Výsledky vyhľadávania

tvár

tvár
facies lat. lek.
facio- lat. v zlož. sl.
prosopo- gréc. v zlož. sl.
ksicht nem. subšt.
fasáda tal.-franc. hovor. expr.
vizáž franc.
ciferník arab.-nem. slang.
fejs angl. slang.
pofa maď. hovor.
melo- gréc. v zlož. sl.
chameprozopia (nízka široká t. s výrazne širokým plochým nosom) gréc. lek.
maska (umelá t., prostriedok na zakrytie tváre umožňujúci vystupovať v inej podobe) arab.-franc.
en face /anfas/ (tvárou dopredu, k pozorovateľovi, spredu) franc. kniž.

podoba

podoba 1 (súhrn vonkajších znakov, tvar)
forma (vonkajší tvar, vzhľad) lat.
formalita
formálnosť (ustálená vonkajšia p. práv., úradného al. spoločenského úkonu, zvyklosť, obradnosť) lat.
fazóna
fazónka (tvar, strih, vzor, forma, najmä o oblečení) franc.
formát (tvar, veľkosť, rozmery) lat.
ideál (dokonalá p., vzor) gréc.-lat.
archetyp (pôvodný, ideálny jedninec al. vec, pôvodná p., pravzor, pôvodina) gréc. odb.
p. štátu pozri štát
p. zriadenia pozri zriadenie
p. vlády pozri vláda

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
logo-
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofón
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantikum
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantikum
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
disfemizmus
dysfemizmus
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idióm
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
radif
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabulum
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblicizmus
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemizmus
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
hungarizmus lat.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebreizmus
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanizmus
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
italizmus
italianizmus
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.
ad verbum
de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

plemeno

plemeno 1 (skupina ľudí s podobnými telesnými znakmi)
rasa arab.-franc.
negroidné p. (jedno z troch ľudských p., kučeravé tmavé vlasy, vysoké čelo, široká tvár, široký nos, veľké pery, malá brada, dlhé končatiny) špan.-franc.
europoidné p . (jedno z troch ľudských p., vlnité tmavé až svetlé vlasy, úzka až široká tvár, úzky nos, vystupujúce čelo, úzke pery, svetlá koža) vl. m.
mongoloidné p. (jedno z troch ľudských p., rovné tmavé vlasy, ploché čelo, široká tvár, široký nos, úzke oči, dlhý trup, krátke končatiny) vl. m.

vzor

vzor 3 (tvar výrobku)
model (zmenšené zobrazenie, znázornenie predmetu slúžiace ako v., návrh, predloha, plán al. napodobnenina; pôvodný výrobok slúžiaci ako v. na výrobu ďalších kusov) tal.
maketa (zmenšený model archit., výtv. diela al. iného predmetu) tal.-franc.
normál lat. tech.
etalón (model pomôcky, prístroja al. zariadenia predstavujúci meraciu jednotku príslušnej veličiny, meradlo základnej jednotky, základná miera) franc. fyz.
design /dizajn/
dizajn (povrchové vzorovanie výrobku al. diela, jeho výtvarné riešenie, stvárnenie, spracovanie, vzhľad) angl.
fazóna
fazónka (tvar, strih, forma, najmä o oblečení) franc.
stapel
štapel (v. priemernej dĺžky vlákna, stredná al. priemerná dĺžka vlákna) nem. text.

tvoriť

tvoriť 1 (utvárať, vytvárať)
produkovať (vyrábať) lat.
fabrikovať (vyrábať vo veľkom množstve, továrensky) lat. aj pejor.
konštituovať (ustanovovať, zriaďovať, budovať) lat.
generovať (vytvárať, utvárať) lat.-angl. odb.
formovať (vytvárať, dodávať tvar, vonkajšiu podobu, utvárať, stvárňovať) lat.
modelovať (plasticky stvárňovať, vytvárať, utvárať) tal.
profilovať (určovať ráz, tvar, podobu, utvárať) franc.
improvizovať (utvárať, vytvárať bez prípravy, narýchlo pripravovať) tal.-franc.
artikulovať (vyslovovať, vytvárať, článkovať hlásky) lat. lingv. fon.
fónovať (vydávať zvuk, hlas, vytvárať hlásku, vyslovovať) gréc. odb.
granulovať (t. zrnká, hrudky, upravovať látku do stavu zrnitosti, drviť) lat.

tvar

tvar 2 (podoba ohybného slova)
etymón (východiskový al. základný t., základ, koreň slova) gréc. lingv.
sémantéma (základ slova ako nositeľ jeho vecného významu) gréc. lingv.
solecizmus (nesprávne slovo al. t. podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
neologizmus (novoutvorené slovo, jaz. prostriedok, väzba, t., novotvar) gréc. lingv.
hapax legomenon (slovo, výraz, t. vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
pozitív (prvý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
komparatív (druhý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
superlatív (tretí stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
elatív (stupeň prídavných mien a prísloviek vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.
infinitív (neurčitý t. slovesa, neurčitok) lat. lingv.
particípium (neurčitý t. slovesa s podobou prídavného mena, príčastie) lat. lingv.
supínum (neurčitý t. slovesa vyjadrujúci aj smer al. účel) lat. lingv.
transgresív /tranz-/ (t. slovesa, prechodník) lat. lingv.
gerundium (slovesné podstatné meno utvorené zo slovesa) lat. lingv.
modus (slovesný spôsob) lat. lingv.
faktív
indikatív (oznamovací slovesný spôsob) lat. lingv.
interogatív (opytovací slovesný spôsob) lat. lingv.
imperatív (rozkazovací slovesný spôsob) lat. lingv.
adhortatív (slovesný spôsob vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv.
irrealis (slovesný spôsob vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.
dubitatív (slovesný spôsob vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.
expektatív (slovesný spôsob vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.
subjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.
konjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.
optatív (slovesný spôsob vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv. porovnaj čas 3slovo 1

tvar

tvar 1 (vonkajšia podoba)
-morphia /-fia/
morpho- /-fo/
-morfia
morfo- gréc. v zlož. sl.
forma (vonkajší t., podoba, vzhľad) lat.
formát (veľkosť, rozmery) lat.
fazóna
fazónka (strih, vzor, forma, najmä o oblečení) franc.
formalita
formálnosť (ustálená vonkajšia podoba práv., úradného al. spoločenského úkonu, zvyklosť, obradnosť) lat.
eidos (forma al. účel v protiklade k látke, u Aristotela) gréc. filoz.
terén (prirodzený al. upravený t. zemského povrchu) lat.-franc.
geoid (ideálny t. Zeme) gréc. porovnaj podoba 1

pretvárať

pretvárať
deformovať (meniť tvar telesa pôsobením vonkajších síl, porušovať pôvodný tvar) lat. aj pren.
štylizovať (upravovať do iného rázu, slohu, podoby) lat.-franc.
transformovať (premieňať) lat. kniž. a odb.
transfigurovať (premieňať z jednej podoby do druhej) lat. kniž. a odb.
reštrukturalizovať (meniť, premieňať štruktúru, najmä hosp., polit.) lat. porovnaj premieňať

zmeniť

zmeniť 1 (urobiť iným, premeniť)
metamorfovať gréc. kniž. a odb.
trasmutovať /tranz-/ lat. kniž. a odb.
modifikovať (čiastočne z., pozmeniť) lat.
permutovať (obmeniť) lat. odb.
reformovať (urobiť úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu, upraviť) lat. franc.
adjustovať (náležite upraviť, pripraviť, usporiadať) lat. kniž. a odb.
štylizovať (upraviť do iného rázu, slohu, podoby, pretvoriť) lat.-franc.
reorganizovať (z. usporiadanie, nanovo usporiadať) lat.
transformovať (pretvoriť) lat. kniž. a odb.
transfigurovať (z. z jednej podoby do druhej, pretvoriť) lat. kniž. a odb.
reštrukturalizovať (premeniť štruktúru, najmä hosp., polit.) lat.
disipovať (z. jednu formu energie na inú, najmä na teplo) lat. fyz.
konvertovať (z. striedavý prúd na jednosmerný al. naopak) lat. eltech.
komutovať (z. smer el. prúdu) lat. eltech.
sublimovať (z., najmä na niečo vyššie, vznešenejšie, vystupňovať kniž. zried.; prejsť z pevného skupenstva do plynného fyz. chem.) lat.
kondenzovať (z. plynnú látku na kvapalinu, skvapalniť) lat.
deformovať (z. tvar telesa pôsobením vonkajších síl, porušiť pôvodný tvar, pretvoriť) lat. aj pren.
novelizovať (z., upraviť zákon al. ho dopĺňať novým zákonom) lat. práv.
rekodifikovať (z. práv. úpravu, prijať nový zákon) lat. práv.
mumifikovať (z. mŕtve telo človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom, konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním) perz.-arab.
konsekrovať (z. chlieb a víno na Kristove telo a krv) lat. cirk.

premeniť

premeniť
metamorfovať gréc. kniž. a odb.
trasmutovať /tranz-/ lat. kniž. a odb.
modifikovať (čiastočne p., pozmeniť) lat.
permutovať (obmeniť) lat. odb.
reformovať (urobiť úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu, upraviť) lat. franc.
adjustovať (náležite upraviť, pripraviť, usporiadať) lat. kniž. a odb.
štylizovať (upraviť do iného rázu, slohu, podoby, pretvoriť)
reorganizovať (p. usporiadanie, nanovo usporiadať) lat.
transformovať (pretvoriť) lat. kniž. a odb.
transfigurovať (p. z jednej podoby do druhej, pretvoriť) lat. kniž. a odb.
disipovať (p. jednu formu energie na inú, najmä na teplo) lat. fyz.
konvertovať (p. striedavý prúd na jednosmerný al. naopak) lat. eltech.
komutovať (p. smer el. prúdu) lat. eltech.
sublimovať (p., najmä na niečo vyššie, vznešenejšie, vystupňovať, kniž. zried.; prejsť z pevného skupenstva do plynného, fyz. chem.) lat.
kondenzovať (p. plynnú látku na kvapalinu, skvapalniť) lat.
deformovať (p. tvar telesa pôsobením vonkajších síl, porušiť pôvodný tvar, pretvoriť) lat. aj pren.
novelizovať (p., upraviť zákon al. ho dopĺňať novým zákonom) lat. práv.
rekodifikovať (zmeniť práv. úpravu, prijať nový zákon) lat. práv.
mumifikovať (p. mŕtve telo človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom, konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním) perz.-arab.
konsekrovať (p. chlieb a víno na Kristovo telo a krv) lat. cirk.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 50. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.