mravný

morálny lat.

etický (mravoučný) gréc.

asketický (mravne prísny, odriekavý od životného pohodlia a radostí, striedmy, zdržanlivý) gréc.

úpadok

regres

regresia lat. kniž.

dekadencia (ú., najmä kultúrny, lit., spoločenský, mravný, upadanie) lat.

marazmus (telesný a duševný ú. spôsobený vekom, oslabnutie starobou al. pre chorobu, úplná vysilenosť, schátranosť, spustnutosť lek.; mravný, morálny ú. pren.) gréc.

degenerácia (strata al. zoslabenie funkcií, schopností, výkonnosti, vývojový ú.) lat. biol.

degenerácia (odchýlka od normálneho priebehu al. vývinu, k horšiemu výkonu, zhoršenie, zmenšenie, úbytok síl a schopností) lat. lek. aj pren.

degradácia (zníženie, zbavenie hodnoty, postavenia, pokles, znehodnotenie, zosadenie) lat.

demoralizácia (mravný rozklad, rozvrat) lat.-franc.

depravácia (porucha osobnosti, strata ľudských citov, návykov a hodnôt, spustnutosť, zvrátenosť, zvrhlosť) lat. lek.

bankrot tal.-nem.

krach nem. hovor.

krida (hosp., obchod., fin. a pod. ú., neschopnosť podniku plniť záväzky, platiť) lat.-nem. práv.

konkurz (súdne konanie spočívajúce vo vyrovnaní záväzkov dlžníka speňažením jeho majetku v dôsledku jeho platobnej neschopnosti, úpadku) lat.

involúcia (zanikanie, obmedzovanie, upadanie) lat.

deruta (pokles, klesnutie) franc.

bezúhonný

apolinský

apollinský (mravne čistý, cudný) gréc. kniž.

platonický (bez zmyselnosti, pohlavnosti, vysnívaný, nenaplnený) gréc. vl. m. pozri láska

etický gréc.

morálny (mravný) lat.

castis omnia casta /kas- kas-/ (čistému je všetko čisté) lat.

charakternosť

charakternosť gréc.

étos

etos (mravný základ) gréc. kniž.

rozklad

rozklad 3 (strata, zbavenie priaznivého stavu, úpadok, zánik)

deštrukcia (rozvrat, skaza, zničenie, rozborenie, rozpad) lat.

demoralizácia (mravný r., rozvrat, úpadok) lat.-franc.

dezintegrácia (strata, zbavenie jednoty, rozpad) franc. + lat.

dezorganizácia (nedostatok poriadku, neporiadok, zmätok, rozpad, rozvrat) franc. + gréc.

anómia (r. a zrútenie sociálneho poriadku, sústavy hodnôt spoločnosti al. skupiny) gréc. sociol. porovnaj úpadok

podstata

fundament (základ, jadro, východisko, podklad) lat. kniž.

báza gréc. kniž. a odb.

platforma (východisko, základ, podklad) franc.

grunt (základ, jadro) nem. hovor.

substancia (základ vecí a javov) lat. filoz. al. kniž.

kvintesencia lat.

meritum (jadro veci) lat. kniž.

quinta essentia /kvi- -ncia/ (podstatné, základné piate súcno, kt. je mimo viditeľný svet; jadro veci) lat. filoz.

princíp (východisko odvodzovania, základný predpoklad, základ) lat. kniž. a odb.

natura rerum (prirozedná p. vecí, sveta) lat. kniž.

causa /kauza/

kauza (príčina, dôvod, podnet, základ) lat.

mente causae /kauzé/ (p. sporu) práv. a kniž.

substrát (základ, podklad jednoty a rovnorodosti rôznych javov) lat. kniž. a odb.

matéria (hmotná p.) lat.

sukus lat.

suma (jadro) lat. zried. kniž.

esencia (jadro veci, podstatné určenie) lat. kniž. filoz.

centrum (jadro, ťažisko veci, problému a pod.) lat.

punctum saliens /-nktum/ (jadro veci, hlavná, rozhodujúca vec) lat. kniž.

identita (konrétna nezameniteľná p., kt. sa od seba odlišujú jednotlivci al. spoločenstvá) lat. psych. filoz.

entita (súcno, súcnosť, p. veci) lat. filoz.

charakter (ráz) gréc.

étos

etos (mravný základ, charakter, charakternosť) gréc. kniž.

eidos (všeobecná a nutná p. veci odvodená z javu) gréc. filoz.

nervus rerum (základ vecí, hlavná vec, jadro veci, pohnútka, najmä peniaze) lat. kniž.

arché (pralátka vo filozofii milétskej školy, počiatok, pôvod) gréc. filoz.

noumenon (p. veci, jav poznateľný len rozumom, Platón, vec o sebe, Kant) gréc. filoz.

hypostáza (základ, Plotin) gréc. filoz.

logos (zákon všetkého diania, nutnosti, základ sveta, Herakleitos) gréc. filoz.

ens (jednotlivá vec, súcno, bytie) lat. filoz.

prakriti (materiálny základ, prvopríčina sveta objektov, hmotná príroda v staroind. hinduistickom myslení) sanskrit filoz.

brahma

bráhma (zákon, božský princíp vesmíru, sveta, bytia, najvyššie bytie) sanskrit náb.

jang (kladný, mužský, jasný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.

jin (záporný, ženský, temný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.

élan vital (nehmotná tvorivá p. života, H. Bergson) franc. filoz.

in nuce /nú-/ (v p., v jadre) lat. kniž.

in merito (v p., vo veci samej, v jadre veci) lat. kniž.

rozkladať

rozkladať 2 (zbavovať priaznivého stavu, spôsobovať úpadok, zánik)

dezorganizovať (rozrušovať al. porušovať poriadok, rozvracať) franc. + gréc.

destabilizovať (narúšať stálosť, ustálenosť, pevnosť, rovnováhu) lat.

demoralizovať (spôsobovať mravný úpadok, kaziť, rozvracať) lat.-franc.

deštruovať (ničiť, rozvracať, boriť) lat.

postoj

postoj 1 (stanovisko, vzťah, pomer)

atitúda (vzťah, názor) franc. sociol.

habitus (mravný p. založený na dispozícii) lat. cirk.

racionalizmus

racionalita

racionálnosť (rozumový p. k životu) lat.

emocionalita (p. hovoriaceho vyjadrený jaz. prostriedkami) lat. lingv.

optimizmus (p. k životu zdôrazňujúci klady života a veriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.

pesimizmus (p. k životu zdôrazňujúci zápory života a neveriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.

skepsa

skepticizmus (pochybovačný p., pochybovanie, pôvodne o možnosti poznania, nedôvera, nedôverčivosť) gréc.

neutralita

neutrálnosť (nestranný, nezaujatý p., nestrannosť, nezaujatosť) lat.

pasivita

pasívnosť (p. nezáujmu k svetu a životu, trpná poddajnosť, ľahostajnosť; trpnosť, nečinnosť) lat.

diletantstvo

diletantizmus (neodborný prístup, povrchná znalosť odboru, neodbornosť) lat. aj pejor.

sympatia (priaznivý p., pomer k niekomu al. niečomu, kladný citový vzťah, náklonnosť, priazeň) gréc.

negativizmus (sústavne záporný p.) lat.

antipatia (záporný citový p., nevôľa, nechuť, odpor) gréc.

radikalizmus (rázny, rozhodný p. uprednostňujúci rýchle a zásadné zmeny a riešenia) lat.

averzia (záporný citový p., silná nechuť, odpor) lat.

animozita (silne záporný citový p., zaujatosť, nevôľa, podráždenosť, nechuť, odpor) lat. kniž.

resentiment (záporný citový p. prejavujúci sa pocitom krivdy a hnevom, nenávisťou, pomstychtivosťou) lat. psych. porovnaj odpor 1

eurooptimizmus (kladný p. k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.

euroskepticizmus (záporný, odmietavý, pochybovačný p. k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.

fundamentalizmus (mimopriadne neústupný, nezmieriteľný p. voči iným názorom) lat.

paternalizmus (ochranársky p. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.

protekcionizmus (polit. p. zameraný na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.

separatizmus (polit. p. presadzujúci územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.

izolacionizmus (polit. p. presadzujúci neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierený proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.

historizmus (prístup k skutočnosti ako podstatnej premennej vyvíjajúcej sa v čase) gréc. filoz. porovnaj vzťahstanoviskohľadisko 1

kaziť

kaziť 2 (robiť mravne horším)

humpľovať (trápiť, ničiť, nivočiť) nem. expr.

demoralizovať (spôsobovať mravný úpadok, rozkladať, rozvracať) lat.-franc.

korumpovať (mravne k., podplácaním, dávať úplatky, podplácať) lat.

rozložiť

rozložiť 2 (zbaviť priaznivého stavu, spôsobiť úpadok, zánik)

dezorganizovať (rozrušiť al. porušiť poriadok, rozvrátiť) franc. + gréc.

destabilizovať (narušiť stálosť, ustálenosť, pevnosť, rovnováhu) lat.

demoralizovať (spôsobiť mravný úpadok, skaziť, pokaziť, rozvrátiť) lat.-franc.

spôsobovať

demoralizovať (s. mravný úpadok, kaziť, rozkladať, rozvracať) lat.-franc.

stresovať (s., vyvolávať nadmerné napätie organizmu, nadmerne zaťažovať organizmus) angl. lek.

panikáriť

panikárčiť (vyvolávať, šíriť masový zmätok, zdesenie, strach) gréc.-franc.

Výsledky vyhľadávania