Výsledky vyhľadávania

útvar

útvar 2 (organizačná jednotka, zložka)
ozbrojený, voj. ú.
formácia lat.
rota (najmenší taktický ú., základná voj. jednotka, stotina) franc.-nem.
batéria (rota raketového vojska a delostrelectva) franc. voj.
batalión (ú. zložený z niekoľkých rôt, prápor) franc. voj.
maršbatalión (batalión odchádzajúci na front) nem. zastar. voj. slang.
regiment (základný samostatný ú., pluk) lat. zastar.
divízia (základný taktický zväzok voj. jednotiek) lat.
brigáda (ú. pozemného vojska zložený z niekoľkých nižších útvarov, s vlastným tylovým zabezpečením) franc. voj.
interbrigáda (medzinárodný brigáda protifašistických bojovníkov v špan. občianskej vojne) lat. + franc.
garnizóna (ú. trvale al. dočasne usadený na určitom mieste, voj. posádka) franc.-nem. zastar. voj.
garda (vybraný voj. oddiel) franc.
trén (zásobovací ú.) franc. zastar.
sanita (zdravotný oddiel) lat. hist.
rezerva (záložné voj. jednotky) franc. zastar.
komando (malý prepadový, zvláštny ú.) lat.-nem.
guerilla /geriľa/ (malý záškodnícky, partizánsky oddiel) špan. voj.
maquis /-ki-/ (partizánsky ú. franc. odbojárov, 2. svetová vojna) franc.
hipparchia (oddiel ťažkej macedónskej jazdy) gréc. hist.
syntagma (ú. starogréc. vojska s 250 vojakmi) gréc. hist.
légia (ú. starorím. vojska, základná voj. jednotka) lat. hist.
kohorta (ú. starorím. vojska, desatina légie) lat. hist.
centúria (ú. starorím. vojska, stotina légie) lat. hist.
manipul (ú. starorím. vojska, tretina kohorty, 120 – 150 mužov) lat. hist.
dekúria (ú. starorím. vojska, desať mužov) lat. hist.
ala (peší al. jazdecký ú. starorím. vojska s 500 – 1 000 vojakmi) lat. hist.
tercia (bojové zoskupenie, zostava pešieho pluku, 16. a 17. st.) lat. hist.
eskadróna tal.-franc. voj.
škadróna franc.-nem. zastar.
švadróna (jazdecký ú. na úrovni roty, stotina) franc.-nem. hist. voj.
bandérium (jazdecký ú v Uhorsku bojujúci pod zástavou kráľa, šľachtica, cirk. hodnostára al. mesta) lat. hist.
kompánia (ú. v rak. armáde na úrovni roty) franc. zastar.
piket (jazdecký ú. ozbrojený bodnou kopijovitou zbraňou s dlhou rukoväťou) franc. hist.
odriad (ú. určený na plnenie zvláštnych úloh) rus. voj.
sotňa (kozácka stotina) rus. zastar.
tuman (tatársky ú., 10 tisíc mužov) turk.-rus.
aljú (ú. v Mongol. ríši, 10 vojakov) tat. hist.
janičiari (tur. elitná jednotka zložená zo zajatcov a násilím odobratých detí) tur.
wing (ú. brit. kráľovského letectva, letka) angl.
rangers /rendžers/ (elitná voj. jednotka zvláštneho určenia, USA, NATO) angl.
flotila (ú. vojnového námorníctva určený na boj na riekach, jazerách a na mori) špan.-franc.
flota (ú. vojnového loďstva pod jednotným velením) nem. lod.
eskadra (ú. vojnového námorníctva al. letectva) špan.-franc. voj.
eskadrila (malá eskadra) franc. voj.
iný ú.
fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
katedra (základný vedecko-pedagogický ú. na vysokej škole tvorený podľa odborov) gréc.
frakcia (ú. v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.
frátria (spoločenský ú., kt. vznikol rozdelením rodu na ďalšie rody spojené ekon., voj. a inými záujmami) gréc. hist.
lóža (organizačný ú. slobodomurárov) franc.
calpulli /kal-/ (aztécky ú., základná sociálna jednotka) indián. porovnaj obvod 2oddelenie 3podnik 1zbor 1

tlačiareň

printer (výstupná jednotka počítača tlačiaca údaje na papier) angl. výp. tech.
periférna jednotka (jednotka počítača, prídavné vonkajšie vstupné a výstupné zariadenie počítača napojené na základnú jednotku počítača, najmä t., klávesnica, myš) gréc. výp. tech.
terminál (koncová jednotka počíatača pre vstup al. výstup informácií, najmä t., klávesnica, zobrazovacia jednotka) lat.-angl. výp. tech.

oddelenie

oddelenie 3 (organizačná jednotka)
sekcia (odbor, úsek úradu, ústavu) lat.
referát (organizačný útvar úradu, inštitúcie, organizačná zložka, odbor) lat.
departement /-tmán/ franc.
department /dipártment/ (o. al. odbor najmä štátneho úradu, vlády) franc.-angl.
divízia (veľké o., úsek podniku, organizácie a pod.) lat.
cech (organizačný útvar v rámci podniku, prevádzka) rus. zastar.
sekretariát (výkonný organizačný útvar úradu a pod.) lat.
registratúra (o. vykonávajúce zaznamenávanie a úschovu vybavených spisov, spisovňa) lat.
expedícia (o. úradu al. podniku, kt. odosiela listy al. tovar, výpravňa) lat.
likvidatúra (o. al. odbor, najmä v banke, kde sa vykonáva preskúmanie účtovných dokladov a ich príprava na účtovné zápisy) lat.
kabinet (menšie vedecké al. metodické pracovisko) franc.
front office /ofis/ (o. banky, kt. prichádza do priameho styku s klientmi a kde dochádza k zmluvám o obchodoch) angl.
middle office /midl ofis/ (o. banky, kt. zabezpečuje riadiacu, práv., metodickú a pod. činnosť) angl.
back office /bek ofis/ (o. banky, kt. spravidla neprichádza do priameho styku s klientmi a kde sa obchody spracovávajú, vyrovnávajú a pod.) angl.
treasury /trežri/ (o. banky, kt. vykonáva obchody na peňažnom, devízovom a kapitálovom trhu) angl. fin.
dealing /díling/
díling (o. banky, kt. sprostredkúva nákup a predaj devíz, cenných papierov a pod.) angl.
controlling (o. banky, kt. vykonáva porovnanie nákladov a výnosov oddelení banky) angl. fin.
klinika (lôžkové o. pri lekárskej fakulte) gréc.
intenzívka (o. v nemocnici so zvýšenou starostlivosťou) lat. lek. slang.
koronárna jednotka (o. v nemocnici so zvýšenou starostlivosťou o pacientov s náhlymi srdcovými príhodami) lat. lek.
interna (o. v nemocnici zaoberajúce sa chorobami vnútorných orgánov) lat. hovor.
ortopédia (o. v nemocnici zaoberajúce sa chybami a chorobami podporného a pohybového ústrojenstva) gréc.
urológia (o. v nemocnici zaoberajúce sa chorobami močových ústrojov) gréc.
psychiatria gréc. lek.
magorka gréc. slang.
cvokáreň nem. expr.
debilinec (o. v nemocnici zaoberajúce sa duševnými chorobami, blázinec, blázninec) lat. slang.
prosektúra (o. v nemocnici určené na pitvy, pitevňa) lat. lek.

palec

palec 2 (dĺžková jednotka)
cól (staršia jednotka dĺžky) nem.
inch (angl. jednotka dĺžky, 2,54 cm) angl.

klávesnica

tastatúra lat. odb.
manuál (ručná k. organu, harmóniu) lat. hud.
periférna jednotka (prídavné vonkajšie vstupné a výstupné zariadenie počítača napojené na základnú jednotku počítača, najmä k., myš, tlačiareň) gréc. výp. tech.
terminál (koncová j. počítača pre vstup al. výstup informácií, najmä k., zobrazovacia jednotka, tlačiareň) lat.-angl. výp. tech.
keyboard /kejbord/ (vstupná jednotka počítača podobná k. slúžiaca na jeho ovládanie, zadávanie príkazov, vkladanie údajov a pod.) angl. výp. tech.

obvod

obvod 2 (vymedzený územný (správny) celok, oblasť, územie)
región lat.
rajón lat.
régia lať. kniž. zastar.
-sféra gréc. v zlož. sl.
cirkumferencia (oblasť) lat. lek.
komúna (územný o. s určitou formou samosprávy, mestská samospráva) lat.
revír (uzavretá oblasť vymedzená na určitú činnosť, najmä lesná, uhoľná, policajná a pod.; oblasť na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.
kolatúra lat.
farnosť nem. cirk.
fara (cirk. územný o. spravovaný farárom; najmenšia, najnižšia územná jednotka s kostolom) nem. hovor.
parochia (farnosť v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) gréc.-lat. cirk. zastar.
dekanát (cirk. územný o. podliehajúci právomoci dekana) lat.
biskupstvo gréc.
diecéza (cirk. územný o. podliehajúci právomoci biskupa) gréc.-lat. cirk.
vikariátstvo (jedna z častí biskupstva) lat. cirk.
eparchia (cirk. územný o. podliehajúci právomoci biskupa pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
metropolia (cirk. územný o. podliehajúci právomoci arcibiskupa) gréc. cirk.
provincia (cirk. územný o. niekoľkých biskupstiev spravovaný arcibiskupom cirk.; územný správny o.; pôvodne územný správny o. Rím. ríše hist.; územný správny o. v Španielsku, Čile a pod.) lat.
patriarchát (cirk. územný o. podliehajúci právomoci hlavy pravoslávnej a niektorých východných cirkví) gréc. cirk.
superintendencia lat. cirk.
seniorát (cirk. územný o. v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
nomos (územný správny o. v starovekom Egypte; územný správny o. v Grécku) gréc. hist.
peribolos gréc. archeol. archit.
trinkos (starogréc. posvätný o. s chrámami a verejnými budovami) gréc. archit.
démos (územná jednotka gréc. mestského štátu a jeho obyvateľov) gréc.
eparchia (územný správny o. v byzantskej, východorím. ríši) gréc. hist.
katepanát (územný správny o. v byzantskej, východorím. ríši od 11. st.) gréc.
satrapia (územný správny o. v Perz. ríši) perz.-gréc. hist.
exarchát (správny o. Byzantskej ríše na dobytom území spravovaný miestodržiteľom) gréc.
pašalík tur. hist.
vilayet /-jet/
vilajet (územný správny o. v Osmanskej ríši) arab.-tur. hist.
sandžak (správny o. v Osmanskej ríši, menší pašalík) tur. hist.
emirát (územný správny o. v arab. ríši, severná Afrika a Blízky východ, kniežatstvo) arab.
kalifát (územie spravované kalifom, arab. správna územná jednotka) arab.
sultanát (územie spravované sultánom v islamských krajinách, od 10. st.) arab.-tur.
šajchát (územie pod vládou arab. kmeňového náčelníka) arab.
chanát (územie pod vládou tur. al. mongol. vládcu) tur. hist.
aljú (územný správny o. v Mongolskej ríši) tat. hist.
kaganát (štátny a voj. útvar turk. národov, Avarov) orient. hist.
komenda (správny a hosp. o. cirk. rytierskych rádov) lat.
župa lat.
komitát (územný správny a súdny o. v Uhorsku, stolica, kraj) lat. hist.
hajtmanstvo (územný správny o. v čes. krajinách, okres, krajina, pôvodne za Rakúska) nem. hist.
cirkul (správny al. policajný o. v Poľsku, 18.a 19.st.) lat.
gmina (územný správny o. v Poľsku, obec, do 1954) nem.-poľ. hist.
bánovina tur.-srb. hist.
banát (územný správny o. u niektorých južných Slovanov spravovaný kráľovským miestodržiteľom) vl. m. hist.
judet /-dec/ (územný správny o. v Rumunsku) rum.
újazd (správny o. v cárskom Rusku) rus. hist.
opričnina (územie priamo spravované cárom na základe opatrení cára Ivana Hrozného proti bojarom, 16. st.) rus. hist.
gubernia (územný správny o. v Rusku, 1708 – 1929) lat. hist.
rajón (územný správny v bývalom ZSSR) lat.
kantón (územný správny o. najmä vo Švajčiarsku) franc.
departement /-tmán/ (územný správny o. vo Francúzsku, na Haiti, kraj) franc.
dištrikt (územný správny o. v Portugalsku a inde) lat.
guvernorát (územný správny o. v Egypte, Iraku, Tunisku) franc.
grófstvo (územný správny o. v Veľkej Británii a anglosaských krajinách) nem. hist.
shire /šajr/ (územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku) angl.
county /kau-/ (správny a súdny o. vo Veľkej Británii a USA; územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku) angl.
ken (územný správny o. v Japonsku) jap.
han (územie pod vládou jedného kniežaťa, daimjó, od 12.st. do 1871) jap. hist.
kapitánia (územný správny o. v špan. kolóniách v Lat. Amerike) lat.
ulus mongol.-rus.
ajmak (mongolskú územný správny o.) mongol.
bantustan (formálne samostatné územie v JAR s černošským osídlením; ú. vytvorené na národnostnom princípe) vl. m.+perz. porovnaj územieoblasť 1

jednotka

jednotka 2 (zložka, útvar určitého celku)
procesor (základná j. počítača vykonávajúca operácie s údajmi na základe programu) lat.-angl. výp. tech.
mikroprocesor (číslicový integrovaný obvod, základná j. počítača) gréc. + lat. výp. tech.
pentium (veľmi výkonný procesor piatej generácie) angl. výp. tech.
periférna j. (j. počítača, prídavné vonkajšie vstupné a výstupné zariadenie počítača napojené na základnú jednotku počítača, najmä klávesnica, myš, tlačiareň) gréc. výp. tech.
terminál (koncová j. počítača pre vstup al. výstup informácií, najmä klávesnica, zobrazovacia jednotka, tlačiareň) lat.-angl. výp. tech.
keyboard /kejbord/ (vstupná j. počítača podobná klávesnici slúžiaca na jeho ovládanie, zadávanie príkazov, vkladanie údajov a pod.) angl. výp. tech.
trackball /trekból/ (vstupná j. počítača v podobe otáčajúcej sa guľôčky na posun kurzora po obrazovke) angl.
joystick /džojstik/ (vstupná j. počítača, ručné zariadenie v tvare páky, najmä na počítačové hry, počítačový ovládač) angl. výp. tech.
tablet (vstupná j. počítača tvorená doskou a ukazovadlom na prevod hotových technických výkresov do elektronickej podoby, na ich vytváranie, na ovládanie grafických programov a pod.) angl.
scanner /skener/ (vstupná j. počítatača na optické snímanie obrazovej predlohy, obrazový snímač) angl.
monitor (zobrazovacia j. počítača, zariadenie na zobrazenie hlásenia o stave výp. systému a jeho činnosti) lat. výp. tech.
printer (výstupná j. počítača tlačiaca údaje na papier, tlačiareň) angl. výp. tech.
ploter (výstupná j. počítača, kresliace zariadenie) angl. výp. tech.
display /displej/ (zariadenie na zobrazenie výstupnej informácie, číslic a znakov, zobrazovacia j., obrazovka) angl.
drive /drajv/ (prídavné zariadenie počítača na disketu) angl.
CD-ROM /cédé-/ (prídavné zariadenie počítača na čítanie kompaktného disku) angl. skr. porovnaj pamäť 3
morféma (najmenšia významová jaz. j., najmenšia časť slova, kt. má vecný al. gramatický význam) gréc. lingv.
monéma (ďalej nerozložiteľná jaz. j. so sémantickým obsahom a zvukovým výrazom) gréc. lingv.
lexéma (základná j. slovnej zásoby) gréc. lingv.
fonéma (základná j. zvukovej stavby jazyka, hláska s rozlišovacou schopnosťou) gréc. lingv.
graféma (základná j. písomnej podoby jazyka, písomný znak hlásky, písmeno) gréc. lingv. porovnaj slovo 1písmeno
verš (rytmicky organizovaná j. básne, rytmicky usporiadaný sled slov, jeden riadok básne) lat. porovnaj veršstopa 3
monáda (základná j. bytia ďalej nedeliteľná) gréc. filoz.
travé (konštrukčná priestorová j. vymedzená piliermi al. stĺpmi nesúcimi jej klenbu, klenbové pole) franc. archit.

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.

bod

bod 2 (jednotka hodnotenia výkonu, výsledku)
punkt lat.
gól (b. dosiahnutý úspešným zásahom bránky, umiestnenie, vsietenie lopty al. puku do bránky) angl. šport.
banán (b. dosiahnutý úspešným zásahom bránky, umiestnenie, vsietenie lopty al. puku do bránky) afr.-špan. šport. slang.
hattrick /hetrik/
hetrik (tri góly za sebou v jednej hre strelené tým istým hráčom) angl. šport.
eso (b. získaný priamo z prudkého podania pri tenise, stolnom tenise a volejbale) lat.-nem. šport. slang.
fifteen /-tín/
fiftín (b. v tenise) angl. šport.
breakball /brejkból/
brejkbal (víťazný b. v hre pri podaní súpera) angl.
riposta (odvetný b. v šerme) tal. šport. slang.
ipon (b. získaný v džude, v karate) jap. šport.
point /poen/ (b., jednotka v hre) franc. kart.

lakeť

ell (jednotka dĺžky, 1,143 m) angl.
aršín (stará rus. jednotka dĺžky, 0,71 m) perz.-rus.

stotina

stotina 1 (najmenší voj. taktický útvar, základná voj. jednotka)
rota franc.-nem.
eskadróna tal.-franc. voj.
škadróna franc.-nem. zastar.
švadróna (jazdecký útvar na úrovni roty) franc.-nem. hist. voj.
batéria (rota raketového vojska a delostrelectva) franc. voj.
centúria (s. légie, starorím. voj. jednotka) lat. hist.
sotňa (kozácka s.) rus. zastar.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 45. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.