horný

superior lat. odb.

ober- (vrchný) nem. v zlož. sl.

kraniálny (predný, lebečný) gréc. anat.

zakončenie

perfekcia lat. kniž.

ultimo (ukončenie) tal. zried.

fine (koniec, záver) tal.

finále (záverečná scéna div. hry) tal.

katastrofa (záverečná časť div. hry, konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.

likvidácia (zaniknutie, zastavenie, ukončenie činnosti, napr. podniku) lat.

enteroceptor gréc. + lat. lek.

interoceptor

interoreceptor (zmyslové nervové z. prijímajúce podnety zvnútra tela) lat. fyziol.

exteroceptor

eteroreceptor (zmyslové nervové z. prijímajúce podnety zvonku) lat. fyziol.

telereceptor (zmyslové nervové z. prijímajúce podnety z diaľky) gréc. + lat. fyziol.

coccyx /kokk-/ (z. chrbtice, kostrč) gréc. lek.

serif (priečne z. ťahu písmena, pätka písma) gréc.-angl. polygr.

cimburie (horný okraj hradieb, múrov a veží so zubami, výhľadmi a krytmi) nem. archit.

machikula

machicoulis /mašikuli/ (ukončenie múrov hradieb stredovekých pevností) franc.

pyramidión (z. obelisku v tvare ihlana, spravidla pozlátené; z. pyramídy, hrobky egypt. kráľov) gréc. archit.

pinakel (z. veže v podobe malého ozdobného končistého stĺpika, najmä v gotike) lat. archit.

lýza (antický rímsový ukončujúci článok) gréc. archit.

akrotéria

akroterion (antický, renesančný a klasicistický ukončujúci prvok na rohoch a štítoch stavieb vo forme vejárovitej rastliny al. s postavou človeka, zvieraťa) gréc. archit.

kychta (valcové z., ústie, horný otvor šachty vysokej pece, sadzobňa) nem. hut. slang. zastar.

terminácia (z. reakčného reťazca pri reťazovej reakcii) lat. fyz.

manžeta (vyznačené al. ohrnuté z. rukáva na dolnom konci) franc.

pat (nerozhodné z. šach. hry remízou, keď sa nedá ťahať kráľom) tal. šach.

mat arab.

šachmat

šach mat (víťazné z. šach. hry, porážka súpera) perz. šach.

mansúba (obsahovo hodnotné z. šach. hry) arab. šach. porovnaj záver 1koniec 1

vrchný

ober- nem. v zlož. sl.

akr-

akro- (vrcholný, najvyšší) gréc. v zlož. sl.

superior (horný) lat. odb.

superficiálny (povrchový) lat. odb.

hlavový

cefalický (h. al. lebečný) gréc. lek.

kraniálny (horný, predný, lebečný) gréc. anat.

lebečný

kranio- gréc. lek. v zlož. sl.

cefalický (hlavový) gréc. lek.

kraniálny (hlavový, horný, predný) gréc. anat.

predný

predný 1 (nachádzajúci sa vpredu)

pro- lat. v zlož. sl.

ventrálny lat.

frontálny (čelný) lat.

kraniálny (hlavový, lebečný, horný) gréc. anat.

averzný (lícny) lat. odb.

sadzobňa

kychta (valcové zakončenie, horný otvor šachty vysokej pece) nem. hut. slang. zastar.

tričko

tričko franc.

triko

trikot (priliehavé pletené šport. oblečenie na hornej časti tela) franc.

top (vrchný horný úbor obliekaný na tielko a pod.) angl.

skampolo (vrchný pletinový šport. úbor) tal. text.

rolák (t. s vysokým vyhrnutým golierom) nem. hovor.

vežička

belaria (vyhliadková v. na dome) tal. archit.

bartizan (vysunutá strážna v. na rohu budovy) angl. archit.

sanktusník (štíhla, najmä drevená v. na hrebeni kostolnej strechy) lat. archit.

spinelet (štíhla drevená v. na hrebeni strechy) lat. archit.

fiála (gotická v. ukončujúca oporné piliere, štíty nad oknami a portálmi, štíhly končistý ozdobný ihlan) gréc. archit.

pinakel (zakončenie veže v podobe malého ozdobného končistého stĺpika, najmä v gotike) lat. archit.

cimburie (horný okraj hradieb, múrov a veží so zubami, výhľadmi a krytmi) nem. archit. porovnaj veža 1

okraj

okraj 1 (miesto na začiatku al. na konci)

limbus (lem, vyvýšený val, napr. rohovky, bubienka a pod.) lat. anat.

mantinel (zvýšený o. hracej plochy, ihriska) tal.

šos (cíp mužského kabáta dole v mieste rozstrihnutia) nem. hovor.

bort (o. al. bok lode od vrchu po vodorysku) nem. lod.

cimburie (horný o. hradieb, múrov a veží so zubami, výhľadmi a krytmi) nem. archit.

periféria (okrajová, vedľajšia oblasť, miesto; o. mesta, predmestie) gréc.

eastend /íst-/ (robotnícke predmestie vo východnej časti angl. miest) angl.

westend (boháčske predmestie v západnej časti angl. miest) angl.

akr-

akro- (na kraji) gréc. v zlož. sl.

ústie

delta (rozvetvené ú. rieky do jazera al. mora, rozvetvenie rieky pred ústím) gréc.

estuár (lievikovité ú. rieky, najmä do mora) lat. geogr.

liman (rozšírené ú. do mora vzduté kosou al. valom) gréc.-rus. geogr.

guba (ú. sibírskych riek do mora zabiehajúce hlboko do pevniny) rus. geogr.

kráter (otvor, vyústenie, ú. dráhy lávy, priehlbina na vrchole sopky) gréc. geol.

maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.

istmus (úzke spojenie) gréc. lek.

kychta (valcové zakončenie, horný otvor šachty vysokej pece, sadzobňa) nem. hut. slang. zastar. porovnaj vyústenie

Výsledky vyhľadávania