Výsledky vyhľadávania

národný

etnický gréc.

nacionálny (národnostný) lat.

etno- (ľudový) gréc. v zlož. sl.

tanec

tanec franc.-nem.

dancing /-si-/ angl.

sólo (t. určený jednému páru alebo viacerým párom pri tan. zábave; t. ako pocta; t. jednotlivca alebo jednej dvojice) tal.

orchéma (sólový t.) gréc. tan.

balet (umelecký výrazový t.) tal.

pas (baletný t. jednej al. viacerých osôb) franc.

pas de deux /pa d dö/ (baletný t. vo dvojici) franc.

furiant (čes. ľudový párový t. s rýchlym tempom) lat.-čes.

mazúrka (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte) vl. m.

kujaviak (poľ. ľudový t. podobný mazúrke) poľ.

polonéza (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom a slávnostným rázom) franc.

varšavianka (poľ. národný t.) poľ.

oberek (poľ. ľudový t. v trojdobom takte) poľ.

krakoviak (poľ. ľudový veselý rýchly t.) poľ.

hajduch

hajduk (hajdúsky t., odzemok) maď.

čardáš (maď. ľudový párový t. s pomalou a rýchlou časťou) maď.

frišká (druhá rýchla časť čardáša) nem.

kör /ker/ (maď. t. umelo zostavený okolo 1840) maď.

zingaresca /-ka/ (cigánsky t.) tal. hud.

hóra (rumun. ľudový t.) rum.

arkán (huculský, rumunský mužský t.) lat.

choro (bulh. ľudový zborový t.) bulh.

kalamajka (slovan. ľudový t. do kola) ukraj.

kolomyjka (ukraj. ľudový t.) ukraj.

gopak

hopák (ukraj. ľudový dvojdobý rýchly t. tancovaný prevažne mužmi) ukraj.

kozáčik (ukraj. a rus. ľudový rýchly mužský t.) tur.-rus.

trepak (ukraj. a rus. ľudový t. v dvojštvrťovom takte a s rýchlym tempom) ukraj.

chorovod (rus. ľudový zborový dievčenský obradný t.) rus. tan.

lezginka (ľudový rýchly t. kaukazských národov tančený na špičkách prstov nôh) vl. m.

islamej (kabardínsky a gruz. ľudový t. s prudkým tempom) arab.

chorea (starogréc. t. na počesť boha Apolóna) gréc. hist.

sirtaki (moderný t. podľa beatovej hudby s gréc. prvkami) gréc.

valčík nem.-poľ.

valcer (spoločenský párový t. v trojštvrťovom takte) nem. zastar.

lendler

ländler (hornorak. ľudový t. v trojdobom takte a s pomalým tempom) nem. tan.

verbunk (ľudový mužský t., pôvodne stredoveký voj.) nem.

allemande /almánd/

allemanda (nem. pomalý radový t. v párnom takte, 16. st.; nem. rýchly t. v trojštvrťovom takte, 18. st.) franc. hud.

bourrée /buré/ (živý starofranc. tanec v párnom takte) franc.

danse macabre /dans makabr/ (t. kostlivcov, súčasť stredovekých mystérií, 13. st.) franc. kniž.

haute-danse /ótdans/ (stredoveké spoločenské tance) franc.

menuet (t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom) franc. hud.

kankán (franc. rýchly výstredný kabaretný t.) franc.

gavota (franc. ľudový t. s miernym tempom, 16. st.) franc.

basse-danse /bazdáns/ (dvorný slávnostný radový t., 16. st.) franc. tan.

courante /kuránt/ (franc. rýchly t., 16. st.) franc.

musette /mizet/ (franc. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) franc.

passapied /paspje/ (franc. rýchly t. v nepárnom takte, koniec 16.st.) franc.

kotilión (franc. spoločenský t. na záver plesu, 18. st.) franc.

tordion

tourdion /tur-/ (franc. spoločenský rýchly trojdobový kráčavý t., 16. st.) franc.

galop (spoločenský kruhový rýchly t. franc. pôvodu, od zač. 19. st.) franc.

anglaise /angléz/ (rýchly dvojdobý t. v Európe, 17. – 19. st.) franc.

farandola (provensalský ľudový kruhový t. s rýchlym tempom) franc.

rigaudon /-god/ (provensalský starý ľudový t.) franc.

estampia (provensalský starý t.) franc.

jáva (spoločenský t. franc. pôvodu v trojštvrťovom takte) vl. m.

kadrila franc.

kvadrila (spoločenský t. pre štyri páry, štvorylka) lat. zastar.

canarie /ka-/ (franc. a tal. spoločenský rýchly t., 16. st.) franc.

tedesca /-ka/ (neskorogotický a renesančný kráčavý t.) tal.

pavana

padovana

paduana (tal. dvojdobý al. štvordobý pomalý t., 16. st) tal.

tarantella (tal. ľudový t. s rýchlym tempom) vl. m.

napoletana (ľudový t. z okolia Neapola) vl. m.

bergamasca /-ska/ (tal. ľudový t., 16. až 18. st.) tal.

passamezzo /-sa-co/ (tal. t. v párnom takte, 16. a 17. st.) tal.

piva (tal. rýchly t.) tal.

gagliarda /galja-/ tal. hist.

gaillarde /gajárd/ (tal., románsky spoločenský trojdobý t. s rýchlym tempom, 15. a 16. st.) franc. hist.

brando (spoločenský t. na zakončenie maškarády, 16. st.) tal.

volta (spoločenský párový t. v trojdobovom takte, 16. a 17. st.) tal.

siciliána (sicílsky pastorálny t.) vl. m. hud.

saltarello (tal. a špan. rýchly trojdobový t.) tal. hud.

forlana

furlana (špan. a severotal. ľudový t. veselého rázu a s rýchlym tempom, 17. st.) tal.

seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.

sarabanda (špan. starý trojdobový t. s voľným tempom) perz.-špan.

sardana (špan. katalánsky ľudový t. v dvojštvrťovom al. šesťosminovom takte, s figúrami) špan.

zapateado (špan. ľudový trojdobový t. s vydupávaním rytmu) špan.

bolero (špan. ľudový t., od 18. st.) špan.

madrileňa (druh bolera) špan.

malagueňa

malagenia (špan. t. so stálym harmonickým základom) špan.

japona (špan. stredoveký t. so spevom) špan. hud.

magualeňa /maga-/ (špan. ľudový t.) špan.

fandango (špan. ľudový párový t. s miernym tempom) špan.

jarabe /charave/ (špan. ľudový t. sprevádzaný hudbou a neskôr spevom) špan.

jota /cho-/ (špan. ľudový t. z Aragónie v trojštvrťovom takte) špan.

cachucha /kačuča/ (špan. ľudový t. s miernym tempom) špan.

folia (špan a port. t. v trojštvrťovom takte a s voľným tempom, 15. st.) port.

flamenco /-ko/ (špan., andalúzske a kastilské, cigánske ozdobné rytmické živé farbisté tance a piesne s podupávaním a tlieskaním) špan.

gitana (t. špan. Rómov) špan.

moreska (sólový al. zborový t. maurského pôvodu, 14. st.) špan.

guaracha /-ča/ (špan. a latinskoamer. t. v striedavom takte, pri kt. tanečník hrá aj na gitare) špan. hud.

letkis (spoločenský kolektívny t., kt. tempo sa zrýchľuje aj spomaľuje) fín.

halling (nór. ľudový rýchly mužský t.) germ. vl. m.

foxtrot

fox (angl. moderný t. v dvojštvrťovom takte) angl.

shimmy /šimi/

šimy (obmena foxtrotu) angl.

slowfox

slow-fox /slou-/ (pomalý foxtrot) angl.

quickstep /kvik-/ (rýchly foxtrot) angl.

contredanse /kontrdáns/ (angl. radový t., predchodca štvorylky, 16. st.) franc.

giga (škót. starý rýchly t., 17. st.) angl.

écossaise /ekoséz/ (škót. ľudový t. v kolese, neskôr rýchly radový t.) franc.

go-go

gogo (t. jednej al. viacerých tanečníc na uvoľnenie zábavy v podniku, USA) angl.

boston (amer. t., kt. vznikol z valčíka) angl.

cake-walk

cakewalk /khejkuók/ (rytmický divoký t. amer. Černochov) angl.

stomp (černošský rýchly t.) angl.

waltz

wals (spoločenský pomalý t. v trojštvrťovom takte, angl. valčík) angl.

swing (moderný t. amer. pôvodu s pohojdávaním) angl. tan.

jitterburg /džiterbag/ (amer. spoločenský t, kt. vznikol zo swingu, obľúbený vojakmi v 2. svetovej vojne) angl. tan.

kick

shake /šejk/ (moderný t. podľa beatovej hudby) angl.

twist (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte, bez držania, po 1960) angl.

charleston /čárlston/ (moderný spoločenský t. severoamer. pôvodu) vl. m.

jive /džajv/

džajv (moderný spoločenský t. angloamer. pôvodu) angl.

squeeze /skvíz/ (spoločenský t. s dotýkajúcimi sa tvárami, ale čo najviac vzdialenými telami) angl.

rock and roll /rokenrol/

rokenrol (moderný spoločenský t. s rýchlym tempom a akrobatickými prvkami, pôvodne amer.) angl.

step (t., pri kt. sa rytmus vyklepáva podrážkami topánok) angl.

onestep /vans-/ (spoločenský t. amer. pôvodu v dvojštvrťovom takte) angl.

flash-dance /flešdans/ (moderný t. s trhavými pohybmi) angl.

break dance /brejk dens/ (t. černošskej a portorikánskej amer. mládeže s akrobatickými prvkami, od 70. rokov 20. st.) angl.

madison /medizon/ vl. m.

slop (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte) angl. hud.

monkiss

surf (spoločenský t. podľa beatovej hudby) angl.

hali-gali

hully-gully /haligali/ (spoločenský t.) angl.

tango (pomalý spoločenský t. argentínskeho pôvodu) špan.

habanera (špan.-amer., kubánsky t. v dvojštvrťovom takte a s miernym tempom, podobný tangu) vl. m.

čača (latinskoamer. rytmický párový t.) špan.

samba (spoločenský t. brazíl. pôvodu vo štvorštvrťovom takte s rýchlym tempom) port.

karioka (juhoamer. spoločenský t., variant samby) indián.-port.

mambo (latinskoamer., kubánsky spoločenský t.) špan.

bamba (latinskoamer. spoločenský t.) špan.

rumba (moderný spoločenský t. kubánskeho pôvodu) špan.

kukarača (latinskoamer. dynamický t., druh rumby) indián.-špan.

conga /kon-/ (špan.-amer. spoločenský t., kombinácia foxu a rumby) tal.

bossa-nova (spoločenský t. juhoamer. pôvodu) port.

paso doble

pasodoble

passo doble (juhoamer. rýchly spoločenský t.) špan.

beguine /-gin/ (juhoamer. ľudový t. rozšírený do Európy v 30. rokoch) franc.

twostep /tús-/ (spoločenský t. juhoamer. pôvodu v dvojštvrťovom takte, podobný polke) angl.

boogie-woogie /bugu vugi/ (spoločenský t. v trojštvrťovom takte, pôvodne amer.) angl.

lambada (juhoamer. rýchly párový t., koniec 80.rokov) port.

salsa (juhoamer. t.) špan.

finolka (spoločenský párový t.) ?

kalypso (moderný spoločenský t., pôvodne z Trinidadu) gréc.-angl.

hula (havajský tradičný t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov) polynéz.

hula-hup

hula-hop (exotický t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov, prípadne aj s rozkmitanou obručou) polynéz.-angl. polynéz.

hula-hula (havajský ľudový t. za sprievodu havajských gitár) polynéz.

bojong (indonézsky svadobnný t.) indonéz.

tandak (jávsky ľudový spoločenský t.) jáv.

kagura (jap. tradičný obradný t.) jap.

podnik

podnik 1 (organizácia vykonávajúca hosp. činnosť)

firma tal.

business /biznis/

biznis (podnikanie vo väčšom rozsahu) angl.

organizácia (združenie osôb al. inštitúcií so spoločným programom, cieľom, záujmami) gréc.-lat.

kompánia (obchodná spoločnosť) franc. hovor. expr.

akciová spoločnosť lat.

akciovka (účastinná spoločnosť) lat. hovor.

corporation /korporejšn/ angl.

korporácia (obchodná spoločnosť v USA, najmä akciová spoločnosť) lat.

incorporated company [Inc.] /korporej- kompe-/ (akciová spoločnosť v USA) angl.

compagnie /kompaňi/ (obchodná spoločnosť vo Francúzsku) franc.

company /kompany/ (obchodná spoločnosť vo Veľkej Británii) angl.

limited /-tid/ (spoločnosť s ručením obmedzeným, uvádza sa pri mene firmy) angl. obch.

société /-sieté/ (akciová spoločnosť, najmä banková al. poisťovacia) franc. kniž.

koncern (spojenie, zoskupenie, združenie práv. samostatných podnikov do ekon. a fin. celku) lat.-angl. ekon.

holding (obchodná spoločnosť, kt. svojím kapitálom ovláda a kontroluje iné spoločnosti) angl. fin.

kombinát (spojenie závodov a prevádzok rôznych výrobných odvetví) lat.

konglomerát (spojenie firiem zaoberajúcich sa nesúvisiacou činnosťou) lat. ekon.

afilácia (obchodná spoločnosť zriadená materským podnikom v zahraničí, s vlastnou práv. subjektivitou) lat. ekon.

joint venture /džoint venčr/ (spoločnosť založená na kapitálovej a technologickej spoluúčasti samostatných subjektov, najmä z rôznych krajín) angl. ekon.

a metà (príležitostné spojenie dvoch firiem s rovnakým dielom na zisku, na spoločný účet) tal. obch.

asociácia (združenie, spojenie organizácií rovnakého druhu) lat. ekon.

konfederácia (spojenie organizácií, združenie, zväz, zväzok, spolok) lat.

konzorcium (príležitostné združenie podnikateľov, najmä bánk, na vykonanie určitého obchodu na spoločný účet) lat. ekon.

kartel (združenie práv. samostatných podnikov na obmedzenie al. vylúčenie konkurencie vo vzájomných vzťahoch) tal.-franc.-angl. ekon.

monopol (združenie podnikov ovládajúce výrobu al. odbyt určitého odvetvia) gréc.-franc. ekon.

trust /trast/

trast (združenie podnikov toho istého odboru; monopol, v kt. podniky strácajú výrobnú, obchodnú a práv. samostatnosť) angl. ekon.

syndikát (monopol so spoločným odbytovým a nákupným orgánom) gréc.-lat. ekon.

pool /púl/ (združenie podnikateľov, bánk, poisťovní a pod. v angloamer. práve na vykonávanie určitých obchodov) angl. ekon.

etablissement /etablismá/ (priemyselný, obchodný a pod. p., závod) franc. kniž.

komunál (p. v právomoci obce al. mesta) lat. hovor. hist.

sponzor (p., kt. fin. a pod. podporuje určitú činnosť na základe dohody) lat.

komúna (združenie ľudí so spoločným, najmä kolektívnym vlastníctvom majetku) lat.

gigant

kolos (p. obrovských rozmerov, napr. hutnícky závod) gréc.

arzenál (p. na výrobu zbraní a munície, aj so skladmi) arab.-tal.

rafinéria (p. vykonávajúci čistenie s odstraňovaním nežiaducich, cudzích prímesí) franc. odb.

mincovňa (p. na razenie kovových peniazov) lat.-nem.

gáter (p. na rezanie dreva, píla) nem. tech. slang.

paneláreň (p. na výrobu veľkých plošných dielcov z betónu pre montované stavby) lat.-hol. stav.

planografia (p. na fotochem. rozmnožovanie plánov, výkresov na priesvitných podkladoch) lat. + gréc. polygr.

hotel (p. na prechodné ubytovanie a stravovanie) franc.

hospic (hotel skromnejšieho typu) lat. porovnaj hotel

špedícia

špeditérstvo (p. zaoberajúci sa prepravou tovaru, zasielateľstvo) tal.-nem.

aerolínia

aerolinka (letecký p., p. pravidelnej leteckej dopravy) gréc. + lat.-nem.

rejdárstvo (p. prevádzkujúci dopravu nákladov, vykonávajúci námornú dopravu, na vlastných al. prenajatých lodiach lodiach) hol. lod.

pošta (p. zaobstarávajúci dopravu správ, doručovanie písomností, peňazí, balíkov, v minulosti aj osôb) tal.

cursus publicus /kurzus publikus/ (štátna pošta zabezpečovaná poslami v starom Ríme) lat.

agentúra lat.

agencia (spoločnosť vykonávajúca určité služby, napr. zbierajúca informácie pre oznamovacie prostriedky) franc. zastar.

agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.

agrokombinát (veľký poľnohosp. p. s pridruženými odvetviami) gréc. + lat.

farma (väčší súkromný poľnohosp. p. zaoberajúci sa živočíšnou výrobou, chovom jedného druhu zvierat; pôvodne väčšie hospodárstvo v anglosaských krajinách) angl. hosp.

ranč (amer. dobytkárska farma) špan.-angl.

rancho /-čo/ (latinskoamer. dobytkárska farma) špan.

latifundium (veľké pozemky v súkromnom vlastníctve, statok, veľkostatok) lat.

plantáž (poľnohosp. p. na pestovanie úžitkových rastlín na veľkých plochách, najmä v trópoch) franc.

hacienda (poľnohosp. p. v Južnej a Strednej Amerike a Španielsku) špan.

estancia (poľnohosp. p. v Latinskej Amerike) lat.-špan.

fazenda (poľnohosp. p. v Brazílii, usadlosť) port.

sovchoz (štátny poľnohosp. p. v bývalom ZSSR, štátny majetok) rus. skr.

kooperatív (družstvo, najmä svojpomocné) lat.

kolchoz (poľnohosp. výrobné družstvo v bývalom ZSSR) rus.

artel (jedna z foriem družstva v bývalom ZSSR) tal.-rus.

konzum (nákupné a spotrebné družstvo) lat. hovor. zastar.

kibuc (družstvo v Izraeli, poľnohosp. veľkopodnik) hebr.

realitka (p. zaoberajúci sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností) lat. hovor.

lotéria (p. organizujúci verejné stávkové hry, pri kt. vyhrávajú vlastníci vytiahnutých žrebov) tal.

cirkus (zábavný p. s vystúpeniami zvierat a artistov, najmä v stane) lat.

servis

service /-vis/ (p. na poskytovanie opravárskych služieb) angl.

multiservis (p. poskytujúci mnohoraké služby, najmä prenájom prístrojov vrátane vykonávania opráv) lat. + franc.

franchisor /frenčajzor/ (p. poskytujúci práv. samostatným príjemcom skúsnosti, značku, reklamu, technológiu a pod. za poplatok) angl. obch.

franchisista /frenčajzista/

franchisant /frenčizant/ (práv. samostatný p. prijímajúci od poskytovateľa skúsnosti, značku, reklamu, technológiu a pod. za poplatok) angl. obch.

faktor (obchodná spoločnosť, kt. odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.

forfaitér (p. kupujúci dlhodobú pohľadávku voči zahraničnému dovozcovi od tuzemského vývozcu, najmä banka) angl. obch.

VEB /fauébé/ (štát., národný p. v bývalej NDR) nem. skr.

bonanza špan.

klondike /-dajk/

klondajk (výnosný, vysoko ziskový p., ako objavenie zlatej žily) vl. m. hovor.

sviatok

anthesteria /-tes-/ (starogréc. aténsky s. na počesť boha Dionýza) gréc. hist.

jul (starogerm. s. na oslavu zimného slnovratu) lat.

sabat hebr.

šábes (žid. s., siedmy deň v týždni zasvätený pokoju a oddychu, pripadajúci na sobotu; s. všeobecne pren.) hebr. hovor.

pascha aram.-gréc.

pesah

pesach (žid. s. nekvasených chlebov, slávený po prvom jarnom úplnku, pripomínajúci vyvedenie z Egypta) hebr. náb.

chanúká

chanuka (žid. náb. s. na pamiatku nového vysvätenia jeruzalemského chrámu, osemdňová slávnosť) hebr. náb.

purim /púrím/ (žid. s. pripomínajúci záchranu Židov pred prenasledovaním perz. kráľa, slávený koncom februára) hebr.

sukkót

sukot (žid. týždenný s. slávený na jeseň pri vinobraní, pripomínajúci putovanie púšťou) hebr.

šavout (žid. s. slávený sedem týždňov po Veľkej noci) hebr.

Jom Kippur

jom kipur (najväčší žid. s., s. zmierenia) hebr. kniž.

epifánia (s. Troch kráľov, Zjavenie Pána, 6. januára) gréc. cirk.

Vianoce (tradičné pôvodne kresťanské sviatky spojené s obdarúvaním) nem.

halloween /helovín/ (večer pred s. Všetkých svätých) angl.

bajrám (jeden z hlavných moslimských sviatkov) perz.-tur.

sabantuj (národný s. Tatárov a Baškirov po skončení jarných prác na poli) tur. porovnaj slávnosť 1

ukazovateľ

indikátor lat.

lakmus hol.-nem. žurnal.

barometer gréc. pren. žurn.

index rerum (u., zoznam, register v knihe) lat.

seizmograf (citlivý u.) gréc. pren. tlač ako s. aktualít

normatív (u. stanovujúci, vyjadrujúci záväzné pravidlo) lat. ekon.

index (u. pomeru dvoch číselných hodnôt, veličín) lat. odb.

multiplikátor (ukazovateľ výkonnosti ekonomiky, kvocient vyjadrujúci násobný účinok prírastku výdavkov na národný dôchodok) lat. ekon.

blinkér

blinker (u. zmeny smeru jazdy vozidla, smerovka) nem. slang. porovnaj znak 4

pomer

pomer 2 (kvantitatívny vzťah)

relácia lat. kniž. a odb.

proporcia (vzájomný p. medzi zložkami, časťami, rozmermi) lat.

skóre (p. gólov, bodov vyjadrujúci výsledok al. stav šport. zápasu) angl. šport.

rentabilita (p. medzi ziskom a základom charakeristickým pre firmu, napr. vlastným majetkom, ziskovosť) lat. ekon.

efektivita

efektívnosť lat.

eficiencia (p. medzi prínosom a nákladmi, účinnosť, výkonnosť) angl.-lat.

likvidita (p. medzi rýchlo dostupnými prostriedkami podnikateľa a jeho záväzkami) lat. ekon.

kvocient (číslo udávajúce p. dvoch hodnôt) lat. odb.

multiplikátor (kvocient vyjadrujúci násobný účinok prírastku výdavkov na národný dôchodok, ukazovateľ výkonnosti ekonomiky) lat. ekon.

Ludolfovo číslo (číslo udávajúce p. obvodu kruhu k jeho priemeru, 3,14) vl. m.

menzúra (p. rozmerov hud. nástroja) lat.

príma (p. dvoch tónov rovnakej výšky) lat. hud.

interval (výškový p. dvoch tónov zaznievajúcich súčasne al. následne) lat. hud.

interval medzi prvým a ďalším tónom diatonickej stupnice : sekunda (druhým) lat.

tercia (tretím) lat. hud.

kvarta (štvrtým) lat.

kvinta (piatym) lat.

sexta (šiestym) lat. hud.

septima (siedmym) lat. hud.

oktáva (ôsmym) lat.

číslo

číslo 1 (presné vyjadrenie počtu, množstva, poradia)

numero lat.-tal. hovor. expr.

hausnumero (vymyslené, nepresné, nesprávne, nepravidvé č. vydávané za správne) nem. slang.

terno (tri č., trojčíslie) tal. zastar.

exponent (č., kt. sa odmocňuje al umocňuje, mocniteľ al. odmocniteľ) lat. mat.

logarizmus (č., kt. treba umocniť základ, aby sme dostali dané číslo) gréc. mat.

nula lat.-tal. mat.

zero (č. medzi kladnými a zápornými číslami) arab.-franc. zastar.

konštanta (č. s pevnou hodnotou v danej úlohe) lat. mat.

kvocient (č. udávajúce pomer dvoch hodnôt) lat. odb.

multiplikátor (kvocient vyjadrujúci násobný účinok prírastku výdavkov na národný dôchodok, ukazovateľ výkonnosti ekonomiky) lat. ekon.

derivácia (číslo udávajúce smernicu dotyčnice zostrojenej ku krivke, grafu funkcie v danom bode) lat. mat.

koordináta (č. al. skupina čísel na určenie polohy bodu na priamke, v rovine al. v priestore, súradnica) lat. geom.

Ludolfovo č. (č. udávajúce pomer obvodu kruhu k jeho priemeru, 3,14...) vl. m.

exhibit (podacie č. zapísané do podacieho protokolu, potvrdenie o tom) lat. zastar. admin.

take /tejk/ (poradové č. pri nakrúcaní určitého záberu) angl. film. slang.

epakta (č. potrebné na výpočet dátumu Veľkonočnej nedele v cirk. kalendári) gréc. cirk.

indikcia (v cirk. kalendári označujúce poradie roka v pätnásťročných cykloch) lat. hist.

abraxas (zaklínacie č. u gnostikov, prívržencov raného kresťanstva, 365) lat. + gréc.

kóta (č., údaj o nadmorskej výške bodu) franc. geod.

inzularita (č. udávajúce ostrovnú členitosť pevniny) lat. geogr.

kvantil (číselná hodnota, pod kt. sa nachádza dané percento hodnôt náhodnej veličiny) lat. štat.

kvartil (25- a 75-percentný kvantil) lat. štat.

decil (10-percentný kvantil) lat. štat.

milión (tisíc tisícov, 106) tal.

miliarda (tisíc miliónov, 109) franc.

bilión (milión miliónov, 1012; tisíc miliónov v USA a bývalom ZSSR, 109) lat. mat.

biliarda (tisíc biliónov, 1015) lat. mat.

trilión (milión biliónov, 1018; bilión v USA a bývalom ZSSR, 1012) lat. mat.

kvadrilión (milión triliónov, bilión biliónov, 1024; tisíc biliónov v USA a bývalom ZSSR, 1015) lat. mat.