Výsledky vyhľadávania

postavenie

postavenie 2 (stav, položenie)
status lat. odb. a kniž.
štelung nem. slang.
situácia (súhrn okolností, podmienok, pomery, stav) lat.
pozícia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k okoliu) lat.
liga (úroveň v určitom odvetví, oblasti) tal. špan.
apória gréc.
pat (bezvýchodiskové p.) tal. pren.
prokrustovské lôžko (stiesňujúce, obmedzujúce, nepríjemné, neznesiteľné p.) gréc. vl. m. mytol.
medzi Skyllou a Charybdou (nebezpečné, takmer bezvýchodiskové p.) gréc. mytol.
ex lex (stav osoby mimo zákona) lat. práv.
neutralita (p. štátu, kt. sa nezúčastňuje vo vojne medzi inými štátmi práv.; práv. a polit. p. štátu, kt. sa zaviazal, že sa nezúčastní na vojne a nezapojí sa do voj. blokov polit.) lat. porovnaj stav 1

postavenie

postavenie

postavenie 3 ((spoločenská) úloha, úloha v určitom celku)
rola franc.
funkcia (hodnosť spojená s povinnosťou, činnosťou) lat.
pozícia lat.
status (p. v spoločnosti, spoločenský stav, úloha) lat. sociol.
rang (služobné, hodnostné, spoločenské p.) franc.-nem. hovor.
status (p. osoby al. organizácie určené súhrnom práv a povinností) lat. práv.
post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.
dignita (významné, čestné p.) lat.
dominancia (výsadné p. voči iným jedincom skupiny) lat.
hegemónia (vedúce p. vrstvy, strany, štátu, prvenstvo) gréc.
priorita (prvé miesto, časová prednosť, prvenstvo) lat. kniž.
monopol (výhradné al. rozhodujúce p.) gréc.-franc. ekon.
primát (vedúce, prvé miesto, prvenstvo, prevaha z hľadiska významnosti) lat.
prím (vedúce p., prednosť) lat. pren. hrať p.
špica (významné, vedúce p.) nem. hovor.
askripcia (dosiahnutie vyššieho p. na základe príslušnosti k privilegovanej spoločenskej skupine) lat. hist.
maternát (rozhodujúce p. matky v rodine) lat. kniž.
paternát (rozhodujúce p. otca v rodine) lat. kniž.
trafika (výnosná f., úrad) arab.-nem. expr. porovnaj hodnosť

postavenie

postavenie 1 (rozmiestnenie, poloha)
štelung nem. voj. slang.
situácia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k času) lat.
pozícia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k okoliu) lat.
lokalizácia (umiestnenie, určenie miesta) lat.
lokácia (umiestnenie v priestore al. čase) lat. odb.
in situ (vo svojej polohe) lat. kniž.
orientácia (p. predmetu, najmä stavby, vzhľadom na svetové strany) lat.-franc.
kolokabilita (umiestnenie na tom istom mieste, v tom istom priestore) lat.
interpozícia (p. medzi dvoma časťami) lat. odb.
opozícia (protiľahlé al. protikladné p., umiestnenie, uloženie) lat. odb.
superpozícia (p., umiestnenie, uloženie nad niečím) lat. kniž. a odb.
antepozícia (p., umiestnenie, uloženie vpredu, pred niečím) lat. odb.
postpozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu, za niečím) lat. odb.
retropozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu) lat. lek.
dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.
heterotaxia (p. orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.
interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.
ektopia gréc. lek.
protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.
dextrokardia (p. srdca vpravo) lat. + gréc. lek.
sinistrokardia (p. srdca vľavo, normálna poloha) lat. + gréc. lek.
kontraktúra (trvalé, vynútené p. kĺbu s obmedzením pohyblivosti) lat. lek.
ortofória (správna poloha očí, pri kt. sú obe osi súbežné pri pohľade dopredu) gréc. lek.
exoftalmus (vysunutie oka z očnice) gréc. lek.
syntopia (p. tela voči okoliu) gréc. anat. lek.
juxtapozícia (položenie vedľa seba, o veciach, najmä porovnávaných textoch) lat. odb.
centralita (p. jednotlivca v komunikačnej štruktúre malej skupiny) lat.
konštelácia (p., zoskupenie nebeských telies) lat. astron.
aspekt (významné p. nebeského telesa na oblohe) lat. astron.
konjunkcia (stretnutie dvoch nebeských telies, zdanlivé priblíženie, aspekt s hodnotou 0º) lat. astron.
opozícia (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, keď sú v jednej priamke so Zemou uprostred) lat. astron.
kvadratúra (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, pri kt. uhol planéta-Zem-Slnko je 90 st.) lat. astron.
efemerida (vypočítané p. nebeského telesa, predpoveď jeho polohy) gréc. astron.
horoskop (p. planét a hviezd, z kt. sa predpovedá budúcnosť, osud) gréc.
fix (skutočná poloha lietadla vzhľadom na zem) lat. let.
ofsajd (p. hráča mimo hry v kolektívnych športoch) angl. šport.
palpost (palebné p.) rus. voj. slang.
príma (p. zbrane, vrchná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) lat. šport.
sekonda (p. zbrane, spodná sklopná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) franc. šport.
neutrál (pokojová poloha rýchlostnej páky motorového vozidla) lat. hovor.

uloženie

uloženie 1 (danie, umiestnenie niekoho, niečoho niekam)
orientácia (postavenie predmetu, najmä stavby, vzhľadom na svetové strany) lat.-franc.
interpozícia (postavenie medzi dvoma časťami) lat. odb.
opozícia (protiľahlé al. protikladné postavenie, umiestnenie) lat. odb.
superpozícia (postavenie, umiestnenie nad niečím) lat. kniž. a odb.
antepozícia (postavenie, umiestnenie vpredu, pred niečím) lat. odb.
postpozícia (postavenie, umiestnenie vzadu, za niečím) lat. odb.
retropozícia (postavenie, umiestnenie vzadu) lat. lek.
dystopia (nesprávna poloha orgánu) gréc. lek.
heterotaxia (postavenie orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.
interpozícia (nenormálne u. orgánu medzi iné) lat. anat.
repozícia (u. vychýleného orgánu na pôvodné miesto, vrátenie na pôvodné miesto) lat. kniž.
depozitum (úschova hnuteľných vecí, peňazí al. cenných papierov v banke, na súde a pod., vklad, najmä do banky) lat.
imobilizácia (u. peňazí, kapitálu, kt. nedovoľuje rýchlu premenu na hotovosť) lat. ekon. porovnaj postavenie 1umiestnenie

prevaha

preponderancia zried. kniž.
prevalencia (prevažovanie, prevládanie) lat. kniž.
prepotencia (presila, nadvláda, moc) lat. kniž.
supremácia (nadvláda) lat. kniž.
superiorita (vyššia hodnota) lat. kniž.
hegemónia (vedúce postavenie, prvenstvo) gréc.
dominancia (p. určitého druhu v spoločenstve, biol.; p. ako osobná vlastnosť, sebapresadzovanie, nadradenosť, ovládanie druhých, nezávislosť, nepoddajnosť, vodcovské sklony, psych.; výsadné postavenie voči iným jedincom skupiny, etológia) lat.
primát (p. z hľadiska významnosti, vedúce postavenie, prvé miesto, prvenstvo) lat.
deficit (p. výdajov nad príjmami al. potrieb nad zdrojmi, nerovnováha, schodok, nedostatok, chýbanie, strata) lat. ekon.
suficit (p. príjmov nad výdajmi al. zdrojov nad potrebami, prebytok, nadbytok, dostatok) lat. ekon.
maternát (rozhodujúce postavenie matky v rodine) lat. kniž.
paternát (rozhodujúce postavenie otca v rodine) lat. kniž.
feminizácia (početná p. žien v zamestnaní, obsadenie, ovládnutie ženami) lat.
virilizácia lat. biol.
maskulinizácia (p. druhotných mužských pohlavných znakov u žien al. chlapcov pred pubertou) lat. lek.

prvenstvo

prvenstvo 1 (vedúce postavenie)
primát (vedúce postavenie, prvé miesto, prevaha z hľadiska významnosti) lat.
prím (vedúce postavenie) lat. pren. hrať p.
dominancia (výsadné postavenie voči iným jedincom skupiny) lat. etol.
hegemónia (vedúca úloha vrstvy, strany, štátu) gréc.

poloha

štelung (postavenie, rozmiestnenie) nem. voj. slang.
pozícia (postavenie, umiestnenie vo vzťahu k okoliu) lat.
situácia (postavenie, umiestnenie vo vzťahu k času) lat.
in situ (vo svojej polohe) lat. kniž. porovnaj postavenie 1

prednosť

prednosť 2 (väčší nárok na niečo)
preferencia franc. franc.
preeminencia (prednostné právo) lat. kniž.
priorita (časová p., prvé miesto al. postavenie; prednostné právo, prednostný nárok) lat. práv.
ancienita (prednostné právo založené na poradí podľa odslúžených rokov) franc. odb.
precedencia (spoločenská p., prednostné právo osoby vystupovať pred inými pre vyššie postavenie, hodnosť, úrad) lat. kniž.
prerogatíva (prednostné, výsadné právo, výsada) lat. kniž. a odb.
prím (vedúce postavenie) lat. pren. hrať p. porovnaj právo 1

právo

právo 1 (nárok, oprávnenie)
puvoár franc. hovor.
copyright /kopirajt/ (autorské p., doložka o ňom) angl. práv.
majorát (dedičské p., dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najstaršieho mužského potomka) lat. hist. práv.
minorát (dedičské p., dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najmladšieho potomka) lat. hist. práv.
primogenitúra (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci prednostné právo prvorodeného pri dedičskej postupnosti, prvorodenstvo) lat. hist. práv.
sekundogenitúra (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci práva druhorodeným potomkom, druhorodenstvo) lat. hist. práv.
tertiogenitúra /-ci-/ (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci práva treťorodeným potomkom) lat. hist. práv.
seniorát (dedičské a nástupnícke p. na panovnícky trón najstaršieho, najmä mužského člena rodu, nástupnícky poriadok) lat. hist. práv.
precipuum (prednostný dedičský nárok) lat. práv. hist.
majorát (nástupnícke p. vychádzajúce zo zásady prvorodenectva najstaršieho syna v rámci rodu, rodiny) lat. hist.
ius sanguinis (p. krvi, zásada, podľa kt. osoba narodením nadobúda štátne občianstvo rodičov) lat. práv.
sufrágium (hlasovacie p.) lat.
elektorát (aktívne volebné p.) lat. odb.
devolúcia (p. disponovať uprázdneným majetkom al. úradom) lat. práv.
advitalícium (doživotne prislúchajúce p.) práv.
heterizmus (p. hosťa na ženu al. dcéru hostiteľa) gréc. hist.
ius primae noctis /jús prímé nok-/ (p. feudála stráviť po svadbe svojho poddaného svadobnú noc s novomanželkou, p. prvej noci) lat.
patent (výlučné p. na využívanie vynálezu, zaobchádzanie s vynálezom) lat. práv.
monopol (výhradné p. na suroviny, výrobu al. predaj niečoho) gréc.-franc. ekon.
opcia (p. jednej strany kúpiť alebo predať cenné papiere, cudziu menu a pod. k určitému dňu alebo počas určitej doby v budúcnosti za stanovenú cenu a záväzok druhej strany predať alebo kúpiť predmet zmluvy za rovnakých podmienok ekon.; p. vybrať si jednu z daných možností práv.) lat.
hypotéka (záložné p. na nehnuteľnosť zaisťujúce úver) gréc. práv. fin.
regres (p. toho, kto splnil fin. záväzok požadovať od dlžníka náhradu, úhradu zaplatenej sumy, postih) lat. práv.
propinácia (p. výhradného predaja al. výroby liehových nápojov) gréc. práv. hist.
rezervát (výhradné právo, výsada) lat. cirk. práv.
aktus (p. prechodu cez susedov pozemok) lat. práv.
servitút (p. používať cudziu nehnuteľnosť, napr. prechádzať cez cudzí pozemok, služobnosť) lat. zastar.
ius soli (p. pôdy, zásada, podľa kt. osoba narodením nadobúda narodením na území štátu jeho štátne občianstvo) lat. práv.
inkolát (šľachtické obyvateľské p. nadobúdať panstvá, zúčastňovať sa krajinského snemu a zastávať krajinské úrady) lat. hist. práv.
komposesorát (p. užívania feudálneho majetku založené na spoluvlastníctve nehnuteľností, pôdy) lat.
preferencia franc. franc.
preeminencia (prednostné p., prednosť) lat. kniž.
priorita (prednostné p., prednostný nárok; časová prednosť, prvé miesto al. postavenie) lat. práv.
ancienita (prednostné p. založené na poradí podľa odslúžených rokov) franc. odb.
precedencia (prednostné p. osoby vystupovať pred inými pre vyššie postavenie, hodnosť, úrad, spoločenská prednosť) lat. kniž.
prerogatíva (prednostné, výsadné p., prednosť, výsada) lat. kniž. a odb.
prím (vedúce postavenie, prednosť) lat. pren. hrať p.
sakrosanktum (posvätné, nedotknuteľné p.) lať. zastar. kniž.
regál (vyhradené, výsostné p. panovníka a neskôr štátu na majetok a činnosti prinášajúce príjmy, prospech) lat. hist. práv.
patronát (p. obsadzovať úrady, najmä cirk., v stredoveku) lat.
cézaropapizmus (rozhodovacie p. panovníka v cirkvi) lat.
kolatúra (p. na obsadenie cirk. úradu, fary) lat. cirk.
temporálie (svetské práva a dôchodky viazané na výkon úradu katolíckych duchovných) lat. cirk.
angarium (p. použiť cudzie lode, kt. sú v prístave ohrozeného štátu) perz.-lat. práv.
intercesia (p. vyšších úradníkov zrušiť al. zamedziť výkon výroku nižšieho orgánu, v starom Ríme) lat. hist.
aktorát (žalobné p.) lat. práv.
devolúcia (p. vyššieho orgánu prevziať a rozhodnúť vec od nižšieho orgánu) lat. práv.
ius gladii /jus/ (p. meča; p. trestať smrťou) lat.
ius vitae necisque /jus vité/ (p. nad životom a smrťou) lat.
palcát (richtárske p., znak richtárskej moci v podobe spletenca z kože, žila) lat. hist.
ius naturale /jus/ (prirodzené p., p. dané prírodou) lat.
pleno iure (plným p.) lat. kniž.
omni iure (plným, celým p.) lat. kniž. porovnaj oprávnenievýsada

hodnosť

grádus lat. zastar.
ordo lat. kniž. a odb.
rang franc.-nem. hovor.
titul lat.
predikát (h. al. jej vyjadrenie) lat. kniž.
funkcia (h. spojená s povinnosťou, činnosťou, postavenie) lat.
prebenda (výnosná, výhodná funkcia) lat. expr.
post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.
mandát (funkcia volených zástupcov, členov zastupiteľských zborov) lat. polit.
dignita (významné, čestné postavenie) lat.
pleno titulo [p. t., P. T.] (plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu) lat.
akademické, vedecké a pedagogické hodnosti
profesor lat.
profák (najvyšší titul vysokoškolského učiteľa; titul stredoškolského učiteľa) lat. slang.
bakalár (nižšia akadmická h. absolventa špeciálne zameranej časti vysokoškolského štúdia) lat.
bachelor /beče-/ (bakalár v angloamer. prostredí) angl.
inžinier (h. absolventa vysokej školy tech., poľnohosp., ekon. a pod. smeru) franc.
doktorát (h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, <em>Dr.</em> pred menom; najvyššia vedecká h., <em>DrSc.</em> za menom) lat.
JUDr. (h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv)
magister (akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov) lat.
master (akademická h. na brit. vysokých školách) angl.
bakalár (nižšia, prvá akademická h. v stredoveku) lat. hist.
licenciát (stredná, druhá akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat.
magister lat.
majster (vyššia, tretia akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat. hist.
docent lat.
docentúra (nižšia vedecko-pedagogická h.) lat.
profesor (najvyššia vysokoškolská vedecko-pedagogická h.) lat.
ordinarius (riadny profesor v niektorých krajinách) lat.
honorabilis (obradný titul vysokoškolského profesora, nie dekana a rektora) lat.
magnificencia (titul rektora vysokej školy, v oslovení Magnificencia) lat.
svetské, panovnícke hodnosti
majster (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka; čestný titul vynikajúceho športovca) lat.-nem.
maestro (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka) tal. kniž.
prezident (titul volenej hlavy republiky) lat.
excelencia (čestný titul, najmä v diplomatickom styku) lat.
komandír (titul nositeľa vyznamenania vyššieho stupňa v niektorých krajinách) franc.
bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
serenissimus (titul kniežaťa v niektorých krajinách) lat. hist.
archont (titul jedného z deviatich najvyšších úradníkov v antických Aténach) gréc. hist.
kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.
cézar (titul neobmedzeného vládcu) vl. m.
cisár (najvyšší titul neobmedzeného vládcu) lat.
princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.
augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.
autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.
bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
cár (titul neobmedzeného vládcu v Bulharsku a Rusku) rus.
dauphin /dofen/ (titul následníka franc. trónu, korunného princa) franc.
infant (titul špan. al. port. korunného princa) špan.
lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.
esquire /eskvajr/ (titul vyšších úradníkov, starostov miest, sudcov a pod. vo Veľkej Británii) angl.
ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.
dóža (titul voleného vládcu v benátskej a janovskej republike) tal. hist.
duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.
caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.
efendi (titul tur. úradníkov, kňazov a učencov) tur.-gréc.
aga (titul nižšieho úradníka al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.
dej (titul tur. miestodržiteľov, vládcov v Alžírsku) arab. hist.
šeríf (titul vládcu v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.
chalífa (titul arab. vládcu a hlavy veriacich) arab.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.
šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
ensi (titul miestnych vládcov v starom Sumeri) sumer.
mirza (titul princa, syna kniežaťa u niektorých východných národov, za menom) irán.
padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.
paša (titul vysokého hodnostára v Osmanskej ríši) tur. hist.
chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.
kagan (titul hlavy štátov turk. národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.
singh (titul príslušníkov sikhov, <i>lev</i>, za menom) sanskrit-hind.
mullah (čestný titul moslimských učencov) afg.
mogul (moslimský titul panovníka mongolského pôvodu v Indii, 16. – 19.st.) perz. hist.
chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín. hist.
wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.
kabaka (titul feudálneho vládcu kráľovstva Bugandy) ?
tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár, vládca) jap.
mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.
daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.
kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov; titul náčelníka, starostu občiny v Peru) kečuánčina.
cirkevné hodnosti
dignita (katolícka kňazská h.) lat. cirk.
papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
protonár (čestný titul duchovného, najmä pápeža) gréc. + lat. cirk.
pápež gréc.-lat.-nem. cirk.
papa gréc.-lat. cirk.
pontifex maximus (titul hlavy rímskokatolíckej cirkvi, rímsky biskup, Svätý otec) lat.
servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, sluha sluhov božích) lat. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
episkopát (biskupská h.) gréc.-lat.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Francúzsku) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
katolikos (titul hlavy armén. cirkvi) gréc. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
diakonát gréc.-lat.
jáhenstvo (h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
illustrissimus lat. hist.
revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.
monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.
hadždž arab.
hadži (titul moslima, kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe) tur. náb.
háfiz (titul moslima, kt. vie korán naspamäť) arab.
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa, u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
imám (titul hlavy šiitov) arab.
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
pančenláma (t. hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.
bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.
mahátma (čestný titul udeľovaný v Indii významným duchovným osobnostiam) sanskrit
pandit (čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii) sanskrit porovnaj kňazhodnostár|cirk.
diplomatické hodnosti
atašé (najnižšia diplomatická h., pridelenec zastupiteľského úradu) franc.
ambasádor (najvyššia diplomatická h., mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec) franc. porovnaj vyslanec
vojenské hodnosti
šarža franc. hovor.
dôstojnícke hodnosti
lajtnant (poručík, pôvodne rak.-uhor. armády) nem. zastar. voj.
komandír (h. v jap. armáde, poručík) franc.
kapitán (najvyššia h. nižších dôstojníkov) lat.-nem.
ritmajster (kapitán v jazdeckom vojsku v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. + lat. hist.
jesaul (h. v cárskom kozáckom vojsku, stotník, kapitán) tur.-rus.
major (najnižšia h. vyšších dôstojníkov) lat.-špan.
oberst nem. zastar. voj. slang.
oberšt (plukovník v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. hovor. zastar.
kolonel (vyššia dôstojnícka h., plukovník vo franc. a brit. armáde) franc.
generál (jedna z najvyšších h.) lat.
divizník (najvyššia h., generál v Hlinkovej garde) lat. hist.
gruppenführer /-pnfírer/ (h. v SA a SS na úrovni generálmajora) nem. hist.
obergruppenführer /-pnfírer/ (h. v SS na úrovni generálplukovníka) nem. hist.
maršal (najvyššia h. v niektorých armádach) germ.
feldmaršal (poľný maršal) nem. hist. voj.
generalissimus (najvyššia h. hlavného veliteľa ozbrojených síl, napr. Stalin, Franco) lat. voj.
kadet (dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde) franc.
kadet (najnižšia h. námorného dôstojníka) franc.
midshipman /midšipmen/ (najnižšia námorná h. v angl. námorníctve) angl.
mičman (najnižšia námorná h. v cárskej armáde) rus. hist.
komodor (h. námorného al. leteckého dôstojníka vo Veľkej Británii) angl.
fregatný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni podplukovníka) tal. + lat.-nem.
korvetný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni majora) franc. + lat.-nem.
kontradmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálmajora) lat. + arab.
viceadmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálporučíka) lat. + arab.
admirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálplukovníka) arab.
kornet (nižšia dôstojnícka jazdecká vo franc. a rus. armáde, 18. a 19.st.) franc.
bimbaša (vyššia dôstojnícka h. v Osmanskej ríši) tur.
hajtman (h. na úrovni veliteľa roty al. batérie) nem.
obrist (hist. h., veliteľ práporu, neskôr pluku) voj. hist.
gonfalonier(e) (h. v stredovekom tal. vojsku, zástavník) tal.
práporčícke hodnosti
rotný (nižšia prvá práporčícka h.) nem. voj.
rotmajster (nižšia druhá práporčícka h.) nem. voj.
čauš (rotmajster, tur. h.) tur.
poddôstojnícke hodnosti
frajter (prvá poddôstojnícka h., slobodník) nem. zastar. voj. slang.
kaprál (druhá poddôstojnícka h., desiatnik) tal.-nem.
seržant (h. v niektorých armádach na úrovni čatára) franc.
feldvébel (najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach) nem. hist. voj.
mičman (poddôstojnícka h. voj. loďstva) rus. voj. porovnaj vojakveliteľ
úradnícke hodnosti
revident (h. najmä v štátnej správe) lat. zastar.
asesor lat. práv. hist.
jurátus (úradníkv súdnej službe,prísediaci na súde) lat. práv. zastar.
bailli /baji/ (vyššia feudálna úradnícka h. v západnej Európe) lat.-franc. hist. porovnaj pisár 1
iné hodnosti
inšpektor (policajná h.) lat.
superintendent (inšpektor vo Veľkej Británii) lat.
seržant (h. v bezpečnostných zboroch, polícii, niektorých štátov) franc.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 51. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.