pozdrav

aklamácia (hromadné hlasné pozdravovanie, vítanie, volanie na p.) lat.

ahoj (p., najmä mladých ľudí) angl.

servus lat. hovor.

sevas (dôverný p. medzi priateľmi) lat. subšt.

čao

čau tal. hovor.

čaute (priateľský p. mladých ľudí) tal. subšt.

au revoir /o revuár/ franc.

a rivederci /-či/ (do videnia, dovidenia) tal.

vale (p. na rozlúčku, zbohom, maj sa dobre) lat. zastar. dať niekomu v.

addio tal.

adieu /adiö/

adié franc.

adiós špan.

good-bye /gudbaj/

bye /baj/

bye-bye /baj/

baj-baj (zbohom) angl.

aeternum vale /éter-/ (večné zbohom, naveky zbohom) lat.

supremum vale (posledné zbohom) lat.

skol (p. medzi lyžiarmi) švéd.

salut (voj. p. šabľou al. streľbou) lat.

ave! (buď pozdravený, buď zdravý) lat.

salve! (buď pozdravený) lat. kniž.

ave, Ceasar, morituri te salutant /cézar -túri té -lú-/ (p. gladiátorov pri vstupe do arény, buď pozdravený, Caesar, na smrť idúci ťa pozdravujú) lat.

ave, Mária (buď pozdravená, Mária, zdrava’s, Mária) lat. náb.

pax vobiscum /vóbiskum/ (starý kresťanský p., mier s vami, pokoj vám) lat. kniž.

Dominus vobiscum /vóbiskum/ (starý kresťanský p., pán s vami) lat. cirk.

salam alejkum (islamský p., pokoj vám) arab. porovnaj poklona 1

pás

pás 2 (dlhá úzka plocha)

štráf (pruh) nem. hovor.

tál

táľ (p. poľa a pod.) nem. hovor.

koridor (p. územia vyčlenený na území cudzieho štátu) tal.

kordón (p. územia na ochranu proti niečomu, ochranné územie, pásmo) franc.

zóna (oblasť, územie, pásmo) gréc. kniž. a odb.

sierra /sje-/ (horské pásmo, pohorie) špan.

ekoton (prechodné pásmo medzi dvoma spoločenstvami, hraničná časť, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.

front (predné bojové pásmo, predná strana vojska obrátená smerom k nepriateľovi) lat. voj.

banket (nespevnený p. pri ceste, železničnej trati, krajnica) tal. stav.

lido (piesočný pruh vyčnievajúci pri pobreží nad vodnú hladinu) tal. geog.

istmus (p. pevniny spájajúci polostrov s pevninou, šija) gréc. geogr.

zodiak (p. oblohy pozdĺž zdanlivej dráhy Slnka rozdelený na 12 súhvezdí, zvieratník, zverokruh) gréc. astron.

rímsa (architektonický vodorovný článok vystupujúci z plochy múru na priečelí al. vnútri stavby) lat.-nem.

taenia /té-/ (starogréc. priebežný vodorovný pásik zakončujúci dórsky architráv, hlavný vodorovný trám) gréc. lat.

lizéna (murovaný al. v omietke urobený zvislý plochý p., členiaci múr bez pätky a hlavice) franc.-nem. stav.

vlys (ozdobný vodorovný pruh na stene stavby) franc.-nem. archit.

zooforos

zoforos (vlys so zvieracími motívmi, pôvodne starogréc.) gréc. archit. porovnaj oblasť 1

vrstva

vrstva 2 (skupina ľudí)

pozícia lat.

status (postavenie v spoločnosti, spoločenský stav, úloha) lat. sociol.

kasta (uzavretá, výsadná spoločenská v.) špan.

elita (skupina ľudí s vedúcim postavením v spoločnosti al. jej zložkách) franc. sociol.

nobilita (výsadná, popredná, bohatá, vyššia v.) lat. kniž.

oligarchia (malá vládnuca skupina niekoľkých osôb) gréc. polit.

plutokracia (bohatá vládnuca v.) gréc.

aristokracia (spoločenská v., jej časť požívajúca výsady, výhody) gréc.

patriciát (najmajetnejšia v. mešťanov) lat. hist.

buržoázia (bohatá al. vládnuca spoločenská v.; bohaté mestské obyvateľstvo za feudalizmu) franc.

establishment /-išm/ (najvyššia vládnuca v., skupina vplyvných osôb, vládnuce kruhy, vedúce osobnosti verejného života) angl. polit. publ. i pejor.

high society /haj sosajeti/ (vznešená, vyberaná, vyššia spoločnosť) angl. publ.

loby

lobby

lobi (skupina vplyvných osôb presadzujúca svoje záujmy) angl.

administratíva lat.

byrokracia (vrstva profesionálne pracujúca v správe a riadení v politike a ekonomike, úradnícky aparát, úradníctvo) franc. + gréc.

luza (deklasovaná spoločenská v., zberba) nem. pejor.

plebs (v. jednoduchých chudobných občanov, prostý ľud, chudoba) lat. aj pejor.

proletariát (najchudobnejšia v. chudákov, bedárov, chudoba; revolučná robotnícka v., v. námedzne pracujúcich marx.) lat.

lumpenproletariát (nízka spoločenská v., kt. sa neživí prácou, tuláci, žobráci, spodina spoločnosti) nem. + lat.

hippies /-pis/ (spoločenská v. stúpenecov únikového protestného hnutia západnej, najmä amer. mládeže 2. polovice 60. rokov vyznačujúceho sa výstredným oblečením, správaním, prípadne používaním drog) angl. slang.

yuppies /jupís/ (spoločenská v., mladí cieľavedomí muži usilujúci sa o kariéru al. bohatí z obchodovania) angl.

théti /té-/ (najnižia občianska v. v starovekých Aténach) gréc.

patriciát (v. urodzených plnoprávnych občanov v starom Ríme) lat. hist.

nobilita (výsadná v. v starom Ríme) lat.

equites /ekvi-/ (druhý najmocnejší stav v starom Ríme, jazdci) lat.

plebs (v. slobodných občanov bez polit. vplyvu v starom Ríme) lat.

šľachta (vládnuca v. vo feudálnej spoločnosti) nem.

aristokracia (šľachta, najmä veľkí vlastníci pôdy) gréc. hist.

džentry

gentry /džen-/ (uhor., angl. nižšia šľachta, najmä vidiecka, zemianstvo) angl.

nobilita (popredná šľachta, bohatá spoločenská v.) lat. kniž.

opričnina (služobná šľachta cára Ivana Hrozného vykonávajúca osobnú stráž) rus. hist.

vlasteli (šľachta v stredovekom Chorvátsku, Bosne a Srbsku) srb.chorv.

burakumin

eta (postihovaná v. v stredovekom Japonsku odvodzujúca svoj pôvod od stredovekej kasty nečistých) jap.

hinin (najnižšia vrstva v stredovekom Japonsku) jap.

heimin (vrstva v stredovekom Japonsku, roľníci, umelci, obchodníci) jap.

kozáci (voj. v. v južných oblastiach Ruska, od 14.st.) tur.-rus.

mameluci (vládnuca voj. v. v Egypte, Sýrii a Mezopotámii, 1250 – 1517) arab. hist.

varna sanskrt

kasta (uzatvorená skupina ľudí vykonávajúcich dedičné povolania, najmä v Indii) špan.

páriovia (najnižšia bezprávna spoločenská trieda, kasta v Indii a Barme, nedotknuteľní) tamil.

šúdrovia (najnižšia kasta v Indii, roľníci, bezzemkovia, remeselníci) sanskrit

kšatrijovia (druhá kasta v Indii, vládci a bojovníci) sanskrt

váišjovia (tretia kasta v Indii) sanskrt

bráhmani (najvyššia kasta v Indii) sanskrit

obydlie

kvartieľ nem. zastar. al. expr.

kvartír (byt) nem. slang.

privát (súkromný byt) lat. hovor.

garsónka franc.

garsoniéra (malý byt tvorený jednou samostatnou obytnou miestnosťou s príslušenstvom) franc. zastar.

penthouse /penthaus/ (byt na strešnej terase, najmä mrakodrapu) angl.

činžiak (nájomný, najmä obytný dom) nem. hovor.

habitácia (miesto na ubytovanie, izba) lat. zastar.

rezidencia (prepychové o.) lat. pren.

barak (jednoduchá, najmä drevená stavba určená na spoločné ubytovanie) špan.-franc.

ubikácia (stavba na spoločné, hromadné ubytovanie, ubytovňa) lat.-tal.

zemľanka (úkryt, príbytok vybudovaný v zemi) rus.

ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj.

pauperia (o. chudboby v starom Ríme) lat. hist.

internát lat.

intrák (stavba na ubytovanie, stravovanie, prípadne výchovu žiakov, študentov al. učňov) lat. slang.

kasárne

kasáreň (stavba na ubytovanie vojakov) franc.-nem.

kláštor lat.-nem.

münster nem. archit.

skit (spoločné o. rehoľníkov, sídlo rehoľného spoločenstva) gréc. zastar.

theokoleion /te-/ (starogréc. o. kňazov) gréc.

ášram (o. hinduistického kajúcnika, pustovňa) sanskrit náb.

bétyl (príbytok al. vtelenie boha v podobe vztýčeného kameňa) hebr.

čum (prenosné o. ázijských kočovných kmeňov) mongol.

iglu (eskimácke o. vybudované zo snehových kvádrov) eskim.

vigvam (o. v tvare polgule, pôvodne u severoamer. Indiánov) indián.-angl.

terpa (zvýšené o. na ochranu proti záplavám pri Severnom mori) hol. porovnaj stavba 1

kvapka

guttae /-té/ (kvapky) lat. farm.

granália (stuhnutá k. zlata používaná na vyvažovanie) lat.

stena

stena 1 (zvislá časť stavby ohraničujúca priestor, múr; čo sa podobá na stenu)

fasáda tal.-franc.

front (vonkajšia s. budovy, predná strana, priečelie) lat. stav.

atika (nízka s. nad hlavnou rímsou priečelia budovy) gréc. archit.

parapet (s. od dlážky po spodný okraj okna, podokenná výmurovka) tal. stav.

palisáda (obranné opevnenie, val, ohrada, hradba z kolov zarazených tesne vedľa seba do zeme al. na vrchol opevnenia) franc.

eskarpa (vonkajšia s. opevnenia tvoriaca zároveň svah, šikmú plochu hradnej priekopy) tal.-franc.

kolumbárium (s. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.

intae /-té/ (predĺžená bočná s. starogréc. chrámu zakončená zosilneným čelom, tvoriaca predsieň otvorenú stĺpmi) lat. archit.

paraván tal.-franc.

plenta nem.

španielska s.

(ľahká prenosná s. zakrývajúca menší priestor, zástena) vl. m.

treláž (s. z latiek, mriežka z úzkych, cez seba kladených latiek v záhrade a pod.) franc.

ikonostas (s. s obrazmi svätých v pravoslávnom chráme oddeľujúca oltárnu časť od chrámovej lode) gréc. cirk.

šódži (vonkajšia odsunovateľná priesvitná s. v jap. dome) jap.

fusunami (deliaca papierová nepriesvitná s. v jap. miestnosti) jap. porovnaj múr

zhnusenie, zhnusenosť

taedium vitae /té- víté/ (pocit zhnusenosti, znechutenia zo života, nechuti do života) lat. lek. psych. porovnaj znechutenie

pocit

pocit 1 (zmyslový al. citový zážitok al. stav)

senzus lat.

psychroalgia (p. chladu a bolesti) gréc. lek.

fosfén (svetelmý vnem vyvolaný mechanickým al. elektrickým podnetom) gréc. lek.

déj¸ vu /deža vi/

déj¸ vécu /deža veki/ (p., že človek už niekedy predtým niečo videl al. prežil, klamný zmyslový dojem, vidina, mam, klam) franc. psych.

nauzea (p. nevoľnosti spravidla predchádzajúci vracanie, nutkanie k vracaniu) gréc.-lat. lek.

libido (príjemný p. sprevádzajúci pohlavné vzrušenie) lat. lek. biol.

inštinkt (mimovoľný p., predvídanie, vnuknutie, tušenie) lat.

emócia (prežívanie skutočnosti, vzťahu ako príjemného al. nepríjemného, silný cit, pohnutie mysle, vzrušenie) lat. psych.

eufória (p. uvoľnenia, radosti, zadosťučinenia, dobrej nálady, zdravia, pohody, spokojnosti, povznesenosti, sily, šťastia, príjemný stav telesnej a duševnej pohody) gréc. lek. psych.

hedónia (príjemný p. spokojnosti) gréc.

katarzia (povznášajúci, uvoľňujúci p. očisťujúci od nežiadúceho, zlého, vyvolaný umeleckým dielom) gréc. lit.

opresia (p. stiesnenosti, stiesnenosť) lat. lek. zried.

tenzia (citové napätie, úzkosť) lat. psych.

deprivácia (dlhodobý citový stav spojený s nemožnosťou uspokojovania základných telesných a duševných potrieb) lat. psych.

komplex lat. hovor.

mindrák (p. menejcennosti) nem. hovor. expr.

skoptofóbia (strach zo zosmiešnenia, hanby, spojený s p. menejcennosti) gréc. lek.

resentiment (p. krivdy s hnevom, nenávisťou, pomstychtivosťou, záporný citový postoj) lat. psych.

taedium vitae /té- víté/ (p. zhnusenosti, znechutenia zo života, nechuti do života) lat. lek. psych.

depresia lat. lek. psych.

depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, p. menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.

melanchólia gréc. lek.

melancholickosť (duševný stav prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou, smútkom, clivota, ťažkomyseľnosť, trudomyseľnosť) gréc.

nostalgia (nadmerná citlivosť, túžba po niečom známom a príjemnom, ale vzdialenom, napr. po prostredí, ľuďoch) gréc. kniž. a odb.

spleen /splín/

splín (skľúčenosť spojená s nudou, omrzenosťou, p. zunovania, clivota) gréc.-angl.

chandra (p. omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti v rus. prostredí) gréc.-rus.

dystýmia

tymopatia (duševné rozladenie, trudomyseľnosť, úzkosť) gréc. lek.

anxieta (úzkosť bez konkrétnej príčiny, podoby, neurčité tiesnivé napätie) lat. lek. psych.

dysfória (citový stav úzkosti, nepokoja, podráždenia, napätia, rozladenosti) gréc. psych.

frustrácia (citový stav vyvolaný neuspokojením telesnej al. duševnej potreby al. znemožnením činnosti na dosiahnutie cieľa) lat.

tréma (napätie, neistota, strach, nervozita pred vystúpením na verejnosti, skúškou a pod.) lat.-tal.

extáza (citový stav spojený s nevnímaním okolia a útlmom poznávacích funkcií) gréc. psych.

démonománia (p. posadnutosti zlým duchom) gréc. lek. porovnaj priazeňodpor 1napätie 1vnem

rozladenie, rozladenosť

dystýmia

tymopatia (duševné r., trudomyseľnosť, úzkosť) gréc. lek.

dysfória (stav r., úzkosti, nepokoja, podráždenia, napätia) gréc. psych.

taedium vitae /té- víté/ (pocit zhnusenosti, znechutenia zo života, nechuti do života) lat. lek. psych.

omša

omša lat.

missa (náb. obrad v katolíckej cirkvi) lat. cirk.

liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk.

vigília (katolícka pobožnosť pred sviatkami al. pred pohrebom) lat. cirk.

rekviem

requiem (zádušná o. za mŕtveho) lat. cirk.

nešpor

nešpory (popoludňajšia o., predvečerná, najmä nedeľná pobožnosť) lat. cirk.

primície (prvá o. slúžená kňazom po vysvätení) lat. cirk.

roráty (ranná adventná o.) lat. cirk.

missa solemnis (slávnostná o.) lat. cirk.

tedeum

Tedeum

Te Deum (ďakovná o. al. chválospev) lat. cirk.

odpor

odpor 1 (záporný citový postoj, nechuť)

repugnácia (nenávisť, neznášanlivosť) lat. lek.

antipatia (záporný citový postoj, nevôľa, nechuť) gréc.

averzia (záporný citový postoj, silná nechuť) lat.

animozita (silne záporný citový postoj, zaujatosť, nevôľa, podráždenosť, nechuť) lat. kniž.

apatia

letargia (nechuť, nevšímavosť voči okoliu, otupenosť, necitlivosť, ľahostajnosť) gréc.

antagonizmus (nezmieriteľný o., nepriateľstvo) gréc. kniž.

ódium (nenávisť, opovrhnutie, nechuť) lat. kniž.

fóbia gréc.

-phobia /fó-/

-fóbia (chorobný o., nenávisť k predmetu, osobe) gréc. v zlož. sl.

miso- /mizo/

mizo- (nenávisť, nepriateľstvo) gréc. v zlož. sl.

mizantropia (nenávisť, neláska voči ľuďom) gréc.

mizogýnia (nenávisť k ženám) gréc. odb.

mizandria (nenávisť k mužom) gréc. kniž. odb.

mizopédia (nenávisť k vlastným deťom) gréc. lek.

chandra (pocit omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti, v ruskom prostredí) gréc.-rus.

idiosynkrázia (neprekonateľný pudový o. k rôznym vnemom, najmä dotykom, zvukom, vôňam) gréc. psych.

koprofóbia (strach, o. voči vlastným výkalom) gréc. lek.

taedium vitae /té- víté/ (pocit znusenosti, znechutenia zo života, nechuť do života) lat. lek. psych.

mizogamia (o. k manželstvu, uzavretiu manželstva) gréc.

antifeminizmus (o. voči ženám a ich uplatneniu vo verejnom živote) gréc. + lat.

anorexia gréc. lek.

dyzorexia gréc. lek.

inapetencia (strata chuti do jedla, nechuť do jedla, nechutenstvo) lat. lek.

melofóbia (chorobný o. k hudbe) gréc. lek.

bibliofóbia (chorobný o. voči knihám) gréc.

xenofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči cudzincom, všetkému cudziemu) gréc. kniž.

šovinizmus (nenávisť k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.

rasizmus (nenávisť k niektorým ľudským plemenám podmienená teóriou o nerovnosti, nadradenosti ľudských plemien) arab.-franc.

slovakofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Slovensku a všetkému slovenskému) vl. m. + gréc.

slavianofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Slovanom a všetkému slovan.) rus. + gréc.

rusofóbia

rusofóbstvo (nenávisť, nepriateľstvo voči Rusku a všetkému ruskému) vl. m. + gréc.

maďarofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Maďarsku a všetkému maďarskému) vl. m. + gréc.

germanofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Nemecku a všetkému nemeckému) lat. + gréc.

frankofóbia germ. + gréc.

galofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Francúzsku a všetkému francúzskemu) vl. m. + gréc.

anglofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Anglicku a všetkému anglickému) lat. + gréc.

antisemitizmus (rasová, národnostná a náb. nenávisť voči Židom) gréc. + vl. m.

negrofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči černochom) špan. + gréc.

Výsledky vyhľadávania