vzdelanie

erudícia (dôkladné v., najmä vedecké, skúsenosť, znalosť, zbehlosť, šikovnosť) lat.

gramotnosť (znalosť, vzdelanosť v určitom odbore) gréc.

škola

škola 1 (vzdelávacia a výchovná inštitúcia, jej budova)

inštitút (ústav, najmä vedecký al. vzdelávací; vysoká š. v minulosti hist.) lat. hist.

akadémia (vrcholný vedecký, vzdelávací a pod. ústav; vyššia stredná odborná š.; aténska filoz. š. založená Platónom hist.) gréc.

ovoda (materská š.) maď. zastar.

gymnázium gréc.

gymko

gympel

gympeľ (výberová stredná š. pripravujúca na vysokoškolské štúdium) gréc. slang.

reálka (sedemročná stredná š. zameraná na matematiku, prírodné a technické odbory, v minulosti) lat.

lýceum (výberová stredná š. poskytujúca všeobecné vzdelanie; Aristotelova filoz. š. hist.) lat. + gréc.

konzervatórium (vyššia stredná odborná, hud., tan. al. dram. š.) lat.

univerzita (vysoká š. na spoločenské, matematické, prírodné a tech. vedy, najstarší typ) lat.

technika (technická vysoká š.) gréc.

polytechnika (technika v niektorých krajinách al. v minulosti) gréc.

pedagógium (učiteľský ústav pre vzdelávanie učiteľov) gréc.-lat. zastar.

fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.

penzionát (ústav pre výchovu dievčenskej mládeže poskytujúci im aj ubytovanie a stravu) franc.

alma mater /mát-/ (vysoká š., univerzita, <i>matka živiteľka</i>) lat. kniž.

preparandia (učiteľský ústav, pre vzdelávanie učiteľov elementárnych škôl v Uhorsku) lat. zastar.

polgárka (bývalá meštianska š.) maď. hovor.

elementárka (bývalá ľudová š. pre základné vzdelanie) lat. zastar.

trívium

triviálka (stará základná š. s troma vyučovacími predmetmi, čítanie, písanie, počítanie) lat. hist.

normálka (ľudová š. v Rakúsko-Uhorsku) lat. zastar.

kadetka (dôstojnícka š.) franc. hovor. zastar.

technikum (stredná odborná š. v bývalom ZSSR) rus.

public school /publik skúl/ (výberová chlapčenská internátna stredná š. vo Veľkej Británii) angl.

grammar school /gremer skúl/ (sedemročná stredná všeobecnovzdelávacia š. vo Veľkej Británii) angl.

high school /hajskúl/ (vyššia š. v USA, po 6. ročníku základnej školy) angl.

college /kolidž/ lat.-angl.

kolégium (vysoká š. v USA, stredná al. vysoká š. vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.

kampus (pozemok a budovy väčšej školy) angl.

teológia (bohoslovecká š.) gréc.

seminár (ústav pre výchovu katolíckych kňazov, duchovných) lat.

alumnát (ústav pre výchovu evanjelického kňazského dorastu) lat.

ješiva (žid. rabínska vysoká š.) hebr.

mekteba (islamská chlapčenská základná š.) arab.

madrasa (islamská stredná al. vysoká š.) arab.

medresa (islamská vysoká š. pre bohoslovcov a právnikov) arab.

Bauhaus (archit. a umeleckopiemyslová š. v Nemecku, 1919 – 1933) nem. archit.

gymnasion

gymnázion (ústav pre telesnú a neskôr aj duševnú výchovu mladých mužov v starom Grécku) gréc. hist.

obratnosť

kumšt nem. hovor. expr.

fortieľ (šikovnosť, zručnosť) nem. hovor.

majstrovstvo (zručnosť, dokonalosť) lat.-nem.

prax (šikovnosť, zručnosť, vynachádzavosť, skúsenosť, zbehlosť) gréc.

rutina (zručnosť, zbehlosť, šikovnosť, cvik získaný častým opakovaním) franc. aj pejor.

paráda (pôsobivý, obratný pohyb) špan. hovor.

bravúra

bravúrnosť (vynikajúca, nápaditá, dokonalá, okázalá zručnosť) franc.

brilantnosť franc.

virtuozita

viruóznosť (vynikajúca, skvelá, oslňujúca zručnosť) tal. expr.

fígeľ (duchaplnosť, dôvtip, šikovnosť, vynachádzavosť, vynaliezavosť) lat.-nem. hovor.

diplomacia franc. pren.

stratégia

taktika (obratný, premyslený postup, obozretnosť, prezieravosť, opatrnosť pri rokovaní) gréc. franc. pren.

grif nem. hovor. expr. pren.

manéver (zručnosť, šikovnosť, premyslené konanie, obratný postup, ťah, úskok) franc.

erudícia (dôkladné vzdelanie, skúsenosť, znalosť, zbehlosť, šikovnosť) lat.

kaukliarstvo (šikovnosť, prefíkanosť, prešibanosť) nem. hovor. pren. pejor. porovnaj zručnosť

skúsenosť

empíria (s. ako zdroj poznania) gréc.

prax (obatnosť, šikovnosť, zručnosť, vynachádzavosť, zbehlosť) gréc.

kvalifikácia (súbor vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.

erudícia (dôkladné, vedecké vzdelanie, znalosť, zbehlosť, šikovnosť) lat.

autopsia (vlastná, osobná s., vlastné poznanie) gréc. kniž. a odb.

know-how (súbor výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.

fakt (overiteľná s., skutočná udalosť, skutočnosť, jav, výsledok, pravdivý poznatok, danosť) lat.

fakticita

faktickosť (overiteľná skutočnosť výskytu, vecnosť) lat. odb.

a posteriori /-rió-/ (na základe s., zo s.) lat. kniž. a filoz.

žiak

premiant (vynikajúci ž.) lat.

prímus (najlepší ž v triede al. škole) lat. hovor.

bifľoš

bifliar nem. hovor.

bifler

drisloš

štuker (ž. učiaci sa snaživo, usilovne, ale často aj mechanicky) nem. slang.

blicér

blicoš (ž. vyhýbajúci sa školskej dochádzke, záškolák) nem. slang.

eminent

eminens (vynikajúci ž.) lat. zastar.

reprobant (ž., kt. prepadol pri skúške, bol uznaný za nespôsobilého) lat. škol. hist.

repetent (ž. opakujúci pre neprospech ročník) lat. škol.

scholár (ž. al. študent v stredoveku) lat. hist.

scholastik (ž., študent, najmä jezuitskéj školy) gréc.-lat. cirk. hist.

elév (ž. na niektorých školách, učeň, chovanec, odchovanec) franc.

mendík (chudobný ž. na ľudovej škole pomáhajúci v škole al. na fare za stravu) lat.

pikolo

pikolík (čašnícky učeň) tal. hovor.

kadet (ž. al. študent na dôstojníckej škole) franc.

junker (ž. dôstojníckej školy v cárskom Rusku) nem. hist.

muríd (ž. moslimského učiteľa al. náčelníka kmeňa) arab.

študent lat.

študák lat. slang.

študiózus (ž. strednej školy al. poslucháč vysokej školy) lat. zastar.

gymnazista (ž. strednej výberovej školy pripravujúcej na vysokoškolské štúdium) gréc. škol.

parvista lat. zastar.

primán (ž. prvého ročníka gymnázia, prvák) lat.

sekundán (ž. druhého ročníka gymnázia, druhák) lat.

tercián (ž. tretieho ročníka gymnázia, tretiak) lat.

kvartán (ž. štvrtého ročníka gymnázia, štvrták) lat.

kvintán (ž. piateho ročníka gymnázia, piatak) lat.

sextán (ž. šiesteho ročníka gymnázia, šiestak) lat.

septimán (ž. siedmeho ročníka gymnázia, siedmak) lat.

oktaván (ž. ôsmeho ročníka gymnázia, ôsmak) lat.

preparandista

preparand (ž. prípravného ročníka starého gymnázia) lat. zastar.

syntaktik

syntaxista (ž. štvrtého r. starého gymnázia) gréc. hist.

humanista (ž. piateho a šiesteho ročníka bývalého šesťtriedneho gymnázia) lat. škol. zastar.

lyceista (ž. strednej výberovej školy poskytujúcej všeobecné vzdelanie) lat. + gréc.

principista (ž. prvej al. druhej triedy latinskej strednej školy) lat. hist.

realista (ž. strednej sedemročnej školy zameranej na matematiku, prírodné a technické odbory) lat. zastar.

privatista (ž. strednej školy študujúci súkromne) lat.

maturant (študent v období záverečnej skúšky na strednej škole; človek s úplným stredoškolským vzdelaním) lat.

abiturient (študent gymnázia al. strednej školy po al. tesne pred ukončením strednej školy, zložením záverečnej skúšky) lat.

konzervatorista (študent na vyššej strednej hud., tan. al. dram. škole) lat.

beán (nový, začínajúci študent na vysokej škole pred prijatím medzi starších študentov) lat. hist.

externista (študent, kt. nenavštevuje pravidelne prednášky, oslobodený od pravidelnej školskej dochádzky) lat.

univerzitant (študent najstaršieho typu vysokej školy) lat. zastar.

akademik (študent na akadémii, napr. vysokej škole umeleckého smeru; študent al. absolvent vysokej školy) lat.

burš (nem. vysokoškolák) nem. hist.

medik (poslucháč lekárstva) lat.

technik (poslucháč technickej vysokej školy)

stážista (študent navštevujúci vysokoškolské praktické cvičenia, napr. medikov na klinike) lat.

jurista (poslucháč práv) lat.

teológ (poslucháč bohoslovia, bohoslovec) gréc.

bócher (žid. bohoslovec.) hebr.

softa (tur. bohoslovec) perz.-tur.

diplomant (š. pripravujúci sa na zloženie záverečných skúšok) gréc. škol.

absolvent (človek po úspešnom ukončení strednej al. vysokej školy, školenia, kurzu) lat.

postgraduant (účastník vzdelávania nasledujúceho po skončení vzdelávania na vysokej škole) lat.

goliard franc.

vagant (potulný, žobravý stredoveký študent šíriaci študentskú poéziu) lat.

seminarista (chovanec ústavu pre výchovu katolíckych kňazov) lat.

suplikant (študent, kt. cez prázdniny chodieval vyberať príspevky na školy a fary) lat. zastar.

štipendista lat.

štipkár (ž. al. študent, kt. dostáva od štátu al. inštitúcie peňažnú podporu na štúdium) lat. slang.

alumnus

alumnista (chovanec ústavu pri škole (počas reformácie) poskytujúceho lacno al. zadarmo stravu, príp. ubytovanie) lat.

frekventant (návštevník školy, kurzu a pod.) lat. porovnaj vysokoškolákstredoškolák

znalosť

informovanosť (z. vecí) lat.

orientácia

orientovanosť (z. vecí, rozhľad, prehľad) lat.-franc.

horizont (z. vecí, rozsah znalostí, duševný obzor, rozhľad) gréc. pren.

rudimentum (základné znalosti, vedomosti) lat. kniž.

gramotnosť (z. čítania a písania; vzdelanosť v určitom odbore) gréc.

profesionalita

profesionálnosť

profesionalizmus (odbornosť) lat. odb.

suverenita

suverénnosť (dokonalé ovládanie niečoho) franc.

majstrovstvo (dokonalosť, zručnosť, odbornosť) lat.-nem.

bravúra

bravúrnosť (vynikajúca, nápaditá, dokonalá, okázalá zručnosť, obratnosť) franc.

brilantnosť franc.

virtuozita

viruóznosť (vynikajúca, skvelá, oslňujúca zručnosť) tal. expr.

erudícia (dôkladné vzdelanie, najmä vedecké, skúsenosť, zbehlosť, šikovnosť) lat.

polyhistória (z. mnohých vedných odborov) gréc.

pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.

kvalifikácia

kvalifikovanosť (schopnosť, spôsobilosť vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.

špecializácia (zameranie na určitý užší úsek, oblasť, činnosť, odbornosť) lat.

diletantstvo

diletantizmus (povrchná z. odboru, neodbornosť, neodborný prístup) lat. aj pejor.

bilingvizmus (aktívne používanie dvoch jazykov, dvojjazyčnosť) lat.

biglotizmus lat. lingv.

diglosia (ovládanie dvoch jazykov, dvojjazyčnosť) gréc. lingv.

polyglotizmus

polyglotickosť

polyglotnosť

polyglotstvo (ovládanie viacerých jazykov, mnohojazyčnosť, viacjazyčnosť) gréc. kniž. a lingv.

know-how (súbor výrobných, tech. a obchodných znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.

kulinárstvo (z. použitia potravín pri príprave jedál, kuchárstvo) lat.

ezoterizmus

ezoterika (vedomosti a znalosti určené len zasväteným, tajnosť, utajenosť, uzavretosť) gréc. kniž.

zručnosť

erudícia (dôkladné vzdelanie, najmä vedecké, skúsenosť, znalosť, zbehlosť, šikovnosť) lat.

prax (obratnosť, šikovnosť, vynachádzavosť, skúsenosť, zbehlosť) gréc.

fortieľ nem. hovor.

kumšt (obratnosť, šikovnosť) nem. hovor. expr.

bravúra

bravúrnosť (vynikajúca, nápaditá, dokonalá, okázalá z., obratnosť) franc.

grif (šikovnosť, obratný postup) nem. hovor. expr.

majstrovstvo (dokonalosť) lat.-nem.

olymp (najvyššie umelecké majstrovstvo) vl. m. kniž.

ars (remeslo, umenie) lat.

brilantnosť franc.

virtuozita

viruóznosť (vynikajúca, skvelá, oslňujúca z.) tal. expr.

rutina (obratnosť, zbehlosť, šikovnosť, cvik získaný častým opakovaním) franc. pejor. porovnaj obratnosť

doklad

doklad 1 (preukaz, osvedčenie, listina)

dokument (listina, osvedčenie) lat.

dokumentácia (písomnosti, listiny, doklady) lat.

bumážka (listina, potvrdenie, preukaz, papier) rus. hovor.

alegát (dodatok) lat. práv.

flajster

flajstro (listina, potvrdenie) nem. subšt.

ceduľka (malá potvrdenka, lístok) lat. hovor.

afirmácia (d. o správnosti a pod., ubezpečenie o tom) lat.

legitimácia lat.

legitka (d. o totožnosti, členstve, oprávnení, preukaz) lat. hovor. slang.

originál (pôvodný d., prvé vyhotovenie, prvopis) lat.

duplikát (náhradný d., ďalšie, druhé vyhotovenie s rovnakou platnosťou ako prvé vyhotovenie, druhopis) lat.

triplikát (náhradný d., ďalšie, tretie vyhotovenie s rovnakou platnosťou ako prvé vyhotovenie) lat. zried.

falzifikát lat.

falzum (napodobený, falšovaný doklad, podvrh) lat. odb.

deklarácia (d. so slávnostným vyhlásením, najmä k dôležitej polit. otázke vládou a pod.) lat.

permanentka (stály cestovný preukaz, lístok) lat. hovor.

recepis (potvrdenie o prevzatí zásielky) lat. pošt.

pas (preukaz oprávňujúci na nejakú činnosť) franc.-nem.

pasport (cestovný pas zastar.; d. so základnými technickými a ekonomickými údajmi zariadenia, prístroja, stroja) lat.

vízum (povolenie oprávňujúce vstúpiť na územie cudzieho štátu v cestovnom doklade) lat.

certifikát (písomné osvedčenie, potvrdenie určitých skutočností, používané najmä v obchode) lat. obch.

atest

atestát

atestácia (písomné osvedčenie, potvrdenie napr. vlastností výrobku, dosiahnutia kvalifikácie) lat.

koncesia (d. o oprávnení na vykonávanie určitej činnosti, napr. živnosti) lat.

licencia (d. oprávňujúci niečo vykonávať, využívať) lat. práv. obch.

faktúra (d. na dodaný al. predaný tovar, vykonanú prácu, službu, vystavený predávajúcim, vyjadrujúci finančný nárok, účet) lat. obch.

blok franc.-nem. obch.

paragón (pokladničný lístok s cenou a druhom zakúpeného tovaru) vl. m. obch.

kvitancia (potvrdenie veriteľa o platbe, o zaplatení dlhu al. časti dlhu) lat. zastar.

vidimus (listina potvrdzujúca obsah predchádzajúcej písomnosti vpísaním) lat.

privilégium (listina potvrdzujúca, zaručujúca práv. výsadu, výsadný list, za feudalizmu) lat. hist.

akreditív (peňažný d., príkaz na vyplatenie určitej sumy po predložení dokumentov) lat. fin.

(colná) boleta (potvrdenie o colnom konaní al. zaplatení cla) tal. zastar.

karnet (colný medzinárodný d. vydávaný autoklubmi na zjednodušenie colného odbavenia) franc. dopr.

deklarácia (d. s označením a vymenovaním množstva, druhu a ceny tovaru v súvislosti s dopravou, so skladovaním al. s colným odbavovaním tovaru) lat.

charter party /čárter/ (potvrdenie o uzavretí zmluvy o prevádzke lode na prepravu nákladu al. na iné účely) angl. obch.

devíza (platobný a úverový d. v cudzej mene) lat.-franc.

polica

police (poistný list, d. o poistení, poistka) tal. obch.

varant

warrant (listina osvedčujúca plnú moc, postúpenie určitého práva práv.; skladový, skladiskový záložný list na tovar uložený v sklade obch.) angl. práv.

konfirmácia (písomné potvrdenie objednávky al. príkazu) lat. obch.

bon (poukážka al. potvrdenka na prevzatú al. vydanú peňažnú sumu) franc.

index (vysokoškolský d. so zapísanými prednáškami a s výsledkami skúšok, výkaz študenta vysokej školy) lat.

diplom (d. o získanom vzdelaní, hodnosti, titule, vyznamenaní, víťazstve, osvedčenie) gréc.

absolutórium (d. o ukončení štúdia na škole, najmä vysokej) lat.

šoferák (vodičský preukaz) franc. slang.

exhibit (potvrdenie o podaní zapísané do podacieho protokolu, podacie číslo) lat. zastar. admin.

archiválie (písomnosti, spisy, listiny, knihy a pod. uložené v archíve) gréc. + lat.

medieváliá (písomnosti týkajúce sa stredoveku, súvisiace so stredovekom) lat.

gramoty (rus. historické doklady z feudalizmu potvrdzujúce výsady, povinnosti, rozhodnutia, zmluvy) gréc.-rus. porovnaj listina

osvedčenie

dokument (d., listina, osvedčenie) lat.

certifikát (písomné osvedčenie, potvrdenie určitých skutočností, používané najmä v obchode) lat. obch.

atest

atestát

atestácia (písomné osvedčenie, potvrdenie napr. vlastností výrobku, dosiahnutia kvalifikácie) lat.

diplom (d. o získanom vzdelaní, hodnosti, titule, vyznamennaní, víťazstve, osvedčenie) gréc. porovnaj doklad 1

zmeniť

zmeniť 2 (nahradiť iným, zameniť, vymeniť)

substituovať (nahradiť) lat. kniž. a odb.

variovať lat. hovor.

varírovať (z. sa, obmeniť sa) lat. kniž.

modulovať (obmeniť silu tónu, farbu zvuku, hlas) lat.

rekvalifikovať (z. vzdelanie, vedomosti a pod. potrebné na vykonávanie určitej práce al. funkcie, preškoliť) lat.

parafrázovať (vyjadriť rovnaký obsah iným spôsobom, voľne pretlmočiť, obmeniť cudzie myšlienky) gréc.

preškoliť, preškoľovať

rekvalifikovať (zmeniť, meniť vzdelanie, vedomosti a pod. potrebné na vykonávanie určitej práce al. funkcie) lat.

Výsledky vyhľadávania

vzdelanie

škola

obratnosť

skúsenosť

žiak

znalosť

zručnosť

doklad

osvedčenie

zmeniť

preškoliť, preškoľovať