Výsledky vyhľadávania

brána

brána
porta (dvere, vstup) lat. zastar. a odb.
kapura (vráta) maď. nár.
poterna (tajná výpadová b. do predného opevnenia v pevnosti) franc. voj.
dipylón (dvojitá b. s pilierom v strede) gréc. archit.
propyleje (monumentálna vstupná samostatná b. v podobe prelomenej steny) gréc. archit. pomn.
tetrapylón (štvorstĺpová b. na hlavnej križovatke v starorím. mestách) gréc. archit.
fortňa
forteň (b. pre chodcov v kláštoroch, v opevnení) nem. zastar.
pailu
pailou (voľne stojaca b. s jedným al. viacerými priechodmi, postavená na počesť zaslúžilých osôb, v čín. architektúre) čín. archit.
torana (kamenná monumentálna slávnostná zdobená, do ind. chrámu) sanskrit archit.
tori
torii (jap. drevená al. kamenná voľná vstupná b. do svätyne) jap. archit.
báb
bab (b. na Blízkom východe) arab.
turniket (zariadenie na vpúšťanie návštevníkov po jednom) franc.
Hannibal ante portas (Hannibal pred bránami = nepriateľ nablízku, v bezprostrednej blízkosti) lat. hist. porovnaj opevnenie

nepriateľ

nepriateľ
antagonista (nezmieriteľný n., odporca) gréc. kniž. a odb.
oponent (odporca, protivník v diskusii) lat.
antipód (odporca, protivník v názore) gréc. kniž.
xenofób (odporca cudzincov, všetkého cudzieho) gréc. kniž.
obskurant lat. kniž.
filister (n. pokroku, tmár, spiatočník, obmedzenec) nem.
Hannibal ante portas („Hannibal pred bránami!“ = n. nablízku, v bezprostrednej blízkosti!) lat. hist. pren. porovnaj odporca

vláda

vláda 2 (spravovanie štátu, vládnutie; rozhodujúce postavenie, moc)
-kracia gréc. v zlož. sl.
trón gréc.
prestol gréc. kniž.
komando (moc nad niekým) lat.-nem. hovor. expr.
hegemónia (nadvláda, vedenie) gréc.
demokracia (v. ľudu založená na podriadení menšiny väčšine a uznaní rovnosti, slobôd a práv občanov, priama prostredníctvom referenda al. nepriama prostredníctvom volieb) gréc.
republika (v. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
etnokracia (v. nacionalistov) gréc.
gynekokracia (v. žien) gréc. kniž.
gynaikokracia (v. žien v matriarchálnej spoločnosti) gréc. hist.
byrokracia (v. úradov al. úradníctva) franc. + gréc.
eurokracia (v. európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl.m. + gréc.
technokracia (v. technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
dirigizmus (vládnutie z jedného miesta štátnymi zásahmi, prikazovaním) lat. ekon.
nomokracia (v. zákona, podľa zákona) gréc. kniž.
xenokracia (nadvláda cudzincov) gréc.
ochlokracia (v. davu, ulice, zberby, luzy) gréc.
klerokracia (v. duchovenstva, kňazov) gréc.
hierokracia (v. cirk. hodnostárov) gréc.
teokracia (v. boha, bohovláda) gréc.
meritokracia (v. najschopnejších, najzaslúžilejších) lat. + gréc.
oligarchia (v. niekoľkých osôb al. malej skupiny ľudí) gréc. polit.
gerontokracia (v. rady starších v antickej Sparte hist.; v. starých) gréc.
komúna (revolučná v. robotníckej triedy) lat.
monokracia (v. jednej osoby, samovláda) gréc.
monarchia (v. na čele s panovníkom) gréc.
aristokracia (v. najlepších, privilegovanej urodzenej menšiny) gréc. hist.
plutokracia (v. najbohatších vrstiev, bohatých) gréc.
timokracia (v. majetku, štátne zriadenie, v kt. občianske práva závisia od majetku) gréc.
gamonalizmus gréc.
kasiquizmus (sústredenie celého polit., hosp. a spoločenského života v krajine okolo najmocnejšej osobnosti vládnuceho režimu v Latinskej Amerike) vl. m. polit.
totalizmus
totalitarizmus (nedemokratická v. opierajúca sa o násilím zavedenú a udržovanú jednotu) lat. polit.
absolutizmus lat.
autokracia
autokratizmus
satrapizmus (neobmedzená v. jednej osoby, t.j. panovníka vrátane zákonodarnej, samovláda, krutovláda) gréc.
despocia (samovláda v starovekých štátoch Ázie a Afriky) gréc. hist.
despotizmus gréc.
diktatúra (samovláda jednej osoby alebo skupiny) lat.
tyrania (samovláda v starom Grécku) gréc. hist.
tyrania (krutá, utláčateľská samovláda, hrôzovláda) gréc.
dominát (samovláda v starom Ríme, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.
principát (samovláda v starom Ríme, za raného cisárstva) lat. hist.
cárizmus
samoderžavie (samovláda v starom Rusku) rus. hist.
terorizmus (v. používajúca hrubé násilie najmä proti polit. odporcom, hrôzovláda, krutovláda, násilenstvo) lat.
fašizmus (diktátorská v. vychádzajúca z ideológie obhajujúcej a hlásajúcej útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.
frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.
hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.
socializmus (v. založené na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc.
komunizmus (v. založená na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb, predstave takejto spoločnosti) lat.
polyarchia lat. kniž.
polykracia (v. viacerých osôb) gréc.
synkrácia (spoločná v. niekoľkých osôb, spoluvláda) gréc. kniž.
biarchia (dvojvláda) gréc.
diarchia (v. dvoch, dvojvládie) gréc.
duumvirát (vláda dvoch v starom Ríme) lat. hist.
triumvirát (v. troch mužov, štátnikov na základe vzájomnej zmluvy, spojenectvo, zbor troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.
tetrarchia (v. štyroch v starom Ríme) gréc. hist.
chunta
junta /chu-/ (v. s dočasnou al. miestnou právomocou, najmä nastolená násilím, voj. prevratom) špan.
imamát (v. na čele s najvyšším cirk. a svetským predstaviteľom v niektorých moslimských štátoch) arab.
interim (dočasná, prechodná v.) lat. práv.
cézaropapizmus (nadvláda panovníka nad cirkvou) lat.
politeiá (v. starom Grécku) gréc. hist. práv.
Porta
Vysoká porta (samovláda sultána v Osmanskej ríši) lat. pren.
signoria /siňo-/ (v. v tal. mestách, mestských štátoch, od 13. do 16.st.) tal. hist.
Kvirinál (tal. kráľovská v.) lat.
pentarchia (v. piatich veľmocí, Veľkej Británie, Francúzska, Pruska, Rakúska, Ruska, zabezpečujúca rovnováhu síl v Európe od polovice 18.st. do 1914) gréc.
direktórium (v. vládneho výboru vo Francúzsku, 1795-1779) lat. hist.
dikastérium (v. dvoch tried v Uhorsku, šľachty a zemianstva) gréc.-lat. zastar.
sovnarkom (v. v bývalom ZSSR, rada ľudových komisárov, do 1946) rus. skr. porovnaj moc 4

štát

štát lat.
res publica /rés públika/ lat.
impérium (veľký š., veľká ríša, veľmoc) lat.
monarchia (š. na čele s panovníkom) gréc.
cisárstvo (š. na čele s neobmedzeným vládcom, cisárom) lat.
republika (š. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
protektorát (krajina podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.
satelit (formálne samostatný š., ale polit. a hosp. podriadený inému štátu, závislý od veľmoci) lat. polit.
vazal (polit. al. hosp. závislý š.) kelt.-franc. pejor.
totalita
totalitarizmus
totalizmus lat. polit.
totáč (š. s násilím zavedenou a udržovanou jednotou) lat. slang.
Absurdistan
absurdistan (š., v kt. neplatia zákony, kde nič nie je normálne, nič nefunguje) um. expr.
erár (š. ako subjekt majetkových práv) lat.
offshore /ofšor/ (krajina, kt. poskytuje osobitné daňové úľavy a iné obchodné a pod. zvýhodnenia) angl. ekon.
état commerçant /éta komersan/ (š. vystupujúci v medzinárodných vzťahoch ako podnikateľ, obchodník) franc. obch. práv.
polis (mestský š. v starom Grécku) gréc.
politeiá (š. v starom Grécku) gréc. hist. práv.
civitas (mestský š. v Rím. ríši, štát) lat.
imperium Romanum (rímska ríša, jej územie) lat.
Senatus Populusque Romanus [S. P. Q. R.] /-ná- - kve- -má-/ (rím. štát, antický názov) lat. hist.
dominát (štátna forma Rím. ríše, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.
principát (štátna forma Rím. ríše, za raného cisárstva) lat. hist.
Porta
Vysoká porta (Osmanská ríša) lat.
Sacrum Romanum Imperium /sakrum/ (Svätá ríša rím., 962 – 1806) lat. hist.
džamahiríja (š. ľudových más založený na priamej demokracii, štátoprávne usporiadanie Lýbie) arab. polit.
Sojúz
Sajúz (bývalý ZSSR) rus. hovor.
Paneurópa (Spojené štáty európske podľa plánu z 1929) gréc.
uncle Sam /ankl/
strýčko Sam (Spojené š. amer.) vl. m. pren. expr.
Dixie /dixi/
Dixieland
dixieland /-xile-/ (štáty na juhu USA v 19. st.) vl. m.
reich /rajch/
rajch (nem. nacistická ríša, tzv. tretia ríša) nem. pejor.
frankofónny š. (š. pod vplyvom franc. kultúry a jazyka) vl. m. + gréc.
anglofónny š. (š. pod vplyvom angl. kultúry a jazyka) lat. + gréc.
domínium (š. patriaci do Brit. spoločenstva národov, Kanada, Austrália) lat.
Patrimonium sancti Petri (pápežský, cirk. š., <i>dedičstvo svätého Petra</i>) lat. hist.
l’état c’est moi /leta se moa/ (<i>š. som ja</i>, výrok Ľudovíta XIV.) franc.
imperium in imperio (š. v štáte) lat. porovnaj krajinaFrancúzskoAnglickoŠpanielsko atď.

samovláda

samovláda
mokracia (s. jednej osoby) gréc.
absolutizmus lat.
autokracia
autokratizmus gréc.
satrapizmus (neobmedzená, teda aj zákonodarná vláda jednej osoby, t.j. panovníka, krutovláda) gréc.
despotizmus gréc.
diktatúra (vláda jednej osoby alebo skupiny) lat.
tyrania (krutá, utláčateľská s., hrôzovláda; v starom Grécku hist.) gréc.
despocia (s. v starovekých štátoch Ázie a Afriky) gréc. hist.
principát (s. v starom Ríme za raného cisárstva) lat. hist.
dominát (s. v starom Ríme, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.
Porta
Vysoká porta (s. sultána v Osmanskej ríši) lat. pren.
cárizmus rus.
samoderžavie (s. v Rusku) rus. hist.

ríša

ríša 1 (veľký štátny útvar)
impérium (veľká r., veľmoc) lat.
imperium Romanum (rím. r., jej územie) lat.
dominát (štátna forma Rím. ríše, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.
principát (štátna forma Rím. ríše za raného cisárstva) lat. hist.
Sacrum Romanum Imperium /sakrum/ (Svätá r. rím., 962 –1806) lat. hist.
Porta
Vysoká porta (Osmanská r.) lat.
reich /rajch/
rajch (nem. nacistická, tzv. tretia r.) nem. pejor. porovnaj štát

smrť

smrť
mors lat.
necro- /nekro/
nekro- gréc. v zlož. sl.
thanato- /ta-/
tanato-
-thanasia /tanázia/
-tanázia gréc. v zlož. sl.
exitus (koniec života, úmrtie, skon) lat. lek.
martýrium
martýrstvo (mučenícka s. pre vieru, mučenícke utrpenie, mučeníctvo) gréc.-lat.
eutanázia (usmrtenie, najmä nevyliečiteľne chorého človeka, na jeho žiadosť al. zo súcitu, z hľadiska práva vražda) gréc. lek.
sufokácia (s. spôsobená udusením, zadusením) lat. lek.
strangulácia (zaškrtenie, obesenie, zahrdúsenie) lat.
ante finem (pred s.) lat. kniž.
sub finem /fí-/ (krátko pred koncom, pred s.) lat. lek.
in extremis lat. lek.
in ultimis
ante mortem (krátko pred s.) lat. kniž.
post mortem [p.m.]
post obitum (po s.) lat.
per obitum (úmrtím) lat. kniž.
memento mori (pamätaj na s.) lat. porovnaj usmrtenievražda

stav

stav 1 (súhrn vlastností v určitom čase)
situácia (súhrn okolností, podmienok, pomery) lat.
pozícia (situácia s ohľadom na okolie) lat.
status (situácia s ohľadom na okolie sociol.; s. všeobecne kniž. a odb.) lat.
kondícia lat.
kondička lat. hovor.
fyzička (telesný al. duševný s., rozpoloženie, šport. a telesná zdatnosť, výkonnosť) gréc. slang.
forma (miera výkonnosti, najmä šport.) lat. hovor.
kapacita (maximálny stav výkonnosti) lat.
štatút (práv. s. upravený zákonmi, predpismi a pod.) lat. š. utečenca
konjunktúra (priaznivý s., podmienky, priaznivá zhoda okolností) lat.
kríza (ťažký, zložitý, nebezpečný, napätý s.) gréc.
reakcia (protikladný s. opačný k predchádzajúcemu stavu, zvrat, obrat) lat.
provizórium (dočasný, predbežný, prechodný s.) lat.
impas (bezvýchodiskový, neriešiteľný s.) lat. pren. kniž.
štich (zlý, nepríjemný, bezvýchodiskový s.) nem. len v spoj. „nechať niekoho v š.“
legalita
legálnosť (zákonný s., zákonnosť) lat.
ilegalita (s. mimo zákon, nezákonnosť, protiprávnosť) lat.
anarchia (s. bez poriadku, bez vlády, zmätok) gréc.
štandard (obvyklý, bežný, ustálený s.) angl.
normál
normálnosť lat.
normalita (zvyčajný, obyčajný, bežný, prirodzený, stredný s., priemer) lat. kniž.
minimum (najmenší možný s.) lat.
maximum (najvyšší možný s.) lat.
optimum (v daných podmienkach najlepší, najvhodnejší, najpriaznivejší, najvýhodnejší s.) lat. kniž. a odb.
pesimum (v daných podmienkach nahorší, najmenej vhodný, priaznivý, výhodný s.) lat. odb.
extrém (krajný, hraničný s.) lat. odb.
financie (s. majetku, hospodárenia, majetkové pomery) franc.
saldo (konečný s. pohľadávky al. záväzku, rozdiel medzi príjmami a výdavkami, zostatok účtu) tal. účt. obch.
pasivita (s., keď sú výdavky vyššie ako príjmy al. dlhy väčšie ako majetok, zadlženosť) lat. fin.
sediskvancia (s., keď nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.
nov (s. osvetlenia Mesiaca Slnkom pozorovaný zo Zeme, keď Mesiac je obrátený k Zemi neosvetlenou časťou) lat. astron.
status quo
status in quo /kvó/ (súčasný, doterajší s., ako dovtedy) lat. kniž. a odb.
in statu quo /kvó/ (v doterajšom stave) lat.
status quo ante /kvó/ (predchádzajúci, minulý s., ako predtým) lat. kniž. a odb.
in statu quo ante /kvó/ (v stave ako predtým, v predchádzajúcom stave) lat.
citový s. pozri pocit 1blaženosťuspokojeniepokoj 2napätie 1ostražitosťnepokojvzrušeniepodráždenosťhnevúzkosťstrachskleslosťstiesnenosťsmútokslabosť 1únavavyčerpanie 2
zdravotný, chorobný s. pozri zdravierovnováhachorobanedostatok 1poruchabezvedomiedokonávaniezotavovaniespánok 1
s. útlmu organizmov pozri zastavenie porovnaj postavenie 2

rok

rok
annus lat. kniž.
annus civilis (občiansky r.) lat. kniž.
anni
anno (roku) lat. kniž.
anno Domini [A. D.] (roku Pána) lat. cirk.
hoc anno /hok/ (v tomto roku) lat.
anni currentis
anno currente [a. c.] /ku-/
anni praesentis [a. p.] /prézen-/
huius anni [h. a.] /hvi-/ (tohto roku, bežného roku) lat. kniž.
eiusdem anni (toho istého roku) lat.
anni praecedentis
anni praeteriti
anni praetereti [a. p.] /pré-/ (minulého roku, minulý r.) lat. kniž.
anno futuri
anni futuri [a. f.] (budúceho roku, budúci r.) lat. kniž.
anno mundi
anno orbis konditi (roku po stvorení sveta) lat. kniž.
post urbem conditam [p. u. c.] /ko-/ lat.
ab urbe condita [a. u. c.] /ko-/ (roku po založení mesta, t.j. Ríma, 753 pr. n. l.) lat.
anno ante Christum (natum) [a. a. Chr. (n.)]
anno Christi [A. Chr.] lat. kniž.
ante Christum (natum) [a. Chr. (n.)] (v roku pred Kristom, pred naším letopočtom)
anno post Christum (natum) [a. p. Chr. (n.)]
post Christum (natum) [p. C./Chr. (n.)] (roku po Kristovi, nášho letopočtu) lat.
per annum
pro anno [p. a.] (pre r., na r., za r., ročne) lat.
intra annum (v priebehu r., počas r.) lat.
sine anno [s.a.] (bez udania roku, letopočtu, napr. vydania) lat. kniž.
ad multos annos /-tós -nós/ (želanie pri prípitku, aby si dlho žil, <i>na dlhé roky</i>) lat. porovnaj letopočet

priechod

priechod
pasáž (p. cez budovu z jednej ulice do druhej, najmä s obchodmi) franc.
zebra (p. pre chodcov označený bielymi pásmi na vozovke) angl. hovor.
koridor (p. na voľné prejdenie medzi ľuďmi, ulička) tal. utvorte k. !
porta (dôležitý p. cez horstvo) lat. geogr.
ductus /duk-/
dukt
duktus lat. lek.
ducto- /duk-/ (kanál na odvádzanie výlučku orgánu, vývod, trubica, vedenie) lat. v zlož. sl.

základňa

základňa 4 (základ, východisko, podklad)
rudimentum lat.
platforma franc.
báza gréc. kniž. a odb.
fundament (východisko, základ, podklad) lat. kniž.
substrát (základ, podklad pre vznik niečoho; základ, podklad jednoty a rovnorodosti rôznych javov kniž. a odb.) lat.
princíp (východisko odvodzovania, základný predpoklad, základ) lat. kniž. a odb.
arché (počiatok, princíp, pôvod vo filozofii milétskej školy, pralátka) gréc. filoz.
prakriti (materiálny základ, prvopríčina sveta objektov, hmotná príroda v staroind. hinduistickom myslení) sanskrit filoz.
porta (daňový základ na výpočet dane) lat. hist. porovnaj podstata
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 27. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.