deň

deň 1 (časová jednotka 24 hodín)

jour-fixe /žúrfiks/ (pevne stanovený d. na prijímanie návštev v spoločenskom styku) franc.

ultimo (posledný d. v mesiaci, štvrťroku, polroku, roku) tal. peňaž.

Silvester (posledný d. v roku) vl. m.

férie (voľné dni, dni odpočinku) lat. kniž.

sabat hebr.

šábes (siedmy d. v týždni pripadajúci na sobotu, zasvätený pokoju a oddychu, žid. sviatok; sviatočný, voľný d.) hebr. hovor. pren. kniž. expr.

kalendy (prvý deň mesiaca v starom Ríme) lat.

nóny

nony (siedmy d. v marci, máji, júni, októbri, piaty v ostatných mesiacoch v starom Ríme) lat.

ídy (dni mesačného splnu, 13. al. 15. deň v mesiaci v starom Ríme) lat.

termín lat.

terminus (čas, doba, obdobie, lehota, d. na splnenie úlohy) lat. odb.

maturita (d. splatnosti, splatnosť) lat. ekon.

valuta (d. splatnosti, splatnosť pohľadávky, dlhu) tal. účt.

skadencia (d. splatnosti, splatnosť záväzku, dlhu) tal.

per diem (každý d., každodenne) lat. kniž.

pro die /pró dije/ (na d., denne) lat. kniž.

eodem (v ten istý d.) lat. práv.

à jour /ažúr/

ažúr (na určitý d., dátum, načas, dokončiť prácu, byť hotový) franc. kniž.

a dato [a. d.] (od uvedeného, príslušného dňa, dátumu, odo dňa) lat. kniž.

a die (od tohto dňa) lat.

carpe diem /kar-/ (využi deň, uži si život) lat. porovnaj obdobie

obchod

obchod 1 (kúpa a predaj tovaru)

trading /trej-/ (obchodný vzťah, najmä výmenný o., obchodovanie) angl. ekon.

deal /díl/

dealing /díl-/ (bankový al. burzový o., niektoré druhy; o. s tovarom všeobecne) angl.

džob

job /džob/ (výhodný o.) angl. obch. hovor. expr.

kšeft nem. hovor. pejor.

handel (o., najmä pokútny, nečestné konanie vôbec; obchodovanie zastar.) nem. hovor. pejor.

šmelina

šmelinárstvo (čierny, nedovolený o. s nedostatkovým tovarom) hebr.-nem. hovor. pejor.

veksláctvo (nezákonné obchodovanie, výmena, vymieňanie peňazí, tovaru a pod.) nem. hovor. pejor.

čachre (nečestný, nepoctivý, pokútny o.) hebr.-nem. pejor.

frajmark

frajmok (výmena, kupčenie) nem. zastar.

chrémastika (výmenné vzťahy, kt. účelom je dosiahnutie zisku a pre úžeru) gréc.

hauzírka (podomové obchodovanie) nem. zastar. slang.

bargain (nerovný o. s jedným poškodeným účastníkom, príležitostná výhodná kúpa) angl. obch.

business /biznis/

biznis (podnikanie vo väčšom rozsahu) angl.

showbiznis /šou/

šoubiznis angl. hovor.

šoubiz (o. v oblasti zábavy, so zábavnými predstaveniami) angl. slang.

sexbiznis (o. s pohlavným pudom, vzťahmi, službami) angl. hovor.

komisia (o., pri ktorom obstarávateľ, samostatný obchodník, koná vo vlastnom mene, ale na účet iného, príkazcu, sprostredkovanie) lat. obch.

doupson (o., pri kt. dvaja kupujúci ovládajú trh) lat.

duopol (o., pri kt. dvaja predávajúci ovládajú trh, napr. dvaja výrobcovia určitého tovaru) gréc.-lat.

burza (výmenný o., miesto predaja al. výmeny tovarov) lat.

stock exchange /stok ixčejndž/ (londýnska burza s cennými papiermi) angl.

steláž (termínový burzový o., pri kt. jedna zo strán má právo buď tovar, cenné papiere, odobrať al. dodať) franc. obch.

deport (termínový burzový o. na zníženie kurzu cenných papierov v budúcnosti) lat.

report (termínový burzový o. na zvýšenie kurzu cenných papierov v budúcnosti) lat.

špekulácia

špekulovanie (úsilie o zisk pomocou rýchlych obchodov založených na odhade) lat. ekon.

à la hausse /ala ós/ (burzová špekulácia na stúpanie cien, kurzov) franc. obch.

à la baisse /ala bes/ (burzová špekulácia na pokles cien, kurzov) franc. obch.

kontremina (špekulácia à la baisse vykonaná skupinou osôb) franc. obch.

arbitráž (špekulácia na porovnávanie cien a termínov tovarov, cenných papierov, devíz a pod.) franc. ekon.

ažiotáž (burzová špekulácia na vyvolanie dopytu po cenných papieroch a pod.) tal.-franc. peňaž.

corner /ko-/

korner (burzová špekulácia, skúpenie tovaru s úmyslom predávať ho neskôr za vyššiu cenu) angl.

barter angl. obch.

kompenzácia (výmenný o. bez použitia peňažnej hotovosti) lat. obch.

junktim (viazaný medzinárodný o., keď je vývoz jedného tovaru viazaný dohodou medzi štátmi na dovoz iného tovaru) lat. ekon.

switch /svič/ (výmenný o., pri kt. sa vymieňajú meny na základe nepriameho tovarového obchodu) angl. fin. obch.

offset

industrial-offset /-das-/ (kompenzácia veľkého objemu, najmä s voj. tovarom) angl. fin. obch.

swap /svop, svap/ (výmenný, pri kt. banka kupuje devízy za iné devízy a súčasne kúpené devízy predáva s odloženou dobou dodania) angl. fin.

hedge /hedž/

hedging /hedžing/

hedžing (o. na krytie rizika zmeny ceny) angl. ekon.

detail /-tajl/ (predaj v drobnom, v malom množstve priamym spotrebiteľom, maloobchod) franc. zastar.

retail /riteil/ (o., predaj v malom, maloobchod) angl. obch.

wholesale /houlseil/ (o., predaj vo veľkom, veľkoobchod) angl. obch.

marketing (obch. a výrobná metóda vychádzajúca z potrieb trhu, odbyt) angl. ekon. porovnaj predajkúpa

po

à (pri uvádzaní ceny za kus, meter a pod.) franc. à 10 Sk

meta-

met- gréc. v zlož. sl.

post- (nasledujúci po niečom) lat. v zlož. sl.

načas

à jour /ažúr/

ažúr (na určitý deň, dátum) franc. kniž. dokončiť prácu a. , byť hotový a.

účet

účet 2

konto tal. fin.

sporožíro (bežný ú. slúžiaci na bezhotovostné platby a sporenie) sl. + tal.

kontokorent (bežný ú. v banke so stanovenou výškou rámcového úveru) tal. obch.

subkonto (pomocný, vedľajš ú., podúčet) lat. + tal. fin.

nostro (ú. otváraný al. vedený bankou al. inou osobou pre druhú osobu na jej príkaz a riziko, napr. účet slov. banky vedený u zahraničnej banky) tal. obch.

loro (ú. otváraný al. vedený bankou al. inou osobou pre druhú osobu na jej príkaz a riziko, napr. u slov. banky vedený účet zahraničnej banky) tal. obch.

a conto /á kon-/ (na ú., ako preddavok a pod.) tal. obch.

à fond perdu /fon –dü/ (pohľadávka odpísaná na ú. strát) franc. účt.

a metà (na spoločný ú., príležitostné spojenie dvoch firiem s rovnakým dielom na zisku) tal. obch.

priamo

vis-à-vis /vizaví/ (naproti, zoči-voči) franc. hovor.

tête à tête /tetatet/ (medzi štyrmi očami, dôverne) franc. kniž. t. rozhovor

expressis verbis (výslovne, vyslovene, naplno, jednoznačne, jasne, dôrazne) lat. kniž. vyjadriť e. v.

rekta- (bezprostredne) lat. v zlož. sl.

direkt

akurát (práve, priam, presne) lat. hovor. porovnaj priamy 1priamy 2priamy 3

sladko

suave /-á-/ (jemne, ľúbezne) tal. hud.

dolce /dolče/ (ľúbezne, jemne, nežne) tal. hud.

dolcissimo /dolči-/ (veľmi nežne, ľúbezne) tal. hud. porovnaj sladký

vôľa

vôľa 1 (schopnosť rozhodovať sa; možnosť rozhodovať sa)

volencia lat. hovor.

-búlia gréc. v zlož. sl.

veleita (v. neschopná sily a činu) lat. kniž.

abúlia

dysbúlia (slabá v., nerozhodnosť, ľahostajnosť, chorobný nedostatok v.) gréc. lek.

hypobúlia (nedostatok pevnej v., porucha schopnosti konať cieľavedomo) gréc. lek.

benevolencia (dobrá v., láskavosť, povoľnosť, dobromyseľnosť, blahovoľnosť, blahovôľa, zhovievavosť) lat.

malevolencia (zlá v., zlomyseľnosť) lat. kniž. zried.

liberum arbitrium (slobodná v.) lat. filoz.

sponte sua

sua sponte /-á/ (z vlastnej v., dobrovoľne, sám od seba) lat. kniž.

konsenzus (zhoda v. zmluvných strán o všetkých al. aspoň podstatných náležitostiach zmluvy) lat. kniž.

deo volente (podľa božej vôle) lat.

nolens volens

volens nolens (proti v., chtiac-nechtiac, voľky-nevoľky) lat. kniž.

ľúbezne

suave /-á-/ (jemne, sladko) tal. hud.

amoroso /-ózo/ (nežne, láskyplne, milostne, ľúbostne) tal. hud.

amabile (milo, nežne) tal. hud.

affabile /afá-/ (milo, prívetivo, vľúdne) tal. hud.

dolce /dolče/ (sladko, jemne, nežne) tal. hud.

dolcissimo /dolči-/ (veľmi nežne, sladko) tal. hud. porovnaj jemne

jemne

delicato /-iká-/ tal. hud.

sensibile /-zí-/ (citlivo, precítene) tal. hud.

suave /-á-/ (ľúbezne, sladko) tal. hud.

teneramente (nežne) tal. hud.

pastoso /-tózo/ (pôvabne, mäkko) tal. hud.

grazioso /-ciózo/ (pôvabne, milo, spanilo, nežne) tal. hud.

delicioso /-čózo/ (rozkošne, lahodne) tal. hud.

dolce /dolče/ (sladko, ľúbezne, nežne) tal. hud.

dolcissimo /dolči-/ (veľmi nežne, sladko, ľúbezne) tal. hud.

amoroso /-ózo/ (nežne, ľúbezne, láskyplne, milostne, ľúbostne) tal. hud. porovnaj jemný

dobrovoľne