Výsledky vyhľadávania

pečenie

grilovanie (p., najmä mäsa, na zariadení na grile, bez tuku, pôsobením ohňa al. tepla) franc.-angl. porovnaj praženie

nádoba

fľaša (sklená valcovitá n. s hrdlom) nem.

buteľa

buteľka (baňatá fľaša) franc.

čutora (ploská voj. al. turistická fľaša, najmä plechová) maď.

termoska (tepelne izolovaná fľaša udržiavajúca teplotu obsahu) gréc.

demižón (väčšia sklená fľaša, najmä baňatá a opletená) arab.-angl.

dupližón (demižón zužujúci sa smerom ku dnu) arab.-angl.

angster lat.

kuttrolf (baňatá, guľovitá sklená fľaša s dlhým hrdlom zloženým z niekoľkých stočených rúrok, 16. a 17. st.) lat.-nem. hist.

karafa arab.-tal.

garafa (fľaša so širokým dnom a zúženým hrdlom na vodu al. víno) arab.-tal. hovor.

karafína (brúsená sklená fľaša na ocot, olej a pod.) orient.-tal.

fiasca /-ka/ (toskánska fľaša na víno opletená lykom al. trstinou, 1 – 2,5 l) tal.

daschbottle /dešbotl/ (fľaša s dávkovacou zátkou) angl. potrav.

flakón (fľaša na voňavku so zátkou al. závitom zo skla, z kovu, porcelánu a pod.) franc.

sérovka (fľaša na krvnú plazmu bez súčastí spôsobujúcich zrážanie krvi, používanú ako liek) lat. lek.

šálka nem.

šapo (nízka širšia n. s uškom na pitie, hrnček) franc. ker.

pokál (pohár, čaša) tal.-nem. bás.

kalfas (veľký pohár al. šálka) nem. slang.

napoleonka (malý pohár, pohárik na koňak, spravidla s veľkým N) vl. m.

šampuska (pohár na šumivé víno) vl. m. hovor.

kalich (pohár podobný bohoslužobnej nádobe na víno) lat.-nem.

tumler (sklený široký kalich s okrúhlym dnom) hol.

štamperlík

štamprlík (n. na pitie liehovín, kalíšok, kalíštek, pohárik) nem. hovor.

žajdlík (n. na pitie s objemom 0,35 – 0,48 l) lat.-nem. zastar.

tamblér (väčší sklený pohár bez stopky, 0,5 l.) angl.

krígeľ (väčší, najmä pollitrový pohár s uchom) nem. hovor.

štucák (vysoký pohár na pivo) nem. slang.

korbeľ (n. na pitie piva, najmä drevená) nem. zastar.

šejker (n. na prípravu miešaných nápojov, najmä alkoholických) angl.

nautilus (stojatý pohár v podobe lode, kt. čašu tvorí mušľa lodičky) lat.

gbel (drevená n.) nem. hovor.

šechtár (n., do kt. sa dojí mlieko, hrotok) nem.

geleta (drevená n. na žinčicu, bryndzu a pod.) rum.

škop

škopík

škopok

škopec (nižšia drevená kruhová n. s dvoma uchami) nem.

šafeľ

šaflík (väčšia okrúhla drevená n. s dvoma držadlami) nem.

girba (n. na mútenie smotany a stĺkanie masla) ? potrav.

lavór (misovitá n. na umývanie, umývadlo) franc.-nem. hovor.

vandeľ nem. hovor.

vajdlink

vajdling (väčšia misovitá kuchynská n. na umývanie, väčšia misa) nem. zastar.

drez (n. na umývanie riadu zabudovaná v kuchynskej linke) čes.

kanva (n. s bočným lievikovitým hrdlom na uľahčenie vylievania tekutiny a s uchom; valcovitá n. so zúženým hrdlom, s pevným uzáverom a držadlom) nem.

cista (drevená al. bronzová valcovitá n. používaná ako vedro) gréc.-lat.

žardiniéra (široká n. na pestovanie kvetov, kvetináč) franc.

váza (ozdobná n. na rezané kvety) franc.-nem.

cache-pôt /kašpó/ (zdobená n. z rôznych materiálov na kvetináč) franc.

ešus (n. na jedlo, poľná kovová miska používaná vo vojsku, pri turistike a pod.) nem. slang.

menážka (plechová miska na jedlo) franc. voj. slang.

kastról (nízka okrúhla n. na varenie) franc. porovnaj hrniec

timbál (kovová okrúhla n. na podávanie jedál na objednávku) franc. kuch.

ťapša maď. hovor.

plech nem.

plecháč nem. hovor.

plavón (n. na pečenie, pekáč) franc. kuch.

remoska (n. na pečenie, elektrická krytá panvica, pekáč) um.

palacinkáreň (n. na pečenie palaciniek, panvica s rúčkou) lat.-maď.

džezva (kovová, najmä mosadzná, hore zúžená n. na varenie kávy) tur.

fritéza

fritovačka (varná n., hrniec na vyprážanie mäsa a pod. v oleji s ohrievacím telesom a košíkom) franc. kuch.

bowle /bou-/ (n. na chladenie nápojov) angl.

sifón (n. na prípravu nápoja z vody nasýtenej oxidom uhličitým) gréc.-franc.

plechovka

plechovica nem.

konzerva franc.-nem.

piksľa

piksňa (plechová n. valcovitého tvaru na potraviny) nem. hovor.

téglik nem.

kelímok (malá n. na potraviny, kozmetické a farm. prípravky so širokým hrdlom) poľ.-čes. nespis.

fiola (sklená baňatá n. s dlhým úzkym hrdlom a plochým dnom) gréc.-nem. farm.

menzúra (n. na meranie väčšieho množstva kvapaliny, odmerka) lat. zastar.

epilima (n. na voňavky) gréc. hist.

urinál (n. na moč) gréc.-lat. lek.

bažant (n. na močenie pre nepohyblivých pacientov) nem. hovor.

šampuska (pohár na moč na vyšetrenie v laboratóriu) vl. m. lek. slang.

šerbeľ (n. na telesnú potrebu, nočník) nem. hovor.

undina (n. na vyplakovanie oka) lat. lek.

ampulka (uzavretá malá sklená n. na kvapaliny, napr. lieky) lat.

albarello (lekárnická valcová n. z majoliky so zúženým telom, nízkou nohou a hrdlom) tal. odb.

urna

cinerárium (n. s popolom mŕtveho, popolnica) lat.

kalamár (n. na atrament) lat.

terárium (n. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

serpentárium (terárium na chov hadov) lat.

vivárium (n. na chov živočíchov upravená ako prirodzené prostredie) lat.

konvertor (sklopná n. hruškovitého tvaru na výrobu al. úpravu kovu, ocele vháňaním vzduchu al. kyslíka, hutnícka pec) lat. hut.

mulda (n. na privádzanie suroviny do martinskej pece, sádzacie korýtko) nem. hut. slang.

téglik

tégeľ (n. zo žiaruvzdornej hmoty na tavenie menšieho množstva kovu) nem. hut.

mufľa (n. zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.

skip (n. ťahaná lanom po koľajniciach košového šikmého výsypného výťahového zariadenia na dopravu betónu a sypkých látok) angl. tech.

montejus /-zžis/ (n. na čerpanie kvapalín, žieravín pomocou tlaku vzduchu) franc. tech.

kanister

kanistra (hranolovitá n. na prepravu tech. kvapalín) gréc.-lat.-tal.

bidon (plechová n. na benzín) franc. tech.

kontajner (n. na prepravu väčšieho množstva tovaru, odpadkov a pod.) angl.

liftvan (veľký kontajner na sťahovanie nábytku v kombinovanej doprave) angl. tech.

hobok (n. s mierne zúženým hrdlom, so snímateľným vekom a s dvoma uchami na prepravu sypkých materiálov) um. tech.

recipient (zvonovitá n. na uchovávanie al. spracovávanie látok a pod. vo vákuu) lat. tech.

barel (železný sud na horľavé tekutiny, najmä naftu, benzín) angl. tech.

exsikátor (n. na zbavovanie látok vlhkosti, na sušenie, vysušovač) lat. tech.

barrique /-rik/ (n. z dubového dreva na dozrievanie koňaku) franc.

retorta (n. na destilovanie kvapalín so zahnutým hrdlom, krivuľa; n. na suchú destiláciu, chemickú reakciu pri vysokej teplote) lat. chem.

autokláv (tlaková n. s vysokými teplotami používaná v chem., potrav. a stav. priemysle a na sterilizáciu v lek. a biol.) gréc. + lat.

kyveta (priehľadná: n. na kontrolu vzoriek, roztokov) franc.

pyknometer (sklená n. na meranie hustoty kvapalín vážením) gréc. fyz.

byreta (kalibrovaná sklená trubica, rúrka na meranie kvapaliny obyčajne s kohútikom) franc. chem.

duplikátor (n. na ohrievanie s dvojitou stenou plášťa) lat.

expander (n. na uvoľňovanie pary z horúcej odpadovej vody, uvoľňovač tepla) lat.-franc.

batea (n. na vymývanie zlatonosnej hliny v tvare misky) angl.

tank (n. na vyvolávanie filmov) angl. fot.

elektrónka (banka s elektródami na riadenie toku elektrónov) gréc. eltech.

dióda (elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami) gréc. eltech.

terina (širšia vázovitá praveká n. s užším hrdlom) tal. archeol.

kanopa (n. na odkladanie vnútorností balzamovaných tiel) egypt. archeol.

hydria (starogréc. n. na vodu s dvoma vodorovnými a jedným zvislým uchom) gréc.

ampula (antická a stredoveká malá n. guľovitého tvaru zo skla al. z kovu, na oleje, voňavky a pod.; baňatá nádobka s úzkym hrdlom, na liečivá a pod.) lat.

kylix (plytká široká čaša na nízkej nohe na víno) gréc. hist.

skyfos (starogréc. malá lievikovito sa nahor rozširujúca n. s jedným al. dvoma uchami) gréc. hist.

kráter (starogréc. veľká kovová al. keramická n. so širokým otvorom na miešanie vína s vodou) gréc. hist.

kyathos

kyatos (malá antická n. na naberanie tekutín z iných nádob s dlhým uchom al. rúčkou) gréc.

amfora (antická n. vajcovitého tvaru na oleje, víno a pod. s dvoma uchami) gréc.

askos (malá sploštená antická n. na nalievanie oleja do lámp s oblúkovitým uchom) gréc.

arybalos (starogréc. drobná n. na oleje guľovitého al. vajcovitého tvaru so širokým okrajom hrdla) gréc. hist.

alabastrón (antická n. na oleje, voňavky a pod. valcovitého tvaru) gréc. hist.

psyktér (objemná n. na chladenie nápojov) gréc. archeol.

oinochoe (starogréc. kovová al. keramická kanva na nalievanie vína) gréc.

fialé (starogréc. polokužeľovitá miska bez úch s plochým, v strede vypuklým dnom) gréc. archeol.

pelika

peliké (starogréc. dvojuchá n. rozšírená v dolnej časti) gréc.

lekytos (starogréc. štíhla n. s úzkym hrdlom a jedným uchom na vonné oleje) gréc. hist.

diota (veľká antická n.) gréc. hist.

stamnos (veľká guľovitá antická n. na potraviny s krátkym širokým hrdlom a vodorovnými uchami) gréc.

mastos (starogréc. hlinená al. kovová n. v tvare ženského prsníka) gréc.

rytón (antická n. v tvare zvieracieho rohu) gréc. archeol.

tripus (antická obetná n. s troma nôžkami) gréc. archeol.

pseudokernos (antická kultová n. s bočnými nádobkami) gréc. archeol. hist.

situla (kovová, najmä bronzová n. v tvare vedra s bohatou výzdobou) lat. archeol. výtv.

acetabulum (antická n. na ocot) lat. hist.

toreutika (predmet vyrobený spracovaním, tepaním kovov za studena s figurálnou al. ornamentálnou výzdobou, napr. n., prilba a pod.) gréc.

pitos (veľká sudovitá keramická n. so špicatým dnom na skladovanie potravín al. na pochovávanie) gréc. archeol.

oleárium (ozdobná stredoveká n. na oleje) gréc.-lat.

pinka (n. na poplatok za používanie kariet al. kolkov) hebr.-nem.

holba (valcovitá a pod. n. s uchom a so sklopným viečkom zo skla, z keramiky al. kovu) nem.

humpen (veľká valcovitá n. z rôznych materiálov, často s viečkom, na nápoje, 16. – 18.st.) germ.

kalich (bohoslužobná n. na víno) lat.-nem.

cibórium (kalich s viečkom na hostie) lat.

aspergil (n. na svätenú vodu pri bohoslužobných obradoch, svätenička, kropenička) lat. cirk.

turibulum (obradná n. na spaľovanie kadidla, kadidelnica) lat. cirk.

baptistérium (n. s vodou na krstenie) gréc.-lat.

aquamanile /akva-/ (n. s výlevkou a uchom na umývanie rúk v kresťanskej liturgii) lat.

oleárium (ampulka na svätenú masť z oleja a balzamu na katolícke obrady) gréc.-lat.

lavatórium (n. na obradné umývanie pri studničnej kaplnke stredovekého kláštora, kamenné koryto) lat. cirk.

piscina (starokresťanská nádoba na krstenie) lat. hist.

grál (misa al. pohár, s kt. Kristus slávil poslednú večeru a do kt. zachytili jeho krv) franc. porovnaj nádrž 1schránkamisa

pekáč

plech nem.

plecháč nem. hovor.

ťapša maď. hovor.

plavón (nádoba na pečenie) franc. kuch.

remoska (nádoba na pečenie, elektrická krytá panvica) um.

panvica

palacinkáreň (p. s rúčkou na pečenie palaciniek) lat.-maď.

remoska (elektrická krytá p. na pečenie, pekáč) um.

bolesť

dolor lat.

-algia

-algesia

algo-

-odynia

-dynia

odyno-

-agra gréc. v zlož. sl. lek.

topoalgia

topalgia (b. zasahujúca určité miesto) gréc. lek.

nyktalgia (nočná b.) gréc. lek.

algézia (vnímanie b.) gréc. lek.

hypalgézia

hypoalgézia

hypoalgia (znížené vnímanie b.) gréc. lek.

hyperalgézia (zvýšené vnímanie b.) gréc. lek.

synalgia (vnímanie b. aj zo zdravého orgánu) gréc. lek.

paralgézia

paralgia (vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek.

ostealgia

osteodýnia (b. kosti, v kostiach) gréc. lek.

osteopatia (b. v kostiach, kĺboch) gréc. lek.

rachialgia gréc. lek.

spinalgia (b. chrbtice, v chrbtici) lat. + gréc. lek.

spondylalgia (b. stavcov chrbtice) gréc. lek.

notalgia

notodýnia (b. v chrbte) gréc. lek.

coccygodynia /kokk-/ (b. kostrče) gréc. lek.

reumatizmus gréc. lek.

reuma (bolestivá zápalová choroba kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámka) gréc. hovor.

artralgia (b. kĺbov) gréc. lek.

omalgia (b. v kĺbe ramena) gréc. lek.

gonalgia (b. v zhybe, kĺbe kolena) gréc. lek.

koxalgia (b. v bedrách) lat. + gréc. lek.

nefralgia (stála, menej silná b. v bedrovej oblasti pri niektorých ochoreniach obličiek) gréc. lek.

sakralgia

sakrodýnia (b. v krížoch) lat. + gréc. lek.

ischias (b. v krížoch vystreľujúca do dolnej končatiny, spôsobená ochorením sedacieho nervu) gréc. lek.

lumbago lat. lek.

lumbalgia lat. + gréc. lek.

hexenšus (choroba prejavujúca sa prudkou bolesťou v krížoch, zaseknutie v krížoch, úsad, húser) nem. slang.

tenalgia (b. šľachy) lat. lek.

myodýnia (b. svalu) gréc. lek.

myalgia (b. vo svaloch, zápal, reumatizmus) gréc. lek.

akrodýnia (b. končatín) gréc. lek.

melalgia (b. končatín, najmä dolných) gréc. lek.

brachialgia (b. v pleci) lat. + gréc. lek.

daktylalgia (b. prstov) gréc. lek.

pedialgia (b. nôh) gréc. lek.

tarzalgia (b. v priehlavku nohy) gréc. lek.

plantalgia (b. chodidla pri státí, najmä pri plochej nohe) lat. gréc. lek.

onychalgia (b. nechtov) gréc. lek.

cefalalgia

kefalea gréc.

cerebralgia (b. hlavy) lat. + gréc. lek.

migréna (prudká b. hlavy so záchvatmi) gréc.-franc.

hemialgia

hemikrania (záchvatovitá b. polovice hlavy) gréc.

trichalgia (b. pri dotyku vlasov) lat. lek.

glosodýnia (b. jazyka) gréc. lek.

gnatalgia (b. v čeľusti al. tvári) gréc. lek.

gingivalgia lat. + gréc. lek.

ulalgia (b. ďasna) gréc. lek.

dentalgia lat. + gréc. lek.

odontagra

odontalgia

odontodýnia (b. zubov) gréc. lek.

rinalgia (b. nosa) gréc. lek.

otagra

otalgia

otodýnia (b. v uchu) gréc. lek.

otoneuralgia (b. ucha nervového pôvodu) gréc. lek.

visceralgia (útrobná b.) lat. + gréc. lek.

stomachalgia

stomachodýnia (b. žalúdka) gréc. lek.

gasralgia

gastrodýnia (kŕčovitá b. žalúdka) gréc. lek.

enteralgia gréc. lek.

kolika (prudká kŕčovitá b. v brušnej dutine) gréc.

enterodýnia

enterorea (b. v črevách; hnačka) gréc. lek.

hepatalgia (b. v pečeni) gréc. lek.

cholecystalgia (žlčníková b.) gréc. lek.

torakalgia

torakodýnia (b. v hrudníku) gréc. lek.

stenokardia (zvieravá záchvatová srdcová b.) gréc. lek.

kardialgia gréc. lek.

prekardialgia (b. v oblasti srdca) lat.+gréc. lek.

angialgia (b. ciev) gréc. lek.

flebalgia (b. žíl) gréc. lek.

frenalgia (b. bránice) gréc. lek.

trachealgia (b. priedušnice) gréc. lek.

pleuralgia

pleurodýnia (b. pohrudnice) gréc. lek.

proktalgia

proktodýnia gréc. lek.

rektalgia (b. konečníka) lat. + gréc. lek.

urodýnia (bolestivé močenie) gréc. lek.

strangúria (pálivá b. pri močení, bolestivé močenie) gréc. lek.

cystalgia (pomalé a bolestivé močenie s častým nutkaním) gréc. lek.

dyzúria (ťažké bolestivé močenie) gréc. lek.

orchialgia

orchiodýnia

orchioneuralgia (b. semenníka) gréc. lek.

prostatalgia

prostatodýnia (b. v predstojnej žľaze) gréc. lek.

metralgia

metrodýnia (b. maternice, v maternici) gréc. lek.

ovarialgia (b. vaječníka) lat. + gréc. lek.

dysmenorea (silná b. v podbrušku pri menštruácii) gréc. lek.

mastalgia

mastodýnia (b. prsníkovej žľazy) gréc. lek.

telalgia (b. prsnej bradavky) gréc. lek.

neuralgia (prudká záchvatová nervová b.) gréc. lek.

kauzalgia (pálčivá b. pri porušení obvodových nervov) gréc. lek.

plexalgia (b. zapríčinená ochorením nervovej spleti) lat. + gréc. lek. porovnaj choroba

rúra

rúra 2 (zariadenie na pečenie pokrmov) nem.

mikrovlnka (r. na veľmi rýchlu prípravu al. zohrievanie jedál pohlcovaním vĺn kratších ako 1 cm) gréc. + slov. hovor.

látka

látka 1 (forma hmoty)

materiál lat.

substancia lat.

matéria (hmotná podstata) lat.

produkt (l. vzniknutá určitým pochodom) lat.

destilát (l. získaná destiláciou) lat. chem.

sekrét (l. vylučovaná žľazami, výlučok) lat. biol. porovnaj výlučok

enzým gréc. biochem.

ferment (bielkovinová l. urýchľujúca chem. reakcie v organizme) lat. chem.

steapsín (enzým podžalúdkovej žľazy štiepiaci tuky) gréc. biochem.

lipáza (enzým štiepiaci tuky) gréc. biochem.

pepsín (tráviaci enzým žalúdočnej šťavy) gréc. biochem.

hormón gréc. biol.

inkret (biol. aktívna l. pôsobiaca na fyziologické pochody v organizme) lat. biol.

somatotropín (rastový hormón vylučovaný predným lalokom hypofýzy) gréc. biol.

inzulín (bielkovinový hormón slinivky brušnej, kt. nedostatok spôsobuje cukovku) lat. biol. farm.

adrenalín

noradrenalín lat. biol.

epinefrín gréc.

suprarenín (hormón drene nadobličky) lat. lek.

testosterón lat. + gréc. biol.

androgén

androsterón (mužský, samčí pohlavný hormón) gréc. biol.

estrogén

estradiol

estrín

estriol

estrón gréc. biol.

progesterón (ženský, samičí pohlavný hormón) gréc. biochem.

fytohormón (prirodzená rastová l.) gréc. biol.

florigén (predpokladaný fytohormón vyvolávajúca kvitnutie rastlín) lat. bot.

vitamín (l. organického pôvodu nevyhnutná pre živý organizmus) lat. biol.

tiamín

aneurín (vitamín B₁ v droždí, pečeni atď.) gréc. chem.

pyridoxal

pyridoxamín

pyridoxín (vitamín B₆, tri formy) gréc. biochem.

fylochinón (vitamín K₁, l. zrážajúca krv nachádzajúca sa v kapuste, špenáte a pod.) gréc. + indián. biochem.

alkaloid (zásaditá dusíkatá organická l. prítomná v rastlinách, účinná na človeka a často používaná ako liečivo) arab. chem.

atropín (prudko jedovatý alkaloid v blene, ľuľkovci a durmane) gréc. chem.

chinín (alkaloid chinínovníkov používaný proti malárii) indián. chem.

opiát lat. + gréc.

morfín

morfium vl. m. chem.

kodeín gréc. farm.

papaverín (alkaloid zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. chem.

teín (alkaloid v listoch čaju, kávy, kakaových bôboch a pod.) čín. chem.

kofeín (alkaloid v semenách kávovníka, koly, v listoch čaju a pod.) arab. chem.

kokaín (alkaloid z listov tropického kra koky) indián. chem.

nikotín (jedovatý alkaloid v listoch tabaku) vl. m. chem.

strychnín (prudko jedovatý alkaloid v semenách používaný v lekárstve a poľnohospodárstve) gréc. chem.

novokaín (syntetický alkaloid používaný na miestne umŕtvenie, znecitlivenie) lat. + indián. farm. porovnaj droga

mediátor lat.

transmiter /tranz-/ (l. sprostredkúvajúce v organizme prenos vzruchu z konca nervového vlákna na ďalšiu nervovú bunku) lat. + angl. biochem.

flečer (l. na dočasnú výplň poškodeného zuba, vložka do zuba) vl. m. lek. slang.

droga (liečivá rastlinná al. živočíšna l. surovina na výrobu liečiv) franc. farm.

anabolikum (l. zvyšujúca tvorbu živej hmoty, najmä svalstva, kt. je v športe dopingom) gréc. farm. lek.

gáfor (prchavá organická aromatická l. používaná najmä v medicíne) orient.-nem. chem.

baktericíd

bakteriocíd gréc. + lat. chem.

germicíd (l. na ničenie, usmrcovanie baktérií) lat. chem.

virostatikum (l. schopná potláčať rast a množenie vírusov) lat. lek. farm.

dezinficiencium (l. na odstraňovanie, ničenie choroboplodných zárodkov, mikróbov) franc. + lat. lek.

antibiotikum (l. vytváraná mokroorganizmami, zabraňujúca rastu al. hubiaca iné mikróby) gréc. biol. lek. farm.

antigén (cudzorodá l. schopná vyvolať tvorbu protilátok) gréc. lek.

antidotum (l. s opačným účinkom, protijed) gréc. + lat. lek. farm.

anestetikum (l. spôsobujúca znecitlivenie) gréc. lek. farm.

xenobiotikum (telu cudzia l., napr. liek, jed) gréc. lek.

kancerogén lat. + gréc.

karcinogén (l. vyvolávajúca al. urýchľujúca zhubné nádorové ochorenie, rakovinu) gréc. lek.

alergén (l. vyvolávajúca precitlivenú reakciu) gréc. lek.

vehikulum (l. uľahčujúca vnikanie hlavnej účinnej látky do organizmu) lat. farm.

injekcia (liečebná l. určená na vstreknutie do tela) lat. lek.

spermatocid (l. usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná ako prostriedok proti počatiu) gréc. + lat.

abortívum (l. vyvolávajúca potrat) lat. farm. lek.

feromón (l. vylučovaná živým organizmom a vyvolávajúca u iného jedinca toho istého druhu zmenu správania) lat. + gréc. biol.

antiperspirant (l. pôsobiaca proti poteniu, v kozmetike) gréc. + lat. odb.

chemikália (l. vyrobená chem. technologickým procesom) gréc. chem.

prekurzor (východisková l., z kt. chem. premenou vzniká výsledný produkt) lat. chem.

reaktant (východisková l. vstupujúca do pochodu, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky) lat. chem.

intermediát (l. vznikajúca v priebehu premeny východiskovej látky na konečný produkt, medziprodukt) lat. chem.

iniciátor (l. na vyvolanie chem. reakcie) lat.

katalyzátor (l., kt. urýchľuje chem. reakcie a na konci reakcie sa obnoví) gréc. chem.

aktivátor (l. zvyšujúca účinnosť) lat. odb.

inhibítor (l. spomaľujúca, tlmiaca, zastavujúca chem. reakciu, spomaľovač) lat. odb.

retardér (l. spomaľujúca chem. reakciu, spomaľovač) lat.-franc. chem.

aditív

aditívum (l. pridávaná do výrobkov na zlepšenie al. úpravu ich vlastností, prísada) lat. odb.

fixatér lat.-franc.

fixátor (l. na znižovanie prchavosti al. zosilňovanie vône, voňavky, ustaľovač) lat.

reagencia

reagent

reagens (l. na zisťovanie iných látok, činidlo) lat. chem.

indikátor (l. ukazujúca stav al. zmenu sústavy, do kt. bola pridaná) lat. chem.

disperzia (nerovnorodá sústava obsahujúca aspoň dve látky, z kt. jedna je spojitá, napr. voda, a aspoň jedna je v nej rozptýlená, napr. latex) lat. fyz. chem.

koloid (viaczložková l., v kt. je rozptýlená iná l., častice od 5 do 1 000 nm) gréc. chem.

emulzia (koloidná sústava, kvapalina v kvapaline) lat.

latex (emulzia syntetickej živice vo vode) gréc.-lat.

lyosól (koloidná sústava, pevná látka v kvapaline) gréc.

hydrosól (koloidná sústava, pevná látka vo vode) gréc.

aerosól (koloidná sústava, pevná látka al. kvapalina v plyne) gréc. odb.

suspenzia (sústava, v kt. sú rozptýlené jemné čiastočky tuhej látky v kvapaline) lat. fyz. chem.

gél (rôsolovitá l., v kt. je jedna zložka rozptýlená v druhej tak, že tvoria spojitú štruktúru) lat. chem.

emulgátor (l. uľahčujúca tvorbu zmesi dvoch al. viac nemiešateľných, jemne rozptýlených kvapalín) lat. chem.

adhezívum (l. zvyšujúca priľnavosť) lat. odb.

oxidant (l. schopná okysličovať inú látku, okysličovadlo) gréc. chem.

pyrofor (samozápalná l. horiaca samovoľne na vzduchu) gréc. chem.

odorant (ostro páchnuca l. pridávaná napr. do vykurovacích plynov) lat. chem.

saponát (syntetická l. používaná ako prací a čistiaci prostriedok) lat. chem.

sóda (biela prášková al. kusová l. používaná na zmäkčovanie vody; biela práškovitá l. používaná v potravinárstve na zníženie kyslosti žalúdočnej šťavy) arab.-lat.

stimulátor (l. povzbudzujúca rast rastlín, živočíchov) lat. biol.

lakrimátor (slzotvorná l.) lat. odb.

adamsit /-zi-/ (bojová chem. kryštalická l. s obsahom arzénu) vl. m. chem.

napalm (bojová zápalná rôsolovitá l. s obsahom benzínu) angl. skr. chem. voj.

soman (bojová nervová l. obsahujúca fosfor a fluór) um. chem. voj.

tabun (bojová chemická nervová jedovatá l.) um. chem.

yperit (bojová jedovatá chem. l. spôsobujúca pľuzgiere) vl. m. chem.

pajc (l. na zvýšenie trvanlivosti, dosiahnutie nepriepustnosti a pod., moridlo) nem. stolár. slang.

git (l. na spájanie al. vypĺňanie povrchových nerovností, tmel) nem. hovor.

kaučuk indián.-franc. tech.

elastomér (pružná l. z mliečnej šťavy tropických stromov al. umelá) gréc. chem.

ebonit (čierny tvrdý tuhý vulkanizovaný kaučuk) egypt.-gréc. chem.

guma (l. vyrobená vulkanizáciou kaučuku) egypt.-lat.

rezlit (tuhá guma na podošvy) lat.

polymér (makromolekulárna l.) gréc. chem.

plast (makromolekulárna l. spracovávaná teplom al. tlakom) gréc. chem.

polyvinylchlorid [PVC] (plastická l., polymér vinylchloridu) gréc. + lat.

igelit nem. vl. m.

novoplast (mäkčené ohybné nepremokavé PVC) lat. + gréc.

vinidur (plastická l., nemäkčený PVC) lat. tech.

novodur (tvrdý, nemäkčený PVC na výrobu rúrok) lat. chem.

epoxid (plastická l. používaná na výrobu lepidiel, tmelov, lakov a pod.) gréc. chem.

polyetylén (plastická l. používaná na výrobu obalových materiálov a pod.) gréc. chem.

polystyrén (bezfarebná tuhá plastická l. používaná na tepelné izolovanie) gréc. chem.

plexisklo (dokonale priehľadná bezfarebná plastická l., organické sklo) lat. + slov. tech.

polyester (plastická l. používaná na výrobu syntetických vlákien a lakov) gréc. chem.

polyamid (plastická l. používaná na výrobu syntetických vlákien) gréc. chem. porovnaj vlákno 1

neoprén (plastická l. podobná kaučuku) gréc. chem.

dupol (plastická l. na kabelky) ?

termoplast (plastická l. teplom mäknúca a chladom tuhnúca) gréc. chem.

teflon

teflón (plastická l. chem. a tepelne odolná používaná ako ochranný povlak na kuchynský riad a pod.) um. tech.

molitan (plastická penová l. používaná napr. v čalúnictve a ako izolačný materiál) um. chem.

tartan (plastická l. používaná na pokrývanie plochy šport. závodísk) vl. m.

celuloid (plastická pružná priehľadná, ľahko zápalná l. používaná aj v kinematografii) lat. + gréc.

dielektrikum gréc.

izolant (l. s vysokým merným odporom, elektricky nevodivé prostredie, nevodič) tal.-franc.

lubrikant (l. používaná na povrchovú úpravu sklených vláken a iných materiálov chrániaca pred vzájomným oterom) lat. tech.

komprimát (lisovaná l., napr. v tabletách) lat.

želatína (glejovitá l. živočíšneho pôvodu získaná vylúhovaním kostí a koží) franc. odb.

ambra arab.

vorvaňovina (voskovitá voňavá l. z čriev vorvaňa používaná vo voňavkárstve) rus. odb.

vazelína (l. na mazanie, prípravu mastí a pod. z minerálnych olejov) nem. + gréc.

laminát (vrstvovitá l. vzniknutá spojením niekoľkých vrstiev, vystužená živicami al. plastmi, vo forme dosiek al. tvarovaná) lat. tech.

papyrus (l. na písanie v staroveku vyrobená zo stonkov egypt. vodnej rastliny z čeľade šachorovitých) gréc.

celofán (priehľadná obalová fólia vyrábaná z celulózy) lat. + gréc. porovnaj plát

email (ochranná al. ozdobná sklovitá vrstva, povlak na keramike, kove a pod.) germ.-franc. tech.

glazúra franc.

glieda (sklovitá poleva, povlak) nem. hovor.

engoba (l. na keramike z jemne plavenej hliny na prekrytie pôvodnej farby črepu al. ako podklad na výzdobu, nesklovitý povrch keramiky, náčrepok) franc. ker.

lister (lesklá meňavá l. na skle al. fajanse) franc. sklár.

smalt (ochranná al. ozdobná sklovitá vrstva, povlak na kovovom podklade) germ.-tal.

exhalácia

exhalát (odpadová pevná, kvapalná a plynná l. vypúšťaná do ovzdušia, znečisťujúca ovzdušie, škodlivina) lat. tech.

polutant (l. znečisťujúca životné prostredie) lat. odb.

deterent (l. rastlinného pôvodu znechucujúca hmyzu potravu) lat.

éter (l. vypĺňajúca vesmírny priestor podľa starých predstáv) gréc.

fluidum (predpokladaná neviditeľná, nevážiteľná l. vyžarujúca energiu, nositeľka niektorých vlastností látok, najmä v 17.a 18. st.) lat.

imponderabilie

imponderabiliá (predpokladané nezvážiteľné látky slúžiace na vysvetlenie niektorých fyz. úkazov) lat.

flogistón (predpokladaná l. spôsobujúca horľavosť a unikajúca pri horení, 17. – 18. st.) gréc.

jedovatá l. pozri jed

náterová l. pozri farbivonáter porovnaj hmota 1hmota 2zmeszlúčeninaliek

vitamín

vitamín lat. biol.

tiamín gréc.

aneurín (v. B₁ nachádzajúci sa v droždí, pečeni atď.) gréc. chem.

pyridoxal

pyridoxamín

pyridoxín (v. B₆ v troch formách) gréc. biochem.

fylochinón (v. zrážajúci krv, nachádzajúci sa v kapuste, špenáte a pod.) gréc. + indián. biochem.

praženie

grilovanie (pečenie bez tuku na grile pôsobením ohňa al. tepla) franc.-angl.

restovanie (opekanie, dusenie vo vlastnej šťave al. na tuku v uzavretej nádobe) nem. kuch.

fritovanie (vyprážanie, smaženie vo fritéze) franc. kuch.

jedlo

trofo- (potrava) gréc. v zlož. sl.

viktuálie (potraviny) lat. zastar. kniž.

futráž (strava) franc. slang.

kost (potrava, strava) nem. hovor. zastar.

makrobiotika (zdravá strava, výživa na základe staročín. receptov zložená z obilnín a zo zeleniny) gréc. biol.

ambrózia (j. bohov v starogréc. mytológii spôsobujúce nesmrteľnosť; lahodné j. vôbec) gréc.

manna (j. padajúce z neba, kt. boh sýtil Izraelcov putujúcich cez púšť, podľa Starého zákona) hebr.

lunch /lanč/ (druhé j. počas dňa podávané okolo poludnia v krajinách, kde sa hlavné j. dňa podáva až popoludní) angl.

diner /diné/ (hlavné denné j. niekde podávané večer) franc.

gáblik (j. jedené medzi raňajkami a obedom, desiata) nem. hovor. zastar.

olovrant (j. medzi obedom a večerou) lat.?

déjeuner /dežené/ (j. podávané medzi 12.-13. hodinou namiesto polievky) franc.

entreé /antré/ (j. podávané pred hlavným jedlom, predjedlo) franc. kuch. zastar.

prandium (j. podávané medzi desiatou a obedom v starom Ríme) lat. hist.

hors d’oeuvres /ordövr/ (studené al. teplé pikantné j. podávané ako prvý chod na povzbudenie chuti do jedla) franc. kuch.

dezert (j. zakončujúce stolovanie, najmä zákusok, ovocie, syr a pod.) franc.

minútka (rýchlo pripravené čerstvé j., najmä mäsité) lat. kuch.

diéta (liečebná výživa chorých, strava odporúčaná lekárom) gréc. lek.

delikatesa franc.

fajnota

fajnotka

fajnovosť nem. hovor.

pospas (pochúťka, lahôdka, dobrota) tal. zastar.

špecialita lat.

špécia (vyberané, osobitné, mimoriadne j.) lat. hovor.

manna (veľmi lahodné, osviežujúce j.) hebr. pren. expr.

kóšer (j. pripravené na jedenie podľa žid. rituálnych predpisov) hebr.

humus (nechutné, odpudzujúce j.) lat. slang.

šlichta (nechutné, riedke, mazľavé j.; riedka potrava pre domáce zvieratá) nem. hovor. pejor.

miškulancie

mišpulancie (podradné, nechutné j.) tal. pejor. zastar.

menáž

mináž (spoločná voj. al. väzenská strava) franc. zastar. hovor.

chýmus (natrávená strava, potrava so žalúdkovými šťavami, trávenina) gréc. fyziol.

refekcia (občerstvenie, osvieženie) lat.

proviant (potraviny pre vojsko; potraviny na výlet, na cestu pren. hovor.) lat.-tal.

merinda (j. na cestu, občerstvenie, zásoba dobrého jedla) franc.-nem. hovor. zastar.

aprovizácia (potraviny ako predmet dopytu za vojny, zásobovanie najmä potravinami) lat. zastar. kniž.

vegetabílie (potraviny rastlinného pôvodu) lat. kniž. a odb.

table d’hôte /-bl dót/ (jednotné j. v reštaurácii za rovnakú cenu) franc. potrav.

šalát (j. pripravené zmiešaním z rozličných druhov varených al. surových surovín, napr. zeleniny, ovocia, strukovín, zemiakov, mäsa, rýb, syra, najmä studené) tal.

griláda (j. pripravené na zariadení na pečenie bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc. kuch.

konzerva (trvanlivé j. v plechovom, sklenom, plastovom obale) franc.-nem.

roláda (j. zo stočeného plátu pečeného cesta al. mäsa s plnkou) franc.

jedlá s mäsom

šašlik

šašlík (baranie al. bravčové mäso opečené na ražni) rus.

peľmene (varené taštičky z múčneho cesta plnené mletým mäsom a poliate maslom al. smotanou) rus.

perkelt (mäsové j. pripravené dusením na masti, cibuli a paprike dochutené smotanou) maď.

musaka (nadrobno nakrájané mäso so zeleninou s pikantnou príchuťou) bulh.

bigos (j. z mäsa a kvasenej kapusty) poľ.

sarma (varené závitky z mletého mäsa zabalené do listu kapusty al. viniča) bulh.

stofato (j. z mäsa, cesnaku, cibule, octu a oleja podávané s kyslým mliekom al. jogurtom) bulh.

mici /-či/ (balkánske mäsové šúľky pečené na žeravom uhlí) rum.

paprikáš (mäsové, hydinové j. pripravené dusením, korenené paprikou a podliate smotanou) srb.-maď. kuch.

ražniči (malé kúsky mäsa prekladané slaninou, cibuľou a pod a opečené na ražni) srb.

čufty (j. z duseného mletého mäsa a ryže v paradajkovej omáčke) srb.

gyros (rôzne druhy mäsa napichnuté na zvislom ražni a po opečení zboku orezávané, pôvodne gréc.) gréc. kuch.

čevapčiči (j. z mletého bravčového al. baranieho mäsa, opekané šúľky) tur. srb.

kjufleta (j. z pečeného mletého baranieho mäsa v tvare párkov) tur.-bulh.

pilav

pilaf (dusené, silno korenené baranie mäso s varenou tvrdou pšenicou al. ryžou, cibuľou, mrkvou, cesnakom a rajčinami) perz.-tur.

džuveč (balkánske j. z baranieho al. bravčového mäsa so zeleninou a korením) tur.

kebab (j. z baranieho mäsa zabaleného v papieri a pečeného na ražni nad pahrebou z borovicových šušiek) tur.

dolmas (j. z baranieho sekaného mäsa s ryžou dusené v kapustných al. figových listoch) tur. kuch.

taraba (tur. j. zo sekaného koreneného baranieho mäsa duseného v listoch špenátu) tur. kuch.

kuskus

kus-kus (arab. j. z baranieho mäsa, zo zeleniny a z krupice) arab.

plov (ryža s nadrobno posekanou baraninou, stredoázijské j.) ?

laghmán (uzb. j. z nasekaného mäsa a rezancov) uzb. kuch.

rizoto (dusená ryža s kúskami mäsa, prípadne zeleniny) tal. kuch.

pizza /-cca/ (j. z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, s mäsom, so syrom a pod.) tal. kuch.

antipasta (potravinársky výrobok z drobných marinovaných rýb a zo zeleniny) tal. potrav.

hot dog

hotdog (párok v rožku ako rýchle občerstvenie) angl.

hamburger (opečené mleté hovädzie al. kuracie mäso v prekrojenej žemli) vl. m. kuch.

cheesburger /číz-/ (hamburger so syrom) angl.

hemendex

ham and eggs /hemendex/ (opečený plátok slaniny al. šunky s vajcom) angl. kuch.

lančmít

lunchmeat /lančmít/

luncheon meat /lančmít/ (mleté upravené korenené mäso v konzerve) angl.

biftek

beefsteak (prudko opečený rezeň z hovädzieho mäsa, sviečkovice) angl. kuch.

tatársky biftek vl. m.

tatarák (biftek zo surového okoreneného hovädzieho mäsa) vl. m. slang.

rampstek

ramstek (vyšší biftek) angl. kuch.

barbecue /bárbikjú/ (mäso upečené na rošte al. ražni pri pikniku) angl.

rozbif

rozbíf

roastbeef /rozbíf/ (rýchlo upečené mäso z hovädzieho chrbta) angl. kuch.

roštenka (pečené al. dusené mäso z hovädzieho chrbta) nem.

klopsy (j. z mletého mäsa, vajec a pečiva, tvarované do guliek, opečené a podávané s omáčkou) nem.

steak /stejk/ (hrubší, rýchlo opečený rezeň z teľacieho al. hovädzieho mäsa) angl.

fašírka nem.

karbonátka (j. z mletého, najmä vyprážaného mäsa) tal.

šoldra

šoudra (j. z bravčového pliecka al. stehna, šunky) nem. nár. kuch.

pajšle (hovädzie, teľacie al. bravčové pľúca a srdce, pľúcka) nem. hovor. zastar.

galantína (vykostené hydinové mäso al. mäso zo zveriny plnené mäsovou plnkou, uvarené a podávané na studeno) franc.

karé (mäso z chrbtovej časti jatočných zvierat, brava) franc. kuch.

paštéta tal.

paté (j. z jemne mletej pečene, mäsa, korenia a pod.) franc.

galantína (studená jemná paštéta z mletého mäsa, vajec, vína, hľuzoviek a prísad) franc.

filé (očistené vykostené mäso, najmä hovädzie al. rybie, plátok, rezeň z neho) franc.

(mäsové) fondue /-dü/ (nakrájané mäso, sviečkovica, opekané v rozpálenom oleji na panvici priamo na stole) franc.

kroketa (vyprážané kúsky cesta v tvare guľky, placky a pod., z cesta, mletého mäsa, zo zeleniny a pod.) franc.

frikasé (nakrájané biele teľacie, jahňacie, kuracie mäso dusené na cibuľke a zapečené v bielej smotanovej omáčke so zeleninou) franc.

tournedos /turnedo/ (opečený rezeň z hovädzieho chrbta podávaný s bielym chlebom) franc.

frikando (pečené al. dusené mäso z kužeľovitého svalu teľacieho stehna) franc. kuch.

hašé (kašovité j. z mletého vareného mäsa) franc. kuch.

kotleta (rezeň z karé al. krkovičky, rebierko) franc. kuch.

šolet (j. z husacieho mäsa pečeného al. vareného s hrachom, krúpami al. ryžou) hebr.

pemikan

pemmikan (zmes sušeného bizónieho mäsa, tuku a rozdrvených jedlých bobúľ, u severoamer. Indiánov) indián.

suši (jap. j. z ryže a rýb) jap.

jedlá bez mäsa

bliny (lievance z pohánkovej múky upravené naslano) rus.

blinčiky (zapekané palacinky plnené tvarohom) rus. kuch.

piroh (múčne pečené, vyprážané al. varené j. s plnkou) rus.

palacinka (tenká placka z liateho cesta pripravená na panvici a podávaná najmä nasladko) lat.-maď.

fánka (j. z jemného kysnutého cesta pražené na masti, s plochým tvarom) maď. kuch.

lečo (j. z dusených paprík a paradajok) maď.

langoš (osúch, posúch, placka z kysnutého cesta pražená na oleji) maď. potrav.

tarhoňa (cestovina v tvare malých zŕn ako príloha a pod.) maď.

mamaliga (kukuričná kaša na rum. spôsob) rum.

braja (kaša) nem. nár.

šiflík nem. hovor.

fliačik (cesto pokrájané na malé štvorčeky) nem.

štrúdľa (múčnik s plnkou zavinutou do cesta, závin) nem. hovor.

fám (sladké múčne j.) nem. kuch. zastar.

koch (upečené ľahké, kypré j., nákyp) nem. zastar.

fancel

fancl (zapekané múčne j. s tvarohom, orechmi a pod.) nem. hovor. zastar.

gríska (krupicová kaša) nem. zastar.

panádel (žemľová kaša) nem. kuch. hovor.

müsli /mi-/ (kaša z ovsených a iných vločiek s orechmi, so sušeným ovocím, s medom a pod.) nem.

geršľa (nadrobno pomleté zrná, krúpy) nem. hovor.

tortilla /-ľa/ (mexické j. z kukuričného škrobu, múky, mlieka, vajec, masla, kukuričná placka) špan.

makarón (cestovina rúrkovitého tvaru) tal. potrav.

špagety (j. z tenkých guľatých dlhých cestovín) tal.

lasane (tenké štvoruholníkové cestoviny, široké rezance) tal.

tortelini (cestoviny v tvare okrúhlej kapsičky plnenej mäsom, syrom a pod.) tal.

ravioli (cestoviny v tvare kapsičky, pirohu plneného mletým mäsom, syrom, zeleninou a pod.) tal.

kataif (rum. pochúťka z rezancov s ovocím) rum. kuch.

polenta (kaša z kukuričnej krupice, juhoeurópske, tal. národné jedlo) tal.

pagáč (pečené múčne j. okrúhleho plochého tvaru, placka) tal.-chorv.

puding (j. zo škrobovej múčky, mlieka, cukru a prísad v podobe hustej kaše; ľahké j. varené vo forme vo vode al. na pare) angl.

plumpuding /plam-/ (nákyp s hrozienkami, so sušeným ovocím, poliaty rumom a zapálený pred podávaním) angl.

porridge /-rič/ (kaša z ovsených vločiek jedávaná na raňajky v Anglicku) angl.

chipsy /čip-/

čipsy (pražené zemiakové lupienky) angl.

popcorn /-ko/ (biele rozpukané zrná upečenej kukurice, pukance) angl.

kornfleksy

kornflejksy (obilné pražené zrná, kukuričné vločky) angl. potrav.

fondue /-dü/ (roztopený nastrúhaný syr s bielym vínom, čerešňovicou a korením, pripravovaný priamo na stole, Švajčiarsko) franc. kuch.

suflé (jemný nákyp kyprený snehom) franc.

omeleta (j. z liateho cesta al. rozšľahaných vajec pripravené na panvici) franc.

pyré (jemná kaša) franc. kuch.

tempe (zakvasené varené sójové bôby pridávané do polievok al. pražené na masti, indonézske j.) vl. m.

taco /-ko/ (j. s plnkou z bôbov, mäsa a pod.) špan. kuch.

skyr (zrnitá kaša z mlieka a syroviny, island. j.) island.

narasuke (jap. j. z pokrájaného melóna podávané ako posledný chod) jap. porovnaj polievkapečivokoláčzákusoksyrmäso

ražeň

gril (zariadenie na pečenie jedál, najmä mäsa, bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc.-angl.

rošt (mriežka na opekanie mäsa v sporáku, peci a pod.) nem.

barbecue /bárbikjú/ (gril, rošt v prírode, pri pikniku) angl.

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 13. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.