Výsledky vyhľadávania

horný

superior lat. odb.

ober- (vrchný) nem. v zlož. sl.

kraniálny (predný, lebečný) gréc. anat.

predstavený

prefekt (prednosta, riaditeľ správneho úradu v niektorých krajinách, napr. Francúzsko, Taliansko, Japonsko) lat.

protonár (p. v stredovekej kancelárii) gréc. + lat. hist.

ordinár (p. s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.

dekan (pomocník a poradca biskupa, p. v niektokých farnostiach cirk. správneho územia) lat. cirk.

prepošt (p. kapituly al. rehoľnej chórovej spoločnosti) lat.-nem. cirk.

superior (p. kláštora, rádu al. seminára) lat. cirk.

prior (p. kláštora, v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.

opát (prior v niektorých mužských katolíckych rádoch) gréc.-lat.

gvardián

kvardián (opát františkánov, kapucínov) tal.-nem. cirk.

generál (opát piaristov, jezuitov) lat. cirk.

abbé (opát v nem. prostredí) franc. cirk.

ingumen (p. kláštora vo východnej, pravoslávnej cirkvi) gréc.

archimandrita (p. kláštora v pravoslávnom kláštore) gréc. cirk.

kurátor (p. evanjelického výboru) lat. cirk.

oficiál (predstavený cirk. súdu poverený biskupom súdnymi právomocami) lat. cirk.

chsan (p. žid. náb. obce) hebr. porovnaj vedúci 2

vrchný

ober- nem. v zlož. sl.

akr-

akro- (vrcholný, najvyšší) gréc. v zlož. sl.

superior (horný) lat. odb.

superficiálny (povrchový) lat. odb.

ležiaci

ležiaci 1 (rozprestierajúci sa)

centrálny (l. v strede, stredný, stredový) lat.

intermediálny (vyskytujúci sa v strede) lat. odb.

paracentrálny

paracentrický

pericentrálny (l. blízko stredu, pri strede, stredový) gréc. + lat. odb.

mediánny (l. v strednej čiare, stredový) lat. anat.

mediálny (l. v strednej rovine, vnútorný, stredný, stredový) lat. anat.

excentrický (l. mimo stredu, nesústredný, výstredný) lat. tech.

extrafokálny (l. mimo ohniska, mimoohniskový) lat. odb.

anteriórny (l. vpredu, predný) lat. kniž. a odb.

posterior

posteriórny (l. vzadu, zadný) lat. kniž. a odb.

inferior

inferiórny (l. dole, nižšie, spodný) lat. kniž.

superior

superiórny (l. hore, navrchu) lat. odb.

akrálny (l. na vzdialenom okraji, vzdialený, vyčnievajúci) lat. lek. anat.

longitudálny (l. rovnobežne s osou, pozdĺžny) lat. odb.

transverzálny (l. priečne na os, priečny) lat. odb.

paralelný (l. rovnobežne, súbežne, súbežný) gréc.

sagitálny

ventrodorzálny (l. rovnobežne so strednou rovinou tela v predozadnom smere, predozadný) lat. anat.

ektopický (uložený, umiestnený zvonku, vysunutý) gréc. lek. e. orgán tela

situovaný (položený, umiestnený v priestore a čase) lat. kniž.

opát

opát gréc.-lat.

gvardián

kvardián (o. františkánov, kapucínov) tal.-nem. cirk.

generál (o. piaristov, jezuitov) lat. cirk.

abbé (o. v nem. prostredí) franc. cirk.

superior (predstavený kláštora, rádu al. seminára) lat. cirk.

ingumen (predstavený kláštora vo východnej, pravoslávnej cirkvi) gréc.

archimandrita (predstavený v pravoslávnom kláštore) gréc. cirk.

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)

logos gréc. kniž. a filoz.

logo-

-lóg gréc. v zlož. sl.

onomato- gréc. v zlož. sl.

lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.

synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.

homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.

antonymum gréc.

opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.

tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.

homofón

homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.

homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.

dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.

paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.

palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.

heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.

ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.

hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.

hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.

autosémantikum

autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.

synsémantikum

synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.

definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.

definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.

archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.

neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.

pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.

eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.

melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.

augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.

deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.

dialektizmus (nárečové s.) gréc.

regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.

okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.

kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.

disfemizmus

dysfemizmus

vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.

trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.

slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.

argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.

expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.

hypokoristikon

hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.

onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.

expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.

profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.

žurnalizmus franc.

publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.

prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.

solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.

fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.

idióm

idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.

klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.

klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.

parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.

poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.

radif

redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.

lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.

kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.

akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.

logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.

anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.

juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.

indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.

indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.

simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.

kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.

derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.

desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.

denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.

deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.

enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.

oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.

parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.

vokabulum

vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.

reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.

paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.

mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.

abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.

incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.

razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.

hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.

amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.

biblicizmus

biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.

tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.

responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.

europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.

jazykový prvok v inom jazyku

slavizmus (slovan.) lat.

slovakizmus (slov.) lat.

bohemizmus

bohemikum (čes.) lat.

moravizmus (moravský) vl. m.

polonizmus (poľ.) lat.

ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.

rusizmus (rus.) vl. m.

slovenizmus (slovinský) lat.

bulharizmus (bulh.) vl. m.

hungarizmus lat.

maďarizmus (maď.) vl. m.

rumunizmus (rum.) vl. m.

grécizmus (gréc.) vl. m.

latinizmus (lat.) vl. m.

hebreizmus

hebraizmus (hebr.) vl. m.

germanizmus

germanikum (nem.) lat.

romanizmus (románskych jazykov) lat.

italizmus

italianizmus

talianizmus (tal.) vl. m.

galicizmus (franc.) vl. m.

hispanizmus (špan.) lat.

lusitanizmus (port.) vl. m. lat.

anglicizmus (angl.) lat.

amerikanizmus (amer.) vl. m.

arabizmus (arab.) vl. m.

indianizmus (indián.) vl. m.

japonizmus (jap.) vl. m.

orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.

ad verbum

de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

zúčtovanie

storno (opravné z., zrušenie chybne zaúčtovanej položky) tal. účt.

skontrácia (z. a vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov medzi dvoma stranami) tal. účt.

kompenzácia lat.

offset (zánik pohľadávok vzájomným započítaním záväzkov) angl.

clearing /klí-/ (pravidelné bezhotovostné vyrovnávanie započítaním vzájomných pohľadávok a záväzkov) angl.

písmo

písmo 1 (sústava grafických znakov na zachytenie reči)

šrift nem. zastar.

kurzíva lat.

italika (tlačové ležaté vyznačovacie p., šikmé doprava) vl. m. polygr. zried.

latinka (moderná kurzíva bežne používaná v oblasti latinského písma) vl. m.

egyptienka (latinkové p. bez výrazného tieňovania a s pätkami) franc. polygr.

medieval (latinkové p. s naklonenou osou, zosilnenými oblými tvarmi) lat. polygr.

antikva lat. polygr.

romana (tlačové stojaté p.) angl. polygr. zried.

garamond (pätkové p.) vl. m. polygr.

rotunda (lomené zaoblené p.) lat. polygr.

skript (tlačové p. napodobňujúce ručné písanie al. kreslenie) lat. polygr.

font (sada písmen, grafických znakov zodpovedajúcich určitému typu p.) angl. výp. tech.

estrangelo (starobylé sýrske p.) semit.-gréc.

hieratické p. (staroegyptské kňažské p. vniknuté z hieroglyfov písané na papyrus) gréc.

démotické p. (staroegyptské ľudové p. vniknuté z hieroglyfov, 7. st. pr. n. l) gréc.

kapitála (starorím. p. tesané do kameňa, základ písmen latinky, veľkej abecedy) lat.

rustika (veľké, monumentálne starorím. a rané stredoveké p.) lat.-nem. hist.

tirónske noty (lat. starorím. skratkové p.) vl. m. hist.

švabach (lomené gotické p.) nem. vl. m. hist.

textúra (rukopisné lomené gotické p.) lat.

tabulatúra (stredoveké uzlové p.) lat. hist.

notula (stredoveké, málo dôkladné, povrchné p. používané v administratívnych písomnostiach, 13. – 15. st.) lat. hist.

bastarda (gotické p., najprv rukopisné, 14. – 18. st.) germ.-franc. polygr.

fraktúra (nem. renesačné p. vzniknuté z gotického p., s ostrými lomenými aj oblými ťahmi) lat. typ.

oblongáta (predĺžené p., 13. – 14. st.) lat.

ogam (kelt. p. v Írsku, Škótsku a Walese, od 4. st.) ír.

runy (starogerm. P. ryté do dreva al. kameňa) germ.

hlaholika

glagolica (najstaršie slovan. p. zostavené Konštantínom) slovan. hist.

cyrilika (slovan. p. vytvorené z gréc. veľkých písmen a hlaholiky, 9. st.) vl. m.

azbuka (slovan. p. používané najmä v Rusku) rus.

skoropis (rus. p. písané jednoduchšie, 15. st.) rus. lingv.

graždanka

gráždanka (rus. p. vzniknuté z cirk. cyriliky, 1798) rus.

kharóšthí (slabičné ind. p. do 4. st.) sanskrit

gurumukhí (slabičné ind. p. vytvorené v 16.st. pre pandžábčinu) sanskrit

dévanágarí (severoind. p. používané pre sanskrit a niektoré novodobé ind. jazyky, 8. st.) ind. lingv.

katakana (slabičné jap. p., 8. – 9. st.) jap.

hiragana (slabičné jap., 11. st.) jap.

kipu (uzlové indián., Južná Amerika do 16.st.) kečuánčina

hieroglyfy (nečitateľné, nerozlúštiteľné, nejasné p.) gréc. pren. expr.

perlička (menšie p. na písacom stroji) román. admin.

pazigrafia (medzinárodné znakové p. nevyžadujúce znalosť iného jazyka, napr. noty, arab. číslice) gréc. odb.

piktografia (obrázkové p. pomocou obrázkových, medzinárodne zrozumiteľných znakov znázorňujúcich informáciu) lat. + gréc. lingv.

stenografia (sústava p. na rýchle zapisovanie hovorenej reči, rýchlopis) gréc.

kaligrafia (ozdobné, úhľadné pravidelné p. vyžadujúce odborné znalosti a zručnosť, krasopis) gréc. typ.

steganografia (tajné p. vzniknuté pokrytím napísaného textu vrstvou vosku) gréc. dipl.

semeiografia (znakové p.) gréc.

Braillovo p. /brajovo/ (slepecké p., hmatom čitateľné body) vl. m.

stupeň veľkosti tlačového p.

diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.

perl (5 bodov) lat. polygr.

nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.

kolonel (7 bodov) nem. polygr.

petit (8 bodov) franc.

borgis (9 bodov) román. polygr.

garamond (10 bodov) vl. m. polygr.

cicero (12 bodov) lat. polygr.

tercia (16 bodov) lat. polygr.

parangón (18 bodov) gréc. polygr.

text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj abeceda

zlatokop

digger angl.

gambusino (z. v Lat. Amerike) špan.

vzbura

revolúcia (zásadná kvalitatívna zmena spoločenských a polit. vzťahoch, prevrat) lat.

konšpirácia (dohovor o opatreniach na utajenie zakázanej činnosti, sprisahanie) lat.

puč nem.

coup /kup/ angl.

coup d’Etat /kudeta/ (násilný štátny polit. prevrat vykonaný malou skupinou) franc. polit.

bunt nem. zastar.

revolta (odboj) franc. kniž.

komplot (dohovor o spoločnom spáchaní zlého činu al. o odpore, sprisahanie, vzbura) franc.

ilegalita lat.

disidencia

disent lat.

underground /andergaund/ (tajná, podzemná, nepovolená, zakázaná, protizákonná činnosť, odboj, buričstvo) angl.

rebélia (povstanie, odboj) lat. kniž.

sedícia lat. kniž.

insurekcia (odboj, ozbrojené povstanie) lať. zastar. kniž.

refrakterita (buričstvo, odbojnosť) franc. kniž.

jacquerie /žakeri/ (sedliacke protifeudálne povstanie, Francúzsko 1358) vl. m. hist.

intifáda (povstanie palestínskych Arabov na okupovaných územiach v Izraeli) arab. polit.

cuertelazo /kvartelaso/ (voj. v. v Lat. Amerike) špan.

titanizmus

titanstvo (nadľudský odboj, odbojnosť, bojovnosť, hrdinstvo) gréc.

hodpodárstvo

hodpodárstvo 3 (poľnohosp. podnik)

grunt (sedliacky majetok, statok, gazdovské pozemky, gazdovstvo) nem. hovor.

taňa (gazdovská usadlosť na samote) maď.

majer (veľkostatok na odľahlejšom mieste od obce) nem.

latifundium (veľké pozemky v súkromnom vlastníctve, statok, veľkostatok) lat.

agrokombinát (veľký poľnohosp. podnik s pridruženými odvetviami) gréc. + lat.

farma

agrofarma (väčší poľnohosp. súkromný podnik zaoberajúci sa živočíšnou výrobou, chovom jedného druhu zvierat; pôvodne väčšie hosp. v anglosaských krajinách) angl. hosp.

ranč (amer. dobytkárska farma) špan.-angl.

rancho /-čo/ (latinskoamer. dobytkárska farma) špan.

plantáž (poľnohosp. podnik na pestovanie úžitkových rastlín na veľkých plochách, najmä v trópoch) franc.

hacienda (poľnohosp. podnik v Južnej a Strednej Amerike a Španielsku) špan.

estancia (poľnohosp. podnik v Lat. Amerike) lat.-špan.

fazenda (poľnohosp. podnik v Brazílii, usadlosť) port.

sovchoz (štátny poľnohosp. podnik v bývalom ZSSR, štátny majetok) rus. skr.

kolchoz (poľnohosp. výrobné družstvo v bývalom ZSSR) rus.

artel (jedna z foriem družstva v bývalom ZSSR) tal.-rus.

kibuc (družstvo v Izraeli, poľnohosp. veľkopodnik) hebr. porovnaj pozemok

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 28. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.