Výsledky vyhľadávania

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)
organum gréc.-lat. hist.
bicie nástroje
membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.
drums /drams/ angl.
percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.
tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.
triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.
vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.
tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.
činel (neladený kovový kotúč) tal.
flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.
xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.
cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.
celesta /če-/
čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.
kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.
maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.
claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.
tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.
tulumbas (starý n., bubon) tur.
nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.
kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?
marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.
menzan (africký n., Kongo) afr.
tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.
bongo (afrokubánsky bubienok) špan.
kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.
ču (čín. ľudový n.) čín.
tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.
dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.
čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.
vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.
todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.
kakko (jap. tradičný n.) jap.
cuzumi (jap. bubienok) jap.
gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.
gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.
gandang (malaj. a jávsky bubon) ?
kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.
huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.
dychové a vzduchové nástroje
aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.
flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.
pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.
flažolet (malá zobcová flauta)
klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.
hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.
fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.
saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.
altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.
tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.
bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.
heligón gréc.
suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.
pozauna franc.-nem.
trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.
bomhart lat.-franc.
pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.
barytón gréc.-tal.
eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.
serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.
rifovka (drevená píšťalka) nem.
kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.
piston (kornet s ventilmi) franc.
ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.
šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.
lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.
horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.
fistola (pastierska píšťala) tal.
okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.
olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.
tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.
clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.
trombita (dlhý pastiersky n.) rum.
fujara (drevený fúkací n.) rum.
bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.
tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.
svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.
cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.
syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.
aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.
svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.
pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.
košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.
surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.
zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.
nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.
agada (egypt. flauta) egypt.
šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.
šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.
čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.
kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.
feng-šeng (čín. starý n.) čín.
šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.
hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.
fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.
šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.
rjúteki (jap. priečna flauta) jap.
manvavaka (indián. ľudový n.) indián.
organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.
hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.
portatív (malý prenosný vodný organ) lat.
magrefa (mystický semitský organ) hebr.
pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.
regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.
harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.
melódium (predchodca harmónia) gréc.
harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.
koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.
bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.
akordeón lat.-franc.
chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.
heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.
garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.
mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.
idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.
sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.
gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.
musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.
gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.
anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.
buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)
strunové nástroje
chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.
klavír lat.-franc.
piano tal. hovor.
pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.
fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.
pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.
clavichord /kla-/
klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.
cembalo /čem-/
čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.
cembalo /čem-/
čembalo (predchodca klavíra) tal.
adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.
spinet tal.-nem.
virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.
gravicembalo lat. + tal.
clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.
pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.
cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.
violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.
amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.
stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.
viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.
gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.
čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.
basa tal.
barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.
gitara gréc.
španielka (brnkací n.) vl. m.
dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.
gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.
bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.
mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.
mandola (mandolína s nižším ladením) tal.
bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.
lutna arab.-nem.
teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.
angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.
lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.
dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.
barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.
varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.
forminx (starogréc. n.) gréc.
dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.
monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.
žaltár gréc.-nem.
psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.
harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.
trumšajt tal.-nem.
tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.
hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.
citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.
rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.
cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.
fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.
giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.
tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.
guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.
bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.
brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.
kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.
organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.
trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.
bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.
gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.
gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.
balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.
domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.
tar (kaukazský ľudový n.) perz.
komuz (kirgiz. ľudový n.)
čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.
gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.
dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.
keman (tur. n. podobný husliam) tur.
pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.
santir (egypt. n.) arab.
kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.
rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.
rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.
tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.
santir (arab. n.) arab.
sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.
ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit
vína (ind. lutna) sanskrit
kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.
hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.
pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.
šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.
koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.
ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.
slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.
bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.
kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?
elektronické a iné nástroje
melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.
keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.
synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.
automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.
verklík nem. hovor.
flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.
manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.
orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.
aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.
bas (n. s hlbokým tónom) tal.
pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.
ripieno /-pjé-/
tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.

tanec

tanec franc.-nem.
dancing /-si-/ angl.
sólo (t. určený jednému páru alebo viacerým párom pri tan. zábave; t. ako pocta; t. jednotlivca alebo jednej dvojice) tal.
orchéma (sólový t.) gréc. tan.
balet (umelecký výrazový t.) tal.
pas (baletný t. jednej al. viacerých osôb) franc.
pas de deux /pa d dö/ (baletný t. vo dvojici) franc.
furiant (čes. ľudový párový t. s rýchlym tempom) lat.-čes.
mazúrka (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte) vl. m.
kujaviak (poľ. ľudový t. podobný mazúrke) poľ.
polonéza (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom a slávnostným rázom) franc.
varšavianka (poľ. národný t.) poľ.
oberek (poľ. ľudový t. v trojdobom takte) poľ.
krakoviak (poľ. ľudový veselý rýchly t.) poľ.
hajduk (hajdúsky t., odzemok) maď.
čardáš (maď. ľudový párový t. s pomalou a rýchlou časťou) maď.
frišká (druhá rýchla časť čardáša) nem.
kör /ker/ (maď. t. umelo zostavený okolo 1840) maď.
zingaresca /-ka/ (cigánsky t.) tal. hud.
hóra (rumun. ľudový t.) rum.
arkán (huculský, rumunský mužský t.) lat.
choro (bulh. ľudový zborový t.) bulh.
kalamajka (slovan. ľudový t. do kola) ukraj.
kolomyjka (ukraj. ľudový t.) ukraj.
hopák (ukraj. ľudový dvojdobý rýchly t. tancovaný prevažne mužmi) ukraj.
kozáčik (ukraj. a rus. ľudový rýchly mužský t.) tur.-rus.
trepak (ukraj. a rus. ľudový t. v dvojštvrťovom takte a s rýchlym tempom) ukraj.
chorovod (rus. ľudový zborový dievčenský obradný t.) rus. tan.
lezginka (ľudový rýchly t. kaukazských národov tančený na špičkách prstov nôh) vl. m.
islamej (kabardínsky a gruz. ľudový t. s prudkým tempom) arab.
chorea (starogréc. t. na počesť boha Apolóna) gréc. hist.
sirtaki (moderný t. podľa beatovej hudby s gréc. prvkami) gréc.
valčík nem.-poľ.
valcer (spoločenský párový t. v trojštvrťovom takte) nem. zastar.
ländler (hornorak. ľudový t. v trojdobom takte a s pomalým tempom) nem. tan.
verbunk (ľudový mužský t., pôvodne stredoveký voj.) nem.
allemande /almánd/
allemanda (nem. pomalý radový t. v párnom takte, 16. st.; nem. rýchly t. v trojštvrťovom takte, 18. st.) franc. hud.
bourrée /buré/ (živý starofranc. tanec v párnom takte) franc.
danse macabre /dans makabr/ (t. kostlivcov, súčasť stredovekých mystérií, 13. st.) franc. kniž.
haute-danse /ótdans/ (stredoveké spoločenské tance) franc.
menuet (t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom) franc. hud.
kankán (franc. rýchly výstredný kabaretný t.) franc.
gavota (franc. ľudový t. s miernym tempom, 16. st.) franc.
basse-danse /bazdáns/ (dvorný slávnostný radový t., 16. st.) franc. tan.
courante /kuránt/ (franc. rýchly t., 16. st.) franc.
musette /mizet/ (franc. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) franc.
passapied /paspje/ (franc. rýchly t. v nepárnom takte, koniec 16.st.) franc.
kotilión (franc. spoločenský t. na záver plesu, 18. st.) franc.
tourdion /tur-/ (franc. spoločenský rýchly trojdobový kráčavý t., 16. st.) franc.
galop (spoločenský kruhový rýchly t. franc. pôvodu, od zač. 19. st.) franc.
anglaise /angléz/ (rýchly dvojdobý t. v Európe, 17. – 19. st.) franc.
farandola (provensalský ľudový kruhový t. s rýchlym tempom) franc.
rigaudon /-god/ (provensalský starý ľudový t.) franc.
estampia (provensalský starý t.) franc.
jáva (spoločenský t. franc. pôvodu v trojštvrťovom takte) vl. m.
kadrila franc.
kvadrila (spoločenský t. pre štyri páry, štvorylka) lat. zastar.
canarie /ka-/ (franc. a tal. spoločenský rýchly t., 16. st.) franc.
tedesca /-ka/ (neskorogotický a renesančný kráčavý t.) tal.
paduana (tal. dvojdobý al. štvordobý pomalý t., 16. st) tal.
tarantella (tal. ľudový t. s rýchlym tempom) vl. m.
napoletana (ľudový t. z okolia Neapola) vl. m.
bergamasca /-ska/ (tal. ľudový t., 16. až 18. st.) tal.
passamezzo /-sa-co/ (tal. t. v párnom takte, 16. a 17. st.) tal.
piva (tal. rýchly t.) tal.
gagliarda /galja-/ tal. hist.
gaillarde /gajárd/ (tal., románsky spoločenský trojdobý t. s rýchlym tempom, 15. a 16. st.) franc. hist.
brando (spoločenský t. na zakončenie maškarády, 16. st.) tal.
volta (spoločenský párový t. v trojdobovom takte, 16. a 17. st.) tal.
siciliána (sicílsky pastorálny t.) vl. m. hud.
saltarello (tal. a špan. rýchly trojdobový t.) tal. hud.
furlana (špan. a severotal. ľudový t. veselého rázu a s rýchlym tempom, 17. st.) tal.
seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.
sarabanda (špan. starý trojdobový t. s voľným tempom) perz.-špan.
sardana (špan. katalánsky ľudový t. v dvojštvrťovom al. šesťosminovom takte, s figúrami) špan.
zapateado (špan. ľudový trojdobový t. s vydupávaním rytmu) špan.
bolero (špan. ľudový t., od 18. st.) špan.
madrileňa (druh bolera) špan.
malagenia (špan. t. so stálym harmonickým základom) špan.
japona (špan. stredoveký t. so spevom) špan. hud.
magualeňa /maga-/ (špan. ľudový t.) špan.
fandango (špan. ľudový párový t. s miernym tempom) špan.
jarabe /charave/ (špan. ľudový t. sprevádzaný hudbou a neskôr spevom) špan.
jota /cho-/ (špan. ľudový t. z Aragónie v trojštvrťovom takte) špan.
cachucha /kačuča/ (špan. ľudový t. s miernym tempom) špan.
folia (špan a port. t. v trojštvrťovom takte a s voľným tempom, 15. st.) port.
flamenco /-ko/ (špan., andalúzske a kastilské, cigánske ozdobné rytmické živé farbisté tance a piesne s podupávaním a tlieskaním) špan.
gitana (t. špan. Rómov) špan.
moreska (sólový al. zborový t. maurského pôvodu, 14. st.) špan.
guaracha /-ča/ (špan. a latinskoamer. t. v striedavom takte, pri kt. tanečník hrá aj na gitare) špan. hud.
letkis (spoločenský kolektívny t., kt. tempo sa zrýchľuje aj spomaľuje) fín.
halling (nór. ľudový rýchly mužský t.) germ. vl. m.
fox (angl. moderný t. v dvojštvrťovom takte) angl.
shimmy /šimi/
šimy (obmena foxtrotu) angl.
slow-fox /slou-/ (pomalý foxtrot) angl.
quickstep /kvik-/ (rýchly foxtrot) angl.
contredanse /kontrdáns/ (angl. radový t., predchodca štvorylky, 16. st.) franc.
giga (škót. starý rýchly t., 17. st.) angl.
écossaise /ekoséz/ (škót. ľudový t. v kolese, neskôr rýchly radový t.) franc.
gogo (t. jednej al. viacerých tanečníc na uvoľnenie zábavy v podniku, USA) angl.
boston (amer. t., kt. vznikol z valčíka) angl.
cakewalk /khejkuók/ (rytmický divoký t. amer. Černochov) angl.
stomp (černošský rýchly t.) angl.
wals (spoločenský pomalý t. v trojštvrťovom takte, angl. valčík) angl.
swing (moderný t. amer. pôvodu s pohojdávaním) angl. tan.
jitterburg /džiterbag/ (amer. spoločenský t, kt. vznikol zo swingu, obľúbený vojakmi v 2. svetovej vojne) angl. tan.
shake /šejk/ (moderný t. podľa beatovej hudby) angl.
twist (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte, bez držania, po 1960) angl.
charleston /čárlston/ (moderný spoločenský t. severoamer. pôvodu) vl. m.
jive /džajv/
džajv (moderný spoločenský t. angloamer. pôvodu) angl.
squeeze /skvíz/ (spoločenský t. s dotýkajúcimi sa tvárami, ale čo najviac vzdialenými telami) angl.
rock and roll /rokenrol/
rokenrol (moderný spoločenský t. s rýchlym tempom a akrobatickými prvkami, pôvodne amer.) angl.
step (t., pri kt. sa rytmus vyklepáva podrážkami topánok) angl.
onestep /vans-/ (spoločenský t. amer. pôvodu v dvojštvrťovom takte) angl.
flash-dance /flešdans/ (moderný t. s trhavými pohybmi) angl.
break dance /brejk dens/ (t. černošskej a portorikánskej amer. mládeže s akrobatickými prvkami, od 70. rokov 20. st.) angl.
madison /medizon/ vl. m.
slop (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte) angl. hud.
surf (spoločenský t. podľa beatovej hudby) angl.
hully-gully /haligali/ (spoločenský t.) angl.
tango (pomalý spoločenský t. argentínskeho pôvodu) špan.
habanera (špan.-amer., kubánsky t. v dvojštvrťovom takte a s miernym tempom, podobný tangu) vl. m.
čača (latinskoamer. rytmický párový t.) špan.
samba (spoločenský t. brazíl. pôvodu vo štvorštvrťovom takte s rýchlym tempom) port.
karioka (juhoamer. spoločenský t., variant samby) indián.-port.
mambo (latinskoamer., kubánsky spoločenský t.) špan.
bamba (latinskoamer. spoločenský t.) špan.
rumba (moderný spoločenský t. kubánskeho pôvodu) špan.
kukarača (latinskoamer. dynamický t., druh rumby) indián.-špan.
conga /kon-/ (špan.-amer. spoločenský t., kombinácia foxu a rumby) tal.
bossa-nova (spoločenský t. juhoamer. pôvodu) port.
passo doble (juhoamer. rýchly spoločenský t.) špan.
beguine /-gin/ (juhoamer. ľudový t. rozšírený do Európy v 30. rokoch) franc.
twostep /tús-/ (spoločenský t. juhoamer. pôvodu v dvojštvrťovom takte, podobný polke) angl.
boogie-woogie /bugu vugi/ (spoločenský t. v trojštvrťovom takte, pôvodne amer.) angl.
lambada (juhoamer. rýchly párový t., koniec 80.rokov) port.
salsa (juhoamer. t.) špan.
finolka (spoločenský párový t.) ?
kalypso (moderný spoločenský t., pôvodne z Trinidadu) gréc.-angl.
hula (havajský tradičný t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov) polynéz.
hula-hop (exotický t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov, prípadne aj s rozkmitanou obručou) polynéz.-angl. polynéz.
hula-hula (havajský ľudový t. za sprievodu havajských gitár) polynéz.
bojong (indonézsky svadobnný t.) indonéz.
tandak (jávsky ľudový spoločenský t.) jáv.
kagura (jap. tradičný obradný t.) jap.

zápas

zápas 3 (preteky, súťaž, stretnutie)
derby (stretnutie tradičných súperov, najmä miestnych, v šport. hrách, napr. futbale) angl. vl. m.
match /meč/ (šport. stretnutie) angl.
sparing (z. so súperom ako šport. tréning v boxe a pod.) angl. šport.
agón (preteky, pôvodne v starom Grécku) gréc.
šerm (z. sečnou al. bodnou zbraňou) nem. šport.
boxing angl.
pugilizmus (pästný súboj, boj, z. dvoch súperov podľa pravidiel, pästiarstvo) lat. šport. zastar.
fight /fajt/ (boj v boxe) angl. šport.
infighting /infajting/ (boj zblízka v boxe) angl. šport.
pygmé (starogréc. pästný z.) gréc. šport.
pankration (starogréc. spojenie z. a boxu s pripustením surovostí a bezohľadností) gréc. hist.
palé (starogréc. z. ako súčasť starovekého päťboja) gréc. hist. šport.
karate (jap. z. a obrana založená na úderoch a kopoch) jap.
judo /džudo/ (z. dvoch osôb na štvorcovom zápasisku spôsobom sebaobrany) jap. šport.
jiu-jitsu /džiu džicu/ (jap. sebaobrana bez zbrane založená na rýchlych chmatoch) jap.-angl.
sambo (z. s prvkami džuda a džiu-džicu, v Rusku) rus.
kung-fu (čín. dotykový boj využívajúci psych. a fyzickú koncentráciu) čín.
taekwondo /tekv-/ (sebaobrana, pôvodne kórej. bojové umenie používajúce najmä kopanie a údery rukou) kórej.
aikidó (moderné bojové umenie sebaobrany) jap.
kendo (tradičný jap. šerm bamusovými tyčami) jap.
kickbox /kik-/ (z., pri kt. sa používajú údery päsťami a kopanie) angl.
sumó (tradičný jap. z., kt. cieľom je dostať súpera mimo kruhového zápasiska) jap. šport.
tchaj-ti /tajči/ (sebaobrana založená na cvičení s pomalými otáčavými pohybmi a cvikmi) čín.
wrestling /rest-/ (z. vo voľnom štýle, predvádzaný aj pre zábavu) angl. šport. porovnaj pretekystretnutie 2

všedný

banálny (otrepaný, ošúchaný, bežný, obyčajný, jednoduchý, bezvýznamný) franc.
triviálny (obyčajný, otrepaný, jednoduchý) lat.
tuctový (bežný, obyčajný, otrepaný) franc.-nem.
fádny (jednotvárny, nevýrazný, nezaujímavý, nudný) franc.
monotónny (únavne rovnaký, jednotvárny) gréc. kniž. a odb.
klišéovitý (ošúchaný, často používaný, o slovných zvratoch) franc.
tradicionálny (vžitý, zaužívaný, bežný, založený na zvykoch) lat. zastar.
ordinárny (bežný, obyčajný, zaužívaný, obvyklý, zabehaný, ustálený) lat. zastar.
prozaický (bežný, triezvy, prostý, obyčajný) lat. kniž.
prozaický (triezvy, prostý, bežný, obyčajný) lat. kniž.
profánny (obyčajný, každodenný) lat.
vulgárny (všeobecne známy, ošúchaný, prízemný) lat. porovnaj bežný 1

ustálený

habituálny (zvykový, návykový, obvyklý, opakujúci sa, opakovaný) lat. kniž. a odb.
stabilizovaný (stály, nemenný, pevný) lat.
stacionárny (stály, nemenný, pevný, nepohyblivý) lat. odb.
tradicionálny (vžitý, zaužívaný, bežný, všedný, založený na zvykoch) lat. zastar.
uzančný (zaužívaný, zvykový, bežný najmä v obchode) franc.
ordinárny (bežný, všedný, obyčajný, zaužívaný, obvyklý, zabehaný) lat. zastar.
typizovaný (zodpovedajúci záväzným predpisom, pravidlám; zodpovedajúci bežnej, ustálenej, obvyklej úrovni, miere, obvyklý, bežný) gréc.-lat.
stereotypný (zaužívaný, zvykový, opakovaný, navyknutý, jednotvárny, nemenný, rovnaký, pravidelný, nudný) gréc.
šablónový (otrepaný, netvorivý, bezduchý, ošúchaný) hol.-nem. pejor. š. spôsob práce
rutinérsky (založený na ustálenom postupe, častom opakovaní určitej činnosti, nemený, netvorivý) franc. porovnaj stály 1nemenný

obyčajný

obligátny (bežný, zvyčajný, obvyklý, pravidelný) lat. hovor.
normálny lat.
normálka (bežný, zvyčajný, prirodzený) lat. hovor. slang.
štandardizovaný (zodpovedajúci bežnej, ustálenej, obvyklej úrovni, miere, ustálený, obvyklý) angl.
regulárny (bežný, zvyčajný, obvyklý, pravidelný, riadny) franc.-nem.
kurentný (bežný, obvyklý) lat.-nem.
konvencionálny lat. zastar.
rutinérsky (založený na ustálenom postupe, častom opakovaní určitej činnosti, ustálený, nemený, netvorivý) franc.
ordinárny (bežný, všedný, zaužívaný, obvyklý, zabehaný, ustálený) lat. zastar.
profánny (každodenný) lat.
triviálny (otrepaný, jednoduchý) lat.
klišéovitý (ošúchaný, často používaný, o slovných zvratoch) franc.
banálny (bežný, všedný, otrepaný, jednoduchý) franc.
prozaický (bežný, všedný, triezvy, prostý) lat. kniž.
tuctový (bežný, všedný, otrepaný) franc.-nem.
konverzačný (bežný, typický pre bežné vyjadrovanie, hovorový, dorozumievací) lat. lingv.
prozaický (bežný, triezvy, prostý) lat. kniž.
tradicionálny (bežný, vžitý, zaužívaný, založený na zvykoch) lat. zastar.
stereotypný (ustálený, zaužívaný, opakovaný, navyknutý, nemenný, rovnaký, pravidelný) gréc.
uzančný (bežný, ustálený, zaužívaný najmä v obchode) franc.
uzuálny (bežný, zvyčajný, zaužívaný, obvyklý) tal. kniž.
habituálny (zvykový, návykový, obvyklý, ustálený, opakujúci sa, opakovaný) lat. kniž. a odb.
mizerný (bezvýznamný, nepatrný, malý) lat. expr.
bagateľný (veľmi malý významom, cenou, hodnotou, zanedbateľný, bezvýznamný, nepatrný) tal.-franc. hovor.

bežný

bežný 1 (obyčajný, každodenný, všedný)
obligátny (zvyčajný, obvyklý, obyčajný, pravidelný) lat. hovor.
normálny lat.
normálka (zvyčajný, obyčajný, prirodzený) lat. hovor. slang.
štandardizovaný (zodpovedajúci bežnej, ustálenej, obvyklej úrovni, miere, ustálený, obvyklý) angl.
regulárny (zvyčajný, obvyklý, pravidelný, riadny) franc.-nem.
kurentný (obvyklý) lat.-nem.
konvencionálny lat. zastar.
ordinárny (všedný, obyčajný, zaužívaný, obvyklý, zabehaný, ustálený) lat. zastar.
profánny (obyčajný, každodenný) lat.
triviálny (obyčajný, otrepaný, jednoduchý) lat.
klišéovitý (ošúchaný, často používaný, o slovných zvratoch) franc.
banálny (všedný, otrepaný, obyčajný, jednoduchý) franc.
prozaický (všedný, triezvy, prostý, obyčajný) lat. kniž.
tuctový (obyčajný, všedný, otrepaný) franc.-nem.
konverzačný (typický pre bežné vyjadrovanie, hovorový, dorozumievací) lat. lingv.
prozaický (obyčajný, triezvy, prostý) lat. kniž.
tradicionálny (vžitý, zaužívaný, založený na zvykoch) lat. zastar.
stereotypný (ustálený, zaužívaný, opakovaný, navyknutý, nemenný, rovnaký, pravidelný) gréc.
uzančný (ustálený, zaužívaný najmä v obchode) franc.
uzuálny (zvyčajný, zaužívaný, obvyklý) tal. kniž.
habituálny (zvykový, návykový, obvyklý, ustálený, opakujúci sa, opakovaný) lat. kniž. a odb.

šerm

šerm nem.
kendo (tradičný jap. š. bamusovými tyčami) jap.

výklad

výklad 2 1 (objasnenie zmyslu, vysvetlenie)
interpretácia (vysvetlenie) lat. odb.
komentár (vysvetlenie, poznámka, stanovisko, vysvetlivka) lat.
glosa (krátky, stručný v., poznámka na vysvetlenie) gréc.
téza (v. základných myšlienok, poznámka) gréc.
definícia (slovné vymedzenie, určenie, objasnenie obsahu, významu pojmu, výrazu) lat.
tautológia (logicky chybná definícia, keď definované aj definujúce obsahujú rovnaký neznámy pojem) gréc. log.
exemplifikácia (vysvetlenie, objasnenie, osvetlenie, znázornenie príkladmi, dokladmi) lat. odb.
kazuistika (v. práva so zreteľom k jednotlivému prípadu) lat. práv.
jurisprudencia (v. práva) lat. práv.
propedeutika (predbežný v. určitej vedy, úvod do jej štúdia) gréc.
exegéza (vykladanie, vysvetľovanie, rozbor textov) gréc.
explanácia (vysvetlenie al. pochopenie určitého javu al. procesu) lat.
explikácia (vysvetlenie, objasnenie postupu a pod.) lat.
vulgarizovanie (zjednodušené, skreslené vysvetľovanie, hrubé zjednodušovanie skresľujúce podstatu, skresľovanie, zovšeobecňovanie) lat.
hagada (ústny a neskôr písomne zachytený v. Starého zákona vo forme rozprávania, prirovnaní, príbehov) hebr. náb.
halacha (tradičný, pôvodne ústny a neskôr v Talmude písomne zachytený v. Starého zákona vo forme záväzných zákonných ustanovení) hebr. náb.
midraš (stredoveký žid. v. Starého zákona) hebr. cirk.
homília (v. biblického textu prečítaného pri omši) gréc. cirk.
katechizmus (v. kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.
gematria (v. hebr. textov na základe číselnej hodnoty hebr. spoluhlások) gréc.-hebr.
upanišáda (náb.-filoz. v. k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit
hermeneutika (postup, súbor pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.
divinácia (v. horoskopu) lat.
oneiromantia (vykladanie snov, veštenie zo snov, predpovednie podľa snov) gréc. kniž.
ad informandum (na v., objasnenie) lat.
ex definitione /-cio-/ (ako vyplýva z definície, podľa definície) lat. kniž. a odb. porovnaj veštenie

pravidlo

pravidlo 1 (záväzné ustanovenie, predpis)
nomos gréc.
princíp lat. kniž. a odb.
princípium (základné p., základná zásada, myšlienka) lat. zastar.
regula lat. zastar. al. hovor.
regulatív (predpis, smernica, zásada) lat. kniž. a odb.
kánon (súbor pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.
norma lat.
normatív (záväzné p. vynucované predpismi, zvykom a pod.) lat. odb.
extra modum (mimo p.) lat.
ceremoniál (súbor pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.
(diplomatický) protokol (súbor pravidiel styku s diplomatmi) gréc.
maxima (mravná zásada, p. správania, myslenia) lat. kniž.
etiketa (súbor pravidiel spoločenského správania) franc.
disciplína (pravidlá upravujúce správanie sa ľudí, ich povinnosti, poriadok) lat.
algoritmus (predpis poradia konečného počtu krokov na vyriešenie úlohy) arab. + gréc. mat.
kód (súbor pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.
observancia (pravidlá zachovávané zvykovo, poriadok) lat. kniž.
lege artis /lé-/ (podľa pravidiel, napr. umenia, vedy) lat. kniž.
liturgia (pravidlá bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk.
typikon (pravidlá bohoslužobného poriadku v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
halacha (tradičný výklad Starého zákona, pôvodne ústny a neskôr v talmude písomne zachytený, vo forme záväzných zákonných ustanovení) hebr. náb.
hagada (ústny a neskôr písomne zachytený výklad Starého zákona vo forme rozprávania, prirovnaní, príbehov) hebr. náb.
šariá (súbor pravidiel, práv. noriem a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.
onus probandi (p. diskusie spočívajúce v povinnosti účastníka diskusie dokázať to, čo tvrdí, bremeno dôkazu) lat. log.
pićce touchée /piés tušé/ (šachové p., podľa kt. je hráč povinný ťahať figúrkou, kt. sa dotkol) franc. šach.
in regula (podľa p.) lat. porovnaj poriadok 2predpis 2