Výsledky vyhľadávania

peceň

vekľa

vekňa (podlhovastý p., bochník chleba) nem. hovor. zastar.

odstránenie

odstránenie 1 (danie preč; spôsobenie, aby niečo prestalo jestvovať)

ab-

abs-

de-

des- lat. v zlož. sl.

likvidácia (odstraňovanie, zrušenie, rušenie, zničenie, ničenie, skoncovanie, skončenie, zneškodnenie, zneškodňovanie) lat.

eliminácia (odstraňovanie, vylúčenie, vylučovanie) lat. kniž.

deprivácia (odstraňovanie, strata, zbavenie, zbavovanie niečoho dôležitého, nedostatok) lat.

deplecia (vyprázdnenie) lat. lek.

evulzia (vybratie, vytrhnutie) lat. lek.

remócia (chir. vybratie lek.; o. všeobecne) lat. lek.

-tomia

-tómia (o. orgánu, chirurgické otvorenie telovej dutiny al. orgánu, rez, preťatie) gréc. v zlož. sl.

amputácia (chir. o. orgánu al. časti tela, najmä končatiny) lat. lek.

ektómia gréc. lek.

-ectomia

-ektómia (o. orgánu, vybratie, vyrezanie) gréc. v zlož. sl.

exenterácia (o. orgánov z telových dutín al. tkanív uložených hlbšie pod povrchom tela) gréc. lek.

resekcia (chir. o. tkaniva, orgánu al. ich časti, vyrezanie) lat. lek.

eviscerácia (vybratie vnútorných orgánov z tela) lat. lek.

excízia (vybratie, vyrezanie tkaniva al. jeho časti z liečebných al. diagnostických dôvodov) lat. lek.

explantácia (vybratie živého tkaniva z tela) lat. lek.

exkochleácia (vyškrabanie chorobného tkaniva ostrou lyžičkou) lat. lek.

extrakcia (vytiahnutie, vybratie, trhanie, vytrhnutie zuba, telesa z rany) lat. lek.

abolícia (zničenie orgánu) lat. lek.

ablácia (o. chorobne zmenenej časti tela, napr. nechta) lat. lek.

onychektómia (o. nechta) gréc. lek.

exstirpácia (o. chorobného útvaru al. celého orgánu z tela) lat. lek.

helotómia (o. "kurieho oka") gréc. lek.

angiektómia (o. cievy) gréc. lek.

vazektómia (vyrezanie cievy) lat. + gréc. lek.

flebektómia (vybratie žily, najmä rozšírenej) gréc. lek.

trombektómia (o. krvnej zrazeniny) gréc. lek.

lobektómia (o. laloku niektorého orgánu, napr. pľúc, pečene a pod.) gréc. lek.

radektómia (o. miechového koreňa) lat. lek.

pulmonektómia (vybratie časti pľúc) lat. + gréc. lek.

gingivektómia (o. ďasna al. jeho časti) lat. lek.

tonzilektómia (o. podnebných mandlí) lat. + gréc. lek.

chordektómia (vybratie hlasiviek) gréc. lek.

apikotómia (o. zubného koreňa) lat. + gréc. lek.

devitalizácia (o. zubnej drene postihnutej zápalom) lat. lek.

adenotómia (o. zväčšenej hltanovej mandle) gréc. lek.

tyreoidektómia (o. štítnej žľazy) gréc. lek.

laryngektómia (o. hrtana) gréc. lek.

gastrektómia (o. žalúdka, jeho časti) gréc. lek.

hepatektómia (o. časti pečene) gréc. chirurg.

cholecystektómia (o. žlčníka) gréc. lek.

pankeasektómia (o. podžalúdkovej žľazy al. jej časti) gréc. lek.

splenektómia (o. sleziny) gréc. lek.

enterektómia (o. časti čreva) gréc. lek.

kolektómia (o. hrubého čreva al. jeho časti) gréc. lek.

apendektómia (o. červovitého výbežku slepého čreva) lat. + gréc. lek.

proktektómia gréc. lek.

rektektómia (o. konečníka) lat. + gréc. lek.

nefrektómia (o. obličky) gréc. lek.

adrenalektómia (o. nadobličky) lat. + gréc. lek.

cystektómia

urocystektómia (o. močového mechúra) gréc. lek.

prostatektómia (o. predstojnej žľazy) gréc. lek.

litolapaxia (o. rozdrobených kamienkov z močového mechúra) gréc. lek.

litotómia (o. kamienkov z močového mechúra, obličkovej panvičky) gréc. lek.

litocystotómia (o. kameňov z močového mechúra) gréc. lek.

tymektómia (o. detskej žľazy) gréc. lek.

mamektómia lat. + gréc. lek.

mastektómia (o. prsníka) gréc. lek.

papilektómia (o. bradavky) lat. + gréc. lek.

nymfektómia (o. malého pysku ohanbia) gréc. lek.

hysterektómia (o. celej maternice) gréc. lek.

tracheloktómia (o. krčka maternice) gréc. lek.

gonadektómia gréc. lek.

kastrácia (o. pohlavných žliaz) lat. vet. lek.

semikastrácia (o. jednej pohlavnej žľazy) lat. lek.

orchektómia

orchidektómia (o. mužskej al. samčej pohlavnej žľazy, semenníka, miškovanie) gréc. lek.

orchiotómia

orchotómia (o. semenníka) gréc. lek.

cirkumcíza

cirkumcízia (o. predkožky, obriezka) lat. lek.

peotómia (o. mužského pohlavného údu) gréc. lek.

vulvektómia (vybratie ženského vonkajšieho pohlavného ústrojenstva) lat. + gréc. lek.

ovariektómia

ovariotómia (vybratie vaječníka) lat. + gréc. lek.

tubektómia (vybratie vajcovodu) lat. + gréc. lek.

osteoktómia

ostektómia (vybratie časti kosti) gréc. lek.

patelektómia (vybratie kolennej kosti, jabĺčka) lat. + gréc. lek.

myektómia (o. svalu al. jeho časti) gréc. lek.

anestézia (vylúčenie vnímania bolesti) lek.

dezinfekcia (o. infekcie, choroboplodných zárodkov chem. al. fyz. prostriedkami) franc. + lat. lek.

detoxikácia (o. jedovatých látok, otravy z organizmu al. z prostredia) lat. + gréc. lek.

dekontaminácia (o. škodlivých látok, mikróbov, zamorenia z prostredia al. organizmu, odmorenie) lat. lek.

deratizácia (o., ničenie, hubenie škodlivých hlodavcov, potkanov, myší) franc.

dehelmintizácia (o., ničenie cudzopasných červov, odčervovanie) lat. + gréc. veter.

epilácia

depilácia (o. vlasov, chlpov z pokožky; o nežiadúcich chĺpkov a vlasov, odchlpenie, holenie lek.) lat.

peeling /pí-/ (o. povrchovej, odumretej pokožky na tvári krémom) angl.

kupírovanie (o. časti uší a chvosta niektorých zvierat, najmä psov) franc.-nem.

demolácia

demolícia (búranie, napr. odstrelom, a odstraňovanie nevyhovujúcej stavby, ničenie, rúcanie, borenie, pustošenie) lat.

asanácia (odstraňovanie nedostatkov, napr. stavebných z územia z dôvodu ozdravenia životného prostredia) lat. odb.

demontáž (odstraňovanie stroja a pod. z jeho miesta, rozklad určitého poriadku, celku pren.) franc.

dezaktivácia (odstraňovanie účinných látok z prostredia chem. al. fyz. pochodmi; mechanické odstraňovanie rádioaktívnych látok z výstroja, zbraní, stavieb, terénu, vody, potravín voj.) franc.

erózia (odstraňovanie, premiestnenie, premiestňovanie, odnášanie časti zemského povrchu, hornín, vodou, vetrom, ľadom, snehom, rozrušovanie, vymieľanie zemského povrchu) lat. geol.

exarácia (erózia ľadovcom, brázdenie) lat. geol.

deterzia (obrusovanie a ohladzovanie sklaného podložia ľadovca) lat. geol.

detrakcia (odlamovanie a odtŕhanie rozpukaného skalného podložia ľadovcom) lat. geol.

ablácia (odnášanie zeminy zo zemského povrchu pôsobením ľadu, vody a vetra) lat. geol.

evorzia (vymieľanie hornín vírivou činnosťou prúdiacej vody) lat. geol.

eforácia (vymieľanie podzemnými tlakovými vodami) lat. geol.

dehydratácia (odstraňovanie vody z látok, zbavenie, zbavovanie vody, odvodnenie, odvodňovanie) lat. + gréc.

exhaustácia (odstraňovanie vzduchu, plynu, vyčerpanie, vyčerpávanie, odčerpanie, odčerpávanie, odsanie, odsávanie vzduchu, napr. z konzerv) lat. odb.

degoržovanie (odstraňovanie kalu, nečistoty, odkaľovanie) lat. + franc.

detašovanie (odstraňovanie ťažko odstrániteľných škvŕn z tkanín pred ďalšou úpravou) franc.

decentralizácia (zrušenie, rušenie sústredenia právomoci a zodpovednosti) lat.

liberalizácia (odstraňovanie zásahov štátu, uvoľnenie, uvoľňovanie obmedzení najmä ekon.) lat.

demilitarizácia (zrušenie, rušenie, obmedzenie, obmedzovanie al. zákaz ozbrojených síl, zbraní, na určitom území, odzbrojenie) lat.

defašizácia (o. spôsobu vlády fašistov, vplyvu fašistov) lat. + tal. polit.

denacifikácia (o. nacizmu a nacistov v Nemecku a obsadených krajinách po 2. svetovej vojne podľa rozhodnutia postupimskej dohody) lat.

deboľševizácia (o. spôsobu vlády komunistov, vplyvu boľševikov) lat. + rus. polit.

laicizácia gréc.-lat. kniž.

sekularizácia (odstraňovanie vplyvu cirkvi, náboženstva, zosvetštenie, zosvetšťovanie) lat. kniž. a odb.

depurácia (o. fiktívnych položiek zo súvahy jej úpravou al. zostavením novej súvahy) lat. obch.

pečeň

hepar gréc. anat.

hepato- gréc. v zlož. sl.

zápal

zápal 1 (ochorenie prejavujúce sa sčervenaním, opuchnutím, bolesťou)

flegmázia

flogóza gréc. lek.

inflamácia lat. lek.

-itída lat. lek. v zlož. sl.

brant (hnisavý z.) nem. hovor.

absces (hnisavý z. tkanív, ohraničené hnisanie, dutina vyplnená hnisom, ložisko hnisu, hľuza) lat. lek. vet.

granulóm (ohraničený z. uzlíkovitého tvaru, hnisový vačok, napr. zubný) lat. lek.

infekt (drobné zápalové ložisko v orgáne, odkiaľ sa šíri) lat. lek.

reumatizmus gréc. lek.

reuma (bolestivá zápalová choroba kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámka) gréc. hovor.

katar (z. sliznice žalúdka, čriev, priedušiek a pod.) gréc. lek.

encefalitída (z. mozgu) gréc. lek.

meningitída (z. plien ústredného nervstva, mozgových a miechových plien) gréc. lek.

pachymeningitída (z. tvrdej mozgovej pleny) gréc. lek.

radikulitída (z. miechového koreňa) lat. lek.

myelitída (z. miechy) gréc. lek.

neuritída (z. nervov) gréc. lek.

flebitída (z. žíl) gréc. lek.

vaskulitída (z. cievy) lat. lek.

arteritída (z. tepny) gréc. lek.

endarteritída (z. vnútornej steny tepny) gréc. lek.

karditída (z. srdca) gréc. lek.

aortitída (z. srdcovnice) gréc. lek.

myokarditída (z. srdcového svalu) gréc. lek.

perikarditída (z. osrdcovníka) gréc. lek.

valvulitída (z. chlopne srdca) lat. lek.

myitída (z. svalu) gréc. lek.

myozitída (z. priečne pruhovaného svalstva) gréc. lek.

pimelitída (z. tukového tkaniva) gréc. lek.

tendinitída

tenonitída (z. šľachy) lat. lek.

desmitída (z. šľachy al. väzu) gréc. lek.

osteitída

osteotída

ostitída (z. kosti) gréc. lek.

osteoartrída (z. kostí a kĺbov) gréc. lek.

osteoperiostitéda (z. kosti a okostnice) gréc. lek.

karies (vleklý z. kostí spojený s ich rozrušením) lat. lek.

osteomyelitída (z. kostnej drene) gréc. lek.

spondylitída (z. stavcov chrbtice) gréc. lek.

artritída (z. kĺbov) gréc. lek.

monartritída (z. jedného kĺba) gréc. lek.

polyartritída (z. niekoľkých kĺbov súčasne) gréc. lek.

burzitída (z. kĺbovej dutiny, burzy) lat. lek.

pyartróza (hnisavý z. kĺbu) gréc. lek.

gonartritída (z. kĺbu kolena) gréc. lek.

chirartrída (z. kĺbu ruky) gréc. lek.

omartritída (z. kĺbu ramena) gréc. lek.

koxitída (z. bedrového kĺbu) lat. + gréc. lek.

falangitída (z. článku prsta na končatine) gréc. lek.

panarícium (hnisavý z. mäkkých tkanív prstov) gréc.-lat. lek.

onychitída (z. nechta) gréc. lek.

onychia

paronychia (z. nechtového lôžka) gréc. lek.

cheilitída (z. pery) gréc. lek.

angulitída (z. ústnych kútikov) lat. lek.

stomatitída (z. sliznice ústnej dutiny) gréc. lek.

gingivitída (z. sliznice ďasna priliehajúcej k zubom) lat. lek.

odontitída (z. zuba) gréc. lek.

alveolitída (z. zubného lôžka) lat. lek.

pulpitída (z. zubnej drene) lat. lek.

paradentóza

paradontóza

parodontóza

parodontitída (vleklý z. tkaniva v okolí zubov) gréc. lek.

glositída (z. jazyka) gréc. lek.

hajmory (z. čeľustných dutín) angl. lek. slang.

antritída (z. sliznice dutiny, najmä čeľustnej) lat. lek.

chorditída (z. hlasiviek) gréc. lek.

amygdalitída gréc.

angína (z. mandlí) lat. lek.

palatitída (z. podnebia) lat. lek.

tonzilitída (z. podnebných mandlí) lat. lek.

stafylitída (z. čapíka na mäkkom podnebí) gréc. anat.

faryngitída (z. sliznice hltana) gréc. lek.

laryngitída (z. hrtana) gréc. lek.

frenitída (z. bránice) gréc. lek.

tyreoiditída (z. štítnej žľazy) gréc. lek.

pleuritída (z. pohrudnice) gréc. lek.

pachypleuritída (z. pohrudnice sprevádzaný zväčšením väziva) gréc. lek.

tracheitída (z. priedušnice) gréc. lek.

bronchiolitída (z. priedušničiek) gréc. lek.

bronchitída (z. sliznice priedušiek) gréc. lek.

bronchadénia (z. miazgových uzlín okolo priedušiek) gréc. lek.

bubo /-bó/ (hnisavý z. miezgových uzlín) gréc. lek.

pneumónia gréc. lek.

pulmonitída (z. pľúc) lat. lek.

bronchopneumónia (lalôčikový z. pľúc) gréc. lek.

gastritída (z. žalúdka) gréc. lek.

jejunitída (z. lačníka) lat. lek.

hepatitída (z. pečene) gréc. lek.

cholecystitída (z. žlčníka) gréc. lek.

cholangitída (z. žlčovodov) gréc. lek.

pankeatitída (z. podžalúdkovej žľazy) gréc. lek.

peritonitída (z. pobrušnice) gréc. lek.

lienitída lat. lek.

splenitída (z. sleziny) gréc. lek.

sialodenitída (z. slinnej žľazy) gréc. lek.

enteritída (z. sliznice tenkého čreva) gréc. lek.

enterokolitída (z. sliznice tenkého a hrubého čreva) gréc. lek.

tyflitída (z. slepého čreva) gréc. lek.

apendicitída

apotyflitída lat. lek.

epityflitída (z. červovitého prívesku slepého čreva) gréc. lek.

rektitída (z. konečníka) lat. lek.

proktitída (z. sliznice konečníka) gréc. lek.

oftalmia

oftalmitída (z. oka) gréc. lek.

panoftalmia

panoftalmitída (z. všetkých očných tkanív) gréc. lek.

skleritída (z. očného bielka) gréc. lek.

iritída (z. očnej dúhovky) gréc. lek.

keratitída (z. očnej rohovky) gréc. lek.

keratokonjunktivitída (z. očnej rohovky a spojovky) gréc. lat. lek.

korneoritída (z. rohovky a dúhovky) lat. + gréc. lek.

retinitída (z. očnej sietnice) lat. lek.

konjunktivitída (z. očnej spojovky) lat. lek.

trachóm (chronický nákazlivý uzlíčkový z. očných spojoviek a rohovky) gréc. lek.

fakitída

fakoskotazmus (z. očnej šošovky) gréc. lek.

dakryocystitída (z. slzného vaku oka) gréc. lek.

dakryoadenitída (z. slznej žľazy oka) gréc. lek.

chalazion (hnisavý z. žľazy v očnom viečku, jačmeň) gréc. lek.

koryza

rinitída (z. nosovej sliznice, nádcha, nachladenie) gréc. lek.

ozéna (chronický hnisavý z. nosovej sliznice sprevádzaný zápachom, sopľavka) gréc.-lat. lek.

polinóza (senná nádcha) gréc. lek.

sinusitída (z. prínosových dutín) lat. lek.

otitída (z. ucha) gréc. lek.

tympanitída (z. bubienka) gréc. lek.

mumps (z. príušníc) angl. lek.

parotitída (z. príušnej žľazy, príušnice) gréc. lek.

otoblenorea (z. stredného ucha s hnisavým výtokom) gréc. lek.

dermatitída (z. kože) gréc. lek.

ekzém (zápalová choroba kože spôsobená precitlivenosťou, lišaj) gréc. lek.

akné gréc. lek.

komedo (z. mazových žliaz kože, uhrovitosť, uhry, pupence, prýšte, vyrážky, vriedok) lat. lek.

erytém (sčervenanie kože spôsobené napr. z. ciev) gréc. lek.

erytrodermia (z. kože na celom tele, sčervenanie v dôsledku ekzému, liekov, krvných chorôb a pod.) gréc. lek.

eryzipel (streptokokový z. kože najmä na tvári a krku, ruža) gréc. lek.

impetigo (nákazlivý povrchový z. kože v podobe pľuzgierikov spôsobený stafylokokom al. streptokokom) lat. lek.

erytematodes (z. kože na miestach vystavených svetlu, hojaci sa hladkými jazvami) gréc. lek.

erytróza (z. kože psych. pôvodu) gréc. lek.

intertrigo (z. kože spôsobený zaparením al. trením, zaparenie) lat. lek.

pustulóza (z. kože v podobe pľuzgierov naplnených vodou al. hnisom) lat. lek.

flegmóna (neohraničený hnisavý z. podkožného tkaniva) gréc. lek.

panikulitída (z. podkožného tukového tkaniva) lat. lek.

hidrosadenitída (hnisavý z. pachových potných žliaz, najmä v podpazuší) gréc. lek.

furunkel

furunkul(us) (z. vlasového puzdra) lat. lek.

folikulitída (z. vlasového vačku a mazovej žľazy) lat. lek.

karbunkul (rozsiahle hnisavé ložisko vzniknuté spojením hnisavých zápalov vlasového puzdra, povrchových vredov) lat. lek.

glandulitída lat. lek.

adenitída (z. žľazy) gréc. lek.

prostatitída (z. predstojnej žľazy) gréc. lek.

cystída

urocystída (z. močového mechúra) gréc. lek.

uretritída (z. močovej rúry) gréc. lek.

ureteritída (z. močovodu) gréc. lek.

nefritída (z. obličiek) gréc. lek.

epinefritída (z. nadobličky) gréc. lek.

vulvitída (z. ženského vonkajšieho pohlavného ústrojenstva) lat. anat.

kolpitída

elyktritída (z. pošvy) gréc. lek.

vaginitída (z. sliznice pošvy) lat. lek.

metritída (z. maternice) gréc. lek.

myometritída (z. maternicového svalstva) gréc. lek.

endometritída (z. sliznice maternice) gréc. lek.

salpingitída (z. vajcovodov) gréc. lek.

ooforitída gréc. lek.

ovaritída (z. vaječníka) lat. lek.

nymfitída (z. malých pyskov ohanbia) gréc. lek.

telitída (z. prsnej bradavky) gréc. lek.

mastitída (z. prsníkovej žľazy) gréc. lek.

postitída (z. predkožky) gréc. lek.

falitída (z. pohlavného údu) gréc. lek.

balanitída (z. žaluďa penisu) gréc. lek.

balanitída (z. sliznice žaluďa) lek.

testitída (z. párovej samčej pohlavnej žľazy, vajec) lat. lek.

epididymitída (z. nadsemeníka) gréc. lek.

orchitída (z. semenníka) gréc. lek.

vezikulitída (z. semenných vačkov) lat. lek.

funikulitída (z. semenovodu) lat. lek.

omfalitída (z. pupka novorodencov) gréc. lek.

porucha

dys- gréc. v zlož. sl.

lézia (zdravotné poškodenie, postihnutie) lat. lek.

dysfunkcia (p. prirodzenej funkcie orgánov, prirodzeného priebehu) gréc. + lat. lek.

arytmia (p. rytmu, pravidelnosti, nepravidelná činnosť, nepravidelnosť) gréc. kniž. a odb. a. srdca

absencia (náhla krátka p., strata vedomia al. pamäti) lat. lek.

kóma (p., strata vedomia, hlboké bezvedomie) gréc. lek.

somnolencia (ľahká p. vedomia, ospalosť v dôsledku úrazu, straty krvi a pod.) lat. lek.

obnubilácia

nubilita (náhla p. vedomia, zastretie mysli, mrákotný stav, bezvedomie) lat. lek.

sopor (stredne ťažká p. vedomia, bezvedomie) lat. lek.

delírium (p. vedomia spojená so vzrušením, zmätenosťou, desivými predstavami, blúznenie, najmä pri horúčke, otrave a pod.) lat. lek.

delirium tremens (p. vedomia ako následok alkoholizmu) lat. lek.

enománia (p. vedomia u pijanov, prechodný zákal vedomia, blúznenie) gréc. lek.

dyzestéza

dyzestézia (p. citlivosti) gréc. lek.

parestézia (p. citlivosti, pocit nezodpovedajúcim druhu podnetu, napr. vnímanie dotyku ako pálenia) gréc. lek. psych.

paralgézia

paralgia (p. citlivosti, vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek. porovnaj citlivosť 1

dificilita (ľahšia p. správania) lat. psych.

moral insanity /-sen-/ (mravná porucha, nedostatok schopnosti mravného konania a cítenia, nekontrolovaná násilnosť) angl. lek. psych.

sociopatia (chorobný, nenormálny vzťah k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.

depravácia (p. osobnosti, strata ľudských citov, návykov a hodnôt, úpadok, spustnutosť, zvrátenosť, zvrhlosť) lat. lek.

mutizmus (p. spoločenského kontaktu s útlmom reči pri zachovanom vedomí, duševne podmienená nemota) lat. lek. psych.

hydrocefalus (vývojová porucha mozgovej časti hlavy dieťaťa, nahromadenie mozgovomiechového moku v mozgových komorách, vodnateľnosť mozgu) gréc. lek.

chorea (p. centrálnej nervovej sústavy u detí, vykonávanie bezúčelných pohybov, tanec svätého Víta, zrádnik) gréc. lek.

epilepsia gréc. lek.

beťah (p. prejavujúca sa opakovanými záchvatmi a kŕčmi, stratou vedomia, padúcnica, zrádnik) maď. hovor. expr.

tik (nervová p., mimovoľné neúčelné opakujúce sa pohyby, najmä na tvári, žmurkanie a pod.) franc. lek.

sakáda (rýchly mimovoľný pohyb oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli) lat. fyziol.

nystagmus (mimovoľný pohyb očí, mimovoľné rytmické zášklby očí, žmurkanie) gréc. lek.

titubácia (nervová p., kolísanie tela) lat. lek.

psychopatia (duševná úchylka, nenormálnosť) gréc. lek.

dezorientácia (p. vedomia, myslenia, pamäti, nedostatok al. strata orientácie v čase, mieste a pod.) franc. + lat.

amencia (duševná p., strata pamäti, orientácie, chorobná zmätenosť, roztržitosť) lat. lek.

aprosexia (neschopnosť sústrediť myšlienky na podnet) gréc. lek.

dysgnosia

agnózia (p. schopnosti chápania, neschopnosť poznávania, spájania vnemov, predstáv) gréc. lek. psych.

dysmenzia (p. pamäti) gréc. lek.

amnézia (p., strata pamäti v dôsledku choroby al. úrazu) gréc. lek.

paramnézia (s. pamäti so spomienkovými preludmi) gréc. lek. psych.

mnemasténia (duševná p., strata, ochabovanie pamäti) gréc. lek. psych.

pseudomnézia (strata pamäti pri hystérii al. duševnej p.) gréc. lek.

deteriorácia (strata rozumových schopností, úbytok pamäti, úsudku) lat. lek.

anómia (prechodná neschopnosť vybaviť si al. vysloviť meno osoby al. veci) gréc. + lat. lek.

paranoja (chronická duševná p., logicky ucelený blud neodôvodnenej podozrievavosti, vzťahovačnosti a pocitu prenasledovania) gréc. lek. psych.

obsesia (duševná p. s vtieravými stavmi, posadnutosť) lek.

katatýmia (duševná p., skreslenie, ovplyvnenie myslenia a pod. silnými dojmami, napätím, predpojatosť) gréc. lek.

psychóza (duševná p. s poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti) gréc. lek.

parafrénia (duševná p. s bludmi a halucináciami) gréc. lek.

psychogénia (duševná p. vyvolaná duševnými stresmi, predstavami) gréc. lek.

autizmus (duševná p., uzavretie do seba, do vnútorného sveta bez ohľadu na okolie) lek.

katatónia (duševná p. postihujúca aj pohybovú činnosť, napr. pohyby bez vonkajšieho podnetu, pohybový útlm a strnulosť) gréc. psych.

hypochondria (duševná p., prehnané zameranie na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, ale v skutočnosti neexistujúcej chorobe, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu) gréc. lek.

patomímia (duševná p., snaha o napodobnenie príznakov určitej choroby) gréc. lek. psych.

teománia (duševná p., chorobné náb. blúznenie) gréc. lek. psych.

pyrománia (duševná p., túžba zakladať požiare, podpaľačstvo) gréc. psych. lek.

zoantropia

zooantropia (duševná p., predstava chorého, že je zvieraťom) gréc. lek.

lykantropia (duševná p., predstava chorého, že je divou zverou) gréc. lek.

mória (rozumová p., neprimerane veselá nálada a žartovanie) gréc. lek.

logopatia (p. reči) gréc. lek.

dysfrázia (chorobná p. reči) gréc. + lat. lek.

alolália (chybná, nenormálna výslovnosť) gréc. lek.

dyzartria (chybná výslovnosť) gréc. lek.

kakofrázia (chybná, zlá výslovnosť) gréc. psych.

lalopatia gréc. lek.

balbuties (p. reči, zajakavosť) lat. lek. psych.

dysfémia (p. reči, neschopnosť plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť) gréc. lek.

hotentotizmus vl. m.

tetizmus (najhorší stupeň zajakavosti) um. lek.

anartria (poškodená výslovnosť, nezrozumiteľnosť reči) gréc. lek.

afázia (čiastočná al. úplná chorobná p. reči vzniknutá narušením rečových oblastí mozgu, strata reči) gréc. lek.

logoneuróza

aftongia (p. reči nervového pôvodu) gréc. lek.

afrázia (chorobná p. reči v určitej situácii) lat. lek.

parafázia (p. reči, nahradzovanie chýbajúceho výrazu nesprávnym, skomoleným al. opisom) gréc. lek.

pselizmus (p. reči, neschopnosť správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie) gréc. lek.

dyslália (p. reči, neschopnosť tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť) gréc. lek.

alália (p. reči, neschopnosť vyslovovať zreteľne hlásky) gréc. lek.

paralália (nesprávna výslovnosť, keď správnu hlásku nahrádza iná) gréc. lek.

rotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, ráčkovanie) gréc. lingv.

pararotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, jej nahradenie spravidla hláskou l) gréc. lek.

chinoanizmus /ši-/ franc. lek.

lambdacizmus (vyslovovanie l namiesto r) gréc. lek.

traulizmus (chybná výslovnosť hlások l a r) gréc. lek.

chitizmus (chybná výslovnosť hlásky ch) gréc. lek.

gamacizmus (chybná výslovnosť hlásky g) gréc. lek.

sigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, šušlanie) gréc. lek.

parasigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, ich nahrádzanie inými hláskami) gréc. lek.

tetizmus (p. reči, pri kt. sa všetky spoluhlásky vyslovujú ako t al. sa vynechávajú) um. lek.

embolofrázia

embololália (p. reči, vsúvanie hlások al. slov, kt. nepatria do príslušného slova al. vety) gréc. lek.

emboloartria (znetvorenie slov mimovoľným vsúvaním nesprávnych hlások) gréc. lek.

mogilália (p. reči, vynechávanie určitej hlásky v reči) gréc. lek. psych.

interdentalizmus (p. reči, pri kt. sa väčšina hlások tvorí medzizubne) lat. lek.

palatolália (p. reči, huhňavosť, pri rázštepe podnebia) lat. + gréc. lek.

parafrázia (p. reči vyjadrovania, vetná, slovná al. slabičná neusporiadanosť, neschopnosť nájsť vhodný výraz a pod.) gréc. lek.

dyslógia (p. reči spôsobená neusporiadanosťou myšlienok) gréc. lek.

heterofázia (p. reči, vyslovenie iného ako zamýšľaného slova) gréc. lek.

heterolália (p. reči, prednes iného ako zamýšľaného prejavu, prehadzovanie slov) gréc. lek.

dysfázia (p. reči neschopnosť nájsť vhodný výraz pri rozprávaní) gréc. lek.

palifemia (p. reči, strata plynulosti reči spôsobená prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.

neoglosia (p. reči, vytváranie umelej reči al. písma pri duševnej chorobe) gréc. psych.

bradyfázia

bradylalia (p. reči, spomalenie) gréc. lek.

tachyfrázia

tachyfázia (rýchla reč, najmä nadmerne, neprirodzene) gréc. lek.

tachyfémia

tachylália (súvislá reč zrýchľovaná do nezrozumiteľnosti) gréc. lek.

schizofrázia (chorobne zmätená, nejasná, nezmyselná reč) gréc. lek.

afónia (strata hlasu, neschopnosť hovoriť, neschopnosť reči) gréc. lek.

logamnézia (strata schopnosti hovoriť) gréc. lek.

surdomuitizmus (náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.

agramatizmus

dysgramatizmus (neschopnosť tvoriť gramaticky správne tvary, vyjadrovať sa gramaticky správne) gréc. lek.

akatafázia (neschopnosť usporiadať slová do viet, vyjadriť myšlienku v súvislých vetách) gréc. lek.

ergaziománia (p. konania, chorobná nutkavá potreba činnosti, nadšenie pre prácu) gréc. lek.

grafománia

grafomanstvo (p. konania, chorobná nutkavá potreba písať) gréc.

dromománia

poriománia gréc. lek.

ekdománia (p. konania, chorobná naliehavá potreba úteku bez cieľa a plánu, nutkavá túžba po cestovaní, túlavosť) gréc. kniž.

echokinéza

echomatizmus (p. konania, napodobňovanie pohybov, správania iných) gréc. lek.

echopraxia (p. konania, napodobňovanie pohybov) gréc. lek.

echolália

echofrázia (p. konania, napodobňovanie počutých slov, chorobné opakovanie) gréc. lek.

echomímia (p. konania, napodobňovanie výrazu tváre) gréc. lek.

herostratizmus (p. konania, potreba stať sa slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu) vl. m.

dipsománia (p. konania, chorobná pravidelná túžba po alkohole) gréc. lek.

hypobúlia (p. schopnosti konať cieľavedome, nedostatok pevnej vôle) gréc. lek.

kreténizmus

kreténstvo (p. telesného a duševného vývinu spôsobená zníženou činnosťou štítnej žľazy) franc. lek.

hospitalizmus (p. telesného a duševného vývoja dieťaťa v dôsledku dlhodobého pobytu v nemocnici, ústave) lat. lek.

agrypnia gréc. lek.

asomnia

hyposomnia gréc. + lat. lek.

insomnia (p. spánku, chorobná nespavosť) lat. lek.

hypnobatia gréc. odb.

lunatizmus

noktambulizmus

somnambulizmus (p. spánku, pri kt. spiaci vykonáva rôzne úkony, námesačníctvo, námesačnosť) lat. lek.

somnilokvia (p. spánku, hovorenie zo spánku, zo sna) lat. lek.

alexia (p. čítania, chorobná neschopnosť čítania, neschopnosť pochopiť čítaný text) gréc. lek.

dyslexia

legasténia (p. čítania, neschopnosť čítania spôsobená poruchami v zrakovom vnímaní) gréc. lek.

paralexia (získaná p. čítania, strata schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry prejavujúca sa zamieňaním slov) gréc. lek. psych.

strefosymbolia (p. čítania, neistota pri rozlišovaní písmen, najmä b-d, zamieňanie poradia písmen a pod.) gréc. lek.

dislexia (p. učenia spôsobená poruchami poznávania a jemnej motoriky) gréc. lek.

agrafia (p. schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.

paragrafia (p. schopnosti písania, písanie nesprávnych slov al. písmen, skomolenín) gréc. lek.

dysgrafia

grafosténia (p. schopnosti písania, súhry pohybu, zraku a sluchu) gréc. lek.

akalkúlia

dyskalkúlia (p. schopnosti počítať, čítať a písať číslice, chápať matematické pojmy a vzťahy medzi nimi) gréc. + lat. lek.

ametropia (p. oka) gréc. lek.

anopsia (neschopnosť vidieť spôsobená nezapojením oka) gréc. lek.

parablepsa (kvalitatívna p. zraku) gréc. lek.

skotóm (p. zraku, výpad, zatemnenie časti zorného poľa oka) gréc. lek.

astigmatizmus (p. zraku spôsobená nesprávnym zakrivením rohovky) gréc. lek.

strabizmus

loxoftalmus (p. zraku, pri ktorej oči nehľadia rovnobežne, škuľavosť, škúlenie) gréc. lek.

heterofória (skryté škúlenie) gréc. lek.

hypermetropia

hyperopia (ďalekozrakosť) gréc. lek.

presbyopia /prez-/ (p. zraku v dôsledku zníženej akomodačnej schopnosti oka v starobe, starecká ďalekozrakosť) gréc. lek.

hypometropia

brachymetropia

myopia gréc. lek.

dyzopia (krátkozrakosť) gréc. zastar.

achromatopsia

achromázia

dyschromatopsia

parachromatizmus gréc. lek.

daltonizmus (vrodená farbosleposť, neschopnosť rozoznávať farby) vl. m.

dichromázia

dichromatopsia (čiastočná farbosleposť) gréc.

protanopia

protanopsia (farbosleposť na červenú farbu) gréc. lek.

akyanoblepsia

akyanopsia (farbosleposť na modrú farbu) gréc. lek.

tritanopia (farbosleposť na modrú a žltú farbu) gréc. lek.

achloropia

deuteranopia (farbosleposť na zelenú farbu) gréc. lek.

monochromatopsia (schopnosť vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.

chromatopsia (p. zraku, farebné videnie bezfarebných predmetov al. videnie farebných škvŕn) gréc. lek.

xantopsia

xantopia (p. zraku, videnie na žlto, najmä pri žltačke) gréc. lek.

erytropsia (p. zraku, videnie na červeno) gréc. lek.

polyopia (chorobné videnie jedného predmetu viacnásobne) gréc. lek.

ambiopia

diplopia (p. zraku, dvojité videnie) gréc. lek.

trilopsia (p. zraku, trojité videnie) gréc. lek.

mikropsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia menšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.

makropsia

megalopsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia väčšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.

nyktalopia (videnie, kt je počas dňa znížené, ale pri súmraku dobré) gréc. lek.

hemeralopia (znížená schopnosť vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek.

seniopia (starecké oslabnuté videnie) lat. + gréc. lek.

katarakta (p. zraku, zníženie priehľadnosti očnej šošovky, šedý zákal, beľmo) gréc. lek.

fotopsia (p. zraku, vnímanie neskutočných svetelných javov pri chorobe vnútorného oka) gréc. lek.

black-out /blekaut/ (dočasná strata zraku pri vedomí; dočasná strata vedomia al. pamäti, okno) angl. lek.

pareidólia (p. zraku, zrakové vnímanie, pri kt. je vnem dotváraný fantazijnými prvkami) gréc. psych. lek.

halucinácia (p. vnímania, keď vlastná predstava je vnímaná ako skutočnosť, zmyslový klam, prelud, vidina, mámenie) lat. psych.

pseudohalucinácia (p. vnímania, ak pacient po čase zistí, že jeho zážitok nemá reálny podklad) gréc. + lat. lek. psych. porovnaj slepotapredstava 2

monoideizmus (p. vnímania v hypnóze) gréc. psych.

dyzortografia (p. sluchového vnímania vedúca k pravopisným chybám, neschopnosť zvládnuť pravopis) gréc. lek.

akutrauma (p. sluchu spôsobená silným zvukom) lat. + gréc. lek. porovnaj hluchota

akoazma (sluchová p. vnímania prejavujúca sa ako praskanie, bzučanie, šumenie a pod.) gréc. lek.

dyzosmia (p. citlivosti čuchu) gréc. lek.

kakosmia (p. čuchu, falošné vnímanie nepríjemných zápachov) gréc. lek.

pseudosmia (p. čuchu, mylné vnímanie vône al. zápachu) gréc. lek.

parosmia (p. čuchu, vnímanie neexistujúceho pachu) gréc. lek.

hyposmia (znížené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.

hyperosmia (zvýšené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.

anosmia (úplná strata čuchu) gréc. lek.

dysguezia (p. chuti) gréc. lek.

aglúzia (neschopnosť vnímať chuť) gréc. lek.

ageuzia (celková strata chuťových pocitov) gréc. lek.

parageuzia (p. chuti, keď chuť nezodpovedá podnetu, pachuť) gréc. lek.

hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.

anorexia

dyzorexia gréc. lek.

inapetencia (strata chuti do jedla, nechuť do jedla, nechutenstvo) lat. lek.

afágia gréc.

aglutícia (neschopnosť prehĺtať) lat. lek.

disfágia (sťažené prehĺtanie) gréc. lek.

odynofágia (sťažené bolestivé prehĺtanie) gréc. lek.

dysfónia (p. hlasu) gréc. lek.

trachyfónia (p. hlasu, chrapľavý hlas, chrapľavosť, chrapot) gréc. lek.

fonasténia (p. hlasu, najmä neurotického pôvodu, únava hlasu, napr. u spevákov) gréc. lek.

rinofónia

rinoglosia

rinolália (p. hlasu, nadmerná fufnavosť, hovorenie cez nos) gréc. lek.

rezasténia (p. hlasu, slabosť hlasu, neschopnosťou hovoriť, u hercov, rečníkov) gréc. lek.

diplofónia (p. hlasu, zaznievanie dvoch tónov, dvojhlasovosť) gréc. lek.

dyzódia (p. spevného hlasu) gréc. lek.

dysplázia (p. vývoja al. rastu tkaniva) gréc. lek.

dysmélia (vývojová chyba, vrodený nedokonalý vývoj) gréc. lek.

dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.

heterotaxa

heterotaxia (poloha orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.

interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.

ektopia gréc. lek.

protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.

dyspraxia (p. hybnosti horných končatín, jemnej motoriky a koordinácie, neobratnosť) gréc. lek.

abázia (neschopnosť chodiť, neschopnosť chôdze) gréc. lek.

astázia (neschopnosť stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji) gréc. lek.

akinéza (neschopnosť pohybu, nehybnosť, ochrnutie) gréc. lek.

dyskinéza (p. pohybov, normálnej pohybovej činnosti) gréc. lek.

parakinéza (p. súladnosti pohybov) gréc. lek.

bradybázia (p. chôdze, spomalenie) gréc. lek.

asynergia (p. koordinácie činnosti svalov) lek.

dystónia (p. napätia svalstva) gréc. lek.

alterácia (p. tkaniva a pod. chorobou al. prostredím, poškodenie, zmena) lat. lek.

apoplexia gréc. lek.

iktus (náhla p. krvného obehu v oblasti mozgu, mozgová príhoda, mŕtvica) lat. lek.

trombopatia (p. krvných doštičiek) gréc. lek.

struma (p. štítnej žľazy prejavujúca sa jej zväčšením) lat. lek.

hepatomegália (chorobné zväčšenie pečene) gréc. lek.

nefromegália (zväčšenie obličky) gréc. lek.

akromegália (chorobné zväčšenie okrajových častí tela, napr. končatín, nosa a pod., vyvolané poruchou hypofýzy) gréc. lek.

elefantiáza (choroba prejavujúca sa zväčšením orgánu, najmä dolných končatín) gréc. lek.

tachyauxéza (rast orgánu, časti tela rýchlejší než rast organizmu, tela ako celku) gréc. biol.

gynekomastia (zväčšenie prsnej, mliečnej žľazy u muža spôsobené hormonálnou poruchou) gréc.

pseudogynekomastia (zväčšenie oblasti okolo pŕs znásobením tukového tkaniva, najmä u mužov) gréc. lek. porovnaj zväčšenie

hypoplázia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené p. vývoja) gréc. lek.

atrofia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené zmenšením al. zánikom buniek) gréc. lek. porovnaj zmenšenie

dystrofia

trofopatia (choroba spôsobená p. výživy) gréc. lek.

malnutrícia (p. vyvolaná nedostatočnou výživou, podvýživa) lat. lek.

aptyalizmus (p. vylučovania slín) gréc. lek.

dyspepsia gréc. lek.

indigescia (p. trávenia) lat. lek.

steatóza (p. metabolizmu tukov prejavujúca sa hromadením tukov v cytoplazme buniek) gréc. lek.

dyzdipsia (p. pociťovania smädu spojená so znížením príjmu tekutín) gréc. lek.

polyúria

urorágia

urorea (nadmerné vylučovanie moču) gréc. lek.

oligúria (znížené vylučovanie moču) gréc. lek. porovnaj močenie

heliplexia

helióza

siriáza (p. organizmu spôsobená nadmerným ohriatím slnkom, prehriatie organizmu, úpal) gréc. lek.

névus lat. lek.

spilóm

spilus (vrodená vývojová p. kože prejavujúca sa ložiskami inej farby, nahromadenie farbiva v koži, rozšírenie, roztiahnutie ciev, materské znamienko, škvrna) gréc. lek.

sauriáza

sauroderma (p. kože vyznačujúca sa nadmernou tvorbou rohovitej vrstvy) gréc. lek. porovnaj škvrna 2

dyskeratóza (p. rohovatenia pokožky, kože) gréc. lek.

sklerodermia (choroba kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív) gréc. lek.

caries /ka-/

karies (zubný kaz) lat. lek.

dyspareunia (pohlavná p., najmä u žien, spojená s nepríjemnými pocitmi pri pohlavnom styku, pohlavná chladnosť) gréc. lek.

frigidita

frigidnosť lat. lek.

anafrodízia (nedostatok sexuálnych záujmov, pohlavná chladnosť, o žene) gréc. lek.

vaginizmus (pohlavná p., mimovoľné kŕčovité stiahnutie svalstva pošvy pri pokuse o pohlavný styk) lat. lek.

fetopatia (p. postihujúca plod v tele matky) lat. + gréc. lek.

erotománia gréc. lek.

hypersexualita (nadmerná vystupňovaná túžba po pohlavnom styku, chorobná pohlavná dráždivosť a žiadostivosť, vystupňovanie pohlavných záujmov a pudov) gréc. + lat. lek.

gynekománia

satyriáza (chorobná erotománia u mužov) gréc. lek.

nymfománia (erotománia u žien) gréc. lek.

metrománia gréc. lek.

andrománia gréc. lek.

uterománia (chorobná erotománia u žien) lat. + gréc. lek.

ovariománia (nenásytná erotománia u žien) lat. + gréc. lek. porovnaj chorobanedostatok 1porušenie 1

zväčšenie

-megália gréc. v zlož. sl.

maximalizácia (zväčšovanie, zvýšenie, zvyšovanie na najvyššie, krajné množstvo, mieru, hodnotu) lat.

amplifikácia (rozšírenie, zosilnenie) lat. kniž. a odb.

intenzifikácia (z. sily, stupňa sily, mohutnosti, zosilnenie) lat. kniž. a odb.

dilatácia (z. objemu telesa. rozšírenie, roztiahnutie) lat. tech.

progresia lat. kniž. al. odb.

progresivita

progresívnosť (rast, postup, vzostup, pokrok, vzrast, rozšírenie, vývoj) lat. kniž.

augmentácia (prírastok) lat. kniž. a odb.

iradiácia (zdanlivé z. rozmerov predmetu osvetleného proti temnému pozadiu) lat. fyz.

hyperplázia (z. orgánu spôsobené množením počtu buniek) gréc. biol. lek.

hypertrofia (z. orgánu spôsobené zväčšením jednotlivých buniek) gréc. lek.

tachyauxéza (rast orgánu, časti tela rýchlejší než rast organizmu, tela ako celku) gréc. biol.

pletora (z. objemu krvi, prekrvenie) gréc. lek.

hydroftalmus (z. očnej gule nahromadením kvapaliny) gréc. lek.

pachyglosia (z. jazyka) gréc. lek.

gynekomastia (z. prsnej, mliečnej žľazy u muža spôsobené hormonálnou poruchou) gréc.

pseudogynekomastia (z. oblasti okolo pŕs znásobením tukového tkaniva, najmä u mužov) gréc. lek.

hepatomegália (chorobné z. pečene) gréc. lek.

nefromegália (z. obličky) gréc. lek.

struma (z. štítnej žľazy) lat. lek.

akromegália (chorobné z. okrajových častí tela, napr. končatín, nosa a pod., vyvolané poruchou hypofýzy) gréc. lek.

elefantiáza (choroba prejavujúca sa zväčšením orgánu, najmä dolných končatín) gréc. lek.

sklerodermia (choroba kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív) gréc. lek. porovnaj zväčšovanierozšírenie 1

chlieb

vekľa

vekňa (podlhovastý peceň, bochník ch.) nem. hovor. zastar.

bageta (biely ch. v podobe dlhého tenkého valca) franc. potrav.

graham (čierny diétny celozrnný ch. z ražného al. pšeničného škrobu) vl. m.

komisár (voj. ch., z voj. zásobovania) lat.

sendvič (valcovitý ľahký biely ch., plátok takéhoto chleba obložený šunkou a pod.) vl. m.

toast /toust/ (bez tuku opečený krajec chleba al. sendviča, hrianka) angl. sub.

knäckebrot (plochý chlieb zo šrotu) švéd.-nem.

krutóny (drobné kúsky vyprážaného bieleho ch.) franc.

hostia (ch. určený na svätú omšu, pripomínajúci Kristovu obeť) lat. cirk.

prosfora (kruhovitý ch. z pšeničného kysnutého cesta, ako oltárna sviatosť v byzantskej liturgii) gréc.

eulógia (požehnaný ch., boží dar, dobrorečenie) gréc. kniž.

maces (nekvasený ch. v tvare tenkých plátkov, žid. veľkonočné pečivo) hebr. potrav.

panem et circenses /pá- -zés/ (ch. a hry, ako uspokojenie rímskeho ľudu za cisárstva) lat. kniž. porovnaj pečivo

liek

medecína

medicína lat. hovor.

medikament lat. kniž.

remedium (liečivý prostriedok) lat. zastar.

farmakum gréc.

farmako- (liečivo) gréc. v zlož. sl.

terapeutikum (liečebný prostriedok) gréc.

elixír (zázračný liečivý prostriedok, nápoj; blahodarne pôsobiaci prostriedok, životobudič) arab.

panacea (l. alchymistov údajne liečiaci všetky choroby, všeliek) gréc.

arkánum (tajomný prostriedok) lat. zastar. kniž.

teriak (liečivo z rozličných prípravkov používané v stredoveku ako protijed) gréc. hist.

preparát (prípravok, najmä liečivý) lat. odb.

tableta

tabletka (preparát lisovaný najmä do plochého tvaru) franc.

pilula

pilulka (guľatá taletka) lat.

pastilka (okrúhla tabletka) franc.

dražé (okrúhly al. ploský l. s hladkým povrchom) franc.

oribleta (tabletka s liečivými účinkami pôsobiacimi v ústnej dutine) lat.

lungueta (tvrdá tabletka, kt. sa necháva rozpúšťať pod jazykom) lat.

xenobiotikum (látka telu cudzia, napr. l., jed) gréc.

generikum (l. s rovnakým zložením, ale od iného výrobcu) lat.

antidotum (látka s opačným účinkom, protijed) gréc. + lat.

homeopatikum (l. na liečenie metódou spočívajúcou v podávaní nepatrných dávok lieku podľa zásady, že podobné sa lieči podobným) gréc.

placebo (zdanlivý l. obsahujúci farmakologicky neúčinné látky) lat.

drastikum (silne a rýchlo účinný l.) gréc.

separandum (vysokoúčinný l., preto uchovávaný oddelene) lat.

profylaktikum (ochranný l. zamedzujúci vznik choroby, chrániaci pred chorobou) gréc.

substancia (liečivo v tuhom stave) lat.

adjuvancium (látka zosilňujúca účinok hlavného liečiva) lat.

vehikulum (látka uľahčujúca vnikanie hlavnej účinnej látky do organizmu) lat.

injekcia (liečebná látka určená na vstreknutie do tela) lat.

vakcína (očkovacia látka podporujúca tvorbu protilátok) lat.

autovakcína (vakcína vypestovaná z chorobného ložiska chorého) lat.

sérum (l. na základe protilátkami obohatenej zložky krvi bez súčastí spôsobujúcich jej zrážanie) lat.

droga (rastlinná al. živočíšna liečivá látka, surovina na výrobu liečiv) franc.

galenikum (preparát rastlinného al. živočíšneho pôvodu) vl. m.

organoterapeutikum (l. pripravený zo živočíšnych ústrojov) gréc.

elektuárium (kašovitá látka z prachov, najmä rastlinných, zmiešaných s medom al. so sirupom) lat.

sirup (l. so sladkou chuťou, liečivý roztok) arab.-lat.

antibiotikum (látka vytváraná mikroorganizmami, zabraňujúca rastu al. hubiaca iné mikróby) gréc.

virostatikum (látka schopná potláčať rast a množenie vírusov) lat.

iritancium (dráždivá látka) lat.

tonikum (posilňujúci, povzbudzujúci l.) gréc.-lat.

nutriencium (výživný prípravok posilňujúci organizmus) lat.

analeptikum (látka povzbudzujúca základné životne dôležité funkcie) gréc.

stimulans

stimulancium (prostriedok na povzbudenie, posilnenie, dráždidlo) lat.

antihypnotikum (látka na potláčanie únavy, spánku i hladu) gréc.

halucinogén lat. + gréc.

psychodysleptikum (látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia) gréc.

psychofarmakum

ataraktikum (liečivo ovplyvňujúce duševnú činnosť, pôsobiace upokojujúco) gréc.

derivancium (l. vyvolávajúci silné dráždenie pokožky a tým znižujúci vnímanie bolesti) lat.

trankvilizér (liečivo vyvolávajúce uvoľnenie, odstraňujúce úzkosť a napätie) lat.-franc.

ataraktikum (l. na utíšenie, upokojenie) gréc.

leniencium (utišujúci l.) lat.

sedatívum (prostriedok na upokojenie al. zmiernenie bolesti) lat.

relaxancium

relaxans (prostriedok na uvoľnenie svalového, duševného napätia) lat.

barbiturát (utišujúci a uspávací prostriedok) lat.

somniferum

somnolencium (l. na uspávanie) lat.

hypnogogum

hypnotikum (uspávací prostriedok) gréc.

anodynum (látka na zmiernenie bolesti) gréc.

analgetikum (látka zmierňujúca vnímanie bolesti) gréc.

paliatívum (prostriedok zmierňujúci bolesť, ale neodstraňujúci jej príčinu) lat.

antineuralgikum (l. proti nervovým bolestiam) gréc.

droga franc.

narkotikum (omamný návykový prostriedok; utišujúci, uspávací prostriedok, látka vyvolávajúca celkové znecitlivenie a stratu vnímania bolesti) gréc.

ópium gréc.

laudanum (droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. zastar.

morfín

morfium (hlavný alkaloid ópia) gréc. vl. m.

heroín (droga odvodená z morfínu) gréc.

acylpyrín lat. + gréc.

aspirín (l. na zníženie teploty a utíšenie bolesti) gréc. + lat.

antifebrílium

antifebrifugum

antifebrín gréc. + lat.

febrifugá lat. plur.

antipyretikum (l. proti horúčke, na zníženie horúčky) gréc.

antialergikum

antihistaminikum (l. proti precitlivenosti) gréc.

pyretikum (látka vyvolávajúca horúčku) gréc.

resolvencium (l. na podporu rýchlejšieho rozpúšťania a vstrebávania látok) lat.

spazmolytikum

antispastikum (l. na uvoľnenie kŕča, kŕčov) gréc.

antikonvulzívum gréc. + lat.

antiepileptikum (látka proti kŕčom centrálneho pôvodu) gréc.

antitusikum (látka na zmiernenie, tlmenie kašľa) gréc. + lat.

expentorancium lat.

mykolytikum (látka uľahčujúca vykašliavanie hlienu z dýchacích ciest) gréc.

solvencium (látka rozpúšťajúca hlieny a umožňujúca odkašliavanie) lat.

gargarizmus (preparát na dezinfekciu ústnej dutiny a hltana, vyplachovadlo) gréc.

stomachikum (l. na podporu chuti do jedla a trávenia) gréc.

amarum (horký l. na povzbudenie chuti do jedla) lat.

roborancium (látka na posilnenie, povzbudenie chuti do jedla) lat.

anoretikum (látka na zníženie chuti do jedla) gréc.

aperitívum (látka na povzbudenie chuti a trávenia) lat.

digestívum lat.

eupeptikum (l. na podporu trávenia) gréc.

purgancium

purgantívum

purgo

depurancium

depuratívum

laxancium

laxans

laxatívum

abluencium (l. na prečistenie čriev, prehnatie, preháňadlo) lat.

lenitívum

abstergencium (mierne preháňajúci l., preháňadlo) lat.

antidiar(h)oikum (h) gréc.

obstipancium

obstipans

obstruencium (l. proti hnačke) lat.

antiemitikum gréc.

antivomitikum (l. proti vracaniu) gréc. + lat.

emetikum gréc.

vomitívum

vomitikum (látka vyvolávajúca dávenie, vracanie, dávidlo) lat.

antabus (prostriedok na liečbu alkoholikov vyvolávajúci dávenie) gréc. + lat.

sialogogum gréc.

salivancium (prostriedok na zvýšenie, podporu vylučovania slín) lat.

hepatikum (l. na podporu činnosti pečene) gréc.

antidiabetikum (látka používaná pri liečení cukrovky) gréc.

uragogum

uretikum (močopudný l.) gréc.

diuretikum (prostriedok na zvýšené vylučovanie moču) gréc.

antidiuretikum (látka proti nadmernému močeniu) gréc.

resorbencium (látka podporujúca vstrebávanie, najmä výpotkov) lat.

hidrotikum (l. vyvolávajúci potenie) gréc.

diaforetikum (prostriedok na potenie) gréc.-lat.

sudatórium (prostriedok na vyvolanie potenia) lat.

an(t)hidrotikum

antihidrotikum (prostriedok na zmiernenie nadmerného potenia) gréc.

dermatologikum (látka na liečenie kožných chorôb) gréc.

antiseptikum (látka na ničenie choroboplodných mikroorganizmov na povrchu tela a pod.) gréc.

topikum (l. na miestne použitie na koži al. sliznici) gréc.

hypotenzívum gréc. + lat.

hypotonikum (l. na zníženie krvného tlaku) gréc.

hypertenzívum (l. na zvýšenie krvného tlaku, zúženie ciev) gréc. + lat.

kardiakum (prostriedok na povzbudenie činnosti srdca) gréc.

kardiotonikum (látka rastlinného pôvodu zvyšujúca sťahy srdca) gréc.

vazotonikum (l. na zvýšenie, úpravu napätia ciev) lat. + gréc.

styptikum (l. na zastavenie krvácania) gréc.

hemostatikum

hemostyptikum (látka na zastavenie krvácania, urýchlenie zrážania krvi) gréc.

antihemoragikum (látka proti krvácaniu) gréc.

antikoagulancium (látka znižujúca al. zabraňujúca zrážaniu krvi) gréc. + lat.

oftalmologikum (látka používaná pri očných chorobách, v očnom lekárstve) gréc.

miotikum (l. zužujúci zrenicu) gréc.

antigalaktikum (látka zmierňujúca vylučovanie mlieka) gréc.

gynekológikum (l. proti chorobám ženských pohlavných orgánov) gréc.

emenagogá (látka na úpravu nepravidelnej menštruácie) gréc. plur.

afrodiziakum (l. na zvýšenie pohlavnej aktivity) vl. m.

anafrodiziakum gréc. + vl. m.

antierotikum (l. na zníženie pohlavnej aktivity) gréc. porovnaj látka 1prostriedok 1výťažok 1

paštéta

paštéta tal.

paté (jedlo z jemne mletej pečene, mäsa, korenia a pod.) franc.

galantína (studená jemná p. z mletého mäsa, vajec, vína, hľuzoviek a prísad) franc.

jedlo

trofo- (potrava) gréc. v zlož. sl.

viktuálie (potraviny) lat. zastar. kniž.

futráž (strava) franc. slang.

kost (potrava, strava) nem. hovor. zastar.

makrobiotika (zdravá strava, výživa na základe staročín. receptov zložená z obilnín a zo zeleniny) gréc. biol.

ambrózia (j. bohov v starogréc. mytológii spôsobujúce nesmrteľnosť; lahodné j. vôbec) gréc.

manna (j. padajúce z neba, kt. boh sýtil Izraelcov putujúcich cez púšť, podľa Starého zákona) hebr.

lunch /lanč/ (druhé j. počas dňa podávané okolo poludnia v krajinách, kde sa hlavné j. dňa podáva až popoludní) angl.

diner /diné/ (hlavné denné j. niekde podávané večer) franc.

gáblik (j. jedené medzi raňajkami a obedom, desiata) nem. hovor. zastar.

olovrant (j. medzi obedom a večerou) lat.?

déjeuner /dežené/ (j. podávané medzi 12.-13. hodinou namiesto polievky) franc.

entreé /antré/ (j. podávané pred hlavným jedlom, predjedlo) franc. kuch. zastar.

prandium (j. podávané medzi desiatou a obedom v starom Ríme) lat. hist.

hors d’oeuvres /ordövr/ (studené al. teplé pikantné j. podávané ako prvý chod na povzbudenie chuti do jedla) franc. kuch.

dezert (j. zakončujúce stolovanie, najmä zákusok, ovocie, syr a pod.) franc.

minútka (rýchlo pripravené čerstvé j., najmä mäsité) lat. kuch.

diéta (liečebná výživa chorých, strava odporúčaná lekárom) gréc. lek.

delikatesa franc.

fajnota

fajnotka

fajnovosť nem. hovor.

pospas (pochúťka, lahôdka, dobrota) tal. zastar.

špecialita lat.

špécia (vyberané, osobitné, mimoriadne j.) lat. hovor.

manna (veľmi lahodné, osviežujúce j.) hebr. pren. expr.

kóšer (j. pripravené na jedenie podľa žid. rituálnych predpisov) hebr.

humus (nechutné, odpudzujúce j.) lat. slang.

šlichta (nechutné, riedke, mazľavé j.; riedka potrava pre domáce zvieratá) nem. hovor. pejor.

miškulancie

mišpulancie (podradné, nechutné j.) tal. pejor. zastar.

menáž

mináž (spoločná voj. al. väzenská strava) franc. zastar. hovor.

chýmus (natrávená strava, potrava so žalúdkovými šťavami, trávenina) gréc. fyziol.

refekcia (občerstvenie, osvieženie) lat.

proviant (potraviny pre vojsko; potraviny na výlet, na cestu pren. hovor.) lat.-tal.

merinda (j. na cestu, občerstvenie, zásoba dobrého jedla) franc.-nem. hovor. zastar.

aprovizácia (potraviny ako predmet dopytu za vojny, zásobovanie najmä potravinami) lat. zastar. kniž.

vegetabílie (potraviny rastlinného pôvodu) lat. kniž. a odb.

table d’hôte /-bl dót/ (jednotné j. v reštaurácii za rovnakú cenu) franc. potrav.

šalát (j. pripravené zmiešaním z rozličných druhov varených al. surových surovín, napr. zeleniny, ovocia, strukovín, zemiakov, mäsa, rýb, syra, najmä studené) tal.

griláda (j. pripravené na zariadení na pečenie bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc. kuch.

konzerva (trvanlivé j. v plechovom, sklenom, plastovom obale) franc.-nem.

roláda (j. zo stočeného plátu pečeného cesta al. mäsa s plnkou) franc.

jedlá s mäsom

šašlik

šašlík (baranie al. bravčové mäso opečené na ražni) rus.

peľmene (varené taštičky z múčneho cesta plnené mletým mäsom a poliate maslom al. smotanou) rus.

perkelt (mäsové j. pripravené dusením na masti, cibuli a paprike dochutené smotanou) maď.

musaka (nadrobno nakrájané mäso so zeleninou s pikantnou príchuťou) bulh.

bigos (j. z mäsa a kvasenej kapusty) poľ.

sarma (varené závitky z mletého mäsa zabalené do listu kapusty al. viniča) bulh.

stofato (j. z mäsa, cesnaku, cibule, octu a oleja podávané s kyslým mliekom al. jogurtom) bulh.

mici /-či/ (balkánske mäsové šúľky pečené na žeravom uhlí) rum.

paprikáš (mäsové, hydinové j. pripravené dusením, korenené paprikou a podliate smotanou) srb.-maď. kuch.

ražniči (malé kúsky mäsa prekladané slaninou, cibuľou a pod a opečené na ražni) srb.

čufty (j. z duseného mletého mäsa a ryže v paradajkovej omáčke) srb.

gyros (rôzne druhy mäsa napichnuté na zvislom ražni a po opečení zboku orezávané, pôvodne gréc.) gréc. kuch.

čevapčiči (j. z mletého bravčového al. baranieho mäsa, opekané šúľky) tur. srb.

kjufleta (j. z pečeného mletého baranieho mäsa v tvare párkov) tur.-bulh.

pilav

pilaf (dusené, silno korenené baranie mäso s varenou tvrdou pšenicou al. ryžou, cibuľou, mrkvou, cesnakom a rajčinami) perz.-tur.

džuveč (balkánske j. z baranieho al. bravčového mäsa so zeleninou a korením) tur.

kebab (j. z baranieho mäsa zabaleného v papieri a pečeného na ražni nad pahrebou z borovicových šušiek) tur.

dolmas (j. z baranieho sekaného mäsa s ryžou dusené v kapustných al. figových listoch) tur. kuch.

taraba (tur. j. zo sekaného koreneného baranieho mäsa duseného v listoch špenátu) tur. kuch.

kuskus

kus-kus (arab. j. z baranieho mäsa, zo zeleniny a z krupice) arab.

plov (ryža s nadrobno posekanou baraninou, stredoázijské j.) ?

laghmán (uzb. j. z nasekaného mäsa a rezancov) uzb. kuch.

rizoto (dusená ryža s kúskami mäsa, prípadne zeleniny) tal. kuch.

pizza /-cca/ (j. z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, s mäsom, so syrom a pod.) tal. kuch.

antipasta (potravinársky výrobok z drobných marinovaných rýb a zo zeleniny) tal. potrav.

hot dog

hotdog (párok v rožku ako rýchle občerstvenie) angl.

hamburger (opečené mleté hovädzie al. kuracie mäso v prekrojenej žemli) vl. m. kuch.

cheesburger /číz-/ (hamburger so syrom) angl.

hemendex

ham and eggs /hemendex/ (opečený plátok slaniny al. šunky s vajcom) angl. kuch.

lančmít

lunchmeat /lančmít/

luncheon meat /lančmít/ (mleté upravené korenené mäso v konzerve) angl.

biftek

beefsteak (prudko opečený rezeň z hovädzieho mäsa, sviečkovice) angl. kuch.

tatársky biftek vl. m.

tatarák (biftek zo surového okoreneného hovädzieho mäsa) vl. m. slang.

rampstek

ramstek (vyšší biftek) angl. kuch.

barbecue /bárbikjú/ (mäso upečené na rošte al. ražni pri pikniku) angl.

rozbif

rozbíf

roastbeef /rozbíf/ (rýchlo upečené mäso z hovädzieho chrbta) angl. kuch.

roštenka (pečené al. dusené mäso z hovädzieho chrbta) nem.

klopsy (j. z mletého mäsa, vajec a pečiva, tvarované do guliek, opečené a podávané s omáčkou) nem.

steak /stejk/ (hrubší, rýchlo opečený rezeň z teľacieho al. hovädzieho mäsa) angl.

fašírka nem.

karbonátka (j. z mletého, najmä vyprážaného mäsa) tal.

šoldra

šoudra (j. z bravčového pliecka al. stehna, šunky) nem. nár. kuch.

pajšle (hovädzie, teľacie al. bravčové pľúca a srdce, pľúcka) nem. hovor. zastar.

galantína (vykostené hydinové mäso al. mäso zo zveriny plnené mäsovou plnkou, uvarené a podávané na studeno) franc.

karé (mäso z chrbtovej časti jatočných zvierat, brava) franc. kuch.

paštéta tal.

paté (j. z jemne mletej pečene, mäsa, korenia a pod.) franc.

galantína (studená jemná paštéta z mletého mäsa, vajec, vína, hľuzoviek a prísad) franc.

filé (očistené vykostené mäso, najmä hovädzie al. rybie, plátok, rezeň z neho) franc.

(mäsové) fondue /-dü/ (nakrájané mäso, sviečkovica, opekané v rozpálenom oleji na panvici priamo na stole) franc.

kroketa (vyprážané kúsky cesta v tvare guľky, placky a pod., z cesta, mletého mäsa, zo zeleniny a pod.) franc.

frikasé (nakrájané biele teľacie, jahňacie, kuracie mäso dusené na cibuľke a zapečené v bielej smotanovej omáčke so zeleninou) franc.

tournedos /turnedo/ (opečený rezeň z hovädzieho chrbta podávaný s bielym chlebom) franc.

frikando (pečené al. dusené mäso z kužeľovitého svalu teľacieho stehna) franc. kuch.

hašé (kašovité j. z mletého vareného mäsa) franc. kuch.

kotleta (rezeň z karé al. krkovičky, rebierko) franc. kuch.

šolet (j. z husacieho mäsa pečeného al. vareného s hrachom, krúpami al. ryžou) hebr.

pemikan

pemmikan (zmes sušeného bizónieho mäsa, tuku a rozdrvených jedlých bobúľ, u severoamer. Indiánov) indián.

suši (jap. j. z ryže a rýb) jap.

jedlá bez mäsa

bliny (lievance z pohánkovej múky upravené naslano) rus.

blinčiky (zapekané palacinky plnené tvarohom) rus. kuch.

piroh (múčne pečené, vyprážané al. varené j. s plnkou) rus.

palacinka (tenká placka z liateho cesta pripravená na panvici a podávaná najmä nasladko) lat.-maď.

fánka (j. z jemného kysnutého cesta pražené na masti, s plochým tvarom) maď. kuch.

lečo (j. z dusených paprík a paradajok) maď.

langoš (osúch, posúch, placka z kysnutého cesta pražená na oleji) maď. potrav.

tarhoňa (cestovina v tvare malých zŕn ako príloha a pod.) maď.

mamaliga (kukuričná kaša na rum. spôsob) rum.

braja (kaša) nem. nár.

šiflík nem. hovor.

fliačik (cesto pokrájané na malé štvorčeky) nem.

štrúdľa (múčnik s plnkou zavinutou do cesta, závin) nem. hovor.

fám (sladké múčne j.) nem. kuch. zastar.

koch (upečené ľahké, kypré j., nákyp) nem. zastar.

fancel

fancl (zapekané múčne j. s tvarohom, orechmi a pod.) nem. hovor. zastar.

gríska (krupicová kaša) nem. zastar.

panádel (žemľová kaša) nem. kuch. hovor.

müsli /mi-/ (kaša z ovsených a iných vločiek s orechmi, so sušeným ovocím, s medom a pod.) nem.

geršľa (nadrobno pomleté zrná, krúpy) nem. hovor.

tortilla /-ľa/ (mexické j. z kukuričného škrobu, múky, mlieka, vajec, masla, kukuričná placka) špan.

makarón (cestovina rúrkovitého tvaru) tal. potrav.

špagety (j. z tenkých guľatých dlhých cestovín) tal.

lasane (tenké štvoruholníkové cestoviny, široké rezance) tal.

tortelini (cestoviny v tvare okrúhlej kapsičky plnenej mäsom, syrom a pod.) tal.

ravioli (cestoviny v tvare kapsičky, pirohu plneného mletým mäsom, syrom, zeleninou a pod.) tal.

kataif (rum. pochúťka z rezancov s ovocím) rum. kuch.

polenta (kaša z kukuričnej krupice, juhoeurópske, tal. národné jedlo) tal.

pagáč (pečené múčne j. okrúhleho plochého tvaru, placka) tal.-chorv.

puding (j. zo škrobovej múčky, mlieka, cukru a prísad v podobe hustej kaše; ľahké j. varené vo forme vo vode al. na pare) angl.

plumpuding /plam-/ (nákyp s hrozienkami, so sušeným ovocím, poliaty rumom a zapálený pred podávaním) angl.

porridge /-rič/ (kaša z ovsených vločiek jedávaná na raňajky v Anglicku) angl.

chipsy /čip-/

čipsy (pražené zemiakové lupienky) angl.

popcorn /-ko/ (biele rozpukané zrná upečenej kukurice, pukance) angl.

kornfleksy

kornflejksy (obilné pražené zrná, kukuričné vločky) angl. potrav.

fondue /-dü/ (roztopený nastrúhaný syr s bielym vínom, čerešňovicou a korením, pripravovaný priamo na stole, Švajčiarsko) franc. kuch.

suflé (jemný nákyp kyprený snehom) franc.

omeleta (j. z liateho cesta al. rozšľahaných vajec pripravené na panvici) franc.

pyré (jemná kaša) franc. kuch.

tempe (zakvasené varené sójové bôby pridávané do polievok al. pražené na masti, indonézske j.) vl. m.

taco /-ko/ (j. s plnkou z bôbov, mäsa a pod.) špan. kuch.

skyr (zrnitá kaša z mlieka a syroviny, island. j.) island.

narasuke (jap. j. z pokrájaného melóna podávané ako posledný chod) jap. porovnaj polievkapečivokoláčzákusoksyrmäso

kňaz

farár nem. hovor.

fráter lat. hanl.

pop gréc.-nem. pejor.

teurgus gréc.

farár nem.

parochus (duchovný správca najmenšej cirk. správnej jednotky, farnosti) gréc.-lat. cirk. zastar.

celebrant (farár slúžiaci omšu) lat. cirk.

primiciant (k. slúžiaci prvú omšu po vysvätení, novokňaz) lat. cirk.

manuduktor (starší k. sprevádzajúci novokňaza pri jeho prvej omši) lat. cirk.

presbyter (k. v rímskokatolíckej cirkvi; starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.

dekan (duchovný významného kostola, významnej farnosti; pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekokých farnostiach cirk. správneho územia; biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.

prepošt (k. historicky významného kostola) lat.-nem. cirk.

diakon gréc.-lat.

jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.

klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný) gréc.-lat.

akolyt

akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.

biskup gréc. cirk.

ordinár lat. cirk.

prelát (vysoký hodnostár stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva; predstavený v rímskokatolíckej cirkvi s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom) lat. cirk.

metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.

sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.

biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.

episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

arcibiskup (vysoký hodnostár stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.

prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.

exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.

kardinál (najvyšší hodnostár po pápežovi) lat.

kardinál in pectore /pek-/ lat.

kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.

eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.

patriarcha (najvyšší hodnostár v pravoslávnej a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.

sakristián (k., kt. sa stará o vedľajšiu chrámovú miestnosť na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.

abbé (katolícky k. bez kňazského úradu, skôr pôsobiaci ako vychovávateľ v šľachtických rodinách; katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc. cirk.

kaplán (pomocný k. na fare) lat.-nem.

koadjútor (výpomocný k.) lat. cirk.

kanonik (k. ustanovený biskupom na vykonávanie náb. obradov a pomáhanie biskupovi, člen zboru duchovných) lat.

scholastik

scholastikus (kanonik poverený starostlivosťou o školu a školstvo v oblasti; cirk. školský dozorca v stredoveku) lat.-gréc. cirk. hist.

oficiál (k. poverený biskupom súdnymi právomocami) lat. cirk.

páter (rehoľný katolícky k.) lat. cirk.

špirituál (k., kt. má na starosti duchovné vedenie bohoslovcov a rehoľníčok v seminároch a ženských kláštoroch) lat. cirk.

neomysta (katolícky k. práve vysvätený, novokňaz) gréc. cirk.

pastor (protestantský, evanjelický k.) lat. cirk.

senior (evanjelický k. na čele evanjelického správneho obvodu) lat. cirk.

vikár (duchovný v evanjelickej cirkvi, kt. pomáha farárovi, pomocník farára) lat. cirk.

deficient (k. daný na odpočinok pre neschopnosť vykonávať úrad) lat. cirk.

glagolita (katolícky k. slúžiaci omšu staroslovan. jazykom, hlaholikou) slovan. hist.

reverend (duchovný v anglosaských krajinách, dôstojný pán, jeho titul) lat.-angl. cirk.

padre (oslovenie katolíckeho rádového k., otče, otec, v románskych krajinách) tal. port. špan. cirk.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.

don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.

beneficián

beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník)

lat. cirk.

notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.

superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.

archijerej (vysoký hodnostár v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.

papa (titul všetkých vyšších k. vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.

postulátor (k. sídliaci v Ríme a navrhujúci blahorečenie al. svätorečenie nejakej osoby v mene vzdialenej cirk. korporácie) lat. cirk.

prefekt (k. s právomocou biskupa v misijných oblastiach) lat. cirk.

misionár (duchovný hlásajúci kresťanstvo medzi inovercami, šíriaci kresťanstvo na nových územiach) lat.

plebán (k. ustanovený mimo biskupského sídla pre starostlivosť o ľud v rímskokatolíckej cirkvi; k. v stredoveku, vidiecky farár) lat. zastar.

votivista (chudobný k. žijúci iba z darov pri omši) lat. cirk.

kurát lat.-nem.

feldkurát (voj. k.) nem. + lat. zastar. voj. slang.

pop (pravoslávny k.) gréc.-rus.

protojerej (pop vyššej hodnosti) gréc. cirk.

rabín hebr. cirk.

rabbi

rabi (učiteľ a kazateľ žid. náb. obce, žid. duchovný) hebr. zried.

saddik (chasidský rabín) hebr. náb.

hodža (moslimský k. al. učiteľ, vzdelanec všeobecne) tur.

mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.

mulla

molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.

ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.

bonz (budhistický k.) jap.

brahman (hinduistický k. al. náb. učiteľ) sanskrit

láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.

mág (k. v starovekej Perzii) perz.

horoskop (staroegypt. k. sledujúci pohyby hviezd, merajúci čas a oznamujúci priaznivé a nepriaznivé hodiny) gréc. hist.

hierofant (najvyšší k.) gréc.

bazileus (veľkňaz a kráľ, vojvodca a sudca v starom, homérskom Grécku) gréc. hist.

pontifex

pontifex maximus (najvyšší k. v starom Ríme, veľkňaz) lat.

augur (k. v starom Ríme veštiaci zo správania vtákov) lat. hist.

flaminus (člen zboru obetníkov v starom Ríme, kt. mal na starosti kult jedného božstva) lat. hist.

haruspex (etruský k. veštiaci podľa tvaru vnútorností, pečene obetovaných zvierat) lat. hist.

druid (kelt. k. na brit. ostrovoch a v Gálii) kelt. hist.

vajdelot (k. pohanských Prusov) nem. hist.

žrec (k. pohanských Slovanov, kt. prinášal obete bohom) rus. porovnaj hodnosť|cirk.

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 12. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.