Výsledky vyhľadávania

číslo

číslo 1 (presné vyjadrenie počtu, množstva, poradia)

numero lat.-tal. hovor. expr.

hausnumero (vymyslené, nepresné, nesprávne, nepravidvé č. vydávané za správne) nem. slang.

terno (tri č., trojčíslie) tal. zastar.

exponent (č., kt. sa odmocňuje al umocňuje, mocniteľ al. odmocniteľ) lat. mat.

logarizmus (č., kt. treba umocniť základ, aby sme dostali dané číslo) gréc. mat.

nula lat.-tal. mat.

zero (č. medzi kladnými a zápornými číslami) arab.-franc. zastar.

konštanta (č. s pevnou hodnotou v danej úlohe) lat. mat.

kvocient (č. udávajúce pomer dvoch hodnôt) lat. odb.

multiplikátor (kvocient vyjadrujúci násobný účinok prírastku výdavkov na národný dôchodok, ukazovateľ výkonnosti ekonomiky) lat. ekon.

derivácia (číslo udávajúce smernicu dotyčnice zostrojenej ku krivke, grafu funkcie v danom bode) lat. mat.

koordináta (č. al. skupina čísel na určenie polohy bodu na priamke, v rovine al. v priestore, súradnica) lat. geom.

Ludolfovo č. (č. udávajúce pomer obvodu kruhu k jeho priemeru, 3,14...) vl. m.

exhibit (podacie č. zapísané do podacieho protokolu, potvrdenie o tom) lat. zastar. admin.

take /tejk/ (poradové č. pri nakrúcaní určitého záberu) angl. film. slang.

epakta (č. potrebné na výpočet dátumu Veľkonočnej nedele v cirk. kalendári) gréc. cirk.

indikcia (v cirk. kalendári označujúce poradie roka v pätnásťročných cykloch) lat. hist.

abraxas (zaklínacie č. u gnostikov, prívržencov raného kresťanstva, 365) lat. + gréc.

kóta (č., údaj o nadmorskej výške bodu) franc. geod.

inzularita (č. udávajúce ostrovnú členitosť pevniny) lat. geogr.

kvantil (číselná hodnota, pod kt. sa nachádza dané percento hodnôt náhodnej veličiny) lat. štat.

kvartil (25- a 75-percentný kvantil) lat. štat.

decil (10-percentný kvantil) lat. štat.

milión (tisíc tisícov, 106) tal.

miliarda (tisíc miliónov, 109) franc.

bilión (milión miliónov, 1012; tisíc miliónov v USA a bývalom ZSSR, 109) lat. mat.

biliarda (tisíc biliónov, 1015) lat. mat.

trilión (milión biliónov, 1018; bilión v USA a bývalom ZSSR, 1012) lat. mat.

kvadrilión (milión triliónov, bilión biliónov, 1024; tisíc biliónov v USA a bývalom ZSSR, 1015) lat. mat.

zásada

zásada 1 (myšlienka al. názor, ktorý má vždy platiť)

idea gréc.

princíp lat. kniž. a odb.

princípium (základná z., myšlienka, pravidlo) lat. zastar.

devíza (heslo, výrok) lat.-franc.

téza (základná myšlienka, tvrdenie, poučka) gréc. kniž. a odb.

krédo (presvedčenie, zmýšľanie, názor) lat.

maxima (mravná z., pravidlo správania, myslenia) lat. kniž.

regula lat. zastar. al. hovor.

regulatív (pravidlo, predpis, smernica) lat. kniž. a odb.

artikula

artikul (presne vyjadrená z., požiadavka, článok viery) lat. hist.

kánon (súbor predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

teoréma gréc. kniž.

axióma gréc. kniž. a odb.

postulát (prijatý predpoklad, výrok, veta, poučka prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.

citius, altius, fortius (novodobé olympijské heslo, rýchlejšie, vyššie, silnejšie) lat. šport.

demokracia (z. rovnoprávnosti a rovnosti občanov) gréc.

pluralizmus (princíp demokratickej spoločnosti založený na viacerých polit. stranách) lat. polit.

kolektivizmus (z. zdôrazňujúca podriadenie osobných záujmov spoločnosti) lat.

subsidiarita (z., podľa kt. štát, spoločnosť má vykonávať len také úlohy, na kt. nestačí al. kt. nemôže vykonávať nižšia jednotka) lat. práv. polit.

liberté, égalité, fraternité (heslo Veľkej franc. revolúcie, 1789, sloboda, rovnosť, bratstvo) franc. polit.

laisser-faire /lese fér/

laisser passer /lese pasé/ (liberálna ekon. z. vychádzajúca z voľnosti podnikania bez zásahov štátu, Anglicko, koniec 17. st.) franc. ekon.

principium identitatis /-tá-/ (z. totožnosti) lat. práv.

iura novit curia /jú- kú-/ (z. procesného práva, podľa kt. súd nepotrebuje znalca v práve, súd právo pozná) lat. práv.

alternát (z. striedania poradia podpisov zmluvných strán na medzinárodnej zmluve) lat. dipl.

papalizmus (z. riadenia cirkvi pápežom ako jej hlavou) gréc.-lat. cirk.

eudaimonizmus (mravná z. považujúca úsilie o šťastie za meradlo, základ mravnosti) gréc. filoz.

adiafora (princíp ľahostajnosti, nevšímavosti k veciam mimo ľudskej moci, u stoikov) gréc. filoz.

sine ira et studio /írá/ (z. nestranného posudzovania, bez hnevu a zaujatosti, pokojne, nestranne, vecne) lat. kniž.

satjágraha (zásady nenásilného odporu v polit. boji v južnej Afrike a Indii) sanskrit polit.

ahinsa

áhinsa

ahinsá (ind. náb. z. nenásilia, nepoužívania násilia proti živým tvorom, v budhizme, džinizme) sanskrit náb.

tao (cesta ako základný pojem staročín. filozofie, kt. Konfucius používal ako z. mravného konania človeka, svetový zákon a mravný poriadok) čín. filoz.

pančašíla (päť základných zásad pre život budhistického laika, nezabíjať živé tvory, nebrať, čo nie je dávané, zdržať sa nedovoleného pohlavného styku, neklamať, nepiť opojné nápoje; päť zásad mierového spolunažívania medzi národmi, 1955) sanskrit-hind.

bušidó (základné zásady, kt. sa mal riadiť samuraj, cesta bojovníka, vernosť pánovi, bezpodmienenčné plnenie povinností, málovravnosť) jap.

tchaj-ti /tajči/ (čín. filoz. z., najvyšší vesmírny princíp, pôvodca všetkých vecí) čín. filoz.

similia similibus (z. liečebnej metódy spočívajúcej v podávaní nepatrných dávok lieku, homeopatie, podobné sa lieči podobným) lat. porovnaj heslo 2pravidlo 1