Výsledky vyhľadávania

zobrazujúci

analógový (vyjadrujúci informácie nepretržitým sledom hodnôt, napr. hodinové ručičky) gréc.
digitálny (vyjadrujúci informácie číselným údajom, číslicový) lat.-angl.

maliar

piktor lat. zried.
miniaturista (m. malieb al. kresieb drobných rozmerov) lat.-tal.
miniátor (m. a pisár stredovekých knižných malieb) lat.-tal.
iluminátor (m. knižných stredovekých malieb, výzdob rukopisných textov) lat. výtv.
ilustrátor (m. obrázkov v texte, kt. doplňujú text) lat.
insiťák lat. slang.
naivista (neškolený, neodborný, naivný m.) franc. výtv.
figuralista (m. postáv) lat.
portrétista (m. zobrazujúci niečiu podobu, podobizeň) franc.
animalista (m. zobrazujúci zvieratá) lat.
marinista (m. mora a morského pobrežia) franc.
kolorista (m. vynikajúco používajúci farby) tal.
akvarelista (m. obrazov vodovými farbami) tal. výtv.
sprejer angl.
tagger /teger/
teger angl.
writer /rajt-/ (m. vytvárajúci obrazy, kresby, nápisy a pod. na múroch, vagónoch a pod. rozprašovačom) angl.
manierista (m. tvoriaci šablónovito, meravo) franc. pejor.
impresionista (m. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19. st.) lat.-franc.
naturalista (m. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia) lat.

zobrazenie

vizualizácia (dodanie al. nadobudnutie zrakom vnímateľnej povahy niečoho; tvorba trojrozmerného modelu niečoho pomocou počítača) lat. kniž. a odb.
konkretizácia (uskutočnenie, zvecnenie, zhmotnenie, znázornenie) lat.
schéma (zjednodušujúce grafické znázornenie, nárys, náčrt, nákres) gréc.
model (zmenšené znázornenie predmetu slúžiace ako návrh, vzor, predloha, plán al. napodobnenina) tal.
maketa (zmenšený model archit., výtv. diela al. iného predmetu) tal.-franc.
diagram gréc.
graf (znázornenie, zachytenie údajov, ich závislosti, priebehu javu, najmä v rovine, schematický nákres) gréc. mat.
histogram (stĺpcový diagram z obdĺžnikov so základňami na číselnej osi a obsah znázorňuje rozloženie početnosti) gréc.
grafikon (graf nadväzujúcich postupov, úloh a pod. používaný najmä v doprave a riadení výroby) gréc.
harmonogram (graf vzájomného časového zladenia, postupnosti rôznych činností, pracovného programu) gréc.
chronogram (harmonogram zobrazujúci trvanie javov v čase) gréc.
bijekcia (jednojednoznačné z.) lat. mat.
izometria (zhodné z., zhodnosť) gréc. mat.
integrál (z., kt. priraďuje funkciám a množinám funkciu al. číslo) lat. mat.
perspektíva (z. zdanlivého zbiehania rovnobežiek a zmenšovania sa predmetov v diaľke, trojrozmerného priestoru na dvojrozmernej ploche) lat.
mapa (zmenšené, najmä plošné znázornenie zemského al. iného povrchu) lat.
špeciálka (podrobná mapa) lat. hovor.
generálka (prehľadná mapa) lat. hovor.
centrogram (štatistická mapa s priestorovým centrom opisujúcim rozloženie určitého javu) lat. + gréc. kart.
kartogram (tematická mapa znázorňujúca javy, údaje a vzťahy značkami, farbami a pod.) gréc.
portulán (stredoveká mapa pre pobrežnú plavbu v Stredozemnom mori a okolo západnej Európy) tal. hist.
kataster (technické z., znázornenie, podrobný nákres, plán pozemkov podľa obcí) lat.
projekcia (z. priestorových útvarov premietaním na rovinu al. inú plochu) lat. mat.
ichnografia (z. stav. návrhu v pôdoryse v starom Grécku) gréc. stav.
ortoskopia (optické z. bez skreslenia) gréc. fyz.
holografia (spôsob zobrazovania založený na interferencii zväzkov lúčov so zachovaním trojrozmernosti predmetov) gréc. fyz.
histografia (metóda zobrazovania výsledkov merania al. vyšetrenia) gréc. lek.
uranografia (z. hviezdnej oblohy) gréc. odb.
horoskop (z. postavenia planét a hviezd, z kt. sa predpovedá budúcnosť, osud) gréc.
kinematografia (z. pohybu obrazmi nasledujúcimi rýchle za sebou) gréc.
analógové z. (z. informácie nepretržitým sledom hodnôt, napr. hodinové ručičky) gréc.
digitálne z. (z. informácie číselným údajom, číslicové z.) lat.-angl.
fantóm (z. hľadanej osoby podľa opisu svedkov) gréc.-franc.
mimézis (umelecké z. skutočnosti) gréc. filoz.
alegória (obrazné, prenesené z. myšlienky, predstavy, vlastností a pod., inotaj) gréc. lit. výtv.
karikatúra (výtv. al. lit. z. osoby al. javu so zámerným zveličením, nadsadením určitej stránky na vyvolanie komického dojmu) tal.-franc.
pastorále (idylické z. pastierskeho života) tal. výtv.
žáner (z. scén s námetom z bežného každodenného života) franc. výtv.
busta (plastické z. hlavy a hrude ľudskej postavy, poprsie) franc.
portrét (obraz zobrazujúci niekoho podobu, podobizeň) franc.
autoportrét (vlastná podobizeň) gréc. + franc.
silueta (plošný jednofarebný portrét) franc. vl. m.
en face /anfas/ (portrét s pohľadom, tvárou spredu, dopredu) franc. kniž.
profil (portrét s pohľadom zboku, bočný pohľad) franc.
identikit (portrét hľadanej osoby na základe výpovedí svedkov) angl.
akt (umelecké dielo zobrazujúce nahé ľudské telo) lat. výtv. fot.
pornografia gréc.
porno (nemravné z. pohlavného života, pohlavného styku, vybočujúce z noriem bežnej mravnosti, v literatúre, výtv. umení, filme a pod.) gréc. hovor.
soft-porno (ľahké, mierne, jemné porno) angl. + gréc.
izokefália (z. postáv v rovnakej výške, s hlavami v rovnakej výške bez ohľadu na vzťahy medzi nimi) gréc. výtv.
antropomorfia (zjednodušené z. ľudskej podoby na rôznych predmetoch) gréc.
veduta (presné maľované al. grafické z. mesta al. krajiny, od 15.st.) tal. výtv.
marína (z. mora al. morského pobrežia) franc.
kanéfora (z. dievčaťa nesúceho na hlave kôš s obetným náčiním) gréc. ant. hist.
androkefália (z. zvieracieho tela s ľudskou hlavou) gréc. výtv.
zoomorfizmus (z. božstva vo zvieracej podobe) gréc. náb.
totem (z. symbolu predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod., v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.
synagoga (socha ženskej postavy znázorňujúcej Starý zákon, židovstvo) gréc.
ecclesia /eklézia/ (socha ženskej postavy znázorňujúcej Nový zákon, kresťanstvo) lat.
ikona (z. Krista, Márie al. svätcov v pravoslávnej cirkvi, najmä na drevenej doske) gréc. cirk.
acheiropoietos (záväzné z. Krista al. Márie, kt. je možné len opakovať, lebo jeho vznik je pripisovaný zázraku) gréc. výtv.
deésis /-zis/ (z. Krista ako sudcu posledného súdu) gréc. cirk.
pantokrator (z. Krista ako vládcu sveta držiaceho v ľavej ruke knihu a s pravou rukou zodvihnutou, v byzantskom umení) gréc. výtv.
betlehem (z. narodenia Ježiša, najmä plastické, jasle) vl. m.
ecce homo /ekce/ (z. Krista trpiaceho, zbičovaného s tŕňovou korunou) lat. výtv.
kalvária (maľované al. plastické z. ukrižovania Krista) lat.
krucifix (z. ukrižovaného Krista) lat. náb.
veraikon (z. Kristovej tváre podľa odtlačku na rúšku) lat. + gréc. výtv.
anastáza (z. vzkriesenia, zmŕtvychvstania Krista) lat. + gréc. výtv.
madona (z. Panny Márie) tal. výtv.
Annunziata /-cia-/ (z. Panny Márie, kt. anjel zvestuje narodenie Ježiša) tal.
maesta (z. Panny Márie s dieťaťom, anjelmi a svätcami) tal. výtv.
Pieta (z. Panny Márie s mŕtvym Kristom v náručí, po zložení z kríža) lat. výtv.
assuta (z. nanebovzatia Panny Márie) lat.-tal. výtv. porovnaj dieloobraz 1sochakresba 1

obrazný

metaforický (prenesený, týkajúci sa preneseného pomenovania na základe zhodnosti, podobnosti niektorých znakov) gréc. lit. lingv.
symbolický (založený na niečom konkrétnom, čo slúži ako znak pre niečo abstraktné) gréc.
alegorický (obrazne vyjadrený, zobrazený, prenesený) gréc. lit. výtv.
tropický (prenesený, týkajúci sa obrazného pomenovania na základe príbuznosti, zhody, súvislosti al. kontrastu) gréc.-lat.
figuratívny (zobrazujúci konkrétne predmety) lat.

sochár

skulptor lat. zried. kniž.
animalista (s. zobrazujúci zvieratá) lat.

podobizeň

portrét (obraz zobrazujúci niekoho podobu) franc.
autoportrét (vlastná p.) gréc. + franc.
silueta (plošný jednofarebný portrét) franc. vl. m.
en face /anfas/ (portrét s pohľadom spredu) franc. kniž.
profil (portrét s pohľadom zboku, bočný pohľad) franc.
identikit (portrét hľadanej osoby na základe výpovedí svedkov) angl. porovnaj obraz 1

obraz

obraz 1 (plošné výtvarné zobrazenie, znázornenie)
ikono- gréc. v zlož. sl.
piktúra lat. kniž.
sulieta (tieňový o., plošný jednofarebný obrys predmetu al. osoby) franc. vl. m.
mobiliár (prenosné zariadenie v hradoch, zámkoch, kostoloch a pod., najmä nábytok, koberce, obrazy a pod.) lat.
prospekt (plošný dekoračný o. ako pozadie uzatvárajúce javisko) lat. div.
diptych (dvojdielny, dvojkrídlový o.) gréc.
triptych (trojdielny, trojkrídlový o.) gréc.
polyptych (o. zložený z najmenej troch častí) gréc. výtv.
medailón (o. v kruhovom al. oválnom ráme) tal.-franc.
pastel (o. maľovaný farebnými kriedami na plátno al. papier) tal. výtv.
tempera (o. maľovaný rýchlo schnúcimi krycími farbami rozpustnými vo vode) tal. výtv.
akvarel (o. maľovaný vodovými farbami) tal. výtv.
gvaš (o. maľovaný vodovými farbami zmiešanými s krycou belobou, 19. st.) franc.
grafika (výtvarné dielo vytvorené technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
monochróm (jednofarebný o.) gréc. odb.
mozaika (plošný o. z farebných kamienkov, skielok a pod.) tal. výtv.
papiers collés /papjé kolé/ (výtvarné dielo vytvorené lepením rôznych materiálov, najmä papiera, textilu, fotografií a pod.) franc. výtv.
fotomontáž (o. zostavený z rôznych fotografií) gréc. + franc.
litofánia (priesvitný o. z neglazovaného porcelánu) gréc. ker.
panoráma (plastický, zdanlivo plastický al. maľovaný o. s plastickými doplnkami, najmä veľký, budiaci dojem skutočnosti) gréc.
kartón (kresba na tvrdom papieri ako príprava na výtvarné dielo) tal.-franc. výtv.
tuš (kresba nezmazateľnou farbou, najmä čiernou) franc.-nem.
skica tal.
škica (prípravná kresba, náčrt, náčrtok, črta, nákres) tal. hovor.
frontispice /-spis/ (obrázok al. kresba na strane oproti titulnému listu knihy) franc. typ.
ilustrácia (obrázok v texte doplňujúci text, súvisiaci s textom) lat.
miniatúra (kresba drobných rozmerov, drobnokresba) lat.-tal.
gravúra (rytina) franc.
xylografia (drevoryt, drevorytina) gréc. výtv.
chromoxylografia (farebný drevoryt al. drevorez) gréc. výtv.
ukijoe (jap. farebný drevorez) jap.
chalkografia (obraz ručne vyrytý do medenej tlačovej platne pre tlač z hĺbky, mediryt) gréc. výtv.
siderografia (obraz vyrytý do oceľových dosiek pre tlač z hĺbky) gréc. polygr.
litografia (o. vniknutý tlačou z plochy, z kameňa, na kt. je kresba mastnou kriedou) gréc. polygr.
tonfo (kruhový o. al. reliéf v tal. renesancii) tal. výtv.
grafit (obyčajne v plur. grafity)
graffiti /-ty/ (o. vytvorený rozprašovačom na múroch a iných verejných plochách) tal.
makimono (jap. horizontálny zvitkový o. na hodvábe al. papieri) jap.
kakemono (jap. závesný zvinovací o. z papiera al. hodvábu) jap.
žáner (zobrazenie scén s námetom z bežného každodenného života) franc. výtv.
impresia (náladový obrázok) lat. výtv.
portrét (o. zobrazujúci niekoho podobu, podobizeň) franc.
autoportrét (vlastná podobizeň) gréc. + franc.
silueta /anfas/ (plošný jednofarebný portrét) lat. výtv. fot.
en face /anfas/ (portrét s pohľadom spredu) franc. kniž.
profil (portrét s pohľadom zboku, bočný pohľad) franc.
identikit (portrét hľadanej osoby na základe výpovedí svedkov) angl.
pin-up-girl /pinapgörl/
pin-up /pinap/ (obrázok al. fotografia ženy, najmä herečky, modelky, na upevňovanie na stenu, v aute a pod.) angl. hovor.
akt (o. nahého ľudského tela) lat. výtv. fot.
pejsáž /-zá-/ (maľba krajiny, krajinomaľba) franc. kniž.
plenér (maľba krajiny podľa skutočnosti priamo vo voľnej prírode) franc. výtv.
panoráma gréc.
scenéria (o. rozľahlej, šírej krajiny) gréc.-lat.
veduta (maľované al. grafické presné zobrazenie mesta al. krajiny, od 15. st.) tal. výtv.
murallas (veľká nástenná maľba s historickými a revolučnými námetmi, v Mexiku) špan. výtv.
marína (zobrazenie mora al. morského pobrežia) franc.
ikona (zobrazenie Krista, Márie al. svätcov v pravoslávnej cirkvi, najmä na drevenej doske) gréc. cirk.
madona (zobrazenie Panny Márie) tal. výtv.
thangha (lamaistický nezarámovaný plátenný o. s výjavmi božstiev) tib. porovnaj zobrazenie

nákres

kataster (technické zobrazenie, znázornenie, podrobný plán pozemkov podľa obcí) lat.
schéma (zjednodušujúce grafické znázornenie, zobrazenie, nárys, náčrt) gréc.
diagram gréc.
graf (schematický n., zobrazenie, znázornenie, zachytenie údajov, ich závislosti, priebehu javu, najmä v rovine) gréc. mat.
histogram (stĺpcový diagram z obdĺžnikov so základňami na číselnej osi a obsah znázorňuje rozloženie početnosti) gréc.
grafikon (diagram nadväzujúcich postupov, úloh a pod., najmä v doprave a riadení výroby) gréc.
harmonogram (diagram vzájomného časového zladenia, postupnosti rôznych činností, pracovného programu) gréc.
chronogram (harmonogram zobrazujúci trvanie javov v čase) gréc.
skica tal.
škica (prípravná kresba, náčrt, črta, nákres) tal. hovor.
bozzetto /-ce-/ (skica budúceho diela, najmä sochy) tal. výtv. porovnaj zobrazenie

plán

plán 2 (vopred stanovený rozvrh činnosti)
program gréc.
propozícia (rozvrh činnosti, úloh a cieľov) lat.
diagram gréc.
graf (znázornenie, zachytenie údajov, ich závislosti, priebehu javu, najmä v rovine, schematický nákres) gréc. mat.
histogram (stĺpcový diagram z obdĺžnikov so základňami na číselnej osi a obsah znázorňuje rozloženie početnosti) gréc.
grafikon (znázornenie nadväzujúcich postupov, úloh a pod., najmä v doprave a riadení výroby) gréc.
farplán (časový p. postupov al. činností) nem. hovor.
harmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia, postupnosti rôznych činností, pracovného programu) gréc.
chronogram (harmonogram zobrazujúci trvanie javov v čase) gréc.
projekt (p. vedeckého al. umeleckého diela) lat.
scenár (postup, rozpis krokov pri dosahovaní cieľa) gréc.-lat. pren. publ.
koncepcia lat.
koncept (osnova, rozvrh) lat.
dispozícia (osnova, rozvrh, rozvrhnutie, rozdelenie) lat.
konspekt (stručný p. diela) lat.
elaborát (písomné spracovanie p., námetu, návrhu) lat.

smer

smer 3 (súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.)
doktrína lat.
izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
línia (prúd) lat.-nem.
mainstream /mejnstrím/ (hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod.) angl.
avantgarda (s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.
fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame) lat.
náb. a cirk. smery
montanizmus (starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.
pelagianizmus (kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st.) vl. m. cirk.
nazaréni (kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st.) vl. m.
donatizmus (kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st.) vl. m.
adamiti (pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.
chiliazmus (stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi) gréc. náb.
paulikánstvo (kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st.) vl. m. hist. cirk.
ikonoklazmus (náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo) gréc. hist.
valdénstvo (stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st.) vl. m.
galikanizmus (hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st.) vl. m. hist.
husitizmus (náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.
utrakvizmus lat. hist.
kališníctvo (kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo) lat.-nem.
triteizmus (starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá) gréc.-lat. cirk.
sociniáni (kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st.) vl. m. náb.
unitárstvo (kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu) lat. náb.
sabellianizmus (kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st.) vl. m. náb.
doketizmus (kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo) gréc.-lat. cirk. hist.
monoteletizmus (starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st.) gréc.-lat. náb.
arianisti (kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.
albigénci (kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st.) vl. m.
antitrinitárstvo (kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti) gréc. + lat. náb.
monofyzitizmus (kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st.) gréc. cirk. hist.
katari (kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st.) gréc.
anabaptizmus (kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st.) gréc. náb.
habáni (pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.
hutteriti (pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.
jansenizmus (opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st.) vl. m.
ekumenizmus (hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.
episkopalizmus (katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom) gréc. hist.
papizmus (s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi) gréc.-lat. cirk.
jehovisti (kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva) vl. m. náb.
pentekostalizmus (kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900) gréc. cirk.
mormóni (severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st.) vl. m. náb.
moonisti (sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom) vl. m.
katolicizmus (základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi) gréc.
ortodoxia (učenie pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
raskoľnictvo (hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku) rus.
fedojesevci (náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st.) vl. m. hist.
kacírstvo gréc.-nem.
heréza (s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery) gréc.
bogomilstvo (stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa) vl. m.
reformácia (hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st.) lat. hist.
kalvínstvo vl. m.
helvetitizmus lat. vl. m.
anglikánstvo (základný kresťanský reformačný s.) vl. m. náb.
konformisti (anglikánska cirkev) lat.
puritánstvo (angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.
kvakeri (angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.
metodizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov) gréc. cirk.
pietizmus (hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st.) lat. náb.
baptisti (protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti) gréc.-lat. náb.
viklefstvo (reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti) vl. m. hist. náb.
independentizmus (s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st.) lat.-angl. cirk.
kongregacionalizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí) lat. cirk.
scientológia (hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody) lat. + gréc.
satanizmus (hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla) hebr.
chasidizmus (východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st.) hebr.
terapeuti (asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st.) gréc. hist.
farizeji (stará žid. náb.-polit. skupina) hebr. hist.
zelóta (žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.
eséni (žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád) lat. náb.
(islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího) arab. náb.
sunniti (islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov) arab. náb.
imámovci (islamská sekta, odnož šíitskeho islámu) arab. náb.
drúzovia arab. vl. m.
mustadžibún (islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína) arab.
sanúsija (islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu) vl. m. náb.
sufizmus (mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli) arab. filoz.
sikhovia (náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.
manicheizmus (s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m. porovnaj náboženstvovyznanie 2
teizmus (s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta) gréc. filoz. náb.
ateizmus (myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha) gréc.
idealizmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.
spiritualizmus (idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha) lat. filoz.
materializmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.
dualizmus (s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod.) lat. filoz.
monizmus gréc. filoz.
singularizmus (s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná) lat. filoz. zried.
psychomonizmus (s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu) gréc.
kreacionizmus (s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom) lat. filoz.
scholastika (stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.
tomizmus (základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú) vl. m. filoz. náb.
fenomenalizmus (s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je) gréc. filoz.
fideizmus (s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním) lat. filoz.
deizmus (s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.
panteizmus (s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, <i>boh je vo svete</i>) gréc. filoz.
panenteizmus (s. hlásajúci, že svet existuje v bohu) gréc. filoz.
racionalizmus (s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy) lat. filoz.
iracionalizmus (s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný) lat. filoz.
empirizmus (s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania) gréc. filoz.
finalita (s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu) lat. filoz.
hedonizmus (s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.
utilitarizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti) lat. filoz.
pragmatizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy) gréc. filoz.
voluntarizmus (s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania) lat. filoz.
senzualizmus (s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania) lat. filoz.
skepticizmus (s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania) gréc. filoz.
gnóza (s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla) gréc. filoz.
teozofia (gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta) gréc. filoz.
agnosticizmus (s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí) gréc. filoz.
iluzionizmus (s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie) lat. filoz.
pozitivizmus (s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním) lat. filoz.
empiriokriticizmus (s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu) gréc. filoz.
reizmus (s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy) lat. log.
realizmus (stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.
nominalizmus (stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí) lat. filoz.
terminizmus (s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí) lat. filoz.
dynamizmus (s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu) gréc. filoz.
existencializmus (s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu) lat. filoz.
hylozoizmus (s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú) gréc. filoz.
finitizmus (s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná) lat. filoz.
eleati (starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí) vl. m.
antropocentrizmus (s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru) gréc. + lat. filoz. náb.
kvietizmus (s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st.) lat.
pyrrhonizmus (s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť) vl. m. filoz.
kynizmus (starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu) gréc.
epikureizmus (starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti) vl. m. filoz.
stoicizmus (staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.
pytagoreizmus (učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo) vl. m. filoz.
determinizmus (učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov) lat. filoz.
teleologizmus (s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
kazualizmus (učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami) lat. filoz.
platonizmus (s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí) vl. m. filoz.
atomistika (s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok) gréc. filoz.
holizmus (s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný) gréc. filoz.
personalizmus (s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov) lat. filoz.
kabala (stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu) hebr.
védanta (staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit filoz.
budhizmus (staroind. učenie) sanskrit
lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.
zen-budhizmus (jap. budhizmus) jap. filoz. náb.
mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit
njája (ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu) sanskrit filoz.
mímánsa (ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života) ind. filoz.
hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.
sánkhja (najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie) sanskrit filoz.
joga (ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.
rádžajoga (kráľovská joga) ind.
hathajoga (telesná joga) ind.
taoizmus (staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l.) čín. filoz.
konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.
hermetika (tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii) vl. m.
eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
solidarizmus (s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou) lat.
polit., ekon. a pod. smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
reformizmus (hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy) lat.
revizionizmus (hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.
fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom) lat.
moderatizmus (umiernený s.) lat. kniž.
radikalizmus (s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.
liberalizmus (s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami) lat. polit. ekon.
neoliberalizmus (s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu) gréc. + lat. polit. ekon.
konzervativizmus (s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov) lat. polit. ekon.
komunizmus (ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb) lat.
boľševizmus (komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu) rus.
socializmus (ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí) lat.-franc.
marxizmus (sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.
leninizmus (ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí) vl. m. polit.
stalinizmus (s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom) vl. m.
maoizmus (sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.
eurokomunizmus (s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st.) vl. m. + lat.
antikomunizmus (hnutie proti komunizmu) gréc. + lat.
mccarthizmus /mekkar-/ (s. v politike USA po 2. svetovej vojne namierený proti komunizmu) vl. m. polit.
fašizmus (ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.
nacizmus (nem. forma fašizmu) lat.-nem.
hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.
perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.
antifašizmus (hnutie proti fašizmu) gréc. + tal. polit.
nacionalizmus (s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.
ultranacionalizmus (krajný nacionalizmus) lat.
šovinizmus (krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.
kozmopolitizmus (s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo) gréc. filoz.
anarchizmus (s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.
pacifizmus (s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
pacifizmus (hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
militarizmus (politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu) lat.
antimilitarizmus (hnutie proti militarizmu) gréc. + lat.
populizmus (páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.)
monarchizmus gréc.
rojalizmus (hnutie prívržencov vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.
feminizmus (hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi) lat.
machiavelizmus (bezohľadná politika, bez ohľadu na morálne princípy) vl. m. polit.
avanturizmus (dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná politika) franc.
revanšizmus (hnutie hlásajúce odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.
tolstojizmus (s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím) vl. m.
gándhizmus (učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde) vl. m. hist.
ultramontanizmus (uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st.) lat. cirk. polit.
antiklerikalizmus (hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu) gréc.
internacionalizmus (s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.
sionizmus (žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.
antisemitizmus (hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti) gréc. + vl. m.
panrusizmus gréc. + vl. m. polit.
panslavizmus (hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie) gréc. + vl. m. polit.
slavianofilstvo (hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.
narodnictvo (s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko) rus. hist.
menševizmus (umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus. polit.
boľševizmus (radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus.
hungarizmus (s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska) lat. hist.
ilyrizmus (hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st.) vl. m. hist.
pangermanizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu) gréc. + vl. m.
paneuropeizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami) gréc. + vl. m.
panturkizmus (hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st.) gréc. + vl. m. polit.
panarabizmus (hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín) gréc. + vl. m.
panislamizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st.) gréc. + arab.-lat.
panafrikanizmus (hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku) gréc. + vl. m.
panamerikanizmus (hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.
risorgimento /-dži-/ (hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st.) tal. hist.
enosis /-zis/ (hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte) gréc.
fenianizmus (tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922) ír.
sinnfeinizmus (protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st.) ír. hist. polit.
iredentizmus (hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist.) tal.
svadéší (hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905) sanskrit hist. polit.
taliban (militatné islamské hnutie v Afganistane) ?
reúnia (franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st.) franc. hist.
fronda (odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653)
chartizmus (prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st.) gréc.-angl. hist.
luddizmus (hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st.) vl. m. hist.
abolicionizmus (hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st.) lat.
beatnici /bít-/
beat generation /bít dženerejšn/ (sociálne a lit. hnutie časti amer. mládeže, 50. a 60. roky) angl.
skinhead /-hed/
skinhed (hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.
punk /pank/ (hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov) angl.
hippies /-pis/ (únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl.
maltuzianizmus (s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom) vl. m. polit. ekon.
neomaltuzianizmus (s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast) gréc.-vl. m. polit. ekon.
merkantilizmus (s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st.) tal.-franc. hist. ekon.
proudhonizmus /prudo-/ (s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st.) vl. m. filoz. polit.
monetarizmus (s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky) lat. ekon.
nominalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah) lat. ekon.
metalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu) gréc. ekon.
freetradizmus /frítrej-/ (hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu) angl. + lat. polit. ekon.
separatizmus (politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.
izolacionizmus (politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.
autarkia (politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine) gréc. ekon.
splendid isolation /ajsolejšn/ (brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st.) angl. hist. polit.
sakoku (politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st.) jap.
appeasement /epíz-/ (politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku) angl. polit.
protekcionizmus (politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.
imperializmus (dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam) lat.
NEP rus.
Nep (tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. hovor. polit.
syndikalizmus (s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov) gréc.-lat. polit.
tradeunionizmus /trejdjun-/ (s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky) angl. polit.
technologizmus (sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
biologizmus (sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy) gréc.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy) angl. odb.
behaviorizmus /bihej-/ (psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok) angl. psych.
reflexológia (psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st.) lat.
freudizmus /frojd-/ (psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude) vl. m. psych.
glosátori (tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st.) gréc.-lat. práv. hist.
logicizmus (matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky) gréc. mat.
umelecké smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
humanizmus (európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st.) lat.
secesia (s. konca 19. a začiatku 20. st. zdôrazňujúci ozdobnosť) lat.
moderna (s. konca 19. a začiatku 20. st.; novodobý, novoveký s.) franc.
funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.
konštruktivizmus (archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917)
lartpourlartizmus /lárpúrlár-/ (estetický s. hlásajúci samoúčelnosť umenia, zdôrazňujúci formu) franc.
sentimentalizmus (európsky lit. s. vyznačujúci sa nadmernou citovosťou, 18. st.) franc. lit.
romantizmus (s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.
nazarenizmus (nem. romantický maliarsky s. zobrazujúci náb. námety, 1. polovica 19. st.) vl. m. výtv.
parnasizmus (lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st.) vl. m.-franc. lit.
naturalizmus (s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st.) lat.
fin de sićcle /fen d sjekl/ (lit. a umelecké smery konca 19.st.) franc. kniž.
impresionizmus (s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st.) lat.-franc.
neoimpresionizmus gréc. + lat.-franc.
pointilizmus /poen-/ franc. výtv.
divizionizmus (impresionizmus na konci 19. st.) lat. výtv.
verizmus (taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st.) tal.
realizmus (s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st.) lat.
symbolizmus (s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st.) gréc. lit. výtv.
expresionizmus (s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st.) lat.
futurizmus (s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st.) lat.
kubizmus (maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov)
orfizmus (maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st.) vl. m.
unanimizmus (estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st.) lat. lit.
suprematizmus (abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st.) lat. výtv.
fauvizmus (maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st.) franc.
dadaizmus (výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924) franc.
Bauhaus (archit. a umeleckopriemyslová škola, Nemecko, 1919 – 1933) nem. archit.
surrealizmus /süre-, sure-/ (avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.
poetizmus (s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky) gréc.-lat. lit.
lettrizmus (lit. a výtv. s. vychádzajúci z tvaru písmen, založený v Paríži 1945) franc.
tachizmus /-ši-/
tašizmus (maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky) gréc. výtv.
signal-art (výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky) angl.
muralizmus (maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st.) špan. výtv.
popart (výtv. s. nachádzajúci zdroj v modernej mestskej civilizácii) angl. výtv.
underground /andergraund/ (hnutie protestujúce proti prispôsobivosti v umení) angl.
paganizmus (s. hlásajúci návrat k pohanstvu) lat. kniž.
primitivizmus (s., najmä výtv., usilujúci sa o prostosť, jednoduchosť) lat. odb.
regionalizmus (hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí) lat.
purizmus (výtv. s. požadujúci jednoduchosť, štýlovú čistotu v architektúre) lat. výtv. archit.
ruralizmus (s. zaoberajúci sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.
eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
hudobný s. pozri hudba porovnaj sloh 1

nemravný

antimorálny gréc. + lat.
imorálny (hanebný, neslušný, hriešny) lat.
obscénny (necudný, neslušný, oplzlý) lat. kniž. o. vtip
frivolný (necudný, neviazaný, nehanebný, ľahkovážny) franc.
lascívny (necudný, oplzlý, chlipný) lat.
perverzný (zvrátený, zvrhlý, úchylný) lat.
sodomitský (nerestný, neviazaný, hriešny, zvrátený) vl. m. expr.
koprolalický (neslušný, hrubý) gréc. k. vo výrazoch
porno- (nemravne zobrazujúci pohlavný život, pohlavný styk, vybočujúc z noriem bežnej mravnosti) gréc. v zlož. sl.
obskúrny (sporný, pochybný, pokútny, podozrivý) lat. porovnaj hanebný
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 14. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.