Výsledky vyhľadávania

dosiahnuť

profitovať (d. zisk, úžitok, prospech, získať, vyťažiť) franc. hovor. al. kniž.
triumfovať (d. veľký úspech, slávne víťazstvo, poraziť niekoho, zvíťaziť) lat.
skórovať (d. bod, gól a tým zmeniť stav al. výsledok šport. zápasu) angl. šport.
vytrucovať (získať, domôcť sa, vymôcť, vynútiť vzdorovaním) sl. + nem. hovor.
kvalifikovať sa (d. spôsobilosť na vykonávanie určitej práce al. funkcie, vzdelať sa, vyškoliť sa) lat.
graduovať (d. akademickú hodnosť) lat.
habilitovať sa (d. vedecko-pedagogickú hodnosť, docentúru na základe obhajoby a posúdenia predloženej práce vedeckou radou) lat. porovnaj získať 1získať 3

získať

získať 1 (dosiahnuť, nadobudnúť)
akvírovať (nadobudnúť vec al. osobu) lat. zastar.
reprivatizovať (nadobudnúť späť znárodnený majetok na základe nároku na jeho vrátenie pôvodným vlastníkom) lat. práv.
erbovať (nadobudnúť, zdediť po predkoch, od predkov) nem. zastar.
orientovať sa (z. správy, údaje, oboznámiť sa, zoznámiť sa) lat.-franc.
graduovať (dosiahnuť akademickú hodnosť) lat.
habilitovať sa (dosiahnuť vedecko-pedagogickú hodnosť, docentúru na základe obhajoby a posúdenia predloženej práce vedeckou radou) lat.
emancipovať sa (nadobudnúť nezávislosť, oslobodiť sa, vymaniť sa, osamostatniť sa, zbaviť sa závislosti) lat.
syntetizovať (z. zložité chem. látky z jednoduchších zlučovaním) gréc. chem.
vytrucovať (dosiahnuť, domôcť sa, vymôcť, vynútiť vzdorovaním) sl. + nem. hovor.

získať

získať 3 (dosiahnuť zisk, úžitok)
profitovať (dosiahnuť zisk, úžitok, prospech, vyťažiť) franc. hovor. al. kniž.

udeliť, udeľovať

amnestovať (u. milosť, omilostiť) gréc. práv.
privilegovať (u. práv. výsadu, výhodu, uprednostniť, uprednostňovať, zvýhodniť, zvýhodňovať) lat.
promovať (slávnostne u. vysokoškolský diplom, akademický titul, vedeckú hodnosť) lat.
aprobovať (u. oprávnenie, spôsobilosť vyučovať na určitom stupni školy na základe skúšok) lat. škol.
habilitovať (u. al. dosiahnuť vedecko-pedagogickú hodnosť, docentúru na základe obhajoby a posúdenia predloženej práce vedeckou radou) lat.
graduovať (u. al. dosiahnuť akademickú hodnosť) lat.
patentovať (u. výlučné právo na využívanie vynálezu, zaobchádzanie s vynálezom) lat. práv.
birmovať (u. sviatosť kresťanovi na posilenie viery) lat. cirk.
investitovať (u. léno, uviesť vazala al. biskupa do držby léna) lat. hist.

zasiahnuť

zasiahnuť 1 (dosiahnuť cieľ)
trafiť (z. ako cieľ) nem.
torpédovať (z. torpédom) lat. voj.

ctižiadosť, ctižiadostivosť

ambicióznosť (túžba a úsilie vyniknúť, uplatniť sa) lat.
ašpirácia (túžba dosiahnuť vytýčené ciele) lat.
arivizmus (prehnaná, nezdravá c.) franc. kniž.
karierizmus franc. pejor.
štréberstvo nem. pejor.
hochštaplerstvo (bezohľadné úsilie, honba za vyšším postavením, šplhúnstvo) nem. hovor. pejor.

túžba

dezidérium (želanie, prianie) lat. kniž.
mánia gréc.
-mánia (vášnivá až chorobná zaujatosť, vášeň, náruživosť, t. po niečom) gréc. v zlož. sl.
ambicióznosť (t. a úsilie vyniknúť, uplatniť sa, ctižiadosť) lat.
ašpirácia (t. dosiahnuť vytýčené ciele) lat.
gigantománia (chorobná t. po niečom veľkom, preceňovanie vlastného významu, velikášstvo) gréc. kniž. pejor.
megalomanstvo (preceňovanie, zveličovanie seba, vlastných zásluh al. významu, velikášstvo) gréc.
chiméra (neuskutočniteľná t.) gréc.
veleitácia (márna t.) lat. kniž.
nostalgia (t. po niečom známom a príjemnom, ale vzdialenom, najmä po prostredí, ľuďoch, nadmerná clivota) gréc. kniž. a odb.
pium desiderium /-zidé-/ (zbožné želanie, najmä nesplniteľné) lat. kniž.
mamonárstvo (nespútaná t. po majetku, bohatstve) hebr.-gréc. pejor.
chryzománia (chorobná t. po zlate) gréc.
ekdemománia gréc. kniž.
poriománia (chorobná t. po cestovaní) gréc. lek.
pariománia (chorobná naliehavá potreba úteku bez cieľa a plánu, túlavosť) gréc. lek.
hajmveh (t. po domove, vlasti) nem. hovor.
oniománia (chorobná t. po nakupovaní) gréc. lek. psych.
toxikománia gréc. lek.
narkománia (návyková t. po omamných látkach, závislosť od omamných látok) gréc. lek.
fetovanie (toxikománia, najmä vdychovaním) lat. hovor.
morfinizmus (toxikománia z nedozretých makovíc) gréc. vl. m.
farmakománia (chorobná t. po liekoch a drogách) gréc. lek.
dipsománia (chorobná pravidelná t. po alkohole) gréc. lek.
metománia (chorobná t. po alkohole) gréc.
alkoholizmus (nemierne p. liehovín, závislosť od liehovín, opilstvo) arab.
potománia (pijanstvo) gréc. lek.
pseudológia (chorobná t. po klamaní, luhaní, vymýšľaní, podvádzaní) gréc. lek.
revanšizmus (t. po odplate, odvete) franc.-nem.
apetencia (t. po uspokojení aktuálnej potreby, najmä hladu, žiadostivosť, chuť) lat. lek. psych.
panfágia (chorobná t. zjesť všetko, čo oči vidia) gréc. lek.
sex lat.-angl.
sexus lat.
sexualita (pohlavný pud) lat. odb.
afrodízia (nadmerne silný pohlavný pud) vl. m. lek.
libido (pohlavné al. erotické prianie, vzrušenie) lat. lek. biol.
erotománia gréc. lek.
hypersexualita (nadmerná vystupňovaná t. po pohlavnom styku, chorobná pohlavná dráždivosť a žiadostivosť, vystupňovanie pohlavných záujmov a pudov) gréc. + lat. lek.
satyriáza (chorobná erotománia u mužov) gréc. lek.
nymfománia (erotománia u žien) gréc. lek.
metrománia gréc. lek.
andrománia gréc. lek.
uterománia (chorobná erotománia u žien) lat. + gréc. lek.
ovariománia (nenásytná erotománia u žien) lat. + gréc. lek.
oidipovský komplex (t. dieťaťa vlastniť rodiča opačného pohlavia a nepriateľský vzťah k rodičovi rovnakého pohlavia) vl. m. a lat. psych.
transvestizmus lat. lek. psych.
eonizmus (t. žiť spôsobom života druhého pohlavia) gréc. lek. psych.
tanatománia (chorobná t. po smrti, samovražedný úmysel) gréc. lek. psych.
hydrománia (chorobná t. utopiť sa) gréc. lek. porovnaj posadnutosťchuť

schopnosť

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.
energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2
vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.
kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.
intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum
kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.
disponovanosť (s. niečo konať) lat.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.
talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.
majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.
charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.
fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.
fantázia gréc.
imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.
hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.
elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.
eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.
perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.
senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.
sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1
empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.
asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.
reaktibilita lat. biol.
reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.
plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.
elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.
flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.
autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť
rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.
imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.
aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.
mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.
motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.
hypomotilita gréc. + lat. lek.
hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.
hypermotilita gréc. + lat. lek.
hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.
trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.
monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie
ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)
stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.
mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.
proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.
lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.
psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
divinácia (veštecká s.) lat. kniž.
serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.
eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.
magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.
fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.
interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.
fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.
solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.
autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.
regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.
navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.
endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.
homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.
ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.
fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.
organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.
toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.
patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.
inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.
solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.
afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.
valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.
rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.
dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.
trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.
hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.
oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.
monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.
xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.
autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.
brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

úsilie

agilnosť (horlivá činnosť, horlivosť, činorodosť, čulosť) lat.
ašpirácia (ú. dosiahnuť vytýčené ciele) lat.
ambicióznosť (túžba a ú. vyniknúť, uplatniť sa, ctižiadosť) lat.
tendencia (ú. o uplatnenie určitých myšlienok, názorov, úmysel, zámer, cieľ) lat.
veleitácia (márne ú.) lat. kniž.
humanizácia (ú. o poľudštenie) lat.
humanizmus (ú. o presadenie spravodlivosti, ľudskosti a dôstojnosti človeka ako všeobecne platných noriem) lat.
utilitárstvo (ú. o dosiahnutie vlastného bezprostredného úžitku, prospechu, prospechárstvo, vypočítavosť) lat. kniž.
perfekcionizmus (ú. o dokonalosť, bezchybnosť, sklon k dokonalosti, bezchybnosti z hľadiska prehnane vysokých nárokov) lat.
karierizmus franc. pejor.
štréberstvo (bezohľadná honba za vyšším postavením, šplhúnstvo) nem. pejor.
arivizmus (prehnaná, nezdravá ctižiadostivosť) franc. kniž.
mamonárstvo (honba, zhon za majetkom, bohatstvom) hebr.-gréc. pejor.
maximalizmus (ú. o presadenie krajných, najväčších požiadaviek) lat.
radikalizmus (ú. o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.
unionizmus (ú. o zjednotenie, jednotu, spojenie) lat.
univerzalizmus (ú. o obsiahnutie všetkého, sveta ako celku) lat.
internacionalizmus (ú. o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.
panhelenizmus (polit. a kultúrne ú. o spojenie všetkých Grékov do jedného štátneho útvaru) gréc. hist.
panamerikanizmus (ú. o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.
pacifizmus (ú. za zachovanie mieru za každú cenu, hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu) lat. polit.
irenizmus (ú. o mier, zmierenie, hlásanie mieru) gréc. kniž.
izolacionizmus (ú. o oddelenie, osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie) tal.-franc.
separatizmus (ú. o oddelenie, odlúčenie, najmä územné, kultúrne) lat.
protekcionizmus (ú. štátu zamerané na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod., ochranárstvo) lat.-franc. ekon.
regionalizmus (ú. o poznanie a povznesenie určitého kraja) lat.
imperializmus (ú. o ovládnutie cudzích území, národov) lat.
indoktrinácia (ú. smerujúce k vynútenému prijatiu určitého učenia, sústavy zásad, názorov, tlak k tomu vedúci, vnucovanie názoru) lat. kniž.
lobovanie (ú. o ovplyvňovanie poslancov skupinami ľudí sledujúcich určitý, najmä spoločenský záujem) angl. polit.
utopizmus (ú. o uskutočnenie nedosiahnuteľných, vysnívaných predstáv) gréc.-angl.
reakcia lat.
reakcionárstvo (úsilie o obnovu starých pomerov, odpor proti pokroku, spiatočníctvo) lat.-franc.
kontrarevolúcia (polit. ú. zamerané proti víťaziacej al. víťaznej revolúcii) lat. + franc.
monarchizmus gréc.
rojalizmus (ú. o zachovanie al. obnovu kráľovskej moci, oddanosť kráľovstvu) franc.
sekularizmus (ú. o odstránenie vplyvu cirkvi, náboženstva, o zosvetštenie) lat. kniž.
klerikalizmus (ú. o využitie náboženstva na polit. ciele) gréc.
aggiornamento /adžor-/ (ú. rímskokatolíckej cirkvi o otvorenie požiadavkám súčasnosti) tal. cirk.
ekumenizmus (ú. o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.
unionizmus (ú. o zjednotenie východných cirkví s rímskokatolíckou) lat. cirk.
alibizmus (ú. neniesť za nič zodpovednosť, o únik pred zodpovednosťou, opatrníctvo) lat.
partikularita (úsilie o zdôraznenie časti pred celkom, uprednostňovanie čiastkových záujmov pred záujmami celku, presadzovanie miestnych a pod. záujmov, požiadaviek, najmä neoprávnených) lat. kniž.
koketnosť (ú. nápadným správaním vzbudiť pozornosť al. obdiv) franc.
kalokagatia (ú. po duševnej a telesnej dokonalosti v starom Grécku) gréc. filoz.
purizmus (ú. o očistenie národného jazyka od vplyvov cudzích jazykov) lat. lingv.
hyperkorektnosť (prehnané ú. o čo najsprávnejšie vyjadrovanie vedúce k používaniu nesprávnych tvarov) gréc. + lat. lingv.
špekulácia (ú. o zisk pomocou rýchlych obchodov založených na odhade) lat. ekon.
eugenika (ú. o zlepšovanie dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka) gréc. porovnaj túžba

zvíťaziť

triumfovať (dosiahnuť veľký úspech, slávne víťazstvo) lat.
veni, vidi, vici /véní, vídí, vící/ (prišiel som, videl som, zvíťazil som, <i>Caesarov výrok</i>) lat.
veritas vincit (pravda zvíťazí) lat.

vymôcť

vytrucovať (dosiahnuť, získať, domôcť sa, vynútiť vzdorovaním) sl. + nem. hovor.
exekvovať (vykonať rozhodnutie, najmä súdne, ktoré nebolo splnené v stanovenej lehote) lat. práv.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 21. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.