Výsledky vyhľadávania

ľúbostný

erotický (milostný, zmyselný, pohlavný) gréc.
intímny (telesne blízky, pohlavný) lat.

list

list 1 (písomná správa)
letter angl. polygr.
korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.
expres (rýchly l., súrna zásielka) lat.
rekomando (doporučená zásielka) franc. pošt. hovor.
poste restante (poštová zásielka, kt. si adresát vyzdvihne na pošte) franc.
par avion franc.
by airmail /baj ermejl/ angl. pošt.
air mail /ér mejl/ (zásielka leteckou poštou) angl.
parcel (malá zásielka, najmä so vzorkami, prepravovaná za minimálny poplatok vo vyhradených komorách lodí) franc.
aerogram (l. na tenkom zloženom papieri, letecky prepravovaný) gréc. pošt.
anonym (nepodpísaný l.) gréc.
memorandum (diplomatický l. s opisom udalostí, so stanoviskom a pod.) lat. dipl.
líbesbríf (ľúbostný l.) nem. hovor. expr.
heroida (fingovaný ľúbostný básnický l.) gréc. lit.
epištola (básnický, umelecký l., dielo adresované určitému okruhu čitateľov; l. apoštola k veriacim, spis Nového zákona cirk.) gréc. lit.

pohlavný

sex- lat. v zlož. sl.
sexuálny lat.
venerický lat. lek. v. choroby
intímny (telesne blízky, ľúbostný) lat.
generatívny lat. biol.
genitálny (rozmnožovací, rodiaci, plodiaci, o organizmoch) lat. anat.
libidinózny (súvisiaci s pohlavným pudom) lat. kniž. a odb.
erotický (zmyselný, milostný, ľúbostný) gréc.

zmyselný

erotický (milostný, ľúbostný, pohlavný) gréc.
erotomanský (chorobne, nadmerne z., chlipný, chtivý, žiadostivý) gréc. lek.
libidinózny (súvisiaci s pohlavným pudom) lat. kniž. a odb.
sexy (pohlavne príťažlivý, pohlavne pôsobivý) lat.
bakchantský vl. m. kniž.
satyrský (vášnivý, nespútaný) gréc. pren.
pikantný (dráždivý, vzrušujúci, chúlostivý, háklivý) franc.
animálny (pudový, živočíšny, zvierací) lat. aj pejor.
erotogénny (o miestach na tele, ktorých dráždenie vyvoláva pohlavné vzrušenie) gréc. lek.

vysnívaný

utopistický (neskutočný, neuskutočniteľný, nedosiahnuteľný) gréc.-angl.
platonický (bez zmyselnosti, pohlavnosti, nenaplnený) gréc. vl. m. p. ľúbostný vzťah porovnaj vybájený

príbeh

historka (krátky, drobný p.) gréc.
história gréc.
story (príhoda, udalosť) angl. hovor. expr.
epizóda (drobná, vedľajšia príhoda; podružný dej vložený do hlavného deja lit. diela, dejová vložka, odbočka lit.) gréc. lit.
anekdota (krátky p. s vtipným prekvapujúcim zakončením; utajený, nevydaný p. v staroveku hist.) gréc.
facécia (zmyselný príbeh, druh humoristickej literatúry, od 15. st.) lat. lit.
aféra (vzrušujúca a pohoršujúca príhoda, prípad) franc.
senzácia (udalosť vyvolávajúca rozruch, vzrušenie verejnosti) franc.
incident (nepríjemná, rušivá, nečakaná príhoda) lat.
avantúra (dobrodružná príhoda, najmä ľúbostná) franc. kniž.
pikantnosť franc.
pikoška (dráždivo, zmyselne vzrušujúci p.) franc. hovor.
nervák (napínavý, vzrušujúci p. spôsobujúci napätie, vzrušenie) lat. hovor.
tragédia gréc.
dráma gréc.
katastrofa (vážna, smutná, vzrušujúca udalosť) gréc.
horor (strašidelná, hrozná udalosť) angl. hovor.
komédia (smiešna, veselá udalosť) gréc. pejor.
tragikomédia (udalosť, kt. je súčasne smiešna, veselá a smutná, vážna) gréc. pren.
fraška (smiešna, nedôstojná, nezmyselná udalosť) tal. expr.
love story /láv/ (p. lásky, ľúbostný p.) angl. hovor.
román (životný, vzrušujúci, zložitý al. neobyčajný p.) franc.
akcident (nepredvídaná, náhodná udalosť, príhoda) lat. kniž.
fabula (vymyslený p., rozprávka, povesť) lat.
mýtus (vymyslený p. s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, báj, povesť) gréc.
legenda (rozprávanie založené na výmysloch, predpokladoch, o skutočnej osobe, mieste al. udalosti, povesť, výmysel) lat.
sága (stará severská hrdinská povesť v próze o kráľoch, legendárnych postavách a rodoch) germ. lit.
skazka (rus. ľudový rozprávačský útvar používajúci hovorovú reč) rus. lit.
hagiografia (príbehy zo života svätcov) gréc. cirk. hist.
chakájat (žartovný p. zo života kupcov, mudrcov, kráľov) orient. lit. porovnaj poviedka

pomer

pomer 1 (kvalitatívny vzťah)
relácia lat. kniž. a odb.
konštelácia (zoskupenie okolností, síl, vplyvov, ich vzájomný p.) lat.
sympatia (priaznivý p., postoj k niekomu al. niečomu, kladný citový vzťah, náklonnosť, priazeň) gréc.
techtle-mechtle (ľúbostný pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.
parataxa (priraďovací p. vetných členov, vzťah viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priradenosť) gréc. lingv.
hypotaxa (podraďovací p. vetných členov, vzťah viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podradenosť) gréc. lingv.
hyperonymia (vzťah založený na nadradenosti jazykovej jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.
hyponymia (vzťah založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv. porovnaj vzťahpostoj 1

vzťah

relácia lat. kniž. a odb.
filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.
korelácia (vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.
kontakt (spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí) lat.
nexus (súvislosť, spojitosť) lat. kniž. a odb.
atitúda (postoj, názor) franc. sociol.
referencia (v. poukazujúci na určitý pomer javov) lat. kniž. a odb.
korešpondencia (súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda) lat.
relatívnosť (v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť) lat. kniž. a odb.
dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.
indiferencia (v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú) lat. fyz.
inklúzia (v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod.) lat.
nihilizmus (záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.
izomorfizmus (v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.
protektorát (v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu) lat. práv.
suzerenita (protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu) franc. hist.
identita (v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu) lat. sociol.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
kompetícia (súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje) lat.
trading (obchodný v., najmä výmenný obchod) angl. ekon.
obligácia (v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok) lat. práv.
faktoring (v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.-angl. fin. obch.
synergizmus (kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov) gréc. biol.
probióza (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti) lat. + gréc. biol.
parekia (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu) gréc. biol.
komenzualizmus (vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.
forézia gréc. ekol.
symfória (komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie) gréc. zool.
amenzualizmus (v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý) lat. biol.
implikácia (v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.
ekvivalencia (v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.
funkcia (závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín) lat. mat.
kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.
inklúzia (v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou) lat. mat.
stechiometria (v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom) gréc. chem.
dyáda (v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách) gréc. psych. sociol.
sympatia (kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň) gréc.
partnerstvo (priateľský v., spolupráca) franc.-angl.
sociabilita (družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť) lat.
familiárnosť (dôvernosť, nenútenosť, domáckosť) lat.
intimita (dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť) lat.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (ľudské vzťahy) angl. sociol.
expresívnosť (vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.
platonizmus (nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality) vl. m. zried.
sex (pohlavný v.) lat.-angl.
konkubinát (spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo) lat.
heterizmus (v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov) gréc. hist.
techtle-mechtle (ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.
maternita (materstvo) lat. odb.
paternita (v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo) lat. práv.
paternalizmus (ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.
hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.
sociopatia (chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
public relations /pablik rilejšnz/ angl.
PR angl. skr.
pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.
antonymia (v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku) gréc. lingv.
paronymia (v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti) gréc. lingv.
heteronymia (významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap) gréc. lingv.
homonymita (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť) gréc. lingv.
homofónia (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu) gréc. lingv.
homografia (v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu) gréc. lingv.
synonymita (v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lingv.
predikácia (prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom) lat. lingv.
subordinácia (podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie) lat. lingv.
koordinácia (priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie) lat. lingv.
adjunkcia (vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie) lat. lingv.
rekcia (v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba) lat. lingv.
parentéza (vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka) gréc. lingv.
parataxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť) gréc. lingv.
hypotaxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť) gréc. lingv.
hyperonymia (v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.
hyponymia (v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv.
denotácia (v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje) lat. lingv.
modálnosť (v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv. porovnaj pomer 1pomer 2láska 1láska 2spolužitie

láska

láska 2 (ľúbostný cit (medzi mužom a ženou))
amor vl. m.
eros vl. m. kniž.
erotika (pohlavná l., zmyselnosť) gréc.
ars amandi /-dí/ (umenie milovať, umenie l.) lat. kniž.
heterosexualita (pohlavná l. medzi osobami opačného pohlavia) gréc. + lat. lek.
homosexuálnosť gréc. + lat. lek.
buzerantstvo tal.-nem. slang.
pederastia (pohlavná l. medzi osobami toho istého pohlavia) gréc. lek. psych.
uranizmus (pohlavná l. medzi mužmi) vl. m. lek.
sapfizmus vl. m.
tribadizmus (pohlavná l. medzi ženami) gréc. lek. zried.
bisexualita (náklonnosť k obom pohlaviam) lat. lek.
autofília (chorobná l. k sebe samému) gréc. lek.
autoerotizmus (l. k vlastnej osobe) gréc. lek. psych.
narcizmus (l. k sebe samému, pohlavná úchylka prejavujúca sa v erotickom záujme o vlastné telo, zamilovanosť do vlastnej osoby, sebaláska) vl. m. psych. lek.
oidipovský komplex (l. dieťaťa k rodičovi opačného pohlavia a nepriateľský vzťah k rodičovi rovnakého pohlavia) psych. porovnaj úchylka

dvorenie

flirt (ľahké nezáväzné d., prelietavý ľúbostný záujem) angl.