Výsledky vyhľadávania

pocta

hold (veľký prejav p., úcty) nem.

ovácie (prejav p., úcty, vzdávanie p. s prejavmi nadšenia, nadšená p. potleskom, volaním, jasaním) lat. pomn.

standing ovation /sten- ovejšn/ (búrlivé ovácie postojačky, najmä pri umeleckých vystúpeniach) angl.

proskynéza (najvyšší prejav úcty a oddanosti, kľaknutie a bozkanie zeme) gréc.

honorácia (poctenie, odmena, odmenenie) lat.

in honorem /-nó-/ (na p., na česť, na počesť) lat. kniž.

honoris causa /-nó- kauza/ (na p., na česť, v spojení s akademickým titulom) lat. porovnaj úctaodmena

úcta

autorita (uznávaná vážnosť, vplyv) lat.

honor (vážnosť, česť) lat. kniž. al. expr.

reputácia (vážnosť, dobrá povesť) lat. hovor.

rešpekt (vážnosť, spojená až so strachom) lat.

prestíž (významnosť postavenia, vážnosť, dôstojnosť, vplyv) franc.

serióznosť (dôstojnosť, vážnosť, spoľahlivosť, zodpovednosť) lat.

dignita (dôstojnosť, vážnosť, velebnosť) lat.

reverencia (pocta) franc. kniž.

venerácia (uctievanie) lat. kniž.

pieta (zbožná ú., úctivý ohľad, ohľaduplnosť) lat.

dekórum (zdanlivá ú., vonkajšia vážnosť, dôstojnosť) lat. kniž.

sublimita (oddanosť) lat. kniž. zried.

hold (veľký prejav ú., pocty) nem.

ovácie (prejav ú., pocty, vzdávanie pocty s prejavmi nadšenia, nadšená pocta potleskom, volaním, jasaním) lat. pomn.

standing ovation /sten- ovejšn/ (búrlivé ovácie postojačky, najmä pri umeleckých vystúpeniach) angl.

proskynéza (najvyšší prejav ú. a oddanosti, kľaknutie a bozkanie zeme) gréc.

humanita (ú. k ľudskej dôstojnosti, človeka k človeku, ľudskosť, ľudomilnosť) lat.

aka (slovo vyjadrujúce úctu v strednej Ázii) uzb.

sine respectu /-pektu/ (bez ú., bez ohľadu) lat. kniž.

čestný

čestný 2 (určený, udelený ako pocta)

titulárny (s hodnosťou len podľa mena, titulu) lat. kniž. a odb. t. biskup

honorárny (neplatený) lat. h. konzul, profesor

honoris causa /-nó- kauza/ (v spojení s akademickým titulom) lat.

odmena

rebach hebr. argot.

prémia (o. za splnenie určitých podmienok) lat.

gratifikácia (o., ocenenie, dar) lat. práv. a kniž.

prémium (o. najlepším žiakom, vyznamenanie) lat. hist.

honorácia (o., odmenenie, pocta, poctenie) lat.

honorár (peňažná o. za intelektuálnu prácu, najmä umeleckú al. vedeckú) lat.

akcidencia (o. za príležitostnú, vedľajšiu prácu) lat. zastar.

žold (o., mzda, najmä za nečestnú lužbu) lat.-nem. expr. aj pejor.

trofej (o. za vynikajúci výkon) gréc.

remunerácia (mimoriadna peňažná o. k platu) lat. admin.

diškrécia franc. hovor. zastar.

bakšiš perz.-tur. slang.

tringelt nem. slang.

graciál lat.-franc.

obolus

obolos gréc. expr.

tuzér (peňažná dobrovoľná o. za obsluhu, obslužné, prepitné) franc. hovor.

tantiéma (pohyblivá o., podiel na zisku vyplácaný členom predstavenstva a dozornej rady podniku al. umelcovi za dielo) franc. peňaž.

palmáre (o. advokátovi za zastupovanie v práv. veci) lať. práv. zastar.

naturálie (o. vo forme výrobkov, najmä poľnohosp. plodín) lat.

provízia (o. za sprostredkovanie obchodu) lat.

delkredere

delcredere /-kre-/ (o. obchodného zástupcu, napr. konateľa, komisionára, ak sa zaručí za zaplatenie pohľadávok za tovar dodaný na úver) tal. obch.

brokerage /brokeráž/

brokeráž angl. obch.

courtage /kurtáž/

kurtáž (o. sprostredkovateľa obchodov na burze, dopravných a poisťovacích obchodov) franc. obch.

komisné lat. obch.

kurtáž (o. obchodníkovi, sprostredkovateľovi obchodujúcemu vo vlastnom mene, ale na účet iného, príkazcu) franc. obch.

bonifikácia (o., náhrada, odškodné, zľava) lat. obch. ekon. šport.

bonus (o., dobropis, zľava, náhrada) lat. obch. ekon.; porovnaj platcena 2

jasanie

ovácie (vzdávanie pocty s prejavmi nadšenia, nadšená pocta potleskom, volaním, jasaním) lat. pomn.

standing ovation /sten- ovejšn/ (búrlivé ovácie postojačky, najmä pri umeleckých vystúpeniach) angl.

volanie

aklamácia (hlasné hromadné pozdravovanie, vítanie, v. na pozdrav) lat.

ovácie (nadšená pocta volaním, jasaním, potleskom, prejav pocty, vzdávanie pocty s prejavmi nadšenia) lat. pomn.

standing ovation /sten- ovejšn/ (búrlivé ovácie postojačky, najmä pri umeleckých vystúpeniach) angl.

prejav

prejav 1 (vyjadrenie niečoho)

vótum (p. názoru hlasovaním, rozhodnutie vyjadrené hlasovaním) tal. kniž.

aklamácia (hromadne a verejne vyjadrený p. súhlasu, napr. pri hlasovaní) lat. porovnaj hlasovanie

manifestácia (prejavenie názoru, choroby a pod.) lat.

demonštrácia (verejný hromadný prejav postoja, požiadaviek) lat.

sit-in (demonštrácia posediačky) angl. publ.

provokácia (vyzývavý, dráždiaci p.) lat.

rafinovanosť (prehnane zložitý až vyumelkovaný p.) franc.

gesto (p. priazne, najmä vonkajší, okázalý) lat. g. dobrej vôle

salva (prudký hlučný p. vzrušenia, radosti a pod., výbuch) franc. expr. s. smiechu

veto (p. nesúhlasu, kt. môže znemožniť vykonanie niečoho) lat. kniž. a odb.

protest

oponovanie

rezistencia (p. nesúhlasu, odporu) lat. porovnaj odpor 2odpor 3

hold (veľký p. úcty, pocty) nem. vzdať h.

ovácie (p. úcty, pocty, vzdávanie pocty s prejavmi nadšenia, nadšená pocta potleskom, volaním, jasaním) lat. pomn.

standing ovation /sten- ovejšn/ (búrlivé ovácie postojačky, najmä pri umeleckých vystúpeniach) angl.

proskynéza (najvyšší p. úcty a oddanosti, kľaknutie a bozkanie zeme) gréc. porovnaj úcta

kondolonecia (p. sústrasti pri úmrtí) lat.

agitka (drobný umelecký p. s polit. obsahom zameraný na získavanie ľudí pre niečo) lat.-rus.

improvizácia tal.-franc.

impromptu /empromptü/ (tvorivý umelecký p. bez predchádzajúcej prípravy, narýchlo) franc. kniž.

happening /hep-/ (umelecký p. používajúci prvky divadla, výtv. umenia a hudby s cieľom prekvapiť a otriasť divákom zámerne vťahovaným do deja) angl.

laterna magika (umelecký p. založený na kombinácii hereckého a tan. prejavu s film. obrazom) lat. porovnaj umenie 2tvorba 2správanie

vzdávanie

hold (veľký prejav úcty, pocty) nem.

ovácie (v. pocty s prejavmi nadšenia, nadšená pocta potleskom, volaním, jasaním, prejav úcty, pocty) lat. pomn.

standing ovation /sten- ovejšn/ (búrlivé ovácie postojačky, najmä pri umeleckých vystúpeniach) angl.

proskynéza (najvyšší prejav úcty a oddanosti, kľaknutie a bozkanie zeme) gréc.

tanec

tanec franc.-nem.

dancing /-si-/ angl.

sólo (t. určený jednému páru alebo viacerým párom pri tan. zábave; t. ako pocta; t. jednotlivca alebo jednej dvojice) tal.

orchéma (sólový t.) gréc. tan.

balet (umelecký výrazový t.) tal.

pas (baletný t. jednej al. viacerých osôb) franc.

pas de deux /pa d dö/ (baletný t. vo dvojici) franc.

furiant (čes. ľudový párový t. s rýchlym tempom) lat.-čes.

mazúrka (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte) vl. m.

kujaviak (poľ. ľudový t. podobný mazúrke) poľ.

polonéza (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom a slávnostným rázom) franc.

varšavianka (poľ. národný t.) poľ.

oberek (poľ. ľudový t. v trojdobom takte) poľ.

krakoviak (poľ. ľudový veselý rýchly t.) poľ.

hajduch

hajduk (hajdúsky t., odzemok) maď.

čardáš (maď. ľudový párový t. s pomalou a rýchlou časťou) maď.

frišká (druhá rýchla časť čardáša) nem.

kör /ker/ (maď. t. umelo zostavený okolo 1840) maď.

zingaresca /-ka/ (cigánsky t.) tal. hud.

hóra (rumun. ľudový t.) rum.

arkán (huculský, rumunský mužský t.) lat.

choro (bulh. ľudový zborový t.) bulh.

kalamajka (slovan. ľudový t. do kola) ukraj.

kolomyjka (ukraj. ľudový t.) ukraj.

gopak

hopák (ukraj. ľudový dvojdobý rýchly t. tancovaný prevažne mužmi) ukraj.

kozáčik (ukraj. a rus. ľudový rýchly mužský t.) tur.-rus.

trepak (ukraj. a rus. ľudový t. v dvojštvrťovom takte a s rýchlym tempom) ukraj.

chorovod (rus. ľudový zborový dievčenský obradný t.) rus. tan.

lezginka (ľudový rýchly t. kaukazských národov tančený na špičkách prstov nôh) vl. m.

islamej (kabardínsky a gruz. ľudový t. s prudkým tempom) arab.

chorea (starogréc. t. na počesť boha Apolóna) gréc. hist.

sirtaki (moderný t. podľa beatovej hudby s gréc. prvkami) gréc.

valčík nem.-poľ.

valcer (spoločenský párový t. v trojštvrťovom takte) nem. zastar.

lendler

ländler (hornorak. ľudový t. v trojdobom takte a s pomalým tempom) nem. tan.

verbunk (ľudový mužský t., pôvodne stredoveký voj.) nem.

allemande /almánd/

allemanda (nem. pomalý radový t. v párnom takte, 16. st.; nem. rýchly t. v trojštvrťovom takte, 18. st.) franc. hud.

bourrée /buré/ (živý starofranc. tanec v párnom takte) franc.

danse macabre /dans makabr/ (t. kostlivcov, súčasť stredovekých mystérií, 13. st.) franc. kniž.

haute-danse /ótdans/ (stredoveké spoločenské tance) franc.

menuet (t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom) franc. hud.

kankán (franc. rýchly výstredný kabaretný t.) franc.

gavota (franc. ľudový t. s miernym tempom, 16. st.) franc.

basse-danse /bazdáns/ (dvorný slávnostný radový t., 16. st.) franc. tan.

courante /kuránt/ (franc. rýchly t., 16. st.) franc.

musette /mizet/ (franc. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) franc.

passapied /paspje/ (franc. rýchly t. v nepárnom takte, koniec 16.st.) franc.

kotilión (franc. spoločenský t. na záver plesu, 18. st.) franc.

tordion

tourdion /tur-/ (franc. spoločenský rýchly trojdobový kráčavý t., 16. st.) franc.

galop (spoločenský kruhový rýchly t. franc. pôvodu, od zač. 19. st.) franc.

anglaise /angléz/ (rýchly dvojdobý t. v Európe, 17. – 19. st.) franc.

farandola (provensalský ľudový kruhový t. s rýchlym tempom) franc.

rigaudon /-god/ (provensalský starý ľudový t.) franc.

estampia (provensalský starý t.) franc.

jáva (spoločenský t. franc. pôvodu v trojštvrťovom takte) vl. m.

kadrila franc.

kvadrila (spoločenský t. pre štyri páry, štvorylka) lat. zastar.

canarie /ka-/ (franc. a tal. spoločenský rýchly t., 16. st.) franc.

tedesca /-ka/ (neskorogotický a renesančný kráčavý t.) tal.

pavana

padovana

paduana (tal. dvojdobý al. štvordobý pomalý t., 16. st) tal.

tarantella (tal. ľudový t. s rýchlym tempom) vl. m.

napoletana (ľudový t. z okolia Neapola) vl. m.

bergamasca /-ska/ (tal. ľudový t., 16. až 18. st.) tal.

passamezzo /-sa-co/ (tal. t. v párnom takte, 16. a 17. st.) tal.

piva (tal. rýchly t.) tal.

gagliarda /galja-/ tal. hist.

gaillarde /gajárd/ (tal., románsky spoločenský trojdobý t. s rýchlym tempom, 15. a 16. st.) franc. hist.

brando (spoločenský t. na zakončenie maškarády, 16. st.) tal.

volta (spoločenský párový t. v trojdobovom takte, 16. a 17. st.) tal.

siciliána (sicílsky pastorálny t.) vl. m. hud.

saltarello (tal. a špan. rýchly trojdobový t.) tal. hud.

forlana

furlana (špan. a severotal. ľudový t. veselého rázu a s rýchlym tempom, 17. st.) tal.

seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.

sarabanda (špan. starý trojdobový t. s voľným tempom) perz.-špan.

sardana (špan. katalánsky ľudový t. v dvojštvrťovom al. šesťosminovom takte, s figúrami) špan.

zapateado (špan. ľudový trojdobový t. s vydupávaním rytmu) špan.

bolero (špan. ľudový t., od 18. st.) špan.

madrileňa (druh bolera) špan.

malagueňa

malagenia (špan. t. so stálym harmonickým základom) špan.

japona (špan. stredoveký t. so spevom) špan. hud.

magualeňa /maga-/ (špan. ľudový t.) špan.

fandango (špan. ľudový párový t. s miernym tempom) špan.

jarabe /charave/ (špan. ľudový t. sprevádzaný hudbou a neskôr spevom) špan.

jota /cho-/ (špan. ľudový t. z Aragónie v trojštvrťovom takte) špan.

cachucha /kačuča/ (špan. ľudový t. s miernym tempom) špan.

folia (špan a port. t. v trojštvrťovom takte a s voľným tempom, 15. st.) port.

flamenco /-ko/ (špan., andalúzske a kastilské, cigánske ozdobné rytmické živé farbisté tance a piesne s podupávaním a tlieskaním) špan.

gitana (t. špan. Rómov) špan.

moreska (sólový al. zborový t. maurského pôvodu, 14. st.) špan.

guaracha /-ča/ (špan. a latinskoamer. t. v striedavom takte, pri kt. tanečník hrá aj na gitare) špan. hud.

letkis (spoločenský kolektívny t., kt. tempo sa zrýchľuje aj spomaľuje) fín.

halling (nór. ľudový rýchly mužský t.) germ. vl. m.

foxtrot

fox (angl. moderný t. v dvojštvrťovom takte) angl.

shimmy /šimi/

šimy (obmena foxtrotu) angl.

slowfox

slow-fox /slou-/ (pomalý foxtrot) angl.

quickstep /kvik-/ (rýchly foxtrot) angl.

contredanse /kontrdáns/ (angl. radový t., predchodca štvorylky, 16. st.) franc.

giga (škót. starý rýchly t., 17. st.) angl.

écossaise /ekoséz/ (škót. ľudový t. v kolese, neskôr rýchly radový t.) franc.

go-go

gogo (t. jednej al. viacerých tanečníc na uvoľnenie zábavy v podniku, USA) angl.

boston (amer. t., kt. vznikol z valčíka) angl.

cake-walk

cakewalk /khejkuók/ (rytmický divoký t. amer. Černochov) angl.

stomp (černošský rýchly t.) angl.

waltz

wals (spoločenský pomalý t. v trojštvrťovom takte, angl. valčík) angl.

swing (moderný t. amer. pôvodu s pohojdávaním) angl. tan.

jitterburg /džiterbag/ (amer. spoločenský t, kt. vznikol zo swingu, obľúbený vojakmi v 2. svetovej vojne) angl. tan.

kick

shake /šejk/ (moderný t. podľa beatovej hudby) angl.

twist (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte, bez držania, po 1960) angl.

charleston /čárlston/ (moderný spoločenský t. severoamer. pôvodu) vl. m.

jive /džajv/

džajv (moderný spoločenský t. angloamer. pôvodu) angl.

squeeze /skvíz/ (spoločenský t. s dotýkajúcimi sa tvárami, ale čo najviac vzdialenými telami) angl.

rock and roll /rokenrol/

rokenrol (moderný spoločenský t. s rýchlym tempom a akrobatickými prvkami, pôvodne amer.) angl.

step (t., pri kt. sa rytmus vyklepáva podrážkami topánok) angl.

onestep /vans-/ (spoločenský t. amer. pôvodu v dvojštvrťovom takte) angl.

flash-dance /flešdans/ (moderný t. s trhavými pohybmi) angl.

break dance /brejk dens/ (t. černošskej a portorikánskej amer. mládeže s akrobatickými prvkami, od 70. rokov 20. st.) angl.

madison /medizon/ vl. m.

slop (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte) angl. hud.

monkiss

surf (spoločenský t. podľa beatovej hudby) angl.

hali-gali

hully-gully /haligali/ (spoločenský t.) angl.

tango (pomalý spoločenský t. argentínskeho pôvodu) špan.

habanera (špan.-amer., kubánsky t. v dvojštvrťovom takte a s miernym tempom, podobný tangu) vl. m.

čača (latinskoamer. rytmický párový t.) špan.

samba (spoločenský t. brazíl. pôvodu vo štvorštvrťovom takte s rýchlym tempom) port.

karioka (juhoamer. spoločenský t., variant samby) indián.-port.

mambo (latinskoamer., kubánsky spoločenský t.) špan.

bamba (latinskoamer. spoločenský t.) špan.

rumba (moderný spoločenský t. kubánskeho pôvodu) špan.

kukarača (latinskoamer. dynamický t., druh rumby) indián.-špan.

conga /kon-/ (špan.-amer. spoločenský t., kombinácia foxu a rumby) tal.

bossa-nova (spoločenský t. juhoamer. pôvodu) port.

paso doble

pasodoble

passo doble (juhoamer. rýchly spoločenský t.) špan.

beguine /-gin/ (juhoamer. ľudový t. rozšírený do Európy v 30. rokoch) franc.

twostep /tús-/ (spoločenský t. juhoamer. pôvodu v dvojštvrťovom takte, podobný polke) angl.

boogie-woogie /bugu vugi/ (spoločenský t. v trojštvrťovom takte, pôvodne amer.) angl.

lambada (juhoamer. rýchly párový t., koniec 80.rokov) port.

salsa (juhoamer. t.) špan.

finolka (spoločenský párový t.) ?

kalypso (moderný spoločenský t., pôvodne z Trinidadu) gréc.-angl.

hula (havajský tradičný t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov) polynéz.

hula-hup

hula-hop (exotický t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov, prípadne aj s rozkmitanou obručou) polynéz.-angl. polynéz.

hula-hula (havajský ľudový t. za sprievodu havajských gitár) polynéz.

bojong (indonézsky svadobnný t.) indonéz.

tandak (jávsky ľudový spoločenský t.) jáv.

kagura (jap. tradičný obradný t.) jap.