Výsledky vyhľadávania

účel

cieľ (úmysel, zámer) nem.

ad hoc (na tento ú., cieľ, prípad) lat. kniž.

entelechia (vnútorný ú., smerovanie veci k cieľu, u Aristotela) gréc. filoz.

eidos (tvar, forma al. ú. v protiklade k látke, u Aristotela) gréc. filoz. porovnaj úmysel

úmysel

idea gréc.

cieľ (zámer, účel) nem.

plán (zámer, predstava budúcnosti) lat.

projekt (návrh tech. al. stav. diela, zámer) lat.

tendencia (úsilie o uplatnenie určitých myšlienok, názorov, zámer, cieľ) lat.

intencia (zámer, zameranie, smerovanie) lat. kniž. a odb. konať v intenciách

stratégia

taktika (premyslený zámer pri určitej činností vedúcej k dosiahnutiu určeného cieľa) gréc.

tanatománia (chorobná túžba po smrti, samovražedný ú.) gréc. lek. psych.

bona fide /boná fidé/ (s dobrým ú., v dobrej viere, dobromyseľne, úprimne) lat.

bono sensu /-zu/ (s dobrým ú., v dobrom zmysle) lat. kniž.

optima fide (s najlepším ú., v najlepšej dôvere) lat. kniž.

malo sensu /senzu/ (so zlým ú.) lat. kniž.

mala fide (so zlým ú., v zlej viere, zákerne) lat. kniž.

malevolencia (zlomyseľnosť, zlá vôľa) lat. kniž. zried.

malícia

malicióznosť (zlý ú., zlomyseľnosť, zloprajnosť, škodoradosť) lat. kniž.

dolus (úmyselné zavinenie, úskok, podvod) lat. práv.

dolus malus (zlý ú., podvod) lat. práv.

mens rea (zlý, zlomyseľný ú., zámer) lat. kniž.

nablint

nablind (bez určitého ú., zámeru, cieľa) nem. slang. porovnaj cieľ 1

plán

plán 1 (predstava, zámer, úmysel) lat.

idea gréc.

cieľ (úmysel, zámer, účel) nem.

utópia (vysnívaný neuskutočniteľný p. o niečom dokonalom, výmysel) gréc.-angl.

Paneurópa (p. na vytvorenie Spojených štátov európskych, 1929) gréc.

aggiornamento /adžor-/ (p. otvorenia rímskokatolíckej cirkvi požiadavkám súčasnosti) tal. cirk. porovnaj úmyselcieľ 1

cieľ

cieľ 1 (zámer, úmysel, predmet úsilia) nem.

ašpirácia (c., kt. si človek vytýči a o kt. splnenie usiluje) lat.

ambícia (vysoký a náročný c., kt. chce človek dosiahnuť i napriek osobným stratám) lat.

ideál (vysoký, ťažko dosiahnuteľný al. nedosiahnuteľný c.) gréc.-lat.

méta (vytýčený, vznešený c.) tal. kniž.

mekka (vytúžený c., významné stredisko, útočisko) vl. m. pren. kniž.

nablint

nablind (bez určitého c., úmyslu, zámeru) nem. slang.

ad hoc (na tento c., účel, prípad) lat. kniž. porovnaj úmyselúsilie

prípad

prípad 1 (jednotlivý jav)

eventualita (možný p., možnosť) lat.

causa /kauza/

kauza (právny p., súdny spor, súdne konanie) lat.

unikum (jedinečný, ojedinelý, zvláštny p., p. jediný svojho druhu) lat.

antecedencia (predchádzajúci, predošlý p., predpoklad, podmienka) lat. kniž. a odb.

precedens (p. slúžiaci ako príklad, vzor pre podobné prípady, v angloamer. práv. systéme) lat. práv.

casus belli /kazus/ (udalosť, kt. je dôvodom vyhlásenia vojny) lat.

casus foederis /kazus fe-/ (p. zaväzujúci štát plniť záväzky zo zmluvy, najmä vstúpiť do vojny) lat.

ad hoc (na tento p., cieľ, účel) lat. kniž.

in eventum

in casu /ká-/ (v p.) lat. kniž.

in hoc casu /hok ká-/ (v tom p.) lat. kniž.

in casu necessitatis /ká-/ (v p. potreby) lat. kniž.

in casum /ká-/ (pre p.) lat. kniž.

in omnem eventum (pre každý p.) lat.

omni casu /kasu/ (v každom p.) lat. kniž.

in specie (vo zvláštnom p.) lat.

faute de mieux /fót d miö/ (v krajnom prípade, núdzovo) franc. kniž.

základina

fond franc.

fundácia (súbor hmotných a finančných prostriedkov na určitý účel) lat. zastar.

nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.

tvar

tvar 2 (podoba ohybného slova)

etymón (východiskový al. základný t., základ, koreň slova) gréc. lingv.

sémantéma (základ slova ako nositeľ jeho vecného významu) gréc. lingv.

solecizmus (nesprávne slovo al. t. podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.

neologizmus (novoutvorené slovo, jaz. prostriedok, väzba, t., novotvar) gréc. lingv.

hapax legomenon (slovo, výraz, t. vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.

pozitív (prvý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.

komparatív (druhý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.

superlatív (tretí stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.

elatív (stupeň prídavných mien a prísloviek vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.

infinitív (neurčitý t. slovesa, neurčitok) lat. lingv.

particípium (neurčitý t. slovesa s podobou prídavného mena, príčastie) lat. lingv.

supínum (neurčitý t. slovesa vyjadrujúci aj smer al. účel) lat. lingv.

transgresív /tranz-/ (t. slovesa, prechodník) lat. lingv.

gerundium (slovesné podstatné meno utvorené zo slovesa) lat. lingv.

modus (slovesný spôsob) lat. lingv.

faktív

indikatív (oznamovací slovesný spôsob) lat. lingv.

interogatív (opytovací slovesný spôsob) lat. lingv.

imperatív (rozkazovací slovesný spôsob) lat. lingv.

adhortatív (slovesný spôsob vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv.

irrealis (slovesný spôsob vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.

dubitatív (slovesný spôsob vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.

expektatív (slovesný spôsob vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.

subjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.

konjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.

optatív (slovesný spôsob vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv. porovnaj čas 3slovo 1

zameranie

trend (celkový smer vývinu) angl.

tendencia (smer vývoja určitého javu, sklon, náchylnosť) lat.

orientácia (zacielenie, smerovanie, smer, usmernenie) lat.-franc.

kurz lat.

línia (smer vývoja, napr. politiky) lat.-nem.

intencia (úmysel, zámer, smerovanie) lat. kniž. a odb. konať v intenciách

idea

téma (zameranie umeleckého al. vedeckého diela) gréc.

-tropia

tropo- (smer) gréc. v zlož. sl.

koncentrovanosť (sústredenie, z. pozornosti, pozornosť) lat.

intencionalita (z. ľudského snaženia na určitý cieľ) lat.

finalita (zameranosť na cieľ, účelovosť) lat.

špecializácia

špecializovanie (sústredenie na určitý užší úsek, oblasť, činnosť) lat.

introvertnosť (zameranosť na vlastný vnútorný duševný svet, ťažšia prispôsobivosť, uzavretosť do seba) lat. psych.

extroverzia

extraverzia (zameranosť na vonkajší svet a prostredie, spoločenskosť, ľahšia prispôsobivosť, otvorenosť) lat. psych.

hypochondria (prehnané z. na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu) gréc. lek.

komercializácia

komercionalizácia (z. na obchod, predaj v rôznych oblastiach) lat. aj pejor.

entelechia (vnútorný účel, smerovanie veci k cieľu, u Aristotela) gréc. filoz. porovnaj náchylnosťráz

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)

-téka gréc. v zlož. sl.

komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.

kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.

garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.

servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.

album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.

komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.

inštrumentár

inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.

mechanizmus

mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.

aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.

batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.

objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív

technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.

park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.

korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.

repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.

mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.

problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.

plénum (súhrn všetkých členov) lat.

profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.

charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.

individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.

habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.

systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.

séria lat.

šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.

koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.

doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.

teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť

kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.

terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.

nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.

kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.

flóra vl. m.

vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.

fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.

ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.

taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.

populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.

kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.

biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.

oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.

karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.

edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.

fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.

ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.

sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.

tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.

planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.

fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.

zooplanktón (živočíšny planktón)

syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.

etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.

stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.

organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.

motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.

genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.

fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.

psychika gréc.

psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.

mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.

habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.

farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.

dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.

dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.

filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.

pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.

etika gréc.

morálka lat. filoz.

moralita lat. kniž.

morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.

ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1

tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.

mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.

teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.

judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.

acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.

kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.

talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.

mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.

rituál

rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.

liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad

katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.

kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.

agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.

hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.

šaría

šaria

šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.

inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.

etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.

reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.

ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.

Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1

aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.

pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.

fond franc.

fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.

nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.

inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.

fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.

valor

valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.

portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.

sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.

ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.

infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.

kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.

agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.

literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.

poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.

tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.

fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.

korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.

dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.

kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.

epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.

kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.

regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.

chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2

prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.

topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.

reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.

hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.

gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.

ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.

frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.

paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.

idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.

onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.

font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.

album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.

morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.

agenda (s. úradných prác, úloh) lat.

klávesnica

klaviatúra lat.

tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.

manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.

notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.

tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.

produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.

grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.

akropola

akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.

kurz

seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.

gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.

erbovník nem.

armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.

kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.

klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.

generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2

atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.

kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.

drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.

know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.

mnemotechnika gréc. psych. ped.

mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.

expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.

program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4

file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.

kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.

banka tal.

databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát

báza gréc.

databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát

paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.

website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.

repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.

seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.

sitkom

sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.

soap-seriál /soup-/

soap-opera /soup-/ angl. + tal.

soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.

komiks

comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.

manga (jap. komiks) jap.

práv. noriem pozri právo 2

súprava odevov pozri úbor porovnaj sústavazoskupenie

tvar

tvar 1 (vonkajšia podoba)

-morphia /-fia/

morpho- /-fo/

-morfia

morfo- gréc. v zlož. sl.

forma (vonkajší t., podoba, vzhľad) lat.

formát (veľkosť, rozmery) lat.

fazóna

fazónka (strih, vzor, forma, najmä o oblečení) franc.

formalita

formálnosť (ustálená vonkajšia podoba práv., úradného al. spoločenského úkonu, zvyklosť, obradnosť) lat.

eidos (forma al. účel v protiklade k látke, u Aristotela) gréc. filoz.

terén (prirodzený al. upravený t. zemského povrchu) lat.-franc.

geoid (ideálny t. Zeme) gréc. porovnaj podoba 1

majetok

majetok 1 (vlastníctvo)

bonum lat.

mamona (bohatstvo) hebr.-gréc. expr.

valor (hodnota) lat. kniž. zastar.

doména (veľké panstvo, statky, pozemkové vlastníctvo, ovládané územie) franc. hist.

erár (štátny m.) lat. hovor.

konfiškát (zhabaný štátom vlastníkovi bez náhrady) lat.

koakvizícia (spolunadobudnutý m. oboch manželov) lat. práv.

parafernum (m. manželky prinesený do manželstva okrem vena) lat. práv.

patrimónium (m. zdedený po otcovi podľa rím. práva) lat. hist.

fideikomis (zverenský m. prechádzajúci ako celok na potomkov podľa poriadku určeného v závete na zaistenie dedičnej nedeliteľnosti majetku, zverenstvo) lat. hist.

majorát (m. podliehajúci dedičskému právu, kt. ustanovuje za dediča najstaršieho mužského potomka) lat. hist. práv.

minorát (m. podliehajúci dedičskému právu, kt. ustanovuje za dediča najmladšieho potomka) lat. hist. práv.

caduca bona /ka-/ (odumretý m., pozostalosť bez dediča) lat.

kapitál (veľký m., najmä v peniazoch) lat. hovor.

venture /venčer/ (kapitál dlhodobo uložený do podnikov spojených s rizikom) angl. ekon.

aport (majetková nepeňažná hodnota vkladaná do novej obchodnej spoločnosti, napr. pozemky, budovy, stroje, prínos) franc. ekon.

aktíva (m. a pohľadávky, hosp. prostriedky bez dlhov) lat. ekon.

valor

valeur /valor/ (hnuteľný m., najmä cenné papiere a peňažné prostriedky) lat. ekon.

realita (nehnuteľný majetok, nehnuteľnosť) lat.

imobílie (nehnuteľný majetok, nehnuteľnosti) lat. odb.

nadácia slov. + lat.

fundácia (m. určený na všeobecne užitočný, dobročinný, sociálny, kultúrny a pod. účel) lat.

urbariát (m. zapísaný v súpise pôdy, majetku poddaných v Uhorsku) lat.-nem. hist. práv.

sesia (poddanský urbársky m., pozemok) lat.

otčina

votčina (pozemkový rodový m. odovzdávaný podľa nástupníctva, feudálna pozemková držba) rus. hist.

temenos (kráľovský al. chrámový m. v starom Grécku) gréc. hist.

domínium (feudálne panstvo, statok, veľkostatok) lat. hist.

dominikál (šľachtický, vrchnostenský pozemok, do 1757 nepodliehajúci dani, panská pôda) lat. hist.

patrimónium (šľachtické pozemkové vlastníctvo, feudálny veľkostatok, panstvo) lat. hist.

donácia (panstvo, statok darovaný uhorským panovníkom šľachte) lat.

rustikál (pôda vo vlastníctve feudála, kt. mal za poplatok v držbe poddaný roľník, kt. na nej sídlil a obrábal ju) lat. hist.

alód

alódium (m. v plnom, t. j. nedelenom vlastníctve, najmä šľachtický, za feudalizmu) lat. hist. práv.

léno nem.

feudum lat. hist.

manstvo (pozemok, výsady, úrad, ktorý dáva, prepožičiava vlastník, feudál do doživotného al. dedičného užívania) nem.

benefícium (pozemok al. úrad udelený panovníkom za preukázané služby) lat.

feod nem.

feudum (benefícium s dôchodkami) hist.

pays d’etat /pejideta/ (léno vo franc. kráľovstve voľne pripútané k ústrednej kráľovskej vláde) franc. hist.

čiftlik (pozemok s právom dedičného vlastníctva v Osmanskej ríši, 18. st.) tur.

timara (malé pozemkové léno v Osmanskej ríši spojené s voj. povinnosťou) perz.-tur. hist.

džágir (léno, pozemkový funkčný údel v ind. mughalskej ríši) perz.

vilikácia (m. panovníka v okolí menej významných hradov) lat. hist.

paragium (pozemok poskytovaný ako odstupné neskôr narodeným šľachtickým synom, v stredoveku) lat. hist. porovnaj vlastníctvopozemok

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 12. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.