Výsledky vyhľadávania

prípitok

prípitok
skol švéd.
toast /toust/ (zdravica) angl.
živio /-ijó/ (p., najmä spoločenský, želanie zdravia pri p., nech žije) srbochorv.
prosit! /prózit/
prózit! (p. na zdravie) lat. kniž.
brindisi /-dizi/ (tal. prípitková pieseň) tal. hud.

pozdrav

pozdrav
aklamácia (hromadné hlasné pozdravovanie, vítanie, volanie na p.) lat.
ahoj (p., najmä mladých ľudí) angl.
servus lat. hovor.
sevas (dôverný p. medzi priateľmi) lat. subšt.
čao
čau tal. hovor.
čaute (priateľský p. mladých ľudí) tal. subšt.
au revoir /o revuár/ franc.
a rivederci /-či/ (do videnia, dovidenia) tal.
vale (p. na rozlúčku, zbohom, maj sa dobre) lat. zastar. dať niekomu v.
addio tal.
adieu /adiö/
adié franc.
adiós špan.
good-bye /gudbaj/
bye /baj/
bye-bye /baj/
baj-baj (zbohom) angl.
aeternum vale /éter-/ (večné zbohom, naveky zbohom) lat.
supremum vale (posledné zbohom) lat.
skol (p. medzi lyžiarmi) švéd.
salut (voj. p. šabľou al. streľbou) lat.
ave! (buď pozdravený, buď zdravý) lat.
salve! (buď pozdravený) lat. kniž.
ave, Ceasar, morituri te salutant /cézar -túri té -lú-/ (p. gladiátorov pri vstupe do arény, <i>buď pozdravený, Caesar, na smrť idúci ťa pozdravujú</i>) lat.
ave, Mária (buď pozdravená, Mária, zdrava’s, Mária) lat. náb.
pax vobiscum /vóbiskum/ (starý kresťanský p., <i>mier s vami, pokoj vám</i>) lat. kniž.
Dominus vobiscum /vóbiskum/ (starý kresťanský p., <i>pán s vami</i>) lat. cirk.
salam alejkum (islamský p., <i>pokoj vám</i>) arab. porovnaj poklona 1

internát

internát lat.
intrák lat. slang.
konvikt (i. na ubytovanie a stravovanie študentov pod kláštorným dozorom) lat.
burza (i. na ubytovanie študentov; stredoveký študentský domov) lat. hist.
sororita (i. na ubytovanie a stravovanie študentiek vysokých škôl v USA) lat. zastar.
college /kolidž/ lat.-angl.
kolégium (vysoká škola v USA a stredná al. vysoká škola vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.

stavba

stavba 1 (budova al. technické dielo)
objekt lat.
realita (nehnuteľnosť) lat.
barak (jednoduchá s., najmä drevená, určená na spoločné ubytovanie; rodinný dom, domček hovor. expr.; stará, ošarpaná s., búda, chatrč expr.) špan.-franc. expr.
kotáž (rodinný dom, domček) angl.
štokovec (poschodový dom) nem. hovor. zastar.
činžiak (nájomný obytný dom) nem. hovor.
panelák (s. montovaná z veľkých plošných dielcov z betónu) lat.-hol. stav. hovor.
rezidencia (prepychové obydlie pren.; sídelná s. hlavy štátu al. iného vysokého hodnostára) lat.
palác (veľká reprezentatívna verejná, mestská, šľachtická al. meštianska s.; hlavná obytná s. na hrade hist.) tal.
palota (palác) gréc. zastar. al. expr.
vila (väčší výstavnejší rodinný obytný dom) lat.
villegiatura /-džatú-/ (vidiecka vila na letný pobyt, letovisko) tal. archit.
dača (rus. vila na vidieku používaná najmä v lete) rus.
báb
bab (šľachtický dom na Blízkom východe) arab.
dominanta (prevládajúca, hlavná s. v určitom celku, meste) lat.
kolos (s. s obrovskými rozmermi) gréc.
monolit (s. vytvorená z jedného kusa staviva, najmä kameňa, betónu) gréc. stav.
monoblok (jednoduchá kockovitá s. tvoriaca uzavretý prevádzkový celok) gréc. + franc. stav.
hala (veľká priestranná s., veľký krytý priestor) franc.-nem.
hangár (hala na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
pavilón (samostatná menšia účelová prízemná s. v stav. celku, v súbore budov, najmä vyzdobená) franc.
trianón (pavilón vzdialený od hlavnej budovy, vo franc. parku) franc. archit.
hacienda (dom na vidieku v Južnej a Strednej Amerike s farmou) špan.
barabizeň
barabizňa (bezcenná, chatrná, spustnutá, zanedbaná s.) tal. expr.
hajloch (domček, búda vo vinohrade) nem. nár.
šopa nem.
pajta (jednoduchá hosp. s., kôlňa) maď.
veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako chodba, predsieň a pod.) hind.-angl.
čardak (veranda na 1. poschodí balkánskych rodinných domov) tur.
cottage /kotidž/ angl.
hacienda (dom na vidieku, chata na prázdniny) špan. pren. expr.
bungalov (s. z ľahkého staviva, drevený rekreačný domček, chata) ind.-angl.
trullo (juhotal. vidiecky dom s kužeľovou strechou z ploských kameňov) tal.
nurag (kamenná vežovitá kupolovitá s. na Sicílii a Sardínii) tal. hist.
kuča (chatrč, chalupa) srb. zried.
kotáž (chatrč brit. robotníka v 19. st.) angl.
pueblo (pôvodne indián. s. vzniknutá stupňovitým pristavovaním, v niektorých južných štátoch USA) špan.
rančo (roľnícka chatrč v Južnej Amerike) špan.
palafit (s. založená na zvislých koloch, na kt. sú drevené plošiny nad terénom) gréc. archeol.
altán
altánok
filagória tal.
kiosk (domček v záhrade al. parku, besiedka) tur.
salet (murovaná s. na prechodné bývanie al. odpočinok) tal. archit.
pergola (ľahká otvorená s. so samostatnými, hore spojenými stĺpmi, porastená okrasnými popínavými rastlinami) tal. archit.
glorieta (otvorená malá s. s vyhliadkou) franc. archit.
belvedér tal. archit.
bellevue /belvi/ (reprezentačná neobytná s., spravidla v strede záhrady s vyhliadkou, letohrádok) franc. archit.
eremitáž (osamelý belvedér v romantickom parku) gréc.-franc. kniž.
sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná samostatná s. pri zámku, paláci, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.
belaria (okrasná vyhliadková s. v parku) tal. archit.
rondel (s. na pôdoryse kruhu al. oválu) franc. archit.
rotunda (s. s okrúhlym pôdorysom) lat. archit.
oktogón (s. na pôdoryse osemuholníka) gréc. archit.
tholos
tolos (s. s kruhovým pôdorysom a kužeľovitou strechou slúžiaca na rôzne účely, napr. ako hrobka, chrám) gréc. archit.
pylón (okrasná vežovitá s., ozdobný stĺp, veža v tvare zrezaného ihlana, pôvodne v staroegypt. architektúre) gréc. archit.
megarón (s. na pravouhlom pôdoryse s miestnosťou a otvorenou stĺpovou predsieňou) gréc. archit.
domurbia (s. s viacerými funkciami popri funkcii obytnej) lat. archit.
villa rustica /-ka/ (starorím. obytný dom na vidieku) lat.
villa suburbana (starorím. obytný dom pred mestom) lat. hist.
villa urbana (starorím. obytný dom v meste) lat. hist.
inzula (starorím. viacposchodový dom bez átria) lat.
tembe (východoafr. štvorboková s.) bant. geogr.
hotel (s. na prechodné ubytovanie a stravovanie) franc.
ubikácia (budova na spoločné, hromadné ubytovanie, ubytovňa) lat.-tal.
hospic
hospitál (útulok pre pocestných, pútnikov) lat. hist.
xenodochium (útulok pre deti, chorých a starých) gréc. hist.
fakulta (s., kde je umiestnená samostatná časť vysokej školy) lat.
internát lat.
intrák (s. na ubytovanie, stravovanie, prípadne výchovu žiakov, študentov al. učňov) lat. slang.
konvikt (internát na ubytovanie a stravovanie študentov pod kláštorným dozorom) lat.
burza (internát na ubytovanie študentov; stredoveký študentský domov) lat. hist.
sororita (internát na ubytovanie a stravovanie študentiek vysokých škôl v USA) lat. zastar.
college /kolidž/ lat.-angl.
kolégium (vysoká škola v USA a stredná al. vysoká škola vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.
kampus (budovy a pozemok väčšej školy) angl.
kasárne
kasáreň (s. na ubytovanie vojakov) franc.-nem.
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
squat /skvot/ (opustená s. určená na zbúranie, ale neoprávnene obsadená skupinou ľudí, bezdomovcami) angl.
pauperia (s. pre chudobných a chorých pri stredovekých kláštoroch) lat. hist.
izolácia (s. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc.
galéria tal.
pinakotéka (s., v kt. sa nachádza zbierka obrazov, sôch, umeleckých predmetov, obrazáreň) gréc.
kino gréc.
biograf (s. pre film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.
multikino lat. + gréc.
multiplex (kino s viacerými sálami) lat.
reduta (s. na usporadúvanie plesov a pod.) franc.
odeón (koncertná, div. al. zábavná s.) gréc. zried.
archív (s. na zhromaždovanie, spracovanie a úschovu písomných dokumentov) gréc.
bibliotéka (budova na zbierku kníh, knižnica) gréc.
univerzitka (knižnica vysokej školy, univerzity) lat. hovor.
skéna
skéné (div. s. pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium, časť antického divadla) gréc. hist.
ódeion (s. pre recitačné a hud. prednesy s pravouhlým pôdorysom a stupňovitým hľadiskom v starom Grécku) gréc.
štadión (s. pre šport. súťaže, veľké šport. ihrisko s hľadiskom) gréc.
koloseum (starorím. kruhová s. na hry, zápasy gladiátorov a pod.) lat.
palaistra
palaestra
palestra (s. slúžiaca ako zápasisko pre päťboj v starogréc. mestách; súčasť verejných kúpeľov v starom Ríme so štvorcovým voľným priestranstvom v strede, stĺpovými arkádami a priliehajúcimi miestnosťami okolo, napr. telocvične, šatne a pod.) gréc. hist.
naumachia (s., v kt. sa konali hry napodobujúce veľké námorné bitky) gréc. odb.
hipodróm (dostihová dráha, budova s jazdiarňou, so stajňami a pod.) gréc.
parlament (s., v kt. zasadá zhromaždenie poslancov vykonávajúce zákonodarnú moc, zákonodarný, zastupiteľský zbor) franc.
Kapitol (budova Kongresu vo Washingtone v USA) lat.
ekléziasterion
ekkléziasterion (s. na konanie snemov v antických Aténach) gréc.
supermarket angl. obch.
univermag (samoobslužná veľkopredajňa, obchodný dom) rus. skr. zastar.
hypermarket angl.
magazín (veľký obchodný dom, veľkopredajňa) arab.-angl.
megastore /-stór/ (veľký obchod) angl.
macellum (s. slúžiaca na predávanie, tržnica v starom Ríme) lat. archit.
burza (s. na obchodovanie s cennými papiermi al. tovarom) lat.
colnica nem.
douane /duan/ (s. na kontrolu tovaru prevážaného cez hranicu) franc.
hiparchion (starogréc. s. pre voj. úrady) gréc. archit.
bazilika (starorím. obchodná al. súdna s. s bočnými loďami) gréc.-lat. archit.
inžinierska s. (doprav., vodná a špeciálna s., cesta, most) franc. stav.
infraštruktúra (súbor stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu a pod.) lat. stav.
komunikácia (s. určená na pohyb doprav. prostriedkov, dopravu surovín, tovaru, energie, správ a pod. po zemi, pod zemou, vo vzduchu, po vode i v potrubiach) lat.
radiála (komunikácia smerujúca od stredu mesta k jeho obvodu) lat. stav.
estakáda (pozemná komunikácia uložená na stĺpoch al. pilieroch, mostná konštrukcia; ochranná vodná s. z pilót) franc. stav.
rampa (zvislá al. šikmá komunikácia spájajúce rôzne výškové úrovne pre chodcov al. vozidlá) franc.
tunel (podpovrchová pozdĺžna komunikácia slúžiaca na spojenie dvoch miest na povrchu zeme) angl.
subway /sabvej/ (tunel v USA a Veľkej Británii) angl.
eurotunel (tunel medzi Francúzskom a Veľkou Britániou) vl. m. + angl.
remíza (s. na odstavenie vozňov, najmä verejnej dopravy, vozovňa) franc.
depo (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
viadukt (vyvýšená dopravná s. vedúca ponad údolie, vodný tok, iné cesty a pod., najmä s oblúkmi) lat.-angl.
akvadukt (rím. oblúkový most na privádzanie vody samospádom) lat.
akvapolis (s. vybudovaná na vodnej hladine, napr. vrtná plošina, letisko) lat.
planetárium (s. so zariadením na znázornenie pohybov nebeských telies) gréc.-lat. astron.
kláštor lat.-nem.
münster nem. archit.
skit (sídlo rehoľného spoločenstva, spoločné obydlie rehoľníkov) gréc. zastar.
kapitula (sídlo zboru kanonikov) lat. cirk.
baptistérium (samostatná starokresťanská a stredoveká s., najmä osemuholníková, s nádržou na krstenie uprostred) gréc.-lat. archit.
edikula (malá samostatná s. na umiestnenie sochy, s podporami a štítom, výklenok) lat. archit.
krematórium (s. na vykonávanie spopolnení mŕtvych a smútočný obrad) lat.
castrum doloris /kastrum dolóris/ (dom smútku, bolesti, s vystavenou rakvou) lat.
kolumbárium (s. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
westwerk (samostatná s. pre vladára predstavaná na západnej strane ranokresťanskej baziliky s mohutnou strednou vežou) nem. archit.
mešita (moslimská chrámová s., moslimská modlitebňa) arab.
vihára (ind. kláštorná s. vytesaná v sklalách, skalný kláštor) sanskrit archit.
pagoda (budhistická vežovitá chrámová s. s obrysom stupňovito sa nahor zužujúcim, juhovýchodná Ázia) hind.-port.
stúpa sanskrit
dágoba
dagop
tope (budhistická náb. s. v podobe pohrebnej mohyly so schránkou na pozostatky al. pamätníka) sinhal. archit.
ášram (obydlie hinduistického kajúcnika) sanskrit náb.
panteón (s. na pochovávanie al. posmrtné uctievanie významných osobností) gréc.
pompeion (starogréc. s. na prípravu slávnostného sprievodu a uloženie pohrebného náčinia) gréc. archit.
nymfeum (s. zasvätená vílam, bohyniam prameňov) gréc.-lat. archit.
trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol.
zikkurat (kultová vežovitá stupňovitá staroveká s. v Mezopotámii) semit. archit.
pyramída (obrovská ihlanovitá s. v starom Egypte a Amerike, hrobka egyptských kráľov) egypt.-gréc.
megalit (veľká kamenná kultová al. pohrebná s.) gréc. archeol.
Stonehenge (megalit vo Veľkej Británii) vl. m.
kromlech (s. z hrubo opracovaných a zvisle postavených veľkých kameňov usporiadaných najmä do kruhu, hore spojených vodorovným kameňom, kultový význam) kelt.
trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol. porovnaj obydliesídlo 2hoteldivadloškolapaláchradzámok 1pevnosťopevnenievežaúrad 2kostolkaplnkakláštorchrámhrobkapomníkhrádza 1 a pod.

škola

škola 1 (vzdelávacia a výchovná inštitúcia, jej budova)
inštitút (ústav, najmä vedecký al. vzdelávací; vysoká š. v minulosti hist.) lat. hist.
akadémia (vrcholný vedecký, vzdelávací a pod. ústav; vyššia stredná odborná š.; aténska filoz. š. založená Platónom hist.) gréc.
ovoda (materská š.) maď. zastar.
gymnázium gréc.
gymko
gympel
gympeľ (výberová stredná š. pripravujúca na vysokoškolské štúdium) gréc. slang.
reálka (sedemročná stredná š. zameraná na matematiku, prírodné a technické odbory, v minulosti) lat.
lýceum (výberová stredná š. poskytujúca všeobecné vzdelanie; Aristotelova filoz. š. hist.) lat. + gréc.
konzervatórium (vyššia stredná odborná, hud., tan. al. dram. š.) lat.
univerzita (vysoká š. na spoločenské, matematické, prírodné a tech. vedy, najstarší typ) lat.
technika (technická vysoká š.) gréc.
polytechnika (technika v niektorých krajinách al. v minulosti) gréc.
pedagógium (učiteľský ústav pre vzdelávanie učiteľov) gréc.-lat. zastar.
fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
penzionát (ústav pre výchovu dievčenskej mládeže poskytujúci im aj ubytovanie a stravu) franc.
alma mater /mát-/ (vysoká š., univerzita, <i>matka živiteľka</i>) lat. kniž.
preparandia (učiteľský ústav, pre vzdelávanie učiteľov elementárnych škôl v Uhorsku) lat. zastar.
polgárka (bývalá meštianska š.) maď. hovor.
elementárka (bývalá ľudová š. pre základné vzdelanie) lat. zastar.
trívium
triviálka (stará základná š. s troma vyučovacími predmetmi, čítanie, písanie, počítanie) lat. hist.
normálka (ľudová š. v Rakúsko-Uhorsku) lat. zastar.
kadetka (dôstojnícka š.) franc. hovor. zastar.
technikum (stredná odborná š. v bývalom ZSSR) rus.
public school /publik skúl/ (výberová chlapčenská internátna stredná š. vo Veľkej Británii) angl.
grammar school /gremer skúl/ (sedemročná stredná všeobecnovzdelávacia š. vo Veľkej Británii) angl.
high school /hajskúl/ (vyššia š. v USA, po 6. ročníku základnej školy) angl.
college /kolidž/ lat.-angl.
kolégium (vysoká š. v USA, stredná al. vysoká š. vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.
kampus (pozemok a budovy väčšej školy) angl.
teológia (bohoslovecká š.) gréc.
seminár (ústav pre výchovu katolíckych kňazov, duchovných) lat.
alumnát (ústav pre výchovu evanjelického kňazského dorastu) lat.
ješiva (žid. rabínska vysoká š.) hebr.
mekteba (islamská chlapčenská základná š.) arab.
madrasa (islamská stredná al. vysoká š.) arab.
medresa (islamská vysoká š. pre bohoslovcov a právnikov) arab.
Bauhaus (archit. a umeleckopiemyslová š. v Nemecku, 1919 – 1933) nem. archit.
gymnasion
gymnázion (ústav pre telesnú a neskôr aj duševnú výchovu mladých mužov v starom Grécku) gréc. hist.

ústav

ústav
inštitúcia lat.
inštitút (ú., najmä vedecký al. vzdelávací) lat.
hospitál lat. hist.
špitál (cirk. al. svetský ú. pre chorých, starých a chudobných v stredoveku) lat.-nem. hist.
sanatórium (liečebný odborný ú. pre určité choroby, liečebňa, ozdravovňa) lat.
diakonia (u. poskytujúci pomoc v ľudskej núdzi ako súčasť kresťanského poslania) gréc.-lat.
invalidovňa (ú. pre zaopatrenie vojakov neschopných ďalšej služby pre zranenie, útulok pre voj. vyslúžilcov) lat.
múzeum (ú. zhromažďujúci, spracovávajúci a vystavujúci zbierky predmetov) gréc.-lat.
skanzen (múzeum ľudových stavieb v prírodnom prostredí) vl. m.
archív (ú. pre zhromažďovanie, spracovanie a úschovu písomných dokumentov) gréc.
tabulárim (štátny archív v starom Ríme, na Kapitole) lat. hist.
banka (peňažný a úverový ú.) tal.
emitent (banka dávajúca do obehu cenné papiere) lat. ekon.
forfaitér (banka kupujúca dlhodobú pohľadávku voči zahraničnému dovozcovi od tuzemského vývozcu) angl. obch. porovnaj sporiteľňa
gymnasion
gymnázion (ú. pre telesnú a neskôr aj duševnú výchovu mladých mužov v starom Grécku) gréc. hist.
akadémia (vrcholný vedecký, vzdelávací a pod. ú.) gréc.
penzionát (ú. pre výchovu mládeže, najmä dievčat, poskytujúci im aj ubytovanie a stravu) franc.
alumneum (ú. pri škole poskytujúci lacno al. zadarmo stravu, príp. ubytovanie žiakom počas reformácie) lat.
seminár (ú. pre výchovu katolíckych kňazov, duchovných) lat.
alumnát (ú. pre výchovu evanjelického kňazského dorastu) lat.
pedagógium (učiteľský ú. pre vzdelávanie učiteľov) gréc.-lat. zastar.
preparandia (učiteľský ú. pre vzdelávanie učiteľov elementárnych škôl v Uhorsku) lat. zastar. porovnaj zariadenie 3nemocnicaškola 1

rozdvojenie

rozdvojenie 1 (rozdelenie na dvoje)
disekcia (rozdelenie na dvoje) lat. odb.
dichotómia (rozdelenie na dve rovnaké časti, dvojdielnosť, roztriedenie do dvoch skupín, vetvenie) gréc.
bipartícia (rozdelenie na dve časti) lat.
bifurkácia (rozštiepenie, rozvetvenie kniž.; rozdelenie strednej školy na humanitnú a prírodovednú vetvu škol.) lat.

zapisovať

zapisovať
protokolovať (z. do protokolu, knihy so sústavnými úradnými zápismi) gréc.
evidovať (viesť záznamy, zoznam, prehľad, zaznamenávať) lat.
registrovať (z. do abecedného zoznamu, súpisu, zaznačovať) lat.
imatrikulovať (z. do zoznamu, napr. matriky; slávnostne z. do zoznamu študentov vysokej školy škol.) lat.
inskribovať (z. do zoznamu) lat. kniž.
konskribovať (z. do zoznamu, napr. obyvateľstva) lat. zastar.
intabulovať (z. do pozemkových kníh) lat. práv.
prenotovať (predbežne intabulovať) lat. odb.
kótovať (z. veľkosť, rozmery predmetu na výkres, plán) franc.
šifrovať (písať tajnými značkami, prevádzať text do dohovorených tajných značiek na zatajenie obsahu odovzdávanej správy) arab.-franc.
kontovať (z. do účtovnej knihy admin.) tal.

zapísať

zapísať
protokolovať (z. do protokolu, knihy so sústavnými úradnými zápismi) gréc.
zaevidovať (zaznamenať) sl. + lat.
registrovať
zaregistrovať (z. do abecedného zoznamu, súpisu, zaznačiť) lat.
imatrikulovať (z. do zoznamu, napr. matriky; slávnostne z. do zoznamu študentov vysokej školy škol.) lat.
inskribovať (z. do zoznamu) lat. kniž.
konskribovať (z. do zoznamu, napr. obyvateľstva) lat. zastar.
intabulovať (z. do pozemkových kníh) lat. práv.
prenotovať (predbežne intabulovať) lat. odb.
kótovať (z. veľkosť, rozmery predmetu na výkres, plán) franc.
šifrovať
zašifrovať (napísať tajnými značkami, previesť text do dohovorených tajných značiek na zatajenie obsahu odovzdávanej správy) arab.-franc.

zápis

zápis
-gram, gramo- gréc. v zlož. sl.
notula lat. kniž.
-graf
-grafia (zapisovanie, opis, opisovanie) gréc. v zlož. sl.
protokol (z. z priebehu a obsahu úradného al. súdneho konania) gréc.
registrácia
registrovanie (zapísanie, zapisovanie do abecedného zoznamu, súpisu) lat.
inskripcia (z. do zoznamu) lat. kniž.
imatrikulácia (z. do zoznamu, napr. matriky; slávnostný z. do zoznamu študentov vysokej školy škol.) lat. škol.
konskripcia (z. do zoznamu, napr. obyvateľstva) lat. zastar.
intabulácia lat. práv.
ingrosácia (z. do pozemkových kníh, vklad) lat. hist. práv.
prenotácia (predbežný vklad; predbežný z. všeobecne) lat. odb.
kontácia (účtovný z. zried.; zapisovanie do účtovnej knihy admin.; účtovanie slang.) tal.
partitúra (notový z. všetkých hlasov skladby) tal. hud.
particell /-tyčel/ (neúplná partitúra, len s hlavnými hlasmi) tal. hud.
part lat. hud.
partes (notový z. jedného hlasu skladby) lat. zastar.
primo (part pravého hráča pri štvorručnej hre na klavíri) tal. hud.
skript (z. postupu, priebehu filmovania pri nakrúcaní filmu) lat. film. porovnaj záznam

mních

mních gréc.-nem.
rehoľník lat.
kláštorník lat.-nem.
softa perz.-tur.
carissime /kar-/ (drahý brat, rehoľné oslovenie) lat.
oblát (čestný príslušník rehole žijúci mimo kláštora) lat. cirk.
terciár (člen rádu bez rádového sľubu žijúci vo svetskom povolaní) lat. cirk.
fráter (m. bez kňažského vysvätenia, nekňaz) lat. cirk.
rytier (príslušník bojového cirk. rádu) nem. hist.
templár (príslušník rytierskeho rádu založeného 1119 franc. šľachticmi v Jeruzaleme) vl. m.
johanita vl. m. cirk.
maltán
maltéz (maltézsky rytier, člen rytierskeho rádu založeného 1048 pri špitáli Jána Krstiteľa v Jeruzaleme) vl. m.
servant (príslušník rytierskeho rádu starajúceho sa o chorých, odkázaných) lat. hist.
servita (príslušník rímskokatolíckeho žobravého rádu) lat. cirk.
piarista (príslušník katolíckeho rádu zameraného na zakladanie škôl a vzdelávanie založeného 1917 v Ríme) lat. cirk.
premonštrát (príslušník mužského katolíckeho rádu kanonikov založeného 1120 vo Franc.) vl. m. cirk.
salvatorián (príslušník katolíckeho rádu pracujúceho v misiách, nemocniciach a školách) vl. m. cirk.
trapista (príslušník mníšskeho rádu vyžadujúceho prísnu mlčanlivosť) vl. m. cirk.
salezián (príslušník mužského katolíckeho rádu zaoberajúceho sa mládežou a opaterou chorých) vl. m. cirk.
paulán (príslušník žobravého rádu založeného svätým Františkom z Pauli) vl. m. cirk.
trinitár (príslušník žobravého rádu vyznávajúceho svätú trojicu) lat. cirk.
eucharistián (príslušník katolíckeho rádu zal. 1856 v Paríži, vyznávajúci sviatosť oltárnu) gréc. cirk.
salvatorián (príslušník katolíckeho rádu pracujúceho v misiách, nemocniciach a školách) vl. m. cirk.
oratorián (príslušník katolíckeho rádu presadzujúceho protireformačnú politiku, osvetu, vzdelanosť a školstvo založeného v Ríme 1564) lat.
kartuzián (príslušník prísneho katolíckeho rádu s prvkami pustovníctva založeného vo Franc.) vl. m.
jezuita
loyolita (príslušník katolíckeho rádu založeného v 16. st. Ignácom z Loyoly na obnovu moci katolíckej cirkvi) vl. m. kniž.
augustián
augustinián (príslušník katolíckeho rádu zaoberajúceho sa duchovnou správou miest) vl. m. cirk.
benediktín (príslušník najstaršieho katolíckeho rádu zaoberajúceho sa vedou, umením, výchovou a poľnohosp.; zásada modli sa a pracuj) vl. m.
cistercián (príslušník katolíckeho rádu zaoberajúceho sa pôvodne obrábaním pôdy, reformovaní benediktíni) vl. m.
barnabita (príslušník katolíckeho rádu zaoberajúceho sa výchovou mládeže založeného v 16. st.) vl. m. cirk.
karmelitán (príslušník žobravého katolíckeho rádu so vznikom v Palestíne) vl. m.
minorita
konventuál (príslušník žobravého katolíckeho rádu založeného Františkom z Assisi 1209, rádu menších bratov) lat. cirk.
františkán (príslušník žobravého katolíckeho rádu založeného Františkom z Assisi, rádu menších bratov, 1517) vl. m. cirk.
kapucín (príslušník žobravého katolíckeho rádu založeného Františkom z Assisi, rádu menších bratov, 1525 založeného Matúšom z Bosca) lat.
observant (m. prísne zachovávajúci rádové pravidlá, príslušník rádu františkánov a karmelitánov) lat. cirk.
dominikán (príslušník žobravého katolíckeho rádu založeného 1216 svätým Dominikom, kt. o. i. riadil inkvizíciu od 13. st.) vl. m.
mendikant (žobravý m.) lat. cirk.
kveštár (žobravý m. pýtajúci milodar pre kláštor) lat. zastar.
mandrit (m. v gréckom pravoslávnom kláštore) gréc. cirk.
monach (m. v pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi) gréc. cirk.
kaluder (m. gréc. cirkvi) gréc. cirk.
santon (moslimský m.) arab.
fakír (žobravý moslimský m.) arab.
bhikšu (žobravý m. u hinduistov a budhistov, kajúcnik) sanskrit
láma (budhistický m., najmä v Tibete) tib. cirk.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 12. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.