Výsledky vyhľadávania

rod

rod 3 (gramatická kategória)
genus lat. lingv.
maskulínum (mužský r.) lat. lingv.
feminínum (ženský r.) lat. lingv.
neutrum (stredný r.) lat. lingv.
aktívum (slovesný činný r.) lat. lingv.
pasívum (slovesný trpný r.) lat. lingv.
médium (slovesný stredný r., napr. v gréčtine) lat. lingv.

rod

rod 1 (spoločenstvo potomkov z jedných prarodičov)
fajta maď. hovor.
dynastia (panovnícky r.) gréc. porovnaj kmeň 1

rod

rod 2 (skupina biologických druhov)
genus lat. biol.

kmeň

kmeň 1 (národnostné spoločenstvo)
etnikum (skupina ľudí spojená spoločným pôvodom, kultúrnymi znakmi, jazykom, mentalitou a tradíciami, národné al. národnostné spoločenstvo, národ, národnosť) gréc.
etnos (skupina ľudí spojená spoločným jazykom, územím, príp. náboženstvom, národ, národnosť, rod) gréc.
klan (pevne uzavretá spoločnosť na obranu záujmov i hrubým spôsobom, rod, potomstvo, rodina) kelt.-angl.
fyla (k., do kt. patrili starovekí Gréci podľa rodovej príslušnosti) gréc. hist.
Amazonky (mýtický k. bojovných žien)
Van (rod bohov v germ. mytol.)
horda (k. nájazdných, lúpežných kočovníkov) tur.

trpný

pasívny lat. lingv. p. rod
pasívny lat.
astenický (poddajný, nečinný, ľahostajný) gréc. psych. porovnaj poddajný 2

rodina

família (príbuzenstvo) lat. hovor.
klan (rod, kmeň, potomstvo) kelt.-angl.

plemeno

plemeno 2 (rod, pokolenie, národ)
fajta maď. hovor.

človek

homo lat.
homo- lat. v zlož. sl.
andro- gréc. v zlož. sl.
persóna lat. zastar.
personalita lat. kniž.
existencia lat. hovor. pejor.
kreatúra (osoba) lat. pejor.
individualita (vyhranená, výrazná, svojrázna osoba) lat.
subjekt (jedinec, jednotlivec, osoba) lat. kniž.
unus multorum /ú- -tó-/ (obyčajný človek, jeden z mnohých) lat. kniž.
árijec (č. indoeurópskeho, nežid. pôvodu, Nežid, podľa nacistickej teórie) vl. m.
gadžo (č. nerómskeho pôvodu, bielej pleti, Neróm, z hľadiska Rómov) róm.
talent (nadaný č., schopný na určitú činnosť) gréc.-lat.
lúmen (nadaný, bystrý, vedomosťami vynikajúci č.) lat. hovor. expr. aj iron.
charizmatik (nadaný č., schopný blahodarne pôsobiť na ľudí) gréc.
optimista (č. so sklonom nazerať na život, ľudí z lepšej stránky, nádejne, priaznivo, radostne) lat.
pesimista (č. so sklonom nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne) lat.
extrovert (spoločenský, prispôsobivý, otvorený č., zameraný na vonkajší svet a prostredie) lat. psych.
introvert (č. zameraný na vlastný vnútorný duševný svet, uzatvorený do seba, ťažšie prispôsobivý) lat. psych.
insider /insaj-/ (zasvätený, informovaný č.) angl.
outsider /aucaj-, autsaj-/ (č. stojaci bokom, s kt. sa nepočíta, kt. nemá nádej na úspech) angl.
maximalista (náročný č. snažiaci sa o presadenie krajných, najväčších požiadaviek) lat.
minimalista (nenáročný č. s malými požiadavkami) lat.
realista (triezvo, vecne uvažujúci a konajúci č.) lat.
pragmatik (vecný, triezvy, rozvážny, rozumný č.) gréc.
prozaik (všedný, triezvy, prostý č., suchár) gréc. kniž.
stoik (pokojný, vyrovnaný č.) gréc. pren. kniž.
negativista (č. sústavne prejavujúci záporný postoj) lat.
radikalista (rázny, rozhodný, dôsledný č.) lat.
nervák (nepokojný, výbušný, napätý, rozrušený č.) lat. hovor. expr.
maniak (vášnivý až chorobne, náruživý č.) gréc.
hysterik (č. správajúci sa nepríčetne, popudlivo, podráždene) gréc.
drak (prudký, výkonný č. rýchly v práci, správaní a pod.) gréc.-lat. hovor. expr.
excentrik lat. kniž.
extrémista (výstredný, prepiaty, nápadný č.) lat.
voluntarista (svojvoľne konajúci al. rozhodujúci č.) lat. kniž.
enfant terrible /anfan teribl/ (výstredne sa správajúci č., kt. svojou bezohľadnou priamosťou uvádza okolie do rozpakov, <i>hrozné dieťa</i>) franc.
herostrat (č., kt. sa chce stať slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu) vl. m.
cyklotymik (náladový č. ľahko prechádzajúci od veselosti k smútku) gréc.
impotent (neschopný, nemohúci č., napr. umelecky) lat. pren. kniž.
monoglot (č. používajúci jediný, materinský jazyk) gréc.
polyglot (č. ovládajúci mnoho jazykov) gréc.
bilingvista (č. ovládajúci aktívne dva jazyky) lat.
trapista (mlčanlivý č.) vl. m. pren. expr.
asketik gréc.
derviš (č., kt. sa odrieka životného pohodlia a radostí) perz.-tur.
abstinent (striedmy č. zdržiavajúci sa pôžitkov, najmä pitia alkoholických nápojov) lat.
sparťan (š. žijúci jednoducho, striedmo, prísne, tvrdo) vl. m.
puritán (č. s prísnymi mravnými zásadami, kt. niekedy dodržuje len navonok) lat.-angl.
gavalier tal.-franc.
grand (štedrý č. platiaci najmä pri pohostení okato za iných) špan.
alter ego (duševne al. charakterovo spriaznený č., zástupca, dôverník, <i>druhé ja</i>) lat. kniž. a odb.
singel (č. žijúci sám, osamotene) angl. hovor.
alochtón (č. pochádzajúci odinakiaľ, ako sa vyskytuje) gréc. odb.
autochtón (č. pochádzajúci z oblasti svojho terajšieho pobytu, praobyvateľ, domorodec) gréc. odb.
antipód (č. žijúci na opačnej strane zemegule, protinožec) gréc. geogr.
mikrokozmos (č. ako svet v malom, oproti svetu ako celku) gréc.
zoon politikon (č. ako tvor spoločenský) gréc.
politik (č. zaoberajúci sa riadením štátu a vzťahov medzi štátmi, správou verejných vecí) gréc.
demagóg (politik zneužívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie a zavádzanie ľudí, pôsobiaci na city a pudy ľudí prázdnymi sľubmi, zvodca ľudu, klamár skresľujúci skutočnosť) gréc.
populista (politik robiaci páčivú, bezzásadovú politiku zameranú na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, prázdne heslá a sľuby) lat.
psychológ (č., kt. dokáže odhaliť myslenie a povahu ľudí) gréc.
reformátor (č. usilujúci sa o zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.
pacifikátor (č., kt. obnovuje mier a poriadok, najmä násilím, urovnáva nepokoje, potlačuje vzburu) lat.
vazal (polit. al. hosp. závislý č.) kelt.-franc. pejor.
deus ex machina /-chíná/ (č., kt. náhle, nečakane vyrieši zložitú situáciu, spor) lat. pren. kniž.
selfmademan /-mejdmen/ (č., kt. sám, vlastným úsilím dosiahol významné postavenie) angl.
aférista (č. spôsobujúci vzrušujúce, pohoršujúce udalosti al. zapletený do nich) franc. hovor.
synkretista (č. spájajúci, zlučujúci rôznorodé, najmä myšlienkové prvky, názory, smery) gréc. kniž.
eklektik (č. preberajúci a spájajúci cudzorodé prvky rôznych štýlov, čerpajúci z cudzích zdrojov) gréc.
maska (č. preoblečený, prestrojený za niekoho iného) arab.-franc.
model (č. ako predloha na výtvarné spracovanie) tal.
štafáž (drobné osoby vypĺňajúce a dotvárajúce div. scénu al. obraz, pozadie scény al. obrazu div. a výtv.; bezvýznamné osoby okolo významnej osoby, pozadie expr.) franc.-nem.
antitalent (č. bez schopností, nadania na určitú činnosť) gréc. + lat.
hypnotizér gréc.
magnetizér (č. schopný privádzať do zmeneného stavu vedomia podobného spánku) gréc.-franc. zried. zastar.
telegnostik (č. schopný rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
vegoš (č., kt. sa živí prevažne al. výlučne rastlinnou potravou) lat. hovor.
vegán (vegetarián, kt. sa živí výlučne rastlinnou potravou) lat.
vitarián (vegetarián, kt. sa živí výlučne surovou rastlinnou potravou) lat.
laktovegetarián (vegetarián, kt. nepožíva mäso, ale požíva živočíšne produkty, mlieko, maslo, syr) lat.
laktoovovegetarián (vegetarián, kt. nepožíva mäso, ale požíva živočíšne produkty, mlieko, maslo, syr, vajcia) lat.
proband (č., na kt. sa overujú účinky niečoho, pokusná osoba) lat.
gratulant lat.
vinšovník (č., kt. blahoželá) nem. hovor.
adresát (č., kt. je určený prejav, správa, oznam) lat.
hominid (č. ako príslušník čeľade primátov) lat.
homo (č. ako rod z čeľade ľudí) lat.
homo erectus /-ktus/ lat.
pitekantrop gréc.
pithekanthropus erectus /-tekantro- -ktus/ (vzpriamený č., opočlovek, zberač a lovec) gréc. + lat.
homo habilis (zručný č. schopný vyrábať nástroje) lat.
homo sapiens (č. rozumný, nadaný rozumom) lat.
homo sapiens sapiens (vyspelá forma č.) lat.
homo faber (č. tvoriaci, tvorivý, pôsobiaci na prostredie) lat.
troglodyt (jaskynný č.) gréc.
neandertálec (praveký č., pračlovek) vl. m.
kromaňonec (predveký č.) vl. m. franc.
robot (umelý č., automat podobajúci sa č. a vykonávajúci ľudskú prácu) um.
replikant (robot s ľudskou podobou a inteligenciou) lat.-angl.
android (mechanická napodobenina č.) gréc.
homunkulus (umelý č. vyrobený chem. cestou podľa receptu alchymistov, podľa stredovekej predstavy) lat.
golem (umelý č. z hliny oživovaný magicky, v stredovekej žid. povesti) čes.-hebr.
(dobrý, príjemný, milý č.) pozri dobrákrojko
(dobročinný, nezištný č.) pozri ľudomil
človek z hľadisla lekárstva
maród franc.-nem. hovor.
-man (chorý č.) gréc. v zlož. sl.
pacient (chorý č., kt. sa lieči) lat.
špitálnik (pacient v nemocnici) lat.-nem. hovor.
rekonvalescent (č. po prekonanej chorobe, v stave zotavovania) lat.
chronik (č. postihnutý zdĺhavou, vleklou chorobou) gréc. lek.
marodér (chorý č. al. č. predstierajúci chorobu) franc.-nem. pejor.
simulant (č. vedome predstierajúci neexistujúce chorobné príznaky) lat. lek.
hypochonder (č. postihnutý duševnou poruchou prejavujúcou sa prehnaným zameraním na vlastný zdravotný stav, presvedčením o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe) gréc. lek.
albín (č. s vrodeným nedostakom farbiva kože, dúhovky a vlasov) lat.-port.
makrocefalus (č. s nadmerne veľkou hlavou) gréc. antrop.
dolichocefalus (č. s dlhou lebkou) gréc. antrop.
ambidexter (č. s približne rovnako obratnými oboma rukami) lat. lek.
neurotik (č. postihnutý chorobou spôsobenou poruchou vyššej nervovej činnosti, nervovo chorý) gréc. lek. psych.
neuropat (č. postihnutý bližšie neurčenou nervovou chorobou) gréc. lek.
neurastenik (č. postihnutý nervovou slabosťou, vyčerpanosťou) gréc. lek.
pantofób (prestrašený č., kt. má zo všetkého chorobný strach) gréc. lek.
schizofrenik gréc. lek. psych.
schizoš (č. postihnutý duševnou chorobou spojenou s narušením al. rozpadom osobnosti) gréc. lek. psych. slang.
meteororát (č., na kt. vplývajú zmeny počasia) gréc. psych.
paranoik (č. postihnutý duševnou chronickou poruchou prejavujúcou sa bludom neodôvodnenej podozrievavosti, vzťahovačnosti a pocitu prenasledovania) gréc. lek. psych.
psychotik (č. postihnutý poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti) gréc. lek.
psychopat (č. postihnutý duševnou poruchou, úchylkou) gréc.
hysterik (č. postihnutý duševnou chorobou prejavujúcou sa nestálymi náladami, neprimeranými reakciami) gréc. lek.
maniak (č. postihnutý duševnou chorobou prejavujúcou sa vzrušenou náladou, nadmernou činnosťou) gréc. lek.
pyromaniak (č. postihnutý duševnou poruchou prejavujúcou sa túžbou zakladať požiare, podpaľačstvom, podpaľač) gréc. psych. lek.
sociopat (č. s chorobným, nenormálnym vzťahom k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.
myop (č. postihnutý krátkozrakosťou) gréc. lek.
diabetik (č. chorý na cukrovku, cukrovkár) gréc. lek.
sklerotik (č. postihnutý chorobným tvrdnutím tkaniva, kôrnatením) gréc. lek.
kardiak (č. so srdcovou chorobou, srdciar) gréc. lek.
hemofilik (č. postihnutý dedičnou krvácavosťou prenášanou ženami) gréc. lek.
reumatik (č. postihnutý chorobou kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámkou) gréc.
rachitik (č. postihnutý chorobou prejavujúcou sa krivením kostí, krivicou) gréc. lek.
paraplegik (č. postihnutý ochrnutím oboch dolných končatín, vozičkár) gréc. lek.
paralytik (č. postihnutý ťažkým stupňom ochrnutia, obrny) gréc. lek.
stomik (č. s vývodom orgánu von z tela) gréc. lek.
malarik (č. postihnutý nákazlivou horúčkovitou chorobou prenášanou komárom rodu Anopheles) tal. lek.
alergik (č. postihnutý zvýšenou citlivosťou, precitlivenosťou organizmu) gréc. lek.
astmatik (č. trpiaci na záduch, dýchavičnosť) gréc. lek.
retard (zaostávajúci č., najmä v duševnom vývoji) lat. slang.
oligofrenik (slabomyseľný č.) gréc. lek.
debil (č. postihnutý najľahším stupňom slabomyseľnosti) lat. lek. psych.
imbecil (č. postihnutý stredným stupňom slabomyseľnosti) lat. lek.
idiot (č. postihnutý najťažším stupňom slabomyseľnosti) lat. lek. psych.
kretén (slabomyseľný, zaostalý č. postihnutý útlmom telesného a duševného vývoja v dôsledku zníženej činnosti štítnej žľazy) franc. lek.
mongol (č. postihnutý vrodenou mentálnou poruchou na podklade chromozómovej odchýlky) vl.m. slang.
afatik (č. postihnutý poruchou al stratou reči vzniknutou narušením rečových oblastí mozgu) gréc. lek.
dislektik (č. postihnutý poruchou čítania) gréc. lek.
logopat (č. postihnutý poruchou reči) gréc. lek.
grafoman (č. postihnutý poruchou konania prejavujúcou sa chorobnou nutkavou potrebou písať) gréc.
lunatik lat. lek.
hypnobat (č. postihnutý námesačníctvom) gréc. odb.
človek postihnutý pohlavnou úchylkou
deviant (úchylný č., najmä sexuálne, <i>úchylák</i>)
narcista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa v erotickom záujme o vlastné telo, sebaláskou) vl. m. psych. lek.
fetišista (č. postihnutý úchylkou, pri kt. predmetom jeho vzrušenia sú predmety, napr. časti odevu) port.-franc. lek.
frotér (č. ukájajúci pohlavný pud otieraním, tlačením na cudziu osobu) franc. psych.
exhibicionista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa obnažovaním pohlavných orgánov na verejných miestach, pred osobami iného pohlavia) lat. psych.
voyer /vuajör/ (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa snahou pozorovať pohlavné ústroje iných osôb a ich pohlavný styk) franc. lek.
pedofil (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa pohlavným zameraním na deti) gréc. lek. psych.
pederast (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa pohlavným zameraním na osoby rovnakého pohlavia, najmä chlapcov) gréc. lek. psych.
masochista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa potrebou vlastnej fyzickej bolesti al. poníženia) vl. m. lek.
sadista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa násilím, krutosťou, trýznením iného č.) vl. m. lek.
sodomita (č. postihnutý úchylkou spočívajúcou v pohlavnom styku so zvieratami) vl. m. lek.
transvestita (č. túžiaci žiť spôsobom života druhého pohlavia) lat. lek. psych.
homosexuál gréc. + lat. lek.
homoš gréc.+lat. slang.
buzerant tal.-nem. slang. vulg.
gay /gej/ angl.
pederast (č. s pohlavným zameraním na osoby rovnakého pohlavia, teploš) gréc. lek. psych.
lesbička (homosexuál, o žene) vl. m.
heterosexuál (č. s pohlavnou náklonnosťou k druhému pohlaviu) gréc. + lat. lek.
onanista vl. m.
masturbant (č. oddávajúci sa ukájaniu pohlavného pudu na sebe samom) lat. lek.
erotoman gréc. lek.
sexoš (č. s nadmerne vystupňovanými pohlavnými záujmami a pudmi, chlipník) lat. slang.
venerik (č. chorý na pohlavnú chorobu) lat.
gonoreik (č. chorý na kvapavku) gréc. lek.
syfilitik vl. m.
luetik (č. postihnutý nákazlivou chronickou pohlavnou chorobou) lat. lek.
fetovač lat. hovor.
feťák lat. slang.
narkotik gréc. lek.
toxikoman (č. závislý od omamných látok, požívajúci omamné látky) gréc. lek.
morfinista (narkoman požívajúci výťažok z nedozretých makovíc) gréc. vl. m.
alkoholik (č. závislý od liehovín ako návykovej drogy, opilec, pijan) arab.
gambler (č. závislý od hracích automatov, chorobný hráč) angl.
workholik /uórk-/ (č. závislý od práce, posadnutý prácou) angl. + arab.-angl.
homo homini lupus (č. človeku vlkom) lat.
lupus est homo homini (č. je človeku vlkom) lat.
ecce homo /ekce/ (ajhľa, č., Pilátov výrok o zbičovanom Ježišovi s tŕňovou korunou) lat. bibl.

meno

meno 1 (slovné označenie, pomenovanie)
nomen lat. kniž. a odb.
onomato- gréc. v zlož. sl.
alétonym (občianske m. autora) gréc.
autonym (pravé, pôvodné m. autora) gréc.
pseudonym (krycie m. autora) gréc.
nomen est omen (m. je znamením, vystihujúcim, príznačným pre nositeľa, priliehavé m. vystihujúce svojho nositeľa, napr. kováč Kováč) lat. kniž.
andronym (ženské m. odvodené od mužského) gréc. lingv.
in nomine Domini /nó-/ (v m. Pána) lat. kniž. a náb.
otčestvo (krstné, rodné m. po otcovi, prechádzajúce do mena detí, v Rusku a Bulharsku) rus.
firma (názov podniku, obchodné m. podniku) tal.
topikum (miestne m.) gréc.
eponym (m. osoby použité na pomenovanie krajiny, miesta, národa a pod.) gréc. lingv.
matronymikon (osobné m. odvodené z mena, zamestnania matky, ženy) lat. + gréc. lingv.
patronymikon (osobné m. odvodené z mena, zo zamestnania otca, muža) gréc. lingv.
singulatívum (m. označujúce jednotlivinu a odvodené od látkového al. hromadného mena) lat. lingv.
onymum (vlastné m.) gréc. lingv.
proprium (vlastné podstatné m.) lat. lingv.
toponymum (vlastné zemepisné m.) gréc. lingv.
geotoponymum (vlastné m. zemepisného útvaru, objektu, najmä rieky, mesta a pod., jeho názov) gréc. lingv.
endonym (vlastné m. zemepisného útvaru v jazyku krajiny, kde sa nachádza) gréc. lingv.
exonymum (vlastné m. zemepisného útvaru v inom jazyku) gréc. lingv.
limnonymum (vlastné m. vodnej nádrže, jazera, rybníka) gréc. lingv.
ojkonymum (vlastné m. sídla, obývaného miesta, aj zaniknutého) gréc. lingv.
choronymum (vlastné m. väčších prírodných al. správnych celkov) gréc. lingv.
hydronymum (vlastné m. vodného objektu, mora, toku, jazera a pod.) gréc. lingv.
dromonymum (vlastné m. cesty al. inej komunikácie) gréc. lingv.
hodonymum (vlastné m. dopravnej cesty, ulice, námestia, mosta a pod.) gréc. lingv.
drimonymum (vlastné m. lesa al. jeho časti) gréc. lingv.
oronymum (vlastné m. zvislého útvaru, hory, vrchu, pohoria, priesmyku, údolia a pod.) gréc. lingv.
eklézionymum (vlastné m. náb. miesta, oltára, kríža a pod.) gréc. lingv.
anoikonymum (vlastné m. neživého objektu na mape, kt. nie je určený na obývanie) gréc. lingv.
selenonymum (vlastné m. objektu na Mesiaci) gréc. lingv.
chrononymum (vlastné m. časového úseku, napr. Veľká noc) gréc. lingv.
antroponymum (vlastné m. človeka al. skupiny ľudí) gréc. lingv.
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé rodné al. príbuzenské vlastné m.) gréc. lingv.
etnonymum (vlastné m. národa, národnosti, kmeňa) gréc. lingv.
ergonymum (vlastné m. organizácie, ústavu, spolku) gréc. lingv.
ideonymum (vlastné m. prejavu duchovnej kultúry, napr. obrazu, lit. diela) gréc. lingv.
zoonymum (vlastné m. zvieraťa) gréc. lingv.
substantívum (podstatné m.) lat. lingv.
maskulínum (podstatné m. mužského rodu) lat. gram.
feminínum (podstatné m. ženského rodu) lat. lingv.
feminatívum (podstatné m. ženského rodu, najmä odvodené z mužského rodu) lat. lingv.
neutrum (podstatné m. stredného rodu) lat. lingv.
epikoinon (podstatné m. nevyjadrujúce prirodzený rod, napr. nájdenec, sirota a pod.) gréc. lingv.
singulare tantum /-lá-/ (podstatné m., kt. má iba jednotné číslo) lat. lingv.
kolektívum (hromadné podstatné m.) lat. lingv.
konkrétum (predmetné podstatné m.) lat. gram.
gerundium (slovesné podstatné m. utvorené zo slovesa) lat. lingv.
apelatívum (všeobecné podstatné m.) gram.
proprium (vlastné podstatné m.) lat. lingv.
adjektívum (prídavné m.) lat. lingv.
gerundívum (slovesné prídavné m. s významom nutnosti) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné m.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité m., napr. zámeno) lat. lingv.

druh

druh 1 (súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi)
fajta maď. hovor.
sorta franc.-tal.
species (súbor geneticky príbuzných organizmov, najnižší stupeň biol.; d. všeobecne kniž. a odb.) lat.
kategória (d. javov, predmetov, ľudí a pod. so spoločnými znakmi) gréc.
subkategória (nižšia, čiastková kategória) gréc.-lat. kniž. a odb.
klasa (trieda) lat. hovor.
žáner (umelecký d.) franc.
sui generis /suí/ (svojho d., svojrázny) lat. kniž.
typ gréc.
typus (súhrn jedincov al. vecí s rovnakými znakmi) gréc. kniž. zastar.
formát (d., typ programu) angl. publ.
introflexívny jazyk (typ jazyka, ak sa gramatické funkcie vkladajú do koreňa, základu slova) lat.
izolačný jazyk (typ jazyka, ak gramatické funkcie vyjadrujú lexikálne prvky) lat.
aglutinačný jazyk (typ jazyka, ak každý gramatický prvok vyjadruje práve jednu gramatickú funkciu) lat.
flektívny jazyk (typ jazyka, ak sa gramatické funkcie vyjadrujú ohýbaním)
inkorporujúci jazyk (typ jazyka, ak štruktúra vetných vzťahov je vyjadrená pri slovese) lat.
endemit (d., rod al. čeľaď vyskytujúci sa len na malom území) gréc. bot. zool.
linnéon (rastlinný d., tzv. veľký, široký) vl. m. bot.
asektátor (rastlinný d. dopĺňajúci druhové zloženie spoločenstva rastlín) lat. ekol.
jordanon vl. m. bot. zastar.
mikrospecies (rastlinný d., tzv. malý, málo odlišný) lat. biol.
relikt (d., kt. sa zachoval ako pozostatok z predchádzajúceho obdobia) lat. geol. zool. bot.
(d. krajiny) pozri oblasť 1 porovnaj trieda 1

živočích

zoon gréc. kniž.
zoo- gréc. v zlož. sl.
organizmus (samostatný živočíšny jedinec, živý tvor, bytosť) gréc. biol.
animal (živočíšny tvor) lat. kniž. aj pejor.
kozmopolit (ž. rozšírený po celej Zemi) gréc. biol.
exot (ž. pochádzajúci z ďalekých, tropických krajín) gréc. odb.
endemit (druh, rod al. čeľaď vyskytujúca sa len na malom území) gréc. bot. zool.
species (súbor geneticky príbuzných organizmov, najnižší stupeň) lat. biol.
albín (ž. s vrodeným nedostakom farbiva kože, dúhovky a vlasov) lat.-port.
gynander (obojpohlavný ž.) gréc. zool.
ovipariá (vajcorodé živočíchy rozmnožujúce sa vajcami) lat. zool.
vektor (ž. prenášajúci pôvodcov nákazlivých chorôb, prenášač) lat. lek.
krepuskulárny ž. (ž. aktívny iba v čase po západe slnka) lat. odb.
reofóbny ž. (ž. žijúci v stojatých vodách) gréc. zool.
reofilný ž. (prúdomilný ž. žijúci v tečúcich vodách) gréc. zool.
epifauna (vodné živočíchy žijúce prichytené na dne vodných nádrží a tokov) gréc. zool.
amfibiont (obojživelný ž.) gréc. biol.
edafón (súbor živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.
zooedafón (súbor živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
megaedafón (väčšie živočíchy žijúce v pôde, nad 20 mm) gréc. biol.
makroedafón gréc.
makrofauna (väčšie živočíchy žijúce v pôde, 2 – 20 mm) gréc. + lat.
mezofauna (veľké živočíchy žijúce v pôde, 0,2 až 2 mm) gréc. + lat. zool.
mikroedafón gréc.
mikrofauna (živočíchy žijúce v pôde, do veľkosti 0,1 mm) gréc. + lat. biol.
limikolný ž. (ž. žijúci v bahne al. na ňom) lat. zool.
fytofilný ž. (rastlinomilné ž. vyhľadávajúci rastliny ako úkryt al. potravu) gréc. zool.
synantrop (ž. vyskytujúci sa v blízkosti človeka, ľudského obydlia) gréc. biol. akol.
inkvilín (ž. žijúci v hniezde, nore, hálke iných živočíchov bez prospievania al. škodenia svojmu hostiteľovi) lat. zool.
epizoá (necudzopasné živočíchy žijúce na povrchu tela iného živočícha) gréc. zool.
lignikolný ž. (ž. žijúci trvalo v dreve) lat. zool.
kryptozoá (živočíchy žijúce skryto, pod kameňmi, pod kôrou a pod.) gréc. zool.
omnivor lat. biol.
pantofág gréc. zool.
heterofág (ž. živiaci sa rôznorodou potravou, všetkými druhmi rastlinnej aj živočíšnej potravy, všežravec) gréc. zool. zastar.
polyfág (ž. živiaci sa rôznorodou rastlinnou a živočíšnou potravou) gréc. zool.
monofág gréc. zool.
stenofág (ž. živiaci sa len jedným druhom potravy) gréc. biol.
oligofág (ž. živiaci sa len niekoľkými druhmi potravy) gréc. zool.
geofág (ž. požierajúci pôdu a tráviaci organické časti z nej) gréc. biol.
organotrof (ž. živiaci sa inými ústrojnými látkami) gréc. biol.
heterotrof (ž. živiaci sa inými organickými látkami) gréc. biol.
xylofág (ž. živiaci sa výhradne drevom) gréc. zool.
fungivorný ž. (ž. živiaci sa hubami) lat. zool.
mycetofág (ž. živiaci sa hubami a plesňami) gréc. biol.
herbivor (ž. živiaci sa výhradne rastlinami, najmä bylinami a trávami, bylinožravec) lat. zool.
fytofág (ž. živiaci sa rastlinnou potravou, trávou, bylinožravec) gréc. biol.
florivor (ž. živiaci sa kvetmi) lat. zool.
karpofág gréc.
fruktivorný ž. (ž. živiaci sa plodmi rastlín) lat.
radicivorný ž. (ž. živiaci sa podzemnými časťami rastlín, koreňmi a pod., koreňožravý ž.) lat. zool.
fytosaprofág (ž. živiaci sa telami odumretých rastlinných organizmov) gréc. zool.
detritofág (ž. živiaci sa rozpadajúcou sa odumretou organickou hmotou) lat. + gréc. zool.
hematofágny ž. (ž. živiaci sa krvou iných organizmov) gréc. zool.
insektivorný ž. (hmyzožravý ž., hmyzožravec) lat. odb.
entomofág (ž. živiaci sa hmyzom) gréc. biol.
apivorný ž. (ž. živiaci sa včelami a ich larvami) lat. zool. biol.
karnivor lat.
zoofágny ž. (ž. živiaci sa výhradne mäsom, mäsožravec) gréc. biol.
sarkofág (ž. živiaci sa mäsom odumretých živočíchov) gréc. biol.
nekrofág (ž. živiaci sa mŕtvym telom iného živočícha) gréc. zool.
ichtyofág gréc. zool.
piscivorný ž. (ž. živiaci sa rybami) lat. zool.
epizit gréc.
predátor (ž. živiaci sa lovom a zabíjaním koristi, dravec) lat. zool.
šelma nem.
beštia (dravé, divé zviera) lat.
skatofág (ž. živiaci sa výkalmi iných živočíchov) gréc. biol.
saprofytický ž. (ž. živiaci sa hnijúcimi látkami, zvyškami rastlín a živočíchov) gréc. biol.
biofág (ž. živiaci sa na úkor živých rastlín a živočíchov) gréc.
ektofág (ž. živiaci sa na povrchu hostiteľa) gréc. biol.
lochneska (ž. žijúci údajne v škótskom jazere Ness) vl. m. hovor.
yeti /jeti/ (ž. podobný človeku, žijúci údajne v Himalájach, snežný človek, snežný muž) tib.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 15. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.