodzenej menšiny) gréc. hist.
plutokracia (v. najbohatších vrstiev, bohatých) gréc.
timokracia (v. majetku, štátne zriadenie, v kt. občianske práva závisia od majetku) gréc.
gamonalizmus gréc.
kasiquizmus (sústredenie celého polit., hosp. a spoločenského života v krajine okolo najmocnejšej osobnosti vládnuceho režimu v Latinskej Amerike) vl. m. polit.
totalitarizmus (nedemokratická v. opierajúca sa o násilím zavedenú a udržovanú jednotu) lat. polit.
satrapizmus (neobmedzená v. jednej osoby, t.j. panovníka vrátane zákonodarnej, samovláda, krutovláda) gréc.
despocia (samovláda v starovekých štátoch Ázie a Afriky) gréc. hist.
despotizmus gréc.
diktatúra (samovláda jednej osoby alebo skupiny) lat.
tyrania (samovláda v starom Grécku) gréc. hist.
tyrania (krutá, utláčateľská samovláda, hrôzovláda) gréc.
dominát (samovláda v starom Ríme, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.
principát (samovláda v starom Ríme, za raného cisárstva) lat. hist.
samoderžavie (samovláda v starom Rusku) rus. hist.
terorizmus (v. používajúca hrubé násilie najmä proti polit. odporcom, hrôzovláda, krutovláda, násilenstvo) lat.
fašizmus (diktátorská v. vychádzajúca z ideológie obhajujúcej a hlásajúcej útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.
frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.
hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.
socializmus (v. založené na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc.
komunizmus (v. založená na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb, predstave takejto spoločnosti) lat.
polyarchia lat. kniž.
polykracia (v. viacerých osôb) gréc.
synkrácia (spoločná v. niekoľkých osôb, spoluvláda) gréc. kniž.
biarchia (dvojvláda) gréc.
diarchia (v. dvoch, dvojvládie) gréc.
duumvirát (vláda dvoch v starom Ríme) lat. hist.
triumvirát (v. troch mužov, štátnikov na základe vzájomnej zmluvy, spojenectvo, zbor troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.
tetrarchia (v. štyroch v starom Ríme) gréc. hist.
junta /chu-/ (v. s dočasnou al. miestnou právomocou, najmä nastolená násilím, voj. prevratom) špan.
imamát (v. na čele s najvyšším cirk. a svetským predstaviteľom v niektorých moslimských štátoch) arab.
interim (dočasná, prechodná v.) lat. práv.
cézaropapizmus (nadvláda panovníka nad cirkvou) lat.
politeiá (v. starom Grécku) gréc. hist. práv.
Vysoká porta (samovláda sultána v Osmanskej ríši) lat. pren.
signoria /siňo-/ (v. v tal. mestách, mestských štátoch, od 13. do 16.st.) tal. hist.
Kvirinál (tal. kráľovská v.) lat.
pentarchia (v. piatich veľmocí, Veľkej Británie, Francúzska, Pruska, Rakúska, Ruska, zabezpečujúca rovnováhu síl v Európe od polovice 18.st. do 1914) gréc.
direktórium (v. vládneho výboru vo Francúzsku, 1795-1779) lat. hist.
dikastérium (v. dvoch tried v Uhorsku, šľachty a zemianstva) gréc.-lat. zastar.
sovnarkom (v. v bývalom ZSSR, rada ľudových komisárov, do 1946) rus. skr. porovnaj moc 4

zvrchovanosť

suverénnosť (najvyššia moc štátu nad svojím územím, nezávislosť, samostatnosť) franc.
supremácia (najvyššia moc) lat. kniž.
patrimónium (z. nad územím a poddanými odvodená odvlastníctva pôdy, v stredoveku) lat. hist. porovnaj samostatnosť 1

nádoba

fľaša (sklená valcovitá n. s hrdlom) nem.
buteľka (baňatá fľaša) franc.
čutora (ploská voj. al. turistická fľaša, najmä plechová) maď.
termoska (tepelne izolovaná fľaša udržiavajúca teplotu obsahu) gréc.
demižón (väčšia sklená fľaša, najmä baňatá a opletená) arab.-angl.
dupližón (demižón zužujúci sa smerom ku dnu) arab.-angl.
angster lat.
kuttrolf (baňatá, guľovitá sklená fľaša s dlhým hrdlom zloženým z niekoľkých stočených rúrok, 16. a 17. st.) lat.-nem. hist.
karafa arab.-tal.
garafa (fľaša so širokým dnom a zúženým hrdlom na vodu al. víno) arab.-tal. hovor.
karafína (brúsená sklená fľaša na ocot, olej a pod.) orient.-tal.
fiasca /-ka/ (toskánska fľaša na víno opletená lykom al. trstinou, 1 – 2,5 l) tal.
daschbottle /dešbotl/ (fľaša s dávkovacou zátkou) angl. potrav.
flakón (fľaša na voňavku so zátkou al. závitom zo skla, z kovu, porcelánu a pod.) franc.
sérovka (fľaša na krvnú plazmu bez súčastí spôsobujúcich zrážanie krvi, používanú ako liek) lat. lek.
šálka nem.
šapo (nízka širšia n. s uškom na pitie, hrnček) franc. ker.
pokál (pohár, čaša) tal.-nem. bás.
kalfas (veľký pohár al. šálka) nem. slang.
napoleonka (malý pohár, pohárik na koňak, spravidla s veľkým N) vl. m.
šampuska (pohár na šumivé víno) vl. m. hovor.
kalich (pohár podobný bohoslužobnej nádobe na víno) lat.-nem.
tumler (sklený široký kalich s okrúhlym dnom) hol.
štamprlík (n. na pitie liehovín, kalíšok, kalíštek, pohárik) nem. hovor.
žajdlík (n. na pitie s objemom 0,35 – 0,48 l) lat.-nem. zastar.
tamblér (väčší sklený pohár bez stopky, 0,5 l.) angl.
krígeľ (väčší, najmä pollitrový pohár s uchom) nem. hovor.
štucák (vysoký pohár na pivo) nem. slang.
korbeľ (n. na pitie piva, najmä drevená) nem. zastar.
šejker (n. na prípravu miešaných nápojov, najmä alkoholických) angl.
nautilus (stojatý pohár v podobe lode, kt. čašu tvorí mušľa lodičky) lat.
gbel (drevená n.) nem. hovor.
šechtár (n., do kt. sa dojí mlieko, hrotok) nem.
geleta (drevená n. na žinčicu, bryndzu a pod.) rum.
škopec (nižšia drevená kruhová n. s dvoma uchami) nem.
šaflík (väčšia okrúhla drevená n. s dvoma držadlami) nem.
girba (n. na mútenie smotany a stĺkanie masla) ? potrav.
lavór (misovitá n. na umývanie, umývadlo) franc.-nem. hovor.
vandeľ nem. hovor.
vajdling (väčšia misovitá kuchynská n. na umývanie, väčšia misa) nem. zastar.
drez (n. na umývanie riadu zabudovaná v kuchynskej linke) čes.
kanva (n. s bočným lievikovitým hrdlom na uľahčenie vylievania tekutiny a s uchom; valcovitá n. so zúženým hrdlom, s pevným uzáverom a držadlom) nem.
cista (drevená al. bronzová valcovitá n. používaná ako vedro) gréc.-lat.
žardiniéra (široká n. na pestovanie kvetov, kvetináč) franc.
váza (ozdobná n. na rezané kvety) franc.-nem.
cache-pôt /kašpó/ (zdobená n. z rôznych materiálov na kvetináč) franc.
ešus (n. na jedlo, poľná kovová miska používaná vo vojsku, pri turistike a pod.) nem. slang.
menážka (plechová miska na jedlo) franc. voj. slang.
kastról (nízka okrúhla n. na varenie) franc. porovnaj hrniec
timbál (kovová okrúhla n. na podávanie jedál na objednávku) franc. kuch.
ťapša maď. hovor.
plech nem.
plecháč nem. hovor.
plavón (n. na pečenie, pekáč) franc. kuch.
remoska (n. na pečenie, elektrická krytá panvica, pekáč) um.
palacinkáreň (n. na pečenie palaciniek, panvica s rúčkou) lat.-maď.
džezva (kovová, najmä mosadzná, hore zúžená n. na varenie kávy) tur.
fritovačka (varná n., hrniec na vyprážanie mäsa a pod. v oleji s ohrievacím telesom a košíkom) franc. kuch.
bowle /bou-/ (n. na chladenie nápojov) angl.
sifón (n. na prípravu nápoja z vody nasýtenej oxidom uhličitým) gréc.-franc.
konzerva franc.-nem.
piksňa (plechová n. valcovitého tvaru na potraviny) nem. hovor.
téglik nem.
kelímok (malá n. na potraviny, kozmetické a farm. prípravky so širokým hrdlom) poľ.-čes. nespis.
fiola (sklená baňatá n. s dlhým úzkym hrdlom a plochým dnom) gréc.-nem. farm.
menzúra (n. na meranie väčšieho množstva kvapaliny, odmerka) lat. zastar.
epilima (n. na voňavky) gréc. hist.
urinál (n. na moč) gréc.-lat. lek.
bažant (n. na močenie pre nepohyblivých pacientov) nem. hovor.
šampuska (pohár na moč na vyšetrenie v laboratóriu) vl. m. lek. slang.
šerbeľ (n. na telesnú potrebu, nočník) nem. hovor.
undina (n. na vyplakovanie oka) lat. lek.
ampulka (uzavretá malá sklená n. na kvapaliny, napr. lieky) lat.
albarello (lekárnická valcová n. z majoliky so zúženým telom, nízkou nohou a hrdlom) tal. odb.
cinerárium (n. s popolom mŕtveho, popolnica) lat.
kalamár (n. na atrament) lat.
terárium (n. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (n. na chov živočíchov upravená ako prirodzené prostredie) lat.
konvertor (sklopná n. hruškovitého tvaru na výrobu al. úpravu kovu, ocele vháňaním vzduchu al. kyslíka, hutnícka pec) lat. hut.
mulda (n. na privádzanie suroviny do martinskej pece, sádzacie korýtko) nem. hut. slang.
tégeľ (n. zo žiaruvzdornej hmoty na tavenie menšieho množstva kovu) nem. hut.
mufľa (n. zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.
skip (n. ťahaná lanom po koľajniciach košového šikmého výsypného výťahového zariadenia na dopravu betónu a sypkých látok) angl. tech.
montejus /-zžis/ (n. na čerpanie kvapalín, žieravín pomocou tlaku vzduchu) franc. tech.
kanistra (hranolovitá n. na prepravu tech. kvapalín) gréc.-lat.-tal.
bidon (plechová n. na benzín) franc. tech.
kontajner (n. na prepravu väčšieho množstva tovaru, odpadkov a pod.) angl.
liftvan (veľký kontajner na sťahovanie nábytku v kombinovanej doprave) angl. tech.
hobok (n. s mierne zúženým hrdlom, so snímateľným vekom a s dvoma uchami na prepravu sypkých materiálov) um. tech.
recipient (zvonovitá n. na uchovávanie al. spracovávanie látok a pod. vo vákuu) lat. tech.
barel (železný sud na horľavé tekutiny, najmä naftu, benzín) angl. tech.
exsikátor (n. na zbavovanie látok vlhkosti, na sušenie, vysušovač) lat. tech.
barrique /-rik/ (n. z dubového dreva na dozrievanie koňaku) franc.
retorta (n. na destilovanie kvapalín so zahnutým hrdlom, krivuľa; n. na suchú destiláciu, chemickú reakciu pri vysokej teplote) lat. chem.
autokláv (tlaková n. s vysokými teplotami používaná v chem., potrav. a stav. priemysle a na sterilizáciu v lek. a biol.) gréc. + lat.
kyveta (priehľadná: n. na kontrolu vzoriek, roztokov) franc.
pyknometer (sklená n. na meranie hustoty kvapalín vážením) gréc. fyz.
byreta (kalibrovaná sklená trubica, rúrka na meranie kvapaliny obyčajne s kohútikom) franc. chem.
duplikátor (n. na ohrievanie s dvojitou stenou plášťa) lat.
expander (n. na uvoľňovanie pary z horúcej odpadovej vody, uvoľňovač tepla) lat.-franc.
batea (n. na vymývanie zlatonosnej hliny v tvare misky) angl.
tank (n. na vyvolávanie filmov) angl. fot.
elektrónka (banka s elektródami na riadenie toku elektrónov) gréc. eltech.
dióda (elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami) gréc. eltech.
terina (širšia vázovitá praveká n. s užším hrdlom) tal. archeol.
kanopa (n. na odkladanie vnútorností balzamovaných tiel) egypt. archeol.
hydria (starogréc. n. na vodu s dvoma vodorovnými a jedným zvislým uchom) gréc.
ampula (antická a stredoveká malá n. guľovitého tvaru zo skla al. z kovu, na oleje, voňavky a pod.; baňatá nádobka s úzkym hrdlom, na liečivá a pod.) lat.
kylix (plytká široká čaša na nízkej nohe na víno) gréc. hist.
skyfos (starogréc. malá lievikovito sa nahor rozširujúca n. s jedným al. dvoma uchami) gréc. hist.
kráter (starogréc. veľká kovová al. keramická n. so širokým otvorom na miešanie vína s vodou) gréc. hist.
kyatos (malá antická n. na naberanie tekutín z iných nádob s dlhým uchom al. rúčkou) gréc.
amfora (antická n. vajcovitého tvaru na oleje, víno a pod. s dvoma uchami) gréc.
askos (malá sploštená antická n. na nalievanie oleja do lámp s oblúkovitým uchom) gréc.
arybalos (starogréc. drobná n. na oleje guľovitého al. vajcovitého tvaru so širokým okrajom hrdla) gréc. hist.
alabastrón (antická n. na oleje, voňavky a pod. valcovitého tvaru) gréc. hist.
psyktér (objemná n. na chladenie nápojov) gréc. archeol.
oinochoe (starogréc. kovová al. keramická kanva na nalievanie vína) gréc.
fialé (starogréc. polokužeľovitá miska bez úch s plochým, v strede vypuklým dnom) gréc. archeol.
peliké (starogréc. dvojuchá n. rozšírená v dolnej časti) gréc.
lekytos (starogréc. štíhla n. s úzkym hrdlom a jedným uchom na vonné oleje) gréc. hist.
diota (veľká antická n.) gréc. hist.
stamnos (veľká guľovitá antická n. na potraviny s krátkym širokým hrdlom a vodorovnými uchami) gréc.
mastos (starogréc. hlinená al. kovová n. v tvare ženského prsníka) gréc.
rytón (antická n. v tvare zvieracieho rohu) gréc. archeol.
tripus (antická obetná n. s troma nôžkami) gréc. archeol.
pseudokernos (antická kultová n. s bočnými nádobkami) gréc. archeol. hist.
situla (kovová, najmä bronzová n. v tvare vedra s bohatou výzdobou) lat. archeol. výtv.
acetabulum (antická n. na ocot) lat. hist.
toreutika (predmet vyrobený spracovaním, tepaním kovov za studena s figurálnou al. ornamentálnou výzdobou, napr. n., prilba a pod.) gréc.
pitos (veľká sudovitá keramická n. so špicatým dnom na skladovanie potravín al. na pochovávanie) gréc. archeol.
oleárium (ozdobná stredoveká n. na oleje) gréc.-lat.
pinka (n. na poplatok za používanie kariet al. kolkov) hebr.-nem.
holba (valcovitá a pod. n. s uchom a so sklopným viečkom zo skla, z keramiky al. kovu) nem.
humpen (veľká valcovitá n. z rôznych materiálov, často s viečkom, na nápoje, 16. – 18.st.) germ.
kalich (bohoslužobná n. na víno) lat.-nem.
cibórium (kalich s viečkom na hostie) lat.
aspergil (n. na svätenú vodu pri bohoslužobných obradoch, svätenička, kropenička) lat. cirk.
turibulum (obradná n. na spaľovanie kadidla, kadidelnica) lat. cirk.
baptistérium (n. s vodou na krstenie) gréc.-lat.
aquamanile /akva-/ (n. s výlevkou a uchom na umývanie rúk v kresťanskej liturgii) lat.
oleárium (ampulka na svätenú masť z oleja a balzamu na katolícke obrady) gréc.-lat.
lavatórium (n. na obradné umývanie pri studničnej kaplnke stredovekého kláštora, kamenné koryto) lat. cirk.
piscina (starokresťanská nádoba na krstenie) lat. hist.
grál (misa al. pohár, s kt. Kristus slávil poslednú večeru a do kt. zachytili jeho krv) franc. porovnaj nádrž 1schránkamisa

neschopnosť

indispozícia (dočasná n. zvyčajného výkonu) lat.
inadaptabilita (n. prispôsobiť sa prostrediu) lat. odb.
maladaptácia (n. prispôsobenia) lat. sociol. psych.
inkompetencia (n., nespôsobilosť rozhodovať, neodbornosť) lat.
negramotnosť (n. čítať a písať) sl. + gréc.
impotentnosť (nemohúcnosť, napr. umelecká) lat. kniž. pren.
invalidita (n. práce pre následky choroby al. úrazu, pokles al. strata tejto schopnosti) lat.
insolventnosť (n. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
bankrot tal.-nem.
krach nem. hovor.
krida (n. podniku platiť, plniť záväzky, hosp., obch., fin. a pod. úpadok) lat.-nem. práv.
kolaps (zrútenie, zlyhanie) lat.
inhabilita (nespôsobilosť sudcu rozhodovať v prípadoch, keď nie je záruka jeho nestrannosti) lat. práv.
deficiencia (n. vykonávať kňazský úrad) lat. cirk.
hydrofóbia (n. látok zadržiavať vodu, rozpúšťať sa vo vode) gréc. chem.
pojmy z medicíny
afunkcia (n. činnosti) gréc. + lat. lek.
abázia (n. chodiť, n. chôdze) gréc. lek.
akinéza (n. pohybu, nehybnosť, ochrnutie) gréc. lek.
astázia (n. stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji) gréc. lek.
afágia gréc.
aglutícia (n. prehĺtať) lat. lek.
inkontinencia (n. udržať moč, stolicu) lat. lek.
anischúria (n. udržať moč, pomočovanie, najmä v noci) gréc. lek.
anopsia (n. vidieť spôsobená nezapojením oka) gréc. lek.
dyzopia gréc. zastar.
myopia (n. ostro vidieť vzdialené predmety, krátkozrakosť) gréc. lek.
hyperopia (n. ostro vidieť blízke predmety, ďalekozrakosť) gréc. lek.
daltonizmus vl. m.
parachromatizmus (n. rozoznávať farby, vrodená farbosleposť) gréc. lek.
dichromatopsia (čiastočná farbosleposť) gréc. lek.
protanopsia (farbosleposť na červenú farbu) gréc. lek.
akyanopsia (farbosleposť na modrú farbu) gréc. lek.
tritanopia (farbosleposť na modrú a žltú farbu) gréc. lek.
deuteranopia (farbosleposť na zelenú farbu) gréc. lek.
aglúzia (n. vnímať chuť) gréc. lek.
astereognóza (n. rozoznávať bežné predmety hmatom) gréc. lek.
aprosexia (n. sústrediť myšlienky na podnet) gréc. lek.
dysgnosia (n. poznávania, spájania vnemov, predstáv) gréc. psych.
agnózia (n. chápania) gréc. lek.
agrypnia gréc. lek.
hyposomnia gréc. lat. lek.
insomnia (n. spať, chorobná nespavosť) lat. lek.
afónia (n. hovoriť, n. reči) gréc. lek.
rezasténia (n. hovoriť, porucha prejavujúca sa slabosťou hlasu, u hercov, rečníkov) gréc. lek.
logamnézia (strata schopnosti hovoriť) gréc. lek.
surdomuitizmus (náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.
alália (n. vyslovovať zreteľne hlásky) gréc. lek.
dysfémia (n. plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť) gréc. lek.
tetizmus (najhorší stupeň dysfémie) um. lek.
lalopatia gréc. lek.
balbuties (zajakavosť) lat. lek. psych.
pselizmus (n. správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie) gréc. lek.
dyslália (n. tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť) gréc. lek.
dysfázia (n. nájsť vhodný výraz pri rozprávaní) gréc. lek.
palifemia (strata plynulosti reči spôsobená prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.
dysgramatizmus (n. tvoriť gramaticky správne tvary, vyjadrovať sa gramaticky správne) gréc. lek.
akatafázia (n. usporiadať slová do viet, vyjadriť myšlienku v súvislých vetách) gréc. lek.
anómia (prechodná n. vybaviť si al. vysloviť meno osoby al. veci) gréc. + lat. lek.
alexia (chorobná n. čítania, n. pochopiť čítaný text) gréc. lek.
legasténia (n. čítania spôsobená poruchami v zrakovom vnímaní) gréc. lek.
paralexia (získaná porucha čítania, strata schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry, prejavujúca sa zamieňaním slov) gréc. lek. psych.
agrafia (porucha schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.
paragrafia (porucha schopnosti písania prejavujúca sa písaním nesprávnych slov al. písmen, skomoleninami) gréc. lek.
grafosténia (porucha schopnosti písania, súhry pohybu, zraku a sluchu) gréc. lek.
dyskalkúlia (porucha schopnosti počítať, čítať a písať číslice, chápať matematické pojmy a vzťahy medzi nimi) gréc. + lat. lek.
dyzortografia (porucha sluchového vnímania vedúca k pravopisným chybám, n. zvládnuť pravopis) gréc. lek.
gatizmus (n. zachovávať základnú čistotu, hygienu) lat. lek.
impotentnosť (n. muža uskutočniť súlož so ženou; n. oplodnenia) lat. lek.
infertilita (neschopnosť splodiť al. donosiť) lat. biol.
sterilnosť (n. tvoriť zrelé pohlavné bunky, potomstvo, jalovosť) lat. genet.
aspermatizmus (n. vytvárať samčie, mužské výronové pohlavné bunky) gréc. lek. veter.
debilitas vitae /débilitás vité/ (n. života, nespôsobilosť pre život, o novorodencovi) lat. lek.
agalakcia (n. vylučovať materské mlieko) gréc. lek. vet.; porovnaj poruchaslepotahluchotanemota a pod.

pomočovanie

anischúria (neschopnosť udržať moč, pomočovanie, najmä v noci) gréc. lek.
inkontinencia (neschopnosť udržať moč, stolicu) lat. lek.

prekážka

prekážka 2 (prekážajúca okolnosť)
obštrukcia (zámerná p., zábrana) lat.
inhibícia (zábrana, potlačenie, zákaz, zastavenie, útlm, zadržovanie, spomalenie, obmedzenie, zníženie) lat. odb.
litispendencia (p. začatia súdneho konania znemožňujúca súdne konanie vo veci, o kt. už konanie prebieha) lat. práv.
hemung (psych. zábrana) nem. hovor.
vis maior /viz major/ (vyššia moc, nepredvídaná, neodstrániteľná okolnosť) lat. kniž.
force majeure (vyššia moc, mimoriadne okolnosti brániace splneniu záväzku) franc.

okolnosť

moment (činiteľ, hľadisko) lat.
klíma gréc.
situácia lat.
genius loci /-cí/ (celková nálada, okolnosti, prostredie, pomery, ovzdušie, ráz, duch) lat. hist.
konštelácia (zhoda okolností, síl, vplyvov, ich vzájomný pomer) lat.
background /beggraund/ (okolnosti, pozadie) angl.
force majeure /.../ (mimoriadne okolnosti brániace splneniu záväzku, vyššia moc) franc.
vis maior /viz major/ (nepredvídaná, neodstrániteľná okolnosť, prekážka, vyššia moc) lat. kniž.
indícia (usvedčujúca o., nepriamy dôkaz v súdnom konaní) lat. práv.
inter alia (medzi inými okolnosťami, medziiným) lat.

zriadenie

režim (vládne, spoločenské z.) franc.
formácia (stupeň vývoja ľudskej spoločnosti určený spôsobom výroby a výrobnými vzťahmi) lat. marx.
republika (z. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
parlamentarizmus (z. založené na zákonodarnej moci zastupiteľského zboru poslancov) franc.
monarchia (z. založené na sústredení moci v rukách panovníka) gréc.
konštitučná monarchia (štátne z., v kt. je právomoc panovníka obmedzená ústavou) lat. gréc.
unitarizmus (štátne z., keď najvyššiu moc nad celým územím má ústredná vláda) lat. práv. polit.
dualizmus (štátne z. s dvoma centrami v rámci jedného štátu) lat.
federalizmus (štátne z. založené na zväzku dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu) lat. polit.
hierarchizmus (z. založené na stupňovitom rozdelení podľa hodností) gréc.
timokracia (štátne z., v kt. občianske práva závisia od majetku, vláda majetku) gréc.
teokracia (z., v kt. je moc v rukách cirkvi) gréc.
feudalizmus (z. založené na úplnom vlastníctve výrobných prostriedkov, pôdy vládnucou triedou, kt. mimoekonomickými prostriedkami ovládala priamych výrobcov, poddaných; systém vzťahov lénnej závislosti v stredoveku) lat. marx.
kapitalizmus (z. založené na súkromnom vlastníctve, slobodnom trhu, osobnej slobode, úsilí o dosiahnutie podnikateľského zisku) lat.
fašizmus (z. založené na neobmedzenej vláde strany, vodcu, útočnom nacionalizme, rasizme, potlačovaní občianskych slobôd, násilí) tal. polit.
socializmus (z. založené na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc.
komunizmus (beztriedne z. založené na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb, predstave takejto spoločnosti) lat.
utópia (vysnívané, dokonalé spoločenské z.) gréc.-angl.
matriarchát (forma rodového z., v kt. má vedúcu úlohu matka a majetok sa dedí v materskej línii) lat. + gréc. hist.
patriarchalizmus (forma rodového z., v kt. má vedúcu úlohu otec a majetok sa dedí v otcovskej línii) gréc. hist.
klan (kelt. rodové z., rodový zväz v Škótsku, Írsku a Walese) kelt.-angl.
jam (verejná a štátna organizácia mongol. vládnej moci opierajúca sa o armádu) mongol. porovnaj vláda

moc

moc 5 (právomoc, právo)
legislatíva (zákonodarná m.) lat. práv.
exekutíva (výkonná m.) lat. práv.
jurisdikcia (úradná právomoc, najmä súdna) lat. práv.
potestas lat.
puvoár (právomoc) franc. hovor.
patria potestas (otcovská m.) lat. práv. hist.
parketa (právomoc, rozsah a okruh pôsobnosti, oprávnenie rozhodovať, náplň činnosti) franc. hovor. publ.
mandát (plná m., splnomocnenie na nejaký úkon, zmocnenie, poverenie, príkaz) lat. práv.
plenipotencia (neobmedzená plná m., plnomocenstvo na určitý úkon v zastúpení) lat. práv.
prokúra (plná m., ktorá splnomocnenca oprávňuje na všetky práv. úkony pri prevádzke podniku) lat. obch. práv.
fakulta (plná m., prepožičané osobitné zmocnenie) lat. cirk. práv.
supremát (zvrchovaná m. pápeža v cirkvi) lat. cirk.
spirituálie (duchovná právomoc katolíckeho duchovného, duchovný úrad) lat. cirk.
temporálie (svetská právomoc katolíckeho duchovného, svetské práva a dôchodky spojené s duchovnou funkciou) lat. cirk.
detencia (faktická m. nad vecou, ovládanie veci osobou, ktorá nemá vôľu mať ju ako svoju vlastnú a zaobchádza s ňou ako s cudzou) lat. práv.
posesia (držba, ovládanie veci a zaobchádzanie s vecou ako so svojou) lat. práv.
ex offo (z úradnej m., z úradnej povinnosti) lat. porovnaj právo 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 55. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.