Výsledky vyhľadávania

vrstva

vrstva 1 (plošne rozložené množstvo látky)

strato-

strati- lat. v zlož. sl.

šichta nem. zried.

lamina (vrstvička) lat. odb.

etáž (rovina, plocha) franc. odb.

sendvič (dve al. viac vrstiev určitej látky spojené inou látkou) vl. m. tech. pren.

plaké (slabá v. kovu pokrývajúca iný kov) franc.

email (ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na keramike, kove a pod.) germ.-franc. tech.

glazúra franc.

glieda (sklovitá poleva, povlak na keramike, kove) nem. hovor.

smalt (ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na kovovom podklade) germ.-tal.

bandáž (v. na obloženie, ovinutie stroja, potrubia a pod.) franc. tech.

protektor (vrchná obnovená v. plášťa pneumatiky, obnovený behúň) lat. tech.

banket (spodná v. základových múrov stavby) tal. stav.

makadam (podklad vozovky zo zmesi štrku) vl. m.

lazúra (tenká priesvitná v. riedkej faby na spodnej farebnej vrstve, kt. nekryje, ale dáva jej svietivosť a intenzitu) perz.

sfregatúra (riedka rozotierateľná polosuchá v. farby, cez kt. presvitá spodná farebná vrstva) lat.

šeps (podkladový náter pod farebnú maľbu na plátno, drevo a pod.) angl. výtv.

geosféra (obal Zeme, sústredné obaly, z kt. sa skladá Zem) gréc.

atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.

troposféra (najspodnejšia v. atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.

stratosféra (v. medzi troposférou a mezosférou, 9-17 až 45-50 km) lat. + gréc. meteor.

stratopauza (v. medzi stratosférou a mozosférou 45-50 km) lat. + gréc. meteor.

mezosféra (v. atmosféry od 45-50 do 85-90 km, nad stratosférou) gréc.

mezopauza (v. medzi mezosférou a termosférou, 85-90 km) gréc.

ozonosféra (v. atmosféry od 10 do 50 km) gréc. meteor.

ionosféra (v. atmosféry od 80 do 500 km) gréc. meteor.

homosféra (v. atmosféry do 90-100 km) gréc. meteor.

termosféra (v. atmosféry nad 90 km) gréc. meteor.

heterosféra (v. atmosféry nad 100 km) gréc. meteor.

exosféra

protonosféra (v. atmosféry nad 800 km) gréc.

geokoróna (plynný obal okolo Zeme nad 1 000 km) gréc. + lat. astron.

hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.

ekosféra (v. Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.

fytosféra (v. Zeme pokrytá rastlinami) gréc.

litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.

astenosféra (v. Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.

tektonosféra (v. zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.

sial (vonkajšia časť zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.

sima (vrchná v. zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.

fotosféra (plynný obal okolo Slnka, najnižšia tenká v., do 300 km) gréc. astron.

chromosféra (plynný obal okolo Slnka medzi fotosférou a korónou) gréc. astron.

koróna (plynný obal okolo Slnka, vonkajšia v. slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara) lat. astron.

koma (plynný obal jadra kométy) gréc. astron.

horizont (v. líšiaca sa určitým znakom, najmä vody, pôdy, hornín a pod.) gréc. odb.

humus (úrodná v. pôdy s organickými látkami) lat. poľnohosp.

mul

mull (najzložitejšia forma humusu) nem.

tangel (humus s málo rozloženými zvyškami rastlín a trusom, najmä dážďoviek) škand. poľnohosp.

lamina (vrstvička v sedimente s hrúbkou pod 1 cm) lat. geol.

förna (v. nerozložených organických zvyškov, najmä lístia, ihličia, na povrchu pôdy, v lese) švéd. odb.

epilimnión (vrchná v. vody vo vodnej nádrži, do 5 m) gréc. odb.

metalimnión (v. vody, kt. nie je ovplyvňovaná dennými prúdmi, skočná v.) gréc. odb.

hypolimnión (v. vody s nemennou teplotou, bez svetla a rastlín) gréc. odb.

stratus (sivá jednotvárna v. oblakov so základňou do 2 km od zemského povrchu) lat. meteor.

uvea (prostredná v. očnej gule, dúhovka) lat. anat.

retina (vnútorná v. v očnej guli, sietnica) lat. anat.

skléra (biela tuhá väzivová vrstva očnej gule, očné bielko) gréc. anat.

epiderma (vrchná v. kože živočíchov) gréc. zool.

zamša (hlavná, najhustejšia vrchná vrstva kože) nem.?

korium (väzivová spodná v. kože) lat.

pancier (kryt tela niektorých živočíchov zo zrohovatenej v. kože) tal.-nem. zool.

kutikula (v. pokrývajúca vonkajšie steny pokožkových buniek bot.; v. na povrchu tela niektorých bezstavovcov zool.) lat.

borka (vrchná odumretá v. pletív na povrchu kmeňa, konárov a koreňa, kôra) nem. bot.

perleť (vnútorná v. lastúr niektorých lastúrnikov) román.

aura (neviditeľná v. okolo tela vnímaná senzibilmi, vyžarovanie organizmu) gréc.

plocha

facies lat. lek.

facio- lat. v zlož. sl.

area (p., najmä ohraničená) lat. kniž. a odb.

etáž (vrstva, rovina) franc. odb.

plani- (rovina, rovná p.) lat. v zlož. sl.

fasáda (povrch, vonkajšok, zovňajšok, vonkajší vzhľad) tal.-franc.

terén (zemský povrch, prirodzený al. upravený tvar, časť zemského povrchu) lat.-franc.

peneplén

peneplain /-plén/ (zemský povrch so zarovnaním pôvodných výškových rozdielov, parovina) lat.-angl.

tabuľa

tabla

tablica (p. poľnohosp. pôdy, malé pole) lat.

areál (vymedzená p. pozemkov) lat. stav.

plantáž (veľká p. úžitkových rastlín v trópoch) franc.

park (väčšia trávnatá p. upravená na prechádzky a oddych, okrasný pozemok so zeleňou na oddych a zotavenie, sad) angl.-franc.

rozárium (park vysadený ružami) lat. záhr.

parkovisko angl.

parking (p. určená na státie vozidiel mimo dopravného ruchu) angl. slang.

oceán (veľká súvislá vodná p. medzi pevninami, jedna zo 4, veľmi rozsiahle more) gréc.-lat.

Pantalasa (predpokladaný jednotný praoceán okolo jednotného pevninského prakontinentu) gréc.

lagúna (vodná p. uprostred atolu) tal.

-éder (stena, základňa) gréc. v zlož. sl.

parapet (p. na podokennej výmurovke, podobločnej časti steny, vnútri krytá doskou a pod., zvonka plechom) tal. hovor. stav.

špaleta (vnútorná zvislá p. dverového al. okenného otvoru, ostenie) tal.-nem. stav.

fríza (p. ozdobená plastikou) gréc. stav.

kazeta (prehĺbené, plasticky orámované pole rovného al. klenutého stropu) tal.-franc.

kartuša (p. nepravidelného tvaru s ozdobným plastickým, rozvinutým okrajom okolo erbu a pod., renesancia a barok) tal.-franc.

panneau /panó/ (obloženie steny orámovanými drevenými doskami, orámovaná p. steny) franc. výtv.

lambris (obloženie stien najmä drevenými doskami, mramorom al. štukou) franc. stav.

tympanón (trojuholníková al. polkruhová p. štítu na priečelí stavieb) gréc. archit.

eskarpa (vonkajšia stena opevnenia tvoriaca zároveň svah, šikmú p. hradnej priekopy) tal.-franc.

sféra (guľová p., guľa) gréc. mat.

anuloid lat. + gréc.

torus (p. utvorená rotáciou kružnice okolo priamky, kt. leží v rovine tejto kružnice a túto kružnicu nepretína, kruhový prstenec) lat. mat.

kvadrika lat. geom.

hyperboloid

paraboloid

elipsoid (p. druhého stupňa zložená z bodov, kt. súradnice vyhovujú algebraickej rovnici o troch neznámych druhého stupňa) gréc. matem.

sféroid (rotačný elipsoid) gréc. mat. astron.

ovál (p. vajcovitého tvaru) lat.

areola (dvorček okolo prsnej bradavky) lat. anat.

laterál (celková ponorená p. bokorysu plavidla) lat. lod.

šachovnica (štvorcová p. so 64 striedavo svetlými a tmavými poľami používaná pri hre s bielymi a čiernymi figúrami) perz.

mozaika (p. vyložená z farebných kamienkov, skielok a pod.) tal. výtv.

fazeta (p. vybrúsená na drahokame) franc.

kaleta (plôška na spodku briliantového výbrusu) ? klenot.

estráda franc.

pódium (zvýšená p., plošina, vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov) gréc.-lat. porovnaj plôškavrstva

poschodie

etáž franc. kniž. zastar.

štok nem. hovor. zastar.

suterén (podzemné podlažie budovy) franc.

mezanín (p. medzi prízemím a prvým poschodím, zvýšené prízemie, medziposchodie) tal.

hyperoon (prvé p. starogréc. domu, kde bývali ženy a otrokyne) gréc. archit.

beletáž (hlavné, najdôležitejšie p. kaštieľa al. zámku so spoločenskými miestnosťami) franc. archit.

piano nobile /nó-/ (spravidla prvé, vyššie p. renesančných a barokových palácov, s reprezentačnými miestnosťami) tal. archit.

rovina

rovina 2 (rovná plocha)

plani- lat. v zlož. sl.

etáž (vrstva, plocha) franc. odb.

travolátor (pohyblivá plošina, r. určená najmä na dopravu osôb) tal. porovnaj plošina 3