Výsledky vyhľadávania

svietivosť

luminozita (množstvo energie vyžarovené hviezdou za jednotku času) lat. astron.

množstvo

množstvo 1 (počet)

kvantita lat.

plejáda (počet) gréc. kniž.

minimum (najmenšie možné m.) lat.

maximum (najvyššie možné m.) lat.

en détail /andétaj/ (v malom m., v drobnom) franc. obch.

en gros /angró/ (vo veľkom m., meradle) franc. obch.

limit (najmenšie al. najväčšie m.) lat.-franc.

normál (zvyčajné, bežné m.) lat.

štandard (obvyklé, bežné, ustálené m.) angl.

optimum (v daných podmienkach najlepšie, najvhodnejšie, najpriaznivejšie, najvýhodnejšie m.) lat. kniž. a odb.

pesimum (v daných podmienkach nahoršie, najmenej vhodné, priaznivé, výhodné m.) lat. odb.

extrém (krajné, hraničné m.) lat. odb.

kvantum (spravidla určitý počet) lat.

multiplum (viacnásobné m.) lat. kniž.

kvóta (pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, pomerná časť, stanovený počet) lat.-tal.

norma (m. práce určenej na určitú časovú jednotku) lat. ekon.

penzum (m. uloženej, vymedzenej práce) lat. kniž.

produktivita (m. výrobkov na jedného pracovníka za jednotku času) lat. ekon.

kontingent (pevne určené m. tovaru, peňazí, poľnohosp. výrobkov) lat.

partia (vopred stanovené m. tovaru, výrobkov) lat.

suma (m. peňazí vyjadrené číselne) lat.

šarža (m. látky, dávka vyrobená naraz) franc.

receptúra (m. a pomer zložiek určitého výrobku) lat. odb.

koncentrácia (m. danej látky v objeme sústavy, hustota) lat. chem.

salinita (m. rozpustených solí vo vode vyjadrené v promile, slanosť) lat. geol.

glykémia (m., hladina cukru v krvi) gréc. lek.

lipémia (m., hladina tukových látok v krvi) gréc. lek.

natrémia (m., hladina sodíka v krvi) lat. + gréc.

telma (malé m. zadržanej dažďovej vody, v kt. žijú a vyvíjajú sa drobné organizmy) gréc. ekol.

seizmicita (m. zemetrasení za určité obdobie na určitom mieste) gréc. geofyz.

imisia (m. znečisťujúcich prímesí vo vzduchu) lat. meteor.

kvantum (najmenšie možné m. fyzikálnej veličiny) lat. fyz.

luminozita (m. energie vyžarovené hviezdou za jednotku času, svietivosť) lat. astron.

insolácia (m. priameho slnečného žiarenia dopadajúceho za jednotku času na jednotku plochy zeme) lat. meteor.

pórovitosť

poréznosť

poróznosť

pórozita (m. dutín v telese al. v materiáli) gréc.-lat.

etát (m. dreva, kt. je možné z lesa vyťažiť bez ohrozenia podstaty lesa) franc. les.

transport (väčšie m. osôb al. materiálu dopravované jednotne, najmä vlakom) lat. porovnaj početdávkaúroveňzníženiezvýšenie

náter

lak (náterová tekutá látka) ind.-nem.

politúra (bezfarebný lak tvoriaci hladkú lesklú plochu na dreve) lat.

email (vrchná lesklá krycia farba) germ.-franc. tech.

fermež lat.-franc.-nem.

firnajz (náterová ochranná látka z rastlinných olejov) lat.-nem. hovor. zastar.

latex (náterová látka z emulzie syntetickej živice vo vode) gréc.-lat.

lazúra (farba používaná na tenký priesvitný n. spodnej farebnej vrstvy, kt. nekryje, ale dáva jej svietivosť) perz.

linkrusta (n. na úpravu plastického povrchu podkladu, najmä omietky, dreva) lat.

sfregatúra (n. riedkou rozotierateľnou polosuchou farbou, cez kt. presvitá spodná farebná vrstva) lat.

moaré (ozdobný n. z lakov a emailov na plechu al. na skle) franc. tech.

šeps (podkladový n. pod farebnú maľbu na plátno, drevo a pod., podklad) angl. výtv.

termokolor (n., kt. pri dosiahnutí určitej teploty zmení farbu) gréc. + lat. tech. porovnaj farbivo

farbivo

chromato-

chromo- gréc. v zlož. sl.

lak (náterová tekutá látka) ind.-nem.

politúra (bezfarebný lak tvoriaci hladkú lesklú plochu na dreve) lat.

email (vrchná lesklá krycia farba) germ.-franc. tech.

fermež lat.-franc.-nem.

firnajz (náterová ochranná látka z rastlinných olejov) lat.-nem. hovor. zastar.

latex (náterová látka z emulzie syntetickej živice vo vode) gréc.-lat.

lazúra (farba používaná na tenký priesvitný náter spodnej farebnej vrstvy, kt. nekryje, ale dáva jej svietivosť) perz.

sfregatúra (riedka rozotierateľná polosuchá farba, cez kt. presvitá spodná farebná vrstva) lat.

tempera (rýchloschnúca krycia farba rozpustná vo vode) tal. výtv.

primér (základná syntetická rýchlo zasychajúca farba) franc. tech.

terrar (biela krycia farba do smaltu a glazúr) lat. tech.

tuš (nezmazateľná farba používaná najmä na technické kreslenie) franc.-nem.

pigment (farbivo živočíšneho tela biol., nerozpustné farbivo chem.) lat.

toner (pigment používaný v kopírovacích strojoch a tlačiarňach, jemný farbiaci prášok) angl.

polychrómia (pestré zafarbenie sôch, omietok a pod. zosilňujúce ich umelecký účinok) gréc. výtv.

rúž (farba na pery) franc.

bretón (cukrárske f., najmä červené) franc. potrav.

hemoglobín (krvné f. v červených krvinkách prenášajúce kyslík) gréc. + lat. biol.

bilirubín (žlčové f.) lat. biochem.

melanín (čierne al. tmavohnedé prírodné f. v pokožke živočíchov) gréc. biol.

chlorofyl (zelené f. rastlín, listová zeleň) gréc. bot.

lakmus (rastlinné f. rozpustné vo vode používané ako indikátor kyselín a zásad) hol.-nem. chem.

flavín (žlté prirodzené f.) lat. chem.

luteín (žlté prirodzené f. v žĺtku, žltých kvetoch) lat. biochem.

lykopén (žltočervené prírodné f. v jablkách, šípkach a pod.) gréc. biochem.

parafuksín (umelé organické f. na papier) gréc. + vl. m.

alizarín (červené organické f.) arab. chem.

karamel (f. pripravené zahrievaním cukru) franc. potrav.

rodamín (červené až fialové f. na prípravu atramentov, lakov) gréc. + lat. chem.

oranž (červenožlté f.) franc. chem.

siena (hnedé, hnedočervené f.) tal. vl. m.

šmolka (modré f. na bielenie bielizne) nem.

akvamarín (modrozelené f.) lat.

rumelka (ohnivočervené f.) srbochorv.

karmín arab.-franc.

kulér (ohnivočervené f. živočíšneho pôvodu) franc.

purpur (sýtočervené f. s nádychom dofialova) gréc.-lat.

indigo (tmavomodré f.) špan. vl. m.

oker (žlté až hnedé f.) gréc.-lat. porovnaj náter

vrstva

vrstva 1 (plošne rozložené množstvo látky)

strato-

strati- lat. v zlož. sl.

šichta nem. zried.

lamina (vrstvička) lat. odb.

etáž (rovina, plocha) franc. odb.

sendvič (dve al. viac vrstiev určitej látky spojené inou látkou) vl. m. tech. pren.

plaké (slabá v. kovu pokrývajúca iný kov) franc.

email (ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na keramike, kove a pod.) germ.-franc. tech.

glazúra franc.

glieda (sklovitá poleva, povlak na keramike, kove) nem. hovor.

smalt (ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na kovovom podklade) germ.-tal.

bandáž (v. na obloženie, ovinutie stroja, potrubia a pod.) franc. tech.

protektor (vrchná obnovená v. plášťa pneumatiky, obnovený behúň) lat. tech.

banket (spodná v. základových múrov stavby) tal. stav.

makadam (podklad vozovky zo zmesi štrku) vl. m.

lazúra (tenká priesvitná v. riedkej faby na spodnej farebnej vrstve, kt. nekryje, ale dáva jej svietivosť a intenzitu) perz.

sfregatúra (riedka rozotierateľná polosuchá v. farby, cez kt. presvitá spodná farebná vrstva) lat.

šeps (podkladový náter pod farebnú maľbu na plátno, drevo a pod.) angl. výtv.

geosféra (obal Zeme, sústredné obaly, z kt. sa skladá Zem) gréc.

atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.

troposféra (najspodnejšia v. atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.

stratosféra (v. medzi troposférou a mezosférou, 9-17 až 45-50 km) lat. + gréc. meteor.

stratopauza (v. medzi stratosférou a mozosférou 45-50 km) lat. + gréc. meteor.

mezosféra (v. atmosféry od 45-50 do 85-90 km, nad stratosférou) gréc.

mezopauza (v. medzi mezosférou a termosférou, 85-90 km) gréc.

ozonosféra (v. atmosféry od 10 do 50 km) gréc. meteor.

ionosféra (v. atmosféry od 80 do 500 km) gréc. meteor.

homosféra (v. atmosféry do 90-100 km) gréc. meteor.

termosféra (v. atmosféry nad 90 km) gréc. meteor.

heterosféra (v. atmosféry nad 100 km) gréc. meteor.

exosféra

protonosféra (v. atmosféry nad 800 km) gréc.

geokoróna (plynný obal okolo Zeme nad 1 000 km) gréc. + lat. astron.

hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.

ekosféra (v. Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.

fytosféra (v. Zeme pokrytá rastlinami) gréc.

litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.

astenosféra (v. Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.

tektonosféra (v. zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.

sial (vonkajšia časť zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.

sima (vrchná v. zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.

fotosféra (plynný obal okolo Slnka, najnižšia tenká v., do 300 km) gréc. astron.

chromosféra (plynný obal okolo Slnka medzi fotosférou a korónou) gréc. astron.

koróna (plynný obal okolo Slnka, vonkajšia v. slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara) lat. astron.

koma (plynný obal jadra kométy) gréc. astron.

horizont (v. líšiaca sa určitým znakom, najmä vody, pôdy, hornín a pod.) gréc. odb.

humus (úrodná v. pôdy s organickými látkami) lat. poľnohosp.

mul

mull (najzložitejšia forma humusu) nem.

tangel (humus s málo rozloženými zvyškami rastlín a trusom, najmä dážďoviek) škand. poľnohosp.

lamina (vrstvička v sedimente s hrúbkou pod 1 cm) lat. geol.

förna (v. nerozložených organických zvyškov, najmä lístia, ihličia, na povrchu pôdy, v lese) švéd. odb.

epilimnión (vrchná v. vody vo vodnej nádrži, do 5 m) gréc. odb.

metalimnión (v. vody, kt. nie je ovplyvňovaná dennými prúdmi, skočná v.) gréc. odb.

hypolimnión (v. vody s nemennou teplotou, bez svetla a rastlín) gréc. odb.

stratus (sivá jednotvárna v. oblakov so základňou do 2 km od zemského povrchu) lat. meteor.

uvea (prostredná v. očnej gule, dúhovka) lat. anat.

retina (vnútorná v. v očnej guli, sietnica) lat. anat.

skléra (biela tuhá väzivová vrstva očnej gule, očné bielko) gréc. anat.

epiderma (vrchná v. kože živočíchov) gréc. zool.

zamša (hlavná, najhustejšia vrchná vrstva kože) nem.?

korium (väzivová spodná v. kože) lat.

pancier (kryt tela niektorých živočíchov zo zrohovatenej v. kože) tal.-nem. zool.

kutikula (v. pokrývajúca vonkajšie steny pokožkových buniek bot.; v. na povrchu tela niektorých bezstavovcov zool.) lat.

borka (vrchná odumretá v. pletív na povrchu kmeňa, konárov a koreňa, kôra) nem. bot.

perleť (vnútorná v. lastúr niektorých lastúrnikov) román.

aura (neviditeľná v. okolo tela vnímaná senzibilmi, vyžarovanie organizmu) gréc.