Výsledky vyhľadávania

význam

význam 1 (zmysel, myšlienkový obsah)
raison d´être /rezondétr/ franc. kniž.
ratio /rácio/ lat. kniž. a odb.
tenor (zmysel, obsah) lat. kniž.
cvek (zmysel) nem. hovor. to nemá cvek(a)
extenzia (zmysel, rozsah, v. výrazu al. pojmu, trieda predmetov označených určitým výrazom) lat. lingv.
symbolika
symbolizácia
symbolizovanie
symbolizmus (obrazný, znakový v.) gréc.
aritmológia (mystická číselná symbolika) gréc.
propozícia (v. výpovede, vety, zmysel, obsah vety) lat. lingv.
significatio /-kácio/ (v. slova v širokom zmysle) lat.
sémantika (v. jaz. jednotiek) gréc. lingv.
polysémia (mnohovýznamovosť, mnohoznačnosť, niekoľko odlišných významov toho istého slova) gréc. lingv.
sensu lato /-zu/ (v šišom zmysle slova) lat. kniž.
stricto sensu
sensu stricto /-zu – któ/ (v presnom zmysle; v užšom zmysle slova) lat. kniž.
hoc sensu /hok/ (v tomto zmysle) lat.
par excellence /parekseláns/ (v pravom zmysle slova, skutočne) franc. kniž.
bono sensu /-zu/ (v dobrom zmysle, s dobrým úmyslom) lat. kniž.
katexochén (v najvlastnejšom z. slova, predovšetkým, výhradne) gréc. kniž.

úmysel

úmysel
idea gréc.
cieľ (zámer, účel) nem.
plán (zámer, predstava budúcnosti) lat.
projekt (návrh tech. al. stav. diela, zámer) lat.
tendencia (úsilie o uplatnenie určitých myšlienok, názorov, zámer, cieľ) lat.
intencia (zámer, zameranie, smerovanie) lat. kniž. a odb. konať v intenciách
stratégia
taktika (premyslený zámer pri určitej činností vedúcej k dosiahnutiu určeného cieľa) gréc.
tanatománia (chorobná túžba po smrti, samovražedný ú.) gréc. lek. psych.
bona fide /boná fidé/ (s dobrým ú., v dobrej viere, dobromyseľne, úprimne) lat.
bono sensu /-zu/ (s dobrým ú., v dobrom zmysle) lat. kniž.
optima fide (s najlepším ú., v najlepšej dôvere) lat. kniž.
malo sensu /senzu/ (so zlým ú.) lat. kniž.
mala fide (so zlým ú., v zlej viere, zákerne) lat. kniž.
malevolencia (zlomyseľnosť, zlá vôľa) lat. kniž. zried.
malícia
malicióznosť (zlý ú., zlomyseľnosť, zloprajnosť, škodoradosť) lat. kniž.
dolus (úmyselné zavinenie, úskok, podvod) lat. práv.
dolus malus (zlý ú., podvod) lat. práv.
mens rea (zlý, zlomyseľný ú., zámer) lat. kniž.
nablint
nablind (bez určitého ú., zámeru, cieľa) nem. slang. porovnaj cieľ 1

málo

málo
mikro-
mikro- gréc. v zlož. sl.
olig-
oligo- (málo-) gréc. v zlož. sl.
poco /póko/
un poco /póko/ (trochu) tal. hud.
minimálne (veľmi m.) lat.
hyp-
hypo- gréc. v zlož. sl.
meno (menej) tal. hud. porovnaj malý

oblasť

oblasť 1 (vymedzené územie)
región lat.
teritórium lat.
régia lať. kniž. zastar.
-sféra gréc. v zlož. sl.
zóna (územie, pásmo) gréc. kniž. a odb.
rajón (územná o. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
terén (pracovná o. mimo mesta, v prírode, na vidieku a pod.) lat.-franc. výskum v t.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
proveniencia (zemepisná o., z ktorej niekto al. niečo pochádza, miesto pôvodu) franc.
rezervácia (územie vyhradené pre domorodé obyvateľstvo; vymedzené chránené územie, prírodná al. pamiatková oblasť) lat.
revír (uzavretá o. vymedzená na určitú činnosť, napr. lesná, uhoľná, policajná a pod.; o. na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, prípadne nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
kordón (ochranné pásmo, pás územia na ochranu proti niečomu) franc.
areál (vymedzená časť územia so stavbami archit.; o. rozšírenia určitého organizmu, javu) lat. odb.
green /grín/ (o. cieľa na golfovom ihrisku) angl. šport.
litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.
atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.
troposféra (najspodnejšia vrstva atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.
front (o. prechodu medzi dvoma vzduchovými hmotami) lat. meteor.
fytosféra (vrstva Zeme pokrytá rastlinami) gréc.
biosféra (o. Zeme s podmienkami na život, časť zemského povrchu, osídlená živými organizmami) gréc. biol.
ekosféra (vrstva Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.
noosféra (o. vzájomného pôsobenia prírody a človeka, rozumovej ľudskej činnosti) gréc. filoz.
trópy
tropická o. (o. siahajúca okolo rovníka medzi obratníkmi s horúcim a vlhkým podnebím) gréc. geogr.
subtrópy
subtropická o. (teplá zemepisná a vegetačná o. okolo obratníka Raka a Kozorožca) lat. + gréc. geogr.
selva
selvas (typ krajiny súvislých tropických dažďových lesov v povodí Amazonky) port. geogr.
kalma (o. bezvetria, tíšiny po oboch stranách rovníka) gréc.-lat.-rom. meteor.
antarktis (o. najchudobnejšia na rastlinstvo s najvyšším podielom machov a lišajníkov zaberajúca Antarktídu a juh Južnej Ameriky) gréc. geogr.
Arktída
Arktis (o. severného pólu)
Pacifik (o. Tichého oceána) lat.
belt (územie pretiahnutého, predĺženého tvaru) dán.-angl. geogr. zastar.
ekoton (hraničná časť, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, okraj lesa, pobrežie, prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami) gréc. biol.
step (rovinatá o. Zeme porastená trávou a nízkymi rastlinami v miernom pásme) ukraj. geogr. bot.
eremiál (suchá o. Zeme so žiadnym al. nepatrným rastlinstvom, suchá step, polopúšť) gréc.
monte (typ krajiny na východných úpätiach Ánd so suchomilným rastlinstvom) špan. geogr.
sahel (typ krajiny v Afrike na južnom okraji Sahary so suchomilným porastom) afr. geogr.
pampa (juhoamer., najmä argentínska trávnatá rovinatá step) indián.-špan.
préria (trávnatá step v strednej a západnej časti Severnej Ameriky) franc.
pusta (trávnatá step v Maďarsku) maď.
brus (tropická rovina porastená drobnými kríkmi) angl.
tundra (o. Zeme, rozsiahla rovina s nízkou vegetáciou, s machmi, trávou, kermi, bez lesov, najmä v sev. Ázii) lap.-rus. geogr.
savana (o. Zeme s vysokým trávnatým porastom a skupinami drevín v tropickom al. subtropickom pásme) indián.-špan. geogr.
muskeg (o. Zeme s rašeliniskami v Kanade) indián. geogr.
scrub /sra-/ (o. Zeme s rozsiahlymi porastmi vždyzelených, najmä tŕnistých rastlín na suchých územiach Austrálie a južnej Afriky) angl. geogr. bot.
sertao /-tanu/ (o. Zeme s polosuchým podnebím a pôdou nevhodnou na pestovanie obilia, severovýchod Brazílie) port.
sebcha (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na Sahare) arab. geogr.
šot (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na severnej Sahare) arab. geogr.
takýr (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Strednej Ázii) turkmén. geogr.
kevír (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Iráne) perz. geogr.
badlands /bedlendz/ (územie s úzkymi stržovitými korytami vytvorenými eróziou v nespevnených horninách a málo spevnených usadeninách) angl.
marše (občas zaplavované územie pri pobreží Severného a Baltského mora, ploché úrodné nížiny na morskom pobreží) nem. geogr. pomn.
moor (trvalo zamokrené územie s vodným rastlinstvom na rašelinovej a močaristej pôde) nem.
kras (územie, najmä vápencové, kde pôsobením vody vznikli rôzne útvary, napr. jaskyne, priepasti a pod.) ilyr.-srb. geol.
depresia (územie s nižšou nadmorskou výškou ako okolie alebo ležiace nižšie ako hladina mora, preliačina) lat. geol.
arktogea (zoogeografická o. severnej pologule) gréc. geogr. zool.
paleoarktická o. (zoogeografická o. zahŕňajúca Európu, Stredomorie, severnú a strednú Áziu) gréc. zool.
paleogea (zoogeografická o. zahŕňajúca madagaskarské, etióp. a ind.-malajské živočíšstvo) gréc. zool.
biotop gréc. biol.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný priestor) gréc. biol.
biochor (životná o. na Zemi s vegetáciou) gréc. ekol.
bióm (spoločenstvo organizmov, rastlín a živočíchov v rozsiahlej zemepisnej o. spolu s prostredím) gréc. ekol.
ekuména
ekumena (územie trvalo obývané a pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.
subekumena (územie človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
anekumena (územie trvalo neobývané a nevyužívané) gréc. ekol.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
šelf (okrajová o. mora, kt. je ešte súčasťou pevniny, do 200 m) angl. geol.
litorál (pobrežná o. mora a sladkých vôd) lat. geol. geogr.
pelagiál (o. voľnej vody od hladiny ku dnu v mori, jazerách a vo vodných nádržiach) gréc. odb.
batysféra (priestor pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
epipelagiál (plne presvetlená o. morskej vody do 100 m, s bohatým zastúpením zvierat) gréc. biol.
batypelagiál (málo presvetlená o. morskej vody, od 100 m) gréc. biol.
fytál
fytal (o. dna s dostatkom svetla pre život rastlín) gréc. biol.
profundál (o. dna sladkovodných jazier a vodných nádrží) lat. geol.
infralitorál (o. dna mora, jazier a vodných nádrží s dostatkom svetla s vyššími rastlinami a svetlomilnými riasami) lat.
bentál (o. dna oceánov, zasahujúca od brehu do hlbín) gréc. geol. geogr.
batyál (o. dna oceánov od 200 do 2 000 m hĺbky) gréc.
abysál (o. dna oceánov od 1 000 do 6 000 m hĺbky) gréc.-lat.
hadál (o. dna oceánov od 6 000 m hĺbky) gréc.
mare (tmavá rozsiahla o. na Mesiaci al. na Marse) lat. astron.
ekosféra (o. okolo vesmírneho telesa, hviezdy, s priaznivými podmienkami pre vznik a udržanie života) gréc. porovnaj plošina 1lespúšťúzemieobvod 2miesto 1spoločenstvo 2 a pod.

obraz

obraz 2 (odraz skutočnosti (v zrkadle, vode a pod.))
optogram (o. vtlačený na sietnicu oka cicavcov pôsobením svetla na očné pozadie) lat. zool.
video- (zobrazenie) lat. v zlož. sl.
fotografia gréc.
fotka
foto (o. vzniknutý pôsobením svetla na citlivú vrstvu filmu al. dosky vo fotografickom prístroji) gréc. hovor.
fotochrómia
chromofotografia (farebná al. kolorovaná fotografia) gréc. fot.
momentka (okamihová fotografia zhotovená veľmi krátkou expozíciou) lat. hovor.
candid /ken-/ (fotografický záber zachytávajúci prirodzenú tvár človeka bez jeho vedomia) angl.
printon (veľmi zväčšený tlačený záber) angl.
fotoska (záber z filmu určený na jeho reklamu a propagáciu) gréc.
pozitív (o. zodpovedajúci skutočnosti s prirodzeným rozdelením svetla a tieňa al. farieb) lat. fot. film.
negatív (o. s obráteným pomerom svetla a tieňa al. v doplnkových farbách vzhľadom ku skutočnosti) lat. fot. film.
diapozitív (pozitívny o. zodpovedajúci skutočnosti na priehľadnej al. priesvitnej podložke určený na premietanie al. na prezeranie proti svetlu) gréc. + lat.
slide /slajd/
slajd (diapozitív na premietanie pri prednáške) angl.
ferotypia (málo vyvolaný negatívny o. na čiernom železnom plechu; záber zhotovený využitím odrazu svetla na striebre negatívneho obrazu na čiernom podklade, 19. st.) lat. + gréc. fot. hist.
panotypia
pannotypia (pozitívny fotografický o. vznikajúci pôsobením svetla na citlivú vrstvu nanesenú na čierne voskové plátno; málo vyvolaný negatívny o. na čiernom papieri al. voskovanom plátne, 19. st.) franc. + gréc. fot. hist.
kalotypia gréc. hist. fot.
talbotypia (pozitívna snímka al. kópia zhotovená pomocou papierového negatívu) vl. m. + gréc. hist. fot.
dagerotyp (záber zhotovený prvým použiteľným spôsobom fotografovania, dagerotypiou) vl. m.
fotogram (tieňový o. na citlivej vrstve získaný bez fot. prístroja premietaním zobrazovaného predmetu) gréc. fot.
röntgenogram vl. m. + gréc. tech.
skiagram (snímka pomocou elektromagnetického žiarenia s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou) gréc. lek.
stratigram lat. + gréc. lek.
tomogram (vrstvová hĺbková röntgenová snímka) gréc. lek.
ozalit
ozalid (o. zhotovený na na papieri citlivom na svetlo používaný na rozmnožovanie výkresov, plánov) gréc. fot.
monoskop (televízny o. používaný pre správne nastavenie televízneho prijímača) gréc. eltech.
orbis puctus /pik-/ (svet v obrazoch, Komenského dielo) lat.

dobromyseľne

dobromyseľne
bona fide /boná fidé/ (s dobrým úmyslom, v dobrej viere, úprimne) lat.
bono sensu /-zu/ (v dobrom zmysle, s dobrým úmyslom) lat. kniž. porovnaj dobromyseľný

lacný

lacný 1 (kt. stojí málo peňazí)
bazárový (nekvalitný, chybný al. použitý a preto l.) perz.
partiový (nekvalitný, podradný, chybný, so zníženou cenou) lat. p. tovar
jarmočný (nekvalitný, bezcenný, krikľavý, nevkusný) nem. pejor.

neprístupný

neprístupný 2 (málo vnímavý, odmeraný, nechápavý)
konzervatívny (n. voči zmenám, lipnúci na starých názoroch, spôsoboch, zaujatý proti novému, brániaci pokroku, spiatočnícky) lat.
formálny (zachovávajúci vonkajšiu podobu) lat.
oficiálny lat.
oficiózny (strohý, odmeraný) lat. pejor.
rezervovaný (zdržanlivý, opatrný, odmeraný, chladný) franc.
komisný (úradne strohý, odmeraný, prísny, hrubý, drsný) lat.
introvertný (uzavretý do seba, zameraný na vlastný vnútorný duševný svet, ťažšie prispôsobivý) lat. psych.
schizotymný (uzavretý voči okoliu, citlivý) gréc. lek. psych. porovnaj lipnúci

dokázať

dokázať
dokumentovať (doložiť, potvrdiť, preukázať, osvedčiť) lat.
afirmovať (potvrdiť, uistiť, ubezpečiť, prisvedčiť) lat. kniž. a odb.
legitimovať sa (preukázať svoju totožnosť al. oprávnenie predložením preukazu, preukázať sa) lat.
quod erat demonstrandum (čo sa malo dokázať) lat. kniž. a mat.

víno

víno
rizling (v. lahodnej chuti z kvalitnej odrody viniča) nem.
silván (lahodné, mierne korenisté zelenožlté v.) vl. m.
muškát (v. s korenistou vôňou a príchuťou) lat.-nem.
veltlín (biele v.) vl. m. vin.
otelo (v. z podradného hrozna) vl. m.
malinger (ľahké biele v.) vl. m. potrav.
bikavér (maď. v. a hrozno) maď.
ezerjó (maď. biele v.) maď.
prošek (dalmátske biele al. červené sladkasté v.) chorv.
resinato (gréc. biele v.) gréc.
chablis /šabli/ (burgundské biele v.) franc.
marsala (tal. biele deztertné v.) vl. m.
tramín (biele korenisté v.) vl. m. vin.
leányka (kvalitné biele v. zo Sedmohradska, dievčie hrozno) maď.
klaret (biele, ružové v. z modrého hrozna na výrobu šampanského) lat.-franc.
frankovka (červené v. vyrobené z neskoro dozrievajúceho hrozna, jednej z najlepších odrôd) vl. m.
mavrud (bulh. červené v.) bulh.
rezinato (gréc. červené tmavé v. so živicovou vôňou a chuťou) gréc.
barolo (tal. červené v.) tal.
chianti /kianti/ (tal. červené ľahké v.) tal. vl. m.
beaujolais /božolé/ (franc. červené v.) vl. m.
portugal (jemne trpké ľahké červené v.) vl. m.
santorín (gréc. v.) vl. m.
cidre /sidr/ (jablčné, málo alkoholické v.) franc.
grul (matolínové v.) ? vin.
burčiak (mladé kvasiace v.) mor.
rampáš (mladé, nie celkom vykysnuté v.) ?
čingír maď.?
lora (slabé výliskové v., náhradka vína, vodnár) tal.
dezertné v. (sladené jemné v. s pridaním cukru a liehu) franc.
almázia
malvázia (sladké v. al. liehový nápoj) gréc.
vermút (dezertné v. s prísadou voňavých korení) nem. vin.
bitter (horký vermút) nem.
mistela (alkoholizované dezertné v.) špan. potrav.
madeira (portugal. likérové dezertné v.) vl. m.
sherry /šery/
šery (špan. ťažké sladké v.) špan. vl.m.-angl.
manzanilla (dezertné šery) špan.
fino (dezertné šery svetlej farby a horkastej chuti) špan.
olorózo (dezertné šery tmavšej farby) špan.
amontilado (španielske šery s vyšším obsahom alkoholu) špan.
amarózo (špan. veľmi jemné dezertné v.) špan.
demi-sec /-sek/ (polosladké šumivé v.) franc.
furmint (prírodné sladké v. zo šľachtenej odrody hrozna) franc.-maď. vin.
almázia
malvázia (gréc. silné sladké v.) gréc. hovor.
cordial /kor-/ (sladené v. s prídavkom likéru) lat.
cinzano /čindzáno/ (sladké v. používané ako aperitív) vl. m.
amarena (sicílske sladké v.) tal. vin.
sekt (šumivé v.) tal.-nem.
šampanské vl. m.
šampanier vl. m. zastar.
šampus (sekt z franc. kraja Champagne) vl. m. hovor.
doux /du/ (sladké šumivé v.) franc.
bruit (suché šumivé v.) franc.
brut (suché jemné šumivé v. bez cukru) nem.
dry /draj/ (suché menej sladké v. s obsahom cukru 3-4%) angl.
bordeaux /-dó/
bordó (ťažké franc. v.) vl. m.
portské (ťažké v.) vl. m. port.
tokaj (ťažké kvalitné v.) vl. m. hovor.
aszú /asú/ (tokajské výberové v.) maď. vin.
malaga (ťažké sladké v.) vl. m. potrav.
jereez /che-/ (juhošpan. ťažké sladké zlatožlté v.) vl. m. vin.
cabernet /ka-/ (ušľachtilé v. z modrej odrody viniča) franc.
forditáš (v. vyrobené pridaním hroznových výliskov, kt. ostanú pri výrobe tokajských výberov, do muštu) maď. vin.
in vino veritas /je/ (vo v. /je/ pravda) lat. kniž. porovnaj nápoj

nejasný

nejasný 1 (nezreteľný)
difúzny lat.
matný (nevýrazný, nezreteľný, hmlistý, málo výrazný) franc.-nem.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 35. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.