Výsledky vyhľadávania

potomstvo

descendencia lat. práv.
generácia (potomkovia dvojice rodičov, pokolenie) lat.
klan (pevne uzavretá spoločnosť na obranu záujmov i hrubým spôsobom, rod, kmeň, rodina) kelt.-angl.
progenitúra (potomkovia) lat. biol.
primogenitúra (prvorodený syn a jeho p.) lat. hist. práv.
sekundogenitúra (druhorodený syn a jeho p.) lat. hist. práv.
klon (p. vzniknuté nepohlavným rozmnožovaním, takýto jedinec) gréc.

syn

junior [jr.] (mladší z dvoch mužov, príbuzných rovnakého mena) lat.
princ (s. panovníka, nevládnuci príslušník panovníckeho al. kniežacieho rodu) franc.-nem.
kadet (mladší al. najmladší šľachtický s. al. brat nedediaci pozemky, žiak dôstojníckej školy) franc.
M’ /mek/ (prvá časť ír. a škót. zložených vlastných mien) kelt.
Ben (prvá časť hebr. zložených vlastných mien) hebr. arab.
Bin (prvá časť arab. zložených vlastných mien) arab.
-son (posledná časť švéd. zložených vlastných mien) germ.
primogenitúra (prvorodený s. a jeho potomstvo) lat. hist. práv.
sekundogenitúra (druhorodený s. a jeho potomstvo) lat. hist. práv.
et tu mi fili! (aj ty, syn môj!, posledné slová Cézara podľa Seutonia) lat.

rodina

família (príbuzenstvo) lat. hovor.
klan (rod, kmeň, potomstvo) kelt.-angl.

plodnosť

plodnosť 1 (schopnosť rodiť)
fekundita (schopnosť plodiť al. rodiť potomstvo) lat. ekol. biol.
fertilita (schopnosť rozmnožovať sa pohlavným spôsobom) lat. biol.
interfertilita (schopnosť oplodnenia medzi dvoma formami organizmov) lat. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená schopnosť populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.

plodný

plodný 1 (poskytujúci hojnú úrodu, schopný plodiť potomstvo)
fertiliný (úrodný) lat. biol.

schopnosť

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.
energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2
vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.
kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.
intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum
kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.
disponovanosť (s. niečo konať) lat.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.
talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.
majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.
charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.
fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.
fantázia gréc.
imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.
hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.
elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.
eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.
perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.
senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.
sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1
empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.
asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.
reaktibilita lat. biol.
reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.
plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.
elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.
flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.
autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť
rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.
imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.
aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.
mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.
motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.
hypomotilita gréc. + lat. lek.
hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.
hypermotilita gréc. + lat. lek.
hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.
trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.
monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie
ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)
stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.
mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.
proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.
lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.
psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
divinácia (veštecká s.) lat. kniž.
serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.
eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.
magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.
fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.
interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.
fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.
solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.
autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.
regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.
navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.
endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.
homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.
ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.
fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.
organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.
toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.
patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.
inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.
solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.
afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.
valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.
rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.
dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.
trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.
hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.
oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.
monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.
xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.
autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.
brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

neplodnosť

impotencia (neschopnosť oplodnenia u muža) lat. lek.
infertilita (neschopnosť splodiť al. donosiť) lat. biol.
sterilnosť (neschopnosť tvoriť zrelé pohlavné bunky, potomstvo, jalovosť) lat. genet. porovnaj neúrodnosť

neschopnosť

indispozícia (dočasná n. zvyčajného výkonu) lat.
inadaptabilita (n. prispôsobiť sa prostrediu) lat. odb.
maladaptácia (n. prispôsobenia) lat. sociol. psych.
inkompetencia (n., nespôsobilosť rozhodovať, neodbornosť) lat.
negramotnosť (n. čítať a písať) sl. + gréc.
impotentnosť (nemohúcnosť, napr. umelecká) lat. kniž. pren.
invalidita (n. práce pre následky choroby al. úrazu, pokles al. strata tejto schopnosti) lat.
insolventnosť (n. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
bankrot tal.-nem.
krach nem. hovor.
krida (n. podniku platiť, plniť záväzky, hosp., obch., fin. a pod. úpadok) lat.-nem. práv.
kolaps (zrútenie, zlyhanie) lat.
inhabilita (nespôsobilosť sudcu rozhodovať v prípadoch, keď nie je záruka jeho nestrannosti) lat. práv.
deficiencia (n. vykonávať kňazský úrad) lat. cirk.
hydrofóbia (n. látok zadržiavať vodu, rozpúšťať sa vo vode) gréc. chem.
pojmy z medicíny
afunkcia (n. činnosti) gréc. + lat. lek.
abázia (n. chodiť, n. chôdze) gréc. lek.
akinéza (n. pohybu, nehybnosť, ochrnutie) gréc. lek.
astázia (n. stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji) gréc. lek.
afágia gréc.
aglutícia (n. prehĺtať) lat. lek.
inkontinencia (n. udržať moč, stolicu) lat. lek.
anischúria (n. udržať moč, pomočovanie, najmä v noci) gréc. lek.
anopsia (n. vidieť spôsobená nezapojením oka) gréc. lek.
dyzopia gréc. zastar.
myopia (n. ostro vidieť vzdialené predmety, krátkozrakosť) gréc. lek.
hyperopia (n. ostro vidieť blízke predmety, ďalekozrakosť) gréc. lek.
daltonizmus vl. m.
parachromatizmus (n. rozoznávať farby, vrodená farbosleposť) gréc. lek.
dichromatopsia (čiastočná farbosleposť) gréc. lek.
protanopsia (farbosleposť na červenú farbu) gréc. lek.
akyanopsia (farbosleposť na modrú farbu) gréc. lek.
tritanopia (farbosleposť na modrú a žltú farbu) gréc. lek.
deuteranopia (farbosleposť na zelenú farbu) gréc. lek.
aglúzia (n. vnímať chuť) gréc. lek.
astereognóza (n. rozoznávať bežné predmety hmatom) gréc. lek.
aprosexia (n. sústrediť myšlienky na podnet) gréc. lek.
dysgnosia (n. poznávania, spájania vnemov, predstáv) gréc. psych.
agnózia (n. chápania) gréc. lek.
agrypnia gréc. lek.
hyposomnia gréc. lat. lek.
insomnia (n. spať, chorobná nespavosť) lat. lek.
afónia (n. hovoriť, n. reči) gréc. lek.
rezasténia (n. hovoriť, porucha prejavujúca sa slabosťou hlasu, u hercov, rečníkov) gréc. lek.
logamnézia (strata schopnosti hovoriť) gréc. lek.
surdomuitizmus (náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.
alália (n. vyslovovať zreteľne hlásky) gréc. lek.
dysfémia (n. plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť) gréc. lek.
tetizmus (najhorší stupeň dysfémie) um. lek.
lalopatia gréc. lek.
balbuties (zajakavosť) lat. lek. psych.
pselizmus (n. správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie) gréc. lek.
dyslália (n. tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť) gréc. lek.
dysfázia (n. nájsť vhodný výraz pri rozprávaní) gréc. lek.
palifemia (strata plynulosti reči spôsobená prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.
dysgramatizmus (n. tvoriť gramaticky správne tvary, vyjadrovať sa gramaticky správne) gréc. lek.
akatafázia (n. usporiadať slová do viet, vyjadriť myšlienku v súvislých vetách) gréc. lek.
anómia (prechodná n. vybaviť si al. vysloviť meno osoby al. veci) gréc. + lat. lek.
alexia (chorobná n. čítania, n. pochopiť čítaný text) gréc. lek.
legasténia (n. čítania spôsobená poruchami v zrakovom vnímaní) gréc. lek.
paralexia (získaná porucha čítania, strata schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry, prejavujúca sa zamieňaním slov) gréc. lek. psych.
agrafia (porucha schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.
paragrafia (porucha schopnosti písania prejavujúca sa písaním nesprávnych slov al. písmen, skomoleninami) gréc. lek.
grafosténia (porucha schopnosti písania, súhry pohybu, zraku a sluchu) gréc. lek.
dyskalkúlia (porucha schopnosti počítať, čítať a písať číslice, chápať matematické pojmy a vzťahy medzi nimi) gréc. + lat. lek.
dyzortografia (porucha sluchového vnímania vedúca k pravopisným chybám, n. zvládnuť pravopis) gréc. lek.
gatizmus (n. zachovávať základnú čistotu, hygienu) lat. lek.
impotentnosť (n. muža uskutočniť súlož so ženou; n. oplodnenia) lat. lek.
infertilita (neschopnosť splodiť al. donosiť) lat. biol.
sterilnosť (n. tvoriť zrelé pohlavné bunky, potomstvo, jalovosť) lat. genet.
aspermatizmus (n. vytvárať samčie, mužské výronové pohlavné bunky) gréc. lek. veter.
debilitas vitae /débilitás vité/ (n. života, nespôsobilosť pre život, o novorodencovi) lat. lek.
agalakcia (n. vylučovať materské mlieko) gréc. lek. vet.; porovnaj poruchaslepotahluchotanemota a pod.

neplodný

neplodný 2 (neschopný plodiť)
impotentný (neschopný oplodnenia) lat. lek. i. muž
infertilný (neschopný splodiť al. donosiť) lat. biol.
sterilný (neschopný tvoriť zrelé pohlavné bunky, tvoriť potomstvo, jalový) lat. genet.
sterilizovaný (zbavený plodnosti) lat.

neschopný

nulový (slabý, úbohý, zlý) lat.-tal. expr.
indisponovaný (dočasne n. zvyčajného výkonu) lat.
impotentný (nemohúci, napr. umelecky) lat. kniž. pren.
insuficientný (nedostatočný, slabý, o činnosti obličiek, srdca) lat. lek.
inkompetentný (nespôsobilý, neoprávnený rozhodovať, neodborný) lat.
invalidný (n. práce pre následky choroby al. úrazu) lat.
imobilný (n. pohybu, nehybný) lat.
akinetický (n. pohybu, nehybný, ochrnutý) gréc. lek. porovnaj nehybný
inertný (n. reagovať, nevšímavý) lat.
impotentný (n. uskutočniť súlož so ženou; n. oplodnenia, o mužovi) lat. lek.
infertilný (n. splodiť al. donosiť) lat. biol.
sterilný (n. tvoriť zrelé pohlavné bunky, tvoriť potomstvo, jalový) lat. genet.
sterilizovaný (zbavený plodnosti) lat.
lyofóbny (n. zadržovať kvapalinu al. rozpúšťať sa v nej, nerozpustný) gréc. chem.
stenoekný (n. prispôsobenia veľmi odlišným podmienkam prostredia, neprispôsobivý) gréc. biol. ekol.
stenotopný (n. žiť v širokom rozsahu podmienok prostredia, obmedzený na jedno al. málo životných prostredí) gréc. biol. s. organizmus
stenotermný (n. znášať široké výkyvy teploty, citlivý na zmeny teploty) gréc. biol. s. organizmus
halofóbny (n. žiť v slanom prostredí) gréc. biol.
negramotný (n. čítať a písať) sl. + gréc.
insolventný (n. zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
grogy (n. ďalšieho boja, v boxe) angl. šport. porovnaj vyčerpaný

kmeň

kmeň 1 (národnostné spoločenstvo)
etnikum (skupina ľudí spojená spoločným pôvodom, kultúrnymi znakmi, jazykom, mentalitou a tradíciami, národné al. národnostné spoločenstvo, národ, národnosť) gréc.
etnos (skupina ľudí spojená spoločným jazykom, územím, príp. náboženstvom, národ, národnosť, rod) gréc.
klan (pevne uzavretá spoločnosť na obranu záujmov i hrubým spôsobom, rod, potomstvo, rodina) kelt.-angl.
fyla (k., do kt. patrili starovekí Gréci podľa rodovej príslušnosti) gréc. hist.
Amazonky (mýtický k. bojovných žien)
Van (rod bohov v germ. mytol.)
horda (k. nájazdných, lúpežných kočovníkov) tur.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 12. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.