Výsledky vyhľadávania

predstava

predstava 1 (obraz vytvorený rozumovou činnosťou, názor)
idea gréc.
ideo- gréc. v zlož. sl.
dunst nem. slang.
ánung nem. slang.
šajn (poňatie, zdanie, potucha) nem. hovor. mať/nemať d., a., š. = vedieť/nevedieť o niečom

pojem

pojem
logos gréc. kniž. a filoz.
idea gréc.
nócia lat.
termín lat.
terminus technicus /-kus/ (označenie, pomenovanie pojmu v sústave pojmov určitého odboru, odborný názov) lat. odb.
kategória (základný a všeobecný p. v určitom odbore) gréc.
subkategória (nižší, čiastkový p.) gréc.-lat. kniž. a odb.
univerzálie (všeobecné pojmy v stredovekej filozofii) lat. filoz.
abstrakcia lat.
abstraktum (p. ako výsledok procesu poznávania, pri kt. sa odhliada od odlišností a zvláštností javov a zisťujú sa ich všeobecné a podstatné vlastnosti a vzťahy; p. všeobecne) lat. kniž. a odb.
kvantifikátor (logický p. označujúci rozsah platnosti určitého tvrdenia) lat. log. mat.
korelát (súvzťažný p.) lat. porovnaj označenie 2

myšlienka

myšlienka 3 (námet, zameranie umeleckého al. vedeckého diela)
idea gréc.
téma (základná m. umeleckého, odborného a pod. diela, predmet diela, námet) gréc.
tematika (súbor, okruh tém) gréc.
sujet /süže, süžet, sužet/ (m., najmä lit. diela) franc.
motív (základná, vedúca m. umeleckého diela) lat.
lajtmotív
leitmotív /lajd-/ (m. prechádzajúca celým umeleckým dielom) lat.-nem.
téza (výklad základných myšlienok) gréc.
objekt (predmet poznania, činnosti a pod.) lat.
idée fixe /idé fix/ (príznačný motív) franc. hud.
elaborát (písomné spracovanie témy, námetu, návrhu, úlohy, správy, plánu) lat.
mytologéma (motív vymysleného príbehu s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, báj, povesť) gréc.
klišé (ošúchaná, často al. nadmerne využívaná m.) franc.
topoi (spoločné klišé v určitej kultúrnej oblasti) gréc. lit.
pointa /-en-/ (hlavná m., prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.
fráza (hud. m., úsek hud. m.) gréc. hud.

plán

plán 1 (predstava, zámer, úmysel) lat.
idea gréc.
cieľ (úmysel, zámer, účel) nem.
utópia (vysnívaný neuskutočniteľný p. o niečom dokonalom, výmysel) gréc.-angl.
Paneurópa (p. na vytvorenie Spojených štátov európskych, 1929) gréc.
aggiornamento /adžor-/ (p. otvorenia rímskokatolíckej cirkvi požiadavkám súčasnosti) tal. cirk. porovnaj úmyselcieľ 1

nápad

nápad
idea gréc.
tip (dobrá myšlienka, podnet) angl. t. na dovolenku
aperçu /-si/ (krátky, stručný, duchaplný n.) franc. kniž.
inšpirácia lat. kniž.
múza (podnet, popud na tvorbu, vnuknutie) vl. m. kniž.
impulz lat.
stimul
stimulácia (podnet, popud, pohnútka) lat. kniž. a odb.
intuícia (poznanie, pochopenie pravdy bez úvahy, vnuknutie) lat.
invencia (duchaplnosť, dôvtip, dôvtipnosť, vynaliezavosť, vynachádzavosť, nápaditosť) kniž.
gag /geg/ (prekvapivý komický n. postavený na porušení logiky vo filme a divadle) angl. film. div.
fór nem. hovor.
heft (žartovný n., vtip) nem. slang.

námet

námet 1 (myšlienka prejavu, predmet práce)
idea gréc.
téma (základná myšlienka umeleckého, odborného a pod. diela, predmet diela) gréc.
tematika (súbor, okruh tém) gréc.
sujet /süže, süžet, sužet/ (myšlienka, najmä lit. diela) franc.
motív (základná, vedúca myšlienka umeleckého diela) lat.
lajtmotív
leitmotív /lajd-/ (myšlienka prechádzajúca celým umeleckým dielom) lat.-nem.
idée fixe /idé fix/ (príznačný motív) franc. hud.
mytologéma (motív vymysleného príbehu s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, báj, povesť) gréc.
klišé (ošúchaná, často al. nadmerne využívaná myšlienka) franc.
topoi (spoločné klišé v určitej kultúrnej oblasti) gréc. lit.
pointa /-en-/ (hlavná myšlienka, prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.
fráza (hudobná myšlienka, úsek hud. m.) gréc. hud.
synopsa
synopsis (rozvedený n., osnova diela, najmä filmu) gréc. film.
fabula (osnova udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.

zameranie

zameranie
trend (celkový smer vývinu) angl.
tendencia (smer vývoja určitého javu, sklon, náchylnosť) lat.
orientácia (zacielenie, smerovanie, smer, usmernenie) lat.-franc.
kurz lat.
línia (smer vývoja, napr. politiky) lat.-nem.
intencia (úmysel, zámer, smerovanie) lat. kniž. a odb. konať v intenciách
idea
téma (zameranie umeleckého al. vedeckého diela) gréc.
-tropia
tropo- (smer) gréc. v zlož. sl.
koncentrovanosť (sústredenie, z. pozornosti, pozornosť) lat.
intencionalita (z. ľudského snaženia na určitý cieľ) lat.
finalita (zameranosť na cieľ, účelovosť) lat.
špecializácia
špecializovanie (sústredenie na určitý užší úsek, oblasť, činnosť) lat.
introvertnosť (zameranosť na vlastný vnútorný duševný svet, ťažšia prispôsobivosť, uzavretosť do seba) lat. psych.
extroverzia
extraverzia (zameranosť na vonkajší svet a prostredie, spoločenskosť, ľahšia prispôsobivosť, otvorenosť) lat. psych.
hypochondria (prehnané z. na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu) gréc. lek.
komercializácia
komercionalizácia (z. na obchod, predaj v rôznych oblastiach) lat. aj pejor.
entelechia (vnútorný účel, smerovanie veci k cieľu, u Aristotela) gréc. filoz. porovnaj náchylnosťráz

úmysel

úmysel
idea gréc.
cieľ (zámer, účel) nem.
plán (zámer, predstava budúcnosti) lat.
projekt (návrh tech. al. stav. diela, zámer) lat.
tendencia (úsilie o uplatnenie určitých myšlienok, názorov, zámer, cieľ) lat.
intencia (zámer, zameranie, smerovanie) lat. kniž. a odb. konať v intenciách
stratégia
taktika (premyslený zámer pri určitej činností vedúcej k dosiahnutiu určeného cieľa) gréc.
tanatománia (chorobná túžba po smrti, samovražedný ú.) gréc. lek. psych.
bona fide /boná fidé/ (s dobrým ú., v dobrej viere, dobromyseľne, úprimne) lat.
bono sensu /-zu/ (s dobrým ú., v dobrom zmysle) lat. kniž.
optima fide (s najlepším ú., v najlepšej dôvere) lat. kniž.
malo sensu /senzu/ (so zlým ú.) lat. kniž.
mala fide (so zlým ú., v zlej viere, zákerne) lat. kniž.
malevolencia (zlomyseľnosť, zlá vôľa) lat. kniž. zried.
malícia
malicióznosť (zlý ú., zlomyseľnosť, zloprajnosť, škodoradosť) lat. kniž.
dolus (úmyselné zavinenie, úskok, podvod) lat. práv.
dolus malus (zlý ú., podvod) lat. práv.
mens rea (zlý, zlomyseľný ú., zámer) lat. kniž.
nablint
nablind (bez určitého ú., zámeru, cieľa) nem. slang. porovnaj cieľ 1

myšlienka

myšlienka 1 (výsledok myslenia; nápad)
ideo- gréc. v zlož. sl.
nócia lat.
noéma gréc. filoz.
idea (základná, vedúca m.) gréc.
tip (dobrá m., nápad, podnet) angl. t. na dovolenku
aperçu /-si/ (krátky, stručný, duchaplný nápad) franc. kniž.
inšpirácia lat. kniž.
múza (podnet, popud na tvorbu, nápad, vnuknutie) vl. m. kniž.
impulz lat.
stimul
stimulácia (podnet, popud, pohnútka) lat. kniž. a odb.
intuícia (poznanie, pochopenie pravdy bez úvahy, vnuknutie, nápad) lat.
koncepcia lat.
filozofia (chápanie, ponímanie, hľadisko, názor, sústava názorov) gréc.
idée fixe /idé fix/ (utkvelá m.) franc.
anankazmus gréc. lek.
obsesia (nutkavá, vtieravá m.) lat. psych. lek.
iterácia (vtieravé pravidelne sa opakujúce predstavy, najmä melódie, rýmy) lat. psych.
gag /geg/ (prekvapivý komický nápad postavený na porušení logiky vo filme a divadle) angl. film. div.
fór nem. hovor.
heft (žartovný nápad, vtip) nem. slang. porovnaj výpoveď 1

námet

námet 2 (návrh)
idea gréc.
propozícia (návrh) lat.
koncept (predbežný návrh, náčrt, náčrtok, prvopis) lat.
elaborát (písomné spracovanie n., návrhu, úlohy, spisu, správy, plánu) lat. porovnaj návrh

zásada

zásada 1 (myšlienka al. názor, ktorý má vždy platiť)
idea gréc.
princíp lat. kniž. a odb.
princípium (základná z., myšlienka, pravidlo) lat. zastar.
devíza (heslo, výrok) lat.-franc.
téza (základná myšlienka, tvrdenie, poučka) gréc. kniž. a odb.
krédo (presvedčenie, zmýšľanie, názor) lat.
maxima (mravná z., pravidlo správania, myslenia) lat. kniž.
regula lat. zastar. al. hovor.
regulatív (pravidlo, predpis, smernica) lat. kniž. a odb.
artikula
artikul (presne vyjadrená z., požiadavka, článok viery) lat. hist.
kánon (súbor predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.
teoréma gréc. kniž.
axióma gréc. kniž. a odb.
postulát (prijatý predpoklad, výrok, veta, poučka prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.
citius, altius, fortius (novodobé olympijské heslo, <i>rýchlejšie, vyššie, silnejšie</i>) lat. šport.
demokracia (z. rovnoprávnosti a rovnosti občanov) gréc.
pluralizmus (princíp demokratickej spoločnosti založený na viacerých polit. stranách) lat. polit.
kolektivizmus (z. zdôrazňujúca podriadenie osobných záujmov spoločnosti) lat.
subsidiarita (z., podľa kt. štát, spoločnosť má vykonávať len také úlohy, na kt. nestačí al. kt. nemôže vykonávať nižšia jednotka) lat. práv. polit.
liberté, égalité, fraternité (heslo Veľkej franc. revolúcie, 1789, <i>sloboda, rovnosť, bratstvo</i>) franc. polit.
laisser-faire /lese fér/
laisser passer /lese pasé/ (liberálna ekon. z. vychádzajúca z voľnosti podnikania bez zásahov štátu, Anglicko, koniec 17. st.) franc. ekon.
principium identitatis /-tá-/ (z. totožnosti) lat. práv.
iura novit curia /jú- kú-/ (z. procesného práva, podľa kt. súd nepotrebuje znalca v práve, <i>súd právo pozná</i>) lat. práv.
alternát (z. striedania poradia podpisov zmluvných strán na medzinárodnej zmluve) lat. dipl.
papalizmus (z. riadenia cirkvi pápežom ako jej hlavou) gréc.-lat. cirk.
eudaimonizmus (mravná z. považujúca úsilie o šťastie za meradlo, základ mravnosti) gréc. filoz.
adiafora (princíp ľahostajnosti, nevšímavosti k veciam mimo ľudskej moci, u stoikov) gréc. filoz.
sine ira et studio /írá/ (z. nestranného posudzovania, bez hnevu a zaujatosti, pokojne, nestranne, vecne) lat. kniž.
satjágraha (zásady nenásilného odporu v polit. boji v južnej Afrike a Indii) sanskrit polit.
ahinsa
áhinsa
ahinsá (ind. náb. z. nenásilia, nepoužívania násilia proti živým tvorom, v budhizme, džinizme) sanskrit náb.
tao (cesta ako základný pojem staročín. filozofie, kt. Konfucius používal ako z. mravného konania človeka, svetový zákon a mravný poriadok) čín. filoz.
pančašíla (päť základných zásad pre život budhistického laika, nezabíjať živé tvory, nebrať, čo nie je dávané, zdržať sa nedovoleného pohlavného styku, neklamať, nepiť opojné nápoje; päť zásad mierového spolunažívania medzi národmi, 1955) sanskrit-hind.
bušidó (základné zásady, kt. sa mal riadiť samuraj, cesta bojovníka, vernosť pánovi, bezpodmienenčné plnenie povinností, málovravnosť) jap.
tchaj-ti /tajči/ (čín. filoz. z., najvyšší vesmírny princíp, pôvodca všetkých vecí) čín. filoz.
similia similibus (z. liečebnej metódy spočívajúcej v podávaní nepatrných dávok lieku, homeopatie, <i>podobné sa lieči podobným</i>) lat. porovnaj heslo 2pravidlo 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 13. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.