Výsledky vyhľadávania

útvar

útvar 2 (organizačná jednotka, zložka)
ozbrojený, voj. ú.
formácia lat.
rota (najmenší taktický ú., základná voj. jednotka, stotina) franc.-nem.
batéria (rota raketového vojska a delostrelectva) franc. voj.
batalión (ú. zložený z niekoľkých rôt, prápor) franc. voj.
maršbatalión (batalión odchádzajúci na front) nem. zastar. voj. slang.
regiment (základný samostatný ú., pluk) lat. zastar.
divízia (základný taktický zväzok voj. jednotiek) lat.
brigáda (ú. pozemného vojska zložený z niekoľkých nižších útvarov, s vlastným tylovým zabezpečením) franc. voj.
interbrigáda (medzinárodný brigáda protifašistických bojovníkov v špan. občianskej vojne) lat. + franc.
garnizóna (ú. trvale al. dočasne usadený na určitom mieste, voj. posádka) franc.-nem. zastar. voj.
garda (vybraný voj. oddiel) franc.
trén (zásobovací ú.) franc. zastar.
sanita (zdravotný oddiel) lat. hist.
rezerva (záložné voj. jednotky) franc. zastar.
komando (malý prepadový, zvláštny ú.) lat.-nem.
gerila
guerilla /geriľa/ (malý záškodnícky, partizánsky oddiel) špan. voj.
maquis /-ki-/ (partizánsky ú. franc. odbojárov, 2. svetová vojna) franc.
hipparchia (oddiel ťažkej macedónskej jazdy) gréc. hist.
syntagma (ú. starogréc. vojska s 250 vojakmi) gréc. hist.
légia (ú. starorím. vojska, základná voj. jednotka) lat. hist.
kohorta (ú. starorím. vojska, desatina légie) lat. hist.
centúria (ú. starorím. vojska, stotina légie) lat. hist.
manipul (ú. starorím. vojska, tretina kohorty, 120 – 150 mužov) lat. hist.
dekúria (ú. starorím. vojska, desať mužov) lat. hist.
ala (peší al. jazdecký ú. starorím. vojska s 500 – 1 000 vojakmi) lat. hist.
tercia (bojové zoskupenie, zostava pešieho pluku, 16. a 17. st.) lat. hist.
eskadróna tal.-franc. voj.
škadróna franc.-nem. zastar.
švadróna (jazdecký ú. na úrovni roty, stotina) franc.-nem. hist. voj.
bandérium (jazdecký ú v Uhorsku bojujúci pod zástavou kráľa, šľachtica, cirk. hodnostára al. mesta) lat. hist.
kompánia (ú. v rak. armáde na úrovni roty) franc. zastar.
piket (jazdecký ú. ozbrojený bodnou kopijovitou zbraňou s dlhou rukoväťou) franc. hist.
odriad (ú. určený na plnenie zvláštnych úloh) rus. voj.
sotňa (kozácka stotina) rus. zastar.
tuman (tatársky ú., 10 tisíc mužov) turk.-rus.
aljú (ú. v Mongol. ríši, 10 vojakov) tat. hist.
janičiari (tur. elitná jednotka zložená zo zajatcov a násilím odobratých detí) tur.
wing (ú. brit. kráľovského letectva, letka) angl.
rangers /rendžers/ (elitná voj. jednotka zvláštneho určenia, USA, NATO) angl.
flotila (ú. vojnového námorníctva určený na boj na riekach, jazerách a na mori) špan.-franc.
flota (ú. vojnového loďstva pod jednotným velením) nem. lod.
eskadra (ú. vojnového námorníctva al. letectva) špan.-franc. voj.
eskadrila (malá eskadra) franc. voj.
iný ú.
fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
katedra (základný vedecko-pedagogický ú. na vysokej škole tvorený podľa odborov) gréc.
frakcia (ú. v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.
frátria (spoločenský ú., kt. vznikol rozdelením rodu na ďalšie rody spojené ekon., voj. a inými záujmami) gréc. hist.
lóža (organizačný ú. slobodomurárov) franc.
calpulli /kal-/ (aztécky ú., základná sociálna jednotka) indián. porovnaj obvod 2oddelenie 3podnik 1zbor 1

jednotka

jednotka 1 (základná veličina na meranie)
jednotky dĺžky
meter (základná j. dĺžky v sústave SI) gréc.-franc.
parsek (vedľajšia astronomická j. dĺžky, 3,262 svetelného roka) lat. skr.
míľa (j. dĺžky pre väčšie vzdialenosti) lat.
yard /jard/ (anglická j. dĺžky, 0,9144 m) angl.
foot /fút/ (j. dĺžky, stopa, 0,305 m) angl.
inch (j. dĺžky, palec, 0,0254 m) angl.
cól (staršia j. dĺžky, palec, 2,5 cm) nem.
jednotky hmotnosti
kilogram (základná j. hmotnosti v sústave SI) gréc.
tona (vedľajšia j. hmotnosti, 1 000 kilogramov) kelt.-germ.
pound angl.
funt nem.
libra (brit. j. hmotnosti, 0,454 kg) lat.
unca (brit. j. hmotnosti, 28,35 g) lat.
karát (stará j. hmotnosti zlata, drahokamov a periel, 0,2 g) arab.
jednotky času
sekunda (základná j. času v sústave SI) lat.
minúta (vedľajšia j. času, 60 sekúnd) lat.
eón (najvyššia j. času) gréc. geol.
móra (základná j. času zodpovedajúca dĺžke krátkej slabiky) lat. lit. lingv.
ampér (základná j. elektrického prúdu v sústave SI) vl. m. fyz.
kelvin (základná j. teploty v sústave SI) vl. m. fyz.
stupeň Celzia (vedľajšia j. teploty) vl. m.
mol (základná j. látkového množstva v sústave SI) lat. fyz. chem.
kandela (základná j. svietivosti v sústave SI) lat. fyz.
radián (doplnková j. rovinného uhla v sústave SI) lat. mat. fyz.
grád lat.
gon (vedľajšia j. rovinného uhla, π/200 rad) ?
steradián (doplnková j. priestorového uhla v sústave SI) lat. mat. fyz.
hertz (odvodená j. frekvencie) vl. m.
newton /ňjútn/ (odvodená j. sily) vl. m.
dyn
dyna (staršia j. sily, 10<sup>-5</sup>N) gréc. fyz.
pascal (odvodená j. tlaku a mechanického napätia) vl. m. fyz.
bar (vedľajšia j. tlaku) gréc. fyz.
joule /džaul/ (odvodená j. energie, práce, tepla) vl. m.
watt (odvodená j. výkonu) vl. m. fyz.
horse power /horspaur/ (staršia j. výkonu, kôň, konská sila, 740 W) angl. fyz.
coulomb /ku-/ (odvodená j. elektrického náboja) vl. m.
volt (odvodená j. elektrického napätia) vl. m. fyz.
ohm /óm/ (odvodená j. elektrického odporu) vl. m. fyz.
siemens /sí-/ (odvodená j. elektrickej vodivosti) vl. m. fyz.
farad (odvodená j. elektrickej kapacity) vl. m. fyz.
henry (odvodená j. indukčnosti) vl. m. fyz.
weber (odvodená j. magnetického indukčného toku) vl. m. fyz.
tesla (odvodená j. magnetickej indukcie) vl. m. fyz.
lúmen (odvodená j. svetelného toku) lat. fyz.
lux (odvodená j. osvetlenia) lat. fyz.
becquerel /beke-/ (odvodená j. aktivity) vl. m.
gray /grej/ (odvodená j. dávky žiarenia) vl. m.
sievert /sí-/ (odvodená j. ekvivalentnej dávky) vl. m.
hektár (vedľajšia j. plošného obsahu, 10<sup>4</sup>m<sup>2</sup>) gréc. + lat.
ár (j. plošného obsahu, 119,60 yd<sup>2</sup>) lat.
aker (nesprávny názov pre ár; anglosaská j. plošného obsahu, 0,4 ha) lat.-ang.
jutro (stará j. plošného obsahu v siahovej sústave, 0,28 až 0,58 ha) nem. zastar.
jednotky objemu
liter (vedľajšia j. objemu, 10<sup>-3</sup>m<sup>3</sup>) gréc. fyz.
kubík (kocka so stranou 1 m al. cm) gréc.-lat. hovor.
galón (anglosaská j. objemu, v USA 3,785 l, vo Veľkej Británii 4,546 l) angl.
bušel
bushel /bušel/ (j. objemu obilia v anglosaských krajinách, asi 36 l) angl.
barrel
barel (j. objemu, najmä pre kvapaliny, 158,988 l) angl.
žajdlík (stará j. objemu, 0,35 – 0,48 l) lat.-nem.
holba (stará j. objemu kvapalín, 0,775 l) nem. hist.
pinta (stará j. objemu tekutín a sypkých látok, 0,95 l, 1,91 l) franc.
gbel (stará j. objemu, 13 l al. 110 l) nem.
fúr (stará j. objemu pre víno, 2 000 až 2 500 l) nem.
rumpeľ (miera na pálenku) nem. zastar.
dioptria (vedľajšia j. optickej mohutnosti, lámavosti) gréc. fyz.
fón (j. hladiny hlasitosti) gréc. fyz.
son (j. hlasitosti) lat. fyz.
magnitúda (j. jasnosti hviezd) lat. astron.
bit (najmenšia j. množstva informácie) angl.
byte /bajt/ (8 bitov) angl.
shannon /šenon/ (j. množstva informácie) vl. m.
decibel (bezrozmerná logaritmická j. na meranie výkonu, útlmu, hladiny intenzity zvuku, akustického tlaku a pod.) lat. + vl. m.
mach (j. rýchlosti rovnajúca sa rýchlosti zvuku vo vzduchu, 340 m/s) vl. m. fyz.
jednotky počtu kusov
tucet (12 kusov) franc.-nem.
mandeľ (15 kusov) nem.
gros (veľtucet, 144 kusov) franc.
talent (stredoveká číselná j., 240 kusov, najmä mincí) gréc.-lat.
arch (j. rozsahu textu, 36-tisíc tlačových znakov) lat.
dol (j. intenzity bolesti) lat. psych. lek.
gén (j. genetickej informácie uložená v chromozómoch, dedičná vloha, faktor dedičnosti) gréc. biol.

jednotka

jednotka 3 (niečo označené číslicou 1)
primát (prvý zub, rezák) lat. anat.

tlačiareň

tlačiareň
printer (výstupná jednotka počítača tlačiaca údaje na papier) angl. výp. tech.
periférna jednotka (jednotka počítača, prídavné vonkajšie vstupné a výstupné zariadenie počítača napojené na základnú jednotku počítača, najmä t., klávesnica, myš) gréc. výp. tech.
terminál (koncová jednotka počíatača pre vstup al. výstup informácií, najmä t., klávesnica, zobrazovacia jednotka) lat.-angl. výp. tech.

znak

znak 4 (názorné vyjadrenie, označenie, značka)
signifikácia (označenie značkou) lat. kniž. a odb.
litera (z. pre hlásku, písmeno) lat.
letter (písmeno) angl. polygr.
graféma (písomný z. hlásky, základná jednotka písomnej podoby jazyka) gréc. lingv.
typ (písmeno al. iný z., značka) gréc. polygr.
index (písmenný al. číselný z. pripájaný k inému znaku danej veličiny na rozlíšenie od inej veličiny) lat. odb.
font (sada písmen, grafických znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.
stenéma
steném (rýchlopisný obrazec slova) gréc.
hieroglyf (z. staroegypt. a chetitského písma) gréc.
digram (dvojčlenný grafický z., napr. dz) gréc. odb.
digraf (dvojčlenný grafický z., zložka z dvoch písmen, napr. ch) gréc. lingv.
trigraf (trojčlenný grafický z., zložka z troch písmen, napr. sch =š) gréc. lingv. porovnaj písmeno
cifra (číslica) arab.-nem.
alfanumerický z. (z. vyjadrený písmenami a číslicami) gréc. + lat.
filigrán (presvitajúce označenie papiera viditeľné proti svetlu, priesvitka, vodotlač, vodoznak) lat. tech.
kameo (slabo viditeľný vodoznak v papieri spôsobený tlakom, priesvitka) tal. tech.
kustoda
kustód (označenie poradia rukopisných strán číslicou al. písmenom) lat. odb.
vidi /vídí/ (dodatok, poznámka, značka na spise, že bol prečítaný al. schválený) lat. kniž.
hic sunt leones /hík -ónés/ (označenie neprebádaných miest na starých mapách, <i>tu sú levy</i>) lat.
triskeles (trojramenný z. otáčavého pohybu v pohanskom kulte slnka) gréc.
stigmatizácia (z. vypálením znamenia na tele otroka al. väzňa v starom Grécku hist.; znamenie znakom kniž.) gréc.
signatúra (z. umelca na výtv. diele menom) lat.
šifra (značka namiesto podpisu, skrátený podpis; dohovorená tajná značka na zatajenie obsahu odovzdávaných správ) arab.-franc.
parafa (skrátený podpis, podpisová značka odb.) franc.
tag /teg/ (značka namaľovaná sprejom na múroch, vagónoch a pod.) angl. slang.
symbol (dohodnutý graf. z., značka, znamenie pre niečo, napr. predmet, postup a pod.) gréc.
signum (označenie, značka) lať. zastar. kniž.
piktograf
piktogram (medzinárodne zrozumiteľný obrázkový z. znázorňujúci informáciu) lat. + gréc. lingv.
ideogram
ideograf (z. pre určitý pojem, myšlienku, nie slovo, kt. má obrazovú podobu) gréc. lingv.
logo (z. firmy vo výtv. úprave) gréc.
brand (obchodná značka) angl.
trademark
trade-mark /trejdmá-/ (ochranná známka tovaru) angl. ekon.
woolmark /vulmárk/ (medzinárodná ochranná známka kvality tkaniny s obsahom 100% čistej nepoužitej vlny, vlnená pečať) angl.
made in /mejd/ (označenie krajiny pôvodu tovaru, <i>vyrobené v</i>) angl.
tamga (značka na označenie vlastníctva dobytka al. výrobkov rodového priemyslu, Mongolsko) turk.
stopka (dopravná značka prikazujúca zastaviť) angl. motor. slang.
míľnik (kameň pri ceste označujúci vzdialenosti, pätník) lat.-nem.
hektometrovník (značka, pätník, míľnik označujúci stometrové úseky trate) gréc. dopr.
punc (označenie pravosti a akosti na predmetoch z drahých kovov) tal.-nem.
ciacha (úradný z. na predmetoch, meradlách al. prístrojoch potvrdzujúci ich správnosť a použiteľnosť) nem.
invenit (označenie tvorcu pôvodného návrhu, predlohy graf. umeleckého diela) lat.
fecit [fec.] (označenie tvorcu, autora výtv. diela, <i>vytvoril, vyhotovil</i>) lat. výtv.
excudebat /ekskudébat/ (označenie vydavateľa na graf. listoch) lat.
kontramarka (dodatočne vyrazený z. na minci obiehajúcej na cudzom území ako označenie pravosti mince) lat. + nem.
signatúra (značka knihy v knižnici, predmetu v zbierke apod.) lat. odb.
exlibris
ex libris (knižná značka, označenie majiteľa knihy, umelecky spracovaný štítok, nálepka al. pečiatka na vnútornej strane obálky knihy) lat.
supralibros (vlastnícka značka majiteľa knihy vyrazená na prednej al. zadnej doske knihy) lat. knih.
signet (graf. z. tlačiarne, vydavateľstva, nakladateľstva a pod.) franc. polygr.
hi-fi
hifi
Hi-fi
Hi-Fi
Hifi (označenie elektroakustických zariadení s veľmi kvalitnou, vernou reprodukciou, <i>high fidelity</i>) angl. skr.
dry /draj/ (označenie najnižšieho obsahu alkoholu v gine, minimálne 40 %; označenie obsahu cukru šumivého vína, 3-4 %, suché víno) angl.
méta (z. pre cvičencov pri hromadných telocvičných vystúpeniach) lat. šport.
nota (graf. z. pre tón) lat. hud. porovnaj príprava bez p-y
segno /seňo/ (notová značka, od kt. sa má skladba opakovať) tal. hud.
neuma (notová značka v ranom stredoveku) gréc.-lat. hud.
repetícia (z. na opakovanie časti skladby) lat. hud.
tacet (označenie dlhšej pomlky nástroja al. hlasu) lat. hud.
ligatúra (oblúčik spájajúci dve noty s rovnakou výškou) lat. hud.
akút (z. pre tónový, melodický stúpavý prízvuk) lat. lingv.
colla parte /ko-/ (znamenie na podriadenie sprievodných hlasov hlavnému) tal. hud.
ikona (obrázkový z. určitej činnosti, príkazu a pod. umožňujúci ovládanie počítača, obrázok znázorňujúci určitú činnosť) gréc. výp. tech.
kurzor (pohyblivá viditeľná značka na obrazovke, monitore počítača označujúca miesto ďalšej operácie) lat.
adresa (z. odkazujúci na miesto v pamäti počítača) franc. výp. tech.
emotikon (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii) angl.
smiley /smajli/
smajlík (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii, pôvodne graf. zobrazenie, značka smiechu) angl. porovnaj znamienko

palec

palec 2 (dĺžková jednotka)
cól (staršia jednotka dĺžky) nem.
inch (angl. jednotka dĺžky, 2,54 cm) angl.

uchádzať sa

uchádzať sa
ašpirovať (usilovať sa dosiahnuť vytýčené ciele, domáhať sa, dychtiť) lat.
reflektovať (zaujímať sa o niečo) lat. r. na niečo
kandidovať (u. sa o miesto, úrad, členstvo a pod.) lat.
pretendovať (uplatňovať si, robiť si nároky na niečo) lat. kniž.
submitovať (u. sa o objednávku vo verejnej súťaži) lat. práv.

klávesnica

klávesnica lat.
klaviatúra lat.
tastatúra lat. odb.
manuál (ručná k. organu, harmóniu) lat. hud.
periféria
periférna jednotka (prídavné vonkajšie vstupné a výstupné zariadenie počítača napojené na základnú jednotku počítača, najmä k., myš, tlačiareň) gréc. výp. tech.
terminál (koncová j. počítača pre vstup al. výstup informácií, najmä k., zobrazovacia jednotka, tlačiareň) lat.-angl. výp. tech.
keyboard /kejbord/ (vstupná jednotka počítača podobná k. slúžiaca na jeho ovládanie, zadávanie príkazov, vkladanie údajov a pod.) angl. výp. tech.

pripraviť

pripraviť 1 (priviesť do vhodného stavu, prichystať, upraviť)
organizovať (účelne, premyslene usporiadať zložky celku; usporiadať, prichystať niečo, zariadiť) gréc.-lat.
aranžovať (organizovať spoločenskú udalosť) franc.
inscenovať (usporiadať, zosnovať, nastrojiť niečo, najmä tajne) lat.
preparovať (upraviť niečo, najmä trvalo) lat. kniž. a odb.
improvizovať (vytvoriť bez prípravy, narýchlo) tal.-franc.
adjustovať (náležite upraviť, usporiadať) lat. kniž. a odb.

pripravovať

pripravovať 1 (privádzať do vhodného stavu, chystať, upravovať)
organizovať (účelne, premyslene usporadúvať zložky celku; usporadúvať, chystať niečo, riadiť, viesť, spravovať) gréc.-lat.
aranžovať (organizovať spoločenskú udalosť) franc.
inscenovať (usporadúvať, snovať niečo, najmä tajne) lat.
plánovať lat.
programovať gréc. hovor.
projektovať (zamýšľať, chystať) lat. zried.
richtovať nem. hovor. zastar.
štelovať (usporadúvať, chystať) nem. slang.
proponovať (navrhovať, chystať, zamýšľať) lat. kniž.
preparovať (p., upravovať niečo, najmä trvalo) lat. kniž. a odb.
improvizovať (vytvárať bez prípravy, narýchlo) tal.-franc.
adjustovať (náležite upravovať, usporadúvať) lat. kniž. a odb. porovnaj chystať

obvod

obvod 2 (vymedzený územný (správny) celok, oblasť, územie)
región lat.
rajón lat.
teritórium lat.
régia lať. kniž. zastar.
-sféra gréc. v zlož. sl.
cirkumferencia (oblasť) lat. lek.
komúna (územný o. s určitou formou samosprávy, mestská samospráva) lat.
revír (uzavretá oblasť vymedzená na určitú činnosť, najmä lesná, uhoľná, policajná a pod.; oblasť na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.
kolatúra lat.
farnosť nem. cirk.
fara (cirk. územný o. spravovaný farárom; najmenšia, najnižšia územná jednotka s kostolom) nem. hovor.
parochia (farnosť v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) gréc.-lat. cirk. zastar.
dekanát (cirk. územný o. podliehajúci právomoci dekana) lat.
biskupstvo gréc.
diecéza (cirk. územný o. podliehajúci právomoci biskupa) gréc.-lat. cirk.
vikariát
vikariátstvo (jedna z častí biskupstva) lat. cirk.
eparchia (cirk. územný o. podliehajúci právomoci biskupa pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
arcibiskupstvo
arcidiecéza
metropola
metropolia (cirk. územný o. podliehajúci právomoci arcibiskupa) gréc. cirk.
provincia (cirk. územný o. niekoľkých biskupstiev spravovaný arcibiskupom cirk.; územný správny o.; pôvodne územný správny o. Rím. ríše hist.; územný správny o. v Španielsku, Čile a pod.) lat.
patriarchát (cirk. územný o. podliehajúci právomoci hlavy pravoslávnej a niektorých východných cirkví) gréc. cirk.
dištrikt
superintendencia lat. cirk.
seniorát (cirk. územný o. v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
nom
nomos (územný správny o. v starovekom Egypte; územný správny o. v Grécku) gréc. hist.
peribolos gréc. archeol. archit.
temenos
trinkos (starogréc. posvätný o. s chrámami a verejnými budovami) gréc. archit.
démos (územná jednotka gréc. mestského štátu a jeho obyvateľov) gréc.
eparchia (územný správny o. v byzantskej, východorím. ríši) gréc. hist.
katepanát (územný správny o. v byzantskej, východorím. ríši od 11. st.) gréc.
satrapia (územný správny o. v Perz. ríši) perz.-gréc. hist.
exarchát (správny o. Byzantskej ríše na dobytom území spravovaný miestodržiteľom) gréc.
pašalík tur. hist.
vilayet /-jet/
vilajet (územný správny o. v Osmanskej ríši) arab.-tur. hist.
sandžak (správny o. v Osmanskej ríši, menší pašalík) tur. hist.
emirát (územný správny o. v arab. ríši, severná Afrika a Blízky východ, kniežatstvo) arab.
kalifát (územie spravované kalifom, arab. správna územná jednotka) arab.
sultanát (územie spravované sultánom v islamských krajinách, od 10. st.) arab.-tur.
šejkát
šejchát
šajchát (územie pod vládou arab. kmeňového náčelníka) arab.
chanát (územie pod vládou tur. al. mongol. vládcu) tur. hist.
aljú (územný správny o. v Mongolskej ríši) tat. hist.
kaganát (štátny a voj. útvar turk. národov, Avarov) orient. hist.
komenda (správny a hosp. o. cirk. rytierskych rádov) lat.
župa lat.
komitát (územný správny a súdny o. v Uhorsku, stolica, kraj) lat. hist.
hajtmanstvo (územný správny o. v čes. krajinách, okres, krajina, pôvodne za Rakúska) nem. hist.
cirkul (správny al. policajný o. v Poľsku, 18.a 19.st.) lat.
gmina (územný správny o. v Poľsku, obec, do 1954) nem.-poľ. hist.
bánovina tur.-srb. hist.
banát (územný správny o. u niektorých južných Slovanov spravovaný kráľovským miestodržiteľom) vl. m. hist.
judet /-dec/ (územný správny o. v Rumunsku) rum.
újazd (správny o. v cárskom Rusku) rus. hist.
opričnina (územie priamo spravované cárom na základe opatrení cára Ivana Hrozného proti bojarom, 16. st.) rus. hist.
gubernia (územný správny o. v Rusku, 1708 – 1929) lat. hist.
rajón (územný správny v bývalom ZSSR) lat.
kantón (územný správny o. najmä vo Švajčiarsku) franc.
departement /-tmán/ (územný správny o. vo Francúzsku, na Haiti, kraj) franc.
dištrikt (územný správny o. v Portugalsku a inde) lat.
guvernorát (územný správny o. v Egypte, Iraku, Tunisku) franc.
grófstvo (územný správny o. v Veľkej Británii a anglosaských krajinách) nem. hist.
shire /šajr/ (územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku) angl.
county /kau-/ (správny a súdny o. vo Veľkej Británii a USA; územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku) angl.
ken (územný správny o. v Japonsku) jap.
han (územie pod vládou jedného kniežaťa, daimjó, od 12.st. do 1871) jap. hist.
kapitánia (územný správny o. v špan. kolóniách v Lat. Amerike) lat.
ulus mongol.-rus.
aimag
ajmak (mongolskú územný správny o.) mongol.
bantustan (formálne samostatné územie v JAR s černošským osídlením; ú. vytvorené na národnostnom princípe) vl. m.+perz. porovnaj územieoblasť 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 295. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.