Výsledky vyhľadávania

znalosť

informovanosť (z. vecí) lat.
orientovanosť (z. vecí, rozhľad, prehľad) lat.-franc.
horizont (z. vecí, rozsah znalostí, duševný obzor, rozhľad) gréc. pren.
rudimentum (základné znalosti, vedomosti) lat. kniž.
gramotnosť (z. čítania a písania; vzdelanosť v určitom odbore) gréc.
profesionalizmus (odbornosť) lat. odb.
suverénnosť (dokonalé ovládanie niečoho) franc.
majstrovstvo (dokonalosť, zručnosť, odbornosť) lat.-nem.
bravúrnosť (vynikajúca, nápaditá, dokonalá, okázalá zručnosť, obratnosť) franc.
brilantnosť franc.
viruóznosť (vynikajúca, skvelá, oslňujúca zručnosť) tal. expr.
erudícia (dôkladné vzdelanie, najmä vedecké, skúsenosť, zbehlosť, šikovnosť) lat.
polyhistória (z. mnohých vedných odborov) gréc.
pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
kvalifikovanosť (schopnosť, spôsobilosť vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
špecializácia (zameranie na určitý užší úsek, oblasť, činnosť, odbornosť) lat.
diletantizmus (povrchná z. odboru, neodbornosť, neodborný prístup) lat. aj pejor.
bilingvizmus (aktívne používanie dvoch jazykov, dvojjazyčnosť) lat.
biglotizmus lat. lingv.
diglosia (ovládanie dvoch jazykov, dvojjazyčnosť) gréc. lingv.
polyglotstvo (ovládanie viacerých jazykov, mnohojazyčnosť, viacjazyčnosť) gréc. kniž. a lingv.
know-how (súbor výrobných, tech. a obchodných znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.
kulinárstvo (z. použitia potravín pri príprave jedál, kuchárstvo) lat.
ezoterika (vedomosti a znalosti určené len zasväteným, tajnosť, utajenosť, uzavretosť) gréc. kniž.

rozhľad

rozhľad 1 (dobrá znalosť)
horizont (znalosť vecí, rozsah znalostí, duševný obzor) gréc. pren.
informovanosť (znalosť vecí) lat.
orientovanosť (znalosť vecí, prehľad) lat.-franc. porovnaj znalosť

prehľad

prehľad 2 (dobré poznanie)
orientovanosť (znalosť vecí, rozhľad) lat.-franc.
informovanosť (znalosť vecí) lat.
horizont (znalosť vecí, rozsah znalostí, duševný obzor, rozhľad) gréc. pren.

vzdelanie

erudícia (dôkladné v., najmä vedecké, skúsenosť, znalosť, zbehlosť, šikovnosť) lat.
gramotnosť (znalosť, vzdelanosť v určitom odbore) gréc.

skúsenosť

empíria (s. ako zdroj poznania) gréc.
prax (obatnosť, šikovnosť, zručnosť, vynachádzavosť, zbehlosť) gréc.
kvalifikácia (súbor vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.
erudícia (dôkladné, vedecké vzdelanie, znalosť, zbehlosť, šikovnosť) lat.
autopsia (vlastná, osobná s., vlastné poznanie) gréc. kniž. a odb.
know-how (súbor výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.
fakt (overiteľná s., skutočná udalosť, skutočnosť, jav, výsledok, pravdivý poznatok, danosť) lat.
faktickosť (overiteľná skutočnosť výskytu, vecnosť) lat. odb.
a posteriori /-rió-/ (na základe s., zo s.) lat. kniž. a filoz.

obratnosť

kumšt nem. hovor. expr.
fortieľ (šikovnosť, zručnosť) nem. hovor.
majstrovstvo (zručnosť, dokonalosť) lat.-nem.
prax (šikovnosť, zručnosť, vynachádzavosť, skúsenosť, zbehlosť) gréc.
rutina (zručnosť, zbehlosť, šikovnosť, cvik získaný častým opakovaním) franc. aj pejor.
paráda (pôsobivý, obratný pohyb) špan. hovor.
bravúrnosť (vynikajúca, nápaditá, dokonalá, okázalá zručnosť) franc.
brilantnosť franc.
viruóznosť (vynikajúca, skvelá, oslňujúca zručnosť) tal. expr.
fígeľ (duchaplnosť, dôvtip, šikovnosť, vynachádzavosť, vynaliezavosť) lat.-nem. hovor.
diplomacia franc. pren.
taktika (obratný, premyslený postup, obozretnosť, prezieravosť, opatrnosť pri rokovaní) gréc. franc. pren.
grif nem. hovor. expr. pren.
manéver (zručnosť, šikovnosť, premyslené konanie, obratný postup, ťah, úskok) franc.
erudícia (dôkladné vzdelanie, skúsenosť, znalosť, zbehlosť, šikovnosť) lat.
kaukliarstvo (šikovnosť, prefíkanosť, prešibanosť) nem. hovor. pren. pejor. porovnaj zručnosť

postoj

postoj 1 (stanovisko, vzťah, pomer)
atitúda (vzťah, názor) franc. sociol.
habitus (mravný p. založený na dispozícii) lat. cirk.
racionálnosť (rozumový p. k životu) lat.
emocionalita (p. hovoriaceho vyjadrený jaz. prostriedkami) lat. lingv.
optimizmus (p. k životu zdôrazňujúci klady života a veriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
pesimizmus (p. k životu zdôrazňujúci zápory života a neveriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
skepticizmus (pochybovačný p., pochybovanie, pôvodne o možnosti poznania, nedôvera, nedôverčivosť) gréc.
neutrálnosť (nestranný, nezaujatý p., nestrannosť, nezaujatosť) lat.
pasívnosť (p. nezáujmu k svetu a životu, trpná poddajnosť, ľahostajnosť; trpnosť, nečinnosť) lat.
diletantizmus (neodborný prístup, povrchná znalosť odboru, neodbornosť) lat. aj pejor.
sympatia (priaznivý p., pomer k niekomu al. niečomu, kladný citový vzťah, náklonnosť, priazeň) gréc.
negativizmus (sústavne záporný p.) lat.
antipatia (záporný citový p., nevôľa, nechuť, odpor) gréc.
radikalizmus (rázny, rozhodný p. uprednostňujúci rýchle a zásadné zmeny a riešenia) lat.
averzia (záporný citový p., silná nechuť, odpor) lat.
animozita (silne záporný citový p., zaujatosť, nevôľa, podráždenosť, nechuť, odpor) lat. kniž.
resentiment (záporný citový p. prejavujúci sa pocitom krivdy a hnevom, nenávisťou, pomstychtivosťou) lat. psych. porovnaj odpor 1
eurooptimizmus (kladný p. k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.
euroskepticizmus (záporný, odmietavý, pochybovačný p. k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.
fundamentalizmus (mimopriadne neústupný, nezmieriteľný p. voči iným názorom) lat.
paternalizmus (ochranársky p. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.
protekcionizmus (polit. p. zameraný na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.
separatizmus (polit. p. presadzujúci územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.
izolacionizmus (polit. p. presadzujúci neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierený proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.
historizmus (prístup k skutočnosti ako podstatnej premennej vyvíjajúcej sa v čase) gréc. filoz. porovnaj vzťahstanoviskohľadisko 1

neodbornosť

laickosť gréc.-lat.
náturizmus (neškolenosť, neprofesionálnosť) lat.
amatérstvo (neprofesionálnosť, babráctvo) franc. aj iron.
diletantizmus (povrchná znalosť odboru, neodbornosť, neodborný prístup, povrchnosť) lat. aj pejor.
fušerstvo (nešikovnosť, babráctvo, povrchnosť) nem. hovor. pejor. f. v práci
mantáctvo (nešikovnosť, babráctvo, nemotornosť, ťažkopádnosť) ? slang. voj.
inkompetencia (neschopnosť, nespôsobilosť rozhodovať) lat.

rozsah

dimenzia (miera, rozmer) lat.
volúmen (úhrn, objem) lat. kniž.
rádius (r. pôsobnosti) lat. pren.
extenzita (rozpätie, rozľahlosť, rozsiahlosť) lat. kniž.
horizont (r. znalostí, znalosť vecí, duševný obzor, rozhľad) gréc. pren.
tolerancia (r. povolenej nepresnosti rozmeru, hmotnosti a pod., prípustná odchýlka) lat. tech.
spektrum (zoskupenie, rozloženie rôznych prvkov, zložiek, jednotlivín) lat. kniž. a publ.
diapazón (zvukový, hlasový, hud. a pod. r., rozpätie) gréc. hud.
ambitus (r. hlasu al. hud. nástroja; r. melódie) lat. hud.
extenzia (r., význam výrazu al. pojmu, trieda predmetov označených určitým výrazom) lat. lingv.
litráž (r. udaný v litroch) gréc.-franc. odb.
seizmicita (r. zemetrasení za určité obdobie na určitom mieste) gréc. geofyz.
in extenso /-zó/ (v celom r., obšírne) lat. kniž. porovnaj rozmer 1

zručnosť

erudícia (dôkladné vzdelanie, najmä vedecké, skúsenosť, znalosť, zbehlosť, šikovnosť) lat.
prax (obratnosť, šikovnosť, vynachádzavosť, skúsenosť, zbehlosť) gréc.
fortieľ nem. hovor.
kumšt (obratnosť, šikovnosť) nem. hovor. expr.
bravúrnosť (vynikajúca, nápaditá, dokonalá, okázalá z., obratnosť) franc.
grif (šikovnosť, obratný postup) nem. hovor. expr.
majstrovstvo (dokonalosť) lat.-nem.
olymp (najvyššie umelecké majstrovstvo) vl. m. kniž.
ars (remeslo, umenie) lat.
brilantnosť franc.
viruóznosť (vynikajúca, skvelá, oslňujúca z.) tal. expr.
rutina (obratnosť, zbehlosť, šikovnosť, cvik získaný častým opakovaním) franc. pejor. porovnaj obratnosť

písmo

písmo 1 (sústava grafických znakov na zachytenie reči)
šrift nem. zastar.
kurzíva lat.
italika (tlačové ležaté vyznačovacie p., šikmé doprava) vl. m. polygr. zried.
latinka (moderná kurzíva bežne používaná v oblasti latinského písma) vl. m.
egyptienka (latinkové p. bez výrazného tieňovania a s pätkami) franc. polygr.
medieval (latinkové p. s naklonenou osou, zosilnenými oblými tvarmi) lat. polygr.
antikva lat. polygr.
romana (tlačové stojaté p.) angl. polygr. zried.
garamond (pätkové p.) vl. m. polygr.
rotunda (lomené zaoblené p.) lat. polygr.
skript (tlačové p. napodobňujúce ručné písanie al. kreslenie) lat. polygr.
font (sada písmen, grafických znakov zodpovedajúcich určitému typu p.) angl. výp. tech.
estrangelo (starobylé sýrske p.) semit.-gréc.
hieratické p. (staroegyptské kňažské p. vniknuté z hieroglyfov písané na papyrus) gréc.
démotické p. (staroegyptské ľudové p. vniknuté z hieroglyfov, 7. st. pr. n. l) gréc.
kapitála (starorím. p. tesané do kameňa, základ písmen latinky, veľkej abecedy) lat.
rustika (veľké, monumentálne starorím. a rané stredoveké p.) lat.-nem. hist.
tirónske noty (lat. starorím. skratkové p.) vl. m. hist.
švabach (lomené gotické p.) nem. vl. m. hist.
textúra (rukopisné lomené gotické p.) lat.
tabulatúra (stredoveké uzlové p.) lat. hist.
notula (stredoveké, málo dôkladné, povrchné p. používané v administratívnych písomnostiach, 13. – 15. st.) lat. hist.
bastarda (gotické p., najprv rukopisné, 14. – 18. st.) germ.-franc. polygr.
fraktúra (nem. renesačné p. vzniknuté z gotického p., s ostrými lomenými aj oblými ťahmi) lat. typ.
oblongáta (predĺžené p., 13. – 14. st.) lat.
ogam (kelt. p. v Írsku, Škótsku a Walese, od 4. st.) ír.
runy (starogerm. P. ryté do dreva al. kameňa) germ.
glagolica (najstaršie slovan. p. zostavené Konštantínom) slovan. hist.
cyrilika (slovan. p. vytvorené z gréc. veľkých písmen a hlaholiky, 9. st.) vl. m.
azbuka (slovan. p. používané najmä v Rusku) rus.
skoropis (rus. p. písané jednoduchšie, 15. st.) rus. lingv.
gráždanka (rus. p. vzniknuté z cirk. cyriliky, 1798) rus.
kharóšthí (slabičné ind. p. do 4. st.) sanskrit
gurumukhí (slabičné ind. p. vytvorené v 16.st. pre pandžábčinu) sanskrit
dévanágarí (severoind. p. používané pre sanskrit a niektoré novodobé ind. jazyky, 8. st.) ind. lingv.
katakana (slabičné jap. p., 8. – 9. st.) jap.
hiragana (slabičné jap., 11. st.) jap.
kipu (uzlové indián., Južná Amerika do 16.st.) kečuánčina
hieroglyfy (nečitateľné, nerozlúštiteľné, nejasné p.) gréc. pren. expr.
perlička (menšie p. na písacom stroji) román. admin.
pazigrafia (medzinárodné znakové p. nevyžadujúce znalosť iného jazyka, napr. noty, arab. číslice) gréc. odb.
piktografia (obrázkové p. pomocou obrázkových, medzinárodne zrozumiteľných znakov znázorňujúcich informáciu) lat. + gréc. lingv.
stenografia (sústava p. na rýchle zapisovanie hovorenej reči, rýchlopis) gréc.
kaligrafia (ozdobné, úhľadné pravidelné p. vyžadujúce odborné znalosti a zručnosť, krasopis) gréc. typ.
steganografia (tajné p. vzniknuté pokrytím napísaného textu vrstvou vosku) gréc. dipl.
semeiografia (znakové p.) gréc.
Braillovo p. /brajovo/ (slepecké p., hmatom čitateľné body) vl. m.
stupeň veľkosti tlačového p.
diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.
perl (5 bodov) lat. polygr.
nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.
kolonel (7 bodov) nem. polygr.
petit (8 bodov) franc.
borgis (9 bodov) román. polygr.
garamond (10 bodov) vl. m. polygr.
cicero (12 bodov) lat. polygr.
tercia (16 bodov) lat. polygr.
parangón (18 bodov) gréc. polygr.
text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj abeceda