Výsledky vyhľadávania

občerstvenie

občerstvenie

občerstvenie 1 (jedlo a nápoje, malé pohostenie)
traktácia (pohostenie) lat. zastar.
refekcia (osvieženie, jedlo) lat.
merinda (o., jedlo na cestu, zásoba dobrého jedla) franc.-nem. hovor. zastar.
piknik (o., pohostenie v prírode z prinesených jedál) franc.-angl.
barbecue /bárbikjú/ (piknik s opekaním mäsa) angl.
kolácia (pohostenie, najmä po prednáške) lat. zastar.
recepcia (pohostenie pri slávnostnom prijatí hostí verejnými činiteľmi) lat.
hotdog (párok v rožku ako rýchle o.) angl.
fast food /-fút/ (rýchle o.) angl.

podnik

podnik 2 (pohostinské zariadenie)
reštaurant franc. zastar.
dining-house /dajning haus/ (p. verejného stravovania) angl.
bufet franc.
bar (reštaurácia s rýchlym občerstvením, najmä ako samoobsluha) angl.
kaviareň arab.
café /ka-/ (p., kde sa podáva najmä káva) franc.
kafetéria (kaviareň; závodná jedáleň so samoobsluhou vo Veľkej Británii a USA) franc.
presso (malá kaviareň) tal.
libresso (kaviareň spojená s čitárňou, knižnicou) tal.
bistro (reštaurácia na rýchle občerstvenie, kaviareň) rus.
snack /snek-/ (reštaurácia na rýchle občerstvenie pri pulte) angl.
bagetéria (p. s rýchlym občerstvením, najmä s bagetami) franc. potrav.
fast food /-fút/ (rýchle občerstvenie) angl.
kafana (balkánska kaviareň) ?
bodega (obchod s jedlami a liehovinami, predajňa lahôdok) špan. hovor.
kantína (reštaurácia s rýchlym občerstvením na pracovisku al. v kasárňach) tal.
motorest (reštaurácia s parkoviskom a inými zariadeniami pre motorové vozidlá) angl.
pizzeria /-ccé-/ (reštaurácia, kde sa podáva jedlo z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, mäsom, syrom a pod.) tal.
gril (reštaurácia s prípravou jedál na zariadení na pečenie jedál, najmä mäsa, bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc.-angl.
vegetka (jedálneň pre ľudí živiacich sa prevažne al. výlučne rastlinnou potravou) lat.
penzión (p. pre stálych hostí poskytujúci im byt a stravu za pevný poplatok) franc.
lokál (zábavný, pohostinský p.) lat.
bar (nočný zábavný p.) angl.
night club /najt klab/ (nočný p.) angl.
tabarín (nočný zábavný p.) vl. m.
saloon /-lún/ (lokál na divokom západe USA) angl.
dancing /-si-/ (nočný zábavný tan. p.) angl.
kasíno (p. pre zábavu v uzavretej spoločnosti, klub) tal.-nem.
kabaret (zábavný p. s tan., hud. al. artistickým programom) franc.
šantán (zábavný p., v kt. speváci spievali žartovné al. satirické piesne, kuplety) franc.
kasíno (p. na hranie hazardných hier, herňa) tal.-nem.
tingeltangel (podradný zábavný p.) nem. zastar. pejor.
šenk (krčma, výčap, hostinec) hovor.
putika (podradný hostinec, krčma) tal.-nem. hovor. pejor.
pub /pab/ (pôvodne ír., brit. hostinec) angl.
čárda (hostinec s maď. špecialitami, pôvodne v maď. puste) maď.
pajzel (hostinec veľmi nízkej úrovne, najhoršieho druhu) žid. hrub.
tratória (menší hostinec v južnej Európe) tal.
knajpa (prístavná krčma, pôvodne poľ.) nem.
taverna (krčma v južnej Európe, najmä v Taliansku) lat.
šnapsputika (krčma na liehoviny) nem. hovor.
ostéria (malý tal. hostinec) tal.
pančovňa (hostinec so zlou obsluhou a tovarom, kde riedia nápoje vodou) nem. hovor.
han (orient. hostinec) perz.
herberg (stredoveký cechový hostinec al. útulok, nocľaháreň pre tovarišov) nem. hist.

jedlo

trofo- (potrava) gréc. v zlož. sl.
viktuálie (potraviny) lat. zastar. kniž.
futráž (strava) franc. slang.
kost (potrava, strava) nem. hovor. zastar.
makrobiotika (zdravá strava, výživa na základe staročín. receptov zložená z obilnín a zo zeleniny) gréc. biol.
ambrózia (j. bohov v starogréc. mytológii spôsobujúce nesmrteľnosť; lahodné j. vôbec) gréc.
manna (j. padajúce z neba, kt. boh sýtil Izraelcov putujúcich cez púšť, podľa Starého zákona) hebr.
lunch /lanč/ (druhé j. počas dňa podávané okolo poludnia v krajinách, kde sa hlavné j. dňa podáva až popoludní) angl.
diner /diné/ (hlavné denné j. niekde podávané večer) franc.
gáblik (j. jedené medzi raňajkami a obedom, desiata) nem. hovor. zastar.
olovrant (j. medzi obedom a večerou) lat.?
déjeuner /dežené/ (j. podávané medzi 12.-13. hodinou namiesto polievky) franc.
entreé /antré/ (j. podávané pred hlavným jedlom, predjedlo) franc. kuch. zastar.
prandium (j. podávané medzi desiatou a obedom v starom Ríme) lat. hist.
hors d’oeuvres /ordövr/ (studené al. teplé pikantné j. podávané ako prvý chod na povzbudenie chuti do jedla) franc. kuch.
dezert (j. zakončujúce stolovanie, najmä zákusok, ovocie, syr a pod.) franc.
minútka (rýchlo pripravené čerstvé j., najmä mäsité) lat. kuch.
diéta (liečebná výživa chorých, strava odporúčaná lekárom) gréc. lek.
delikatesa franc.
fajnovosť nem. hovor.
pospas (pochúťka, lahôdka, dobrota) tal. zastar.
špécia (vyberané, osobitné, mimoriadne j.) lat. hovor.
manna (veľmi lahodné, osviežujúce j.) hebr. pren. expr.
kóšer (j. pripravené na jedenie podľa žid. rituálnych predpisov) hebr.
humus (nechutné, odpudzujúce j.) lat. slang.
šlichta (nechutné, riedke, mazľavé j.; riedka potrava pre domáce zvieratá) nem. hovor. pejor.
mišpulancie (podradné, nechutné j.) tal. pejor. zastar.
mináž (spoločná voj. al. väzenská strava) franc. zastar. hovor.
chýmus (natrávená strava, potrava so žalúdkovými šťavami, trávenina) gréc. fyziol.
refekcia (občerstvenie, osvieženie) lat.
proviant (potraviny pre vojsko; potraviny na výlet, na cestu pren. hovor.) lat.-tal.
merinda (j. na cestu, občerstvenie, zásoba dobrého jedla) franc.-nem. hovor. zastar.
aprovizácia (potraviny ako predmet dopytu za vojny, zásobovanie najmä potravinami) lat. zastar. kniž.
vegetabílie (potraviny rastlinného pôvodu) lat. kniž. a odb.
table d’hôte /-bl dót/ (jednotné j. v reštaurácii za rovnakú cenu) franc. potrav.
šalát (j. pripravené zmiešaním z rozličných druhov varených al. surových surovín, napr. zeleniny, ovocia, strukovín, zemiakov, mäsa, rýb, syra, najmä studené) tal.
griláda (j. pripravené na zariadení na pečenie bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc. kuch.
konzerva (trvanlivé j. v plechovom, sklenom, plastovom obale) franc.-nem.
roláda (j. zo stočeného plátu pečeného cesta al. mäsa s plnkou) franc.
jedlá s mäsom
šašlík (baranie al. bravčové mäso opečené na ražni) rus.
peľmene (varené taštičky z múčneho cesta plnené mletým mäsom a poliate maslom al. smotanou) rus.
perkelt (mäsové j. pripravené dusením na masti, cibuli a paprike dochutené smotanou) maď.
musaka (nadrobno nakrájané mäso so zeleninou s pikantnou príchuťou) bulh.
bigos (j. z mäsa a kvasenej kapusty) poľ.
sarma (varené závitky z mletého mäsa zabalené do listu kapusty al. viniča) bulh.
stofato (j. z mäsa, cesnaku, cibule, octu a oleja podávané s kyslým mliekom al. jogurtom) bulh.
mici /-či/ (balkánske mäsové šúľky pečené na žeravom uhlí) rum.
paprikáš (mäsové, hydinové j. pripravené dusením, korenené paprikou a podliate smotanou) srb.-maď. kuch.
ražniči (malé kúsky mäsa prekladané slaninou, cibuľou a pod a opečené na ražni) srb.
čufty (j. z duseného mletého mäsa a ryže v paradajkovej omáčke) srb.
gyros (rôzne druhy mäsa napichnuté na zvislom ražni a po opečení zboku orezávané, pôvodne gréc.) gréc. kuch.
čevapčiči (j. z mletého bravčového al. baranieho mäsa, opekané šúľky) tur. srb.
kjufleta (j. z pečeného mletého baranieho mäsa v tvare párkov) tur.-bulh.
pilaf (dusené, silno korenené baranie mäso s varenou tvrdou pšenicou al. ryžou, cibuľou, mrkvou, cesnakom a rajčinami) perz.-tur.
džuveč (balkánske j. z baranieho al. bravčového mäsa so zeleninou a korením) tur.
kebab (j. z baranieho mäsa zabaleného v papieri a pečeného na ražni nad pahrebou z borovicových šušiek) tur.
dolmas (j. z baranieho sekaného mäsa s ryžou dusené v kapustných al. figových listoch) tur. kuch.
taraba (tur. j. zo sekaného koreneného baranieho mäsa duseného v listoch špenátu) tur. kuch.
kus-kus (arab. j. z baranieho mäsa, zo zeleniny a z krupice) arab.
plov (ryža s nadrobno posekanou baraninou, stredoázijské j.) ?
laghmán (uzb. j. z nasekaného mäsa a rezancov) uzb. kuch.
rizoto (dusená ryža s kúskami mäsa, prípadne zeleniny) tal. kuch.
pizza /-cca/ (j. z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, s mäsom, so syrom a pod.) tal. kuch.
antipasta (potravinársky výrobok z drobných marinovaných rýb a zo zeleniny) tal. potrav.
hotdog (párok v rožku ako rýchle občerstvenie) angl.
hamburger (opečené mleté hovädzie al. kuracie mäso v prekrojenej žemli) vl. m. kuch.
cheesburger /číz-/ (hamburger so syrom) angl.
ham and eggs /hemendex/ (opečený plátok slaniny al. šunky s vajcom) angl. kuch.
lunchmeat /lančmít/
luncheon meat /lančmít/ (mleté upravené korenené mäso v konzerve) angl.
beefsteak (prudko opečený rezeň z hovädzieho mäsa, sviečkovice) angl. kuch.
tatarák (biftek zo surového okoreneného hovädzieho mäsa) vl. m. slang.
ramstek (vyšší biftek) angl. kuch.
barbecue /bárbikjú/ (mäso upečené na rošte al. ražni pri pikniku) angl.
roastbeef /rozbíf/ (rýchlo upečené mäso z hovädzieho chrbta) angl. kuch.
roštenka (pečené al. dusené mäso z hovädzieho chrbta) nem.
klopsy (j. z mletého mäsa, vajec a pečiva, tvarované do guliek, opečené a podávané s omáčkou) nem.
steak /stejk/ (hrubší, rýchlo opečený rezeň z teľacieho al. hovädzieho mäsa) angl.
fašírka nem.
karbonátka (j. z mletého, najmä vyprážaného mäsa) tal.
šoudra (j. z bravčového pliecka al. stehna, šunky) nem. nár. kuch.
pajšle (hovädzie, teľacie al. bravčové pľúca a srdce, pľúcka) nem. hovor. zastar.
galantína (vykostené hydinové mäso al. mäso zo zveriny plnené mäsovou plnkou, uvarené a podávané na studeno) franc.
karé (mäso z chrbtovej časti jatočných zvierat, brava) franc. kuch.
paštéta tal.
paté (j. z jemne mletej pečene, mäsa, korenia a pod.) franc.
galantína (studená jemná paštéta z mletého mäsa, vajec, vína, hľuzoviek a prísad) franc.
filé (očistené vykostené mäso, najmä hovädzie al. rybie, plátok, rezeň z neho) franc.
(mäsové) fondue /-dü/ (nakrájané mäso, sviečkovica, opekané v rozpálenom oleji na panvici priamo na stole) franc.
kroketa (vyprážané kúsky cesta v tvare guľky, placky a pod., z cesta, mletého mäsa, zo zeleniny a pod.) franc.
frikasé (nakrájané biele teľacie, jahňacie, kuracie mäso dusené na cibuľke a zapečené v bielej smotanovej omáčke so zeleninou) franc.
tournedos /turnedo/ (opečený rezeň z hovädzieho chrbta podávaný s bielym chlebom) franc.
frikando (pečené al. dusené mäso z kužeľovitého svalu teľacieho stehna) franc. kuch.
hašé (kašovité j. z mletého vareného mäsa) franc. kuch.
kotleta (rezeň z karé al. krkovičky, rebierko) franc. kuch.
šolet (j. z husacieho mäsa pečeného al. vareného s hrachom, krúpami al. ryžou) hebr.
pemmikan (zmes sušeného bizónieho mäsa, tuku a rozdrvených jedlých bobúľ, u severoamer. Indiánov) indián.
suši (jap. j. z ryže a rýb) jap.
jedlá bez mäsa
bliny (lievance z pohánkovej múky upravené naslano) rus.
blinčiky (zapekané palacinky plnené tvarohom) rus. kuch.
piroh (múčne pečené, vyprážané al. varené j. s plnkou) rus.
palacinka (tenká placka z liateho cesta pripravená na panvici a podávaná najmä nasladko) lat.-maď.
fánka (j. z jemného kysnutého cesta pražené na masti, s plochým tvarom) maď. kuch.
lečo (j. z dusených paprík a paradajok) maď.
langoš (osúch, posúch, placka z kysnutého cesta pražená na oleji) maď. potrav.
tarhoňa (cestovina v tvare malých zŕn ako príloha a pod.) maď.
mamaliga (kukuričná kaša na rum. spôsob) rum.
braja (kaša) nem. nár.
šiflík nem. hovor.
fliačik (cesto pokrájané na malé štvorčeky) nem.
štrúdľa (múčnik s plnkou zavinutou do cesta, závin) nem. hovor.
fám (sladké múčne j.) nem. kuch. zastar.
koch (upečené ľahké, kypré j., nákyp) nem. zastar.
fancl (zapekané múčne j. s tvarohom, orechmi a pod.) nem. hovor. zastar.
gríska (krupicová kaša) nem. zastar.
panádel (žemľová kaša) nem. kuch. hovor.
müsli /mi-/ (kaša z ovsených a iných vločiek s orechmi, so sušeným ovocím, s medom a pod.) nem.
geršľa (nadrobno pomleté zrná, krúpy) nem. hovor.
tortilla /-ľa/ (mexické j. z kukuričného škrobu, múky, mlieka, vajec, masla, kukuričná placka) špan.
makarón (cestovina rúrkovitého tvaru) tal. potrav.
špagety (j. z tenkých guľatých dlhých cestovín) tal.
lasane (tenké štvoruholníkové cestoviny, široké rezance) tal.
tortelini (cestoviny v tvare okrúhlej kapsičky plnenej mäsom, syrom a pod.) tal.
ravioli (cestoviny v tvare kapsičky, pirohu plneného mletým mäsom, syrom, zeleninou a pod.) tal.
kataif (rum. pochúťka z rezancov s ovocím) rum. kuch.
polenta (kaša z kukuričnej krupice, juhoeurópske, tal. národné jedlo) tal.
pagáč (pečené múčne j. okrúhleho plochého tvaru, placka) tal.-chorv.
puding (j. zo škrobovej múčky, mlieka, cukru a prísad v podobe hustej kaše; ľahké j. varené vo forme vo vode al. na pare) angl.
plumpuding /plam-/ (nákyp s hrozienkami, so sušeným ovocím, poliaty rumom a zapálený pred podávaním) angl.
porridge /-rič/ (kaša z ovsených vločiek jedávaná na raňajky v Anglicku) angl.
chipsy /čip-/
čipsy (pražené zemiakové lupienky) angl.
popcorn /-ko/ (biele rozpukané zrná upečenej kukurice, pukance) angl.
kornflejksy (obilné pražené zrná, kukuričné vločky) angl. potrav.
fondue /-dü/ (roztopený nastrúhaný syr s bielym vínom, čerešňovicou a korením, pripravovaný priamo na stole, Švajčiarsko) franc. kuch.
suflé (jemný nákyp kyprený snehom) franc.
omeleta (j. z liateho cesta al. rozšľahaných vajec pripravené na panvici) franc.
pyré (jemná kaša) franc. kuch.
tempe (zakvasené varené sójové bôby pridávané do polievok al. pražené na masti, indonézske j.) vl. m.
taco /-ko/ (j. s plnkou z bôbov, mäsa a pod.) špan. kuch.
skyr (zrnitá kaša z mlieka a syroviny, island. j.) island.
narasuke (jap. j. z pokrájaného melóna podávané ako posledný chod) jap. porovnaj polievkapečivokoláčzákusoksyrmäso

kaviareň

kaviareň arab.
café /ka-/ franc.
kafetéria franc.
presso (malá k.) tal.
libresso (k. spojená s čitárňou, knižnicou) tal.
bistro (reštaurácia na rýchle občerstvenie) rus.
snack /snek-/ (reštaurácia na rýchle občerstvenie pri pulte) angl.
kafana (balkánska k.) ?

pohostenie

traktácia (hostina) lat. zastar.
piknik (občerstvenie v prírode z prinesených jedál) franc.-angl.
barbecue /bárbikjú/ (piknik s opekaním mäsa) angl.
recepcia (p. pri slávnostnom prijatí hostí verejnými činiteľmi) lat.
kolácia (občerstvenie, najmä po prednáške) lat. zastar.
runda (p. všetkých členov spoločnosti jedným pohárikom alkoholu pre každého) nem. hovor. porovnaj zábava 2

zásoba

talón len v spoj. „mať v talóne“
forota nem. hovor. len v spoj. „vo forote, do foroty“
rezerva (záloha, nevyužitý al. nevyužívaný zdroj) franc.
repertoár (súhrn prostriedkov na výber) lat. odb.
fond (základná z., základ, základňa) franc.
annona /-nó-/ (z. obilia v starom Ríme) lat. hist.
merinda (z. jedla, najmä na cestu, občerstvenie) franc.-nem. hovor. zastar.
aprovizácia (z. potravín, potraviny ako predmet dopytu za vojny) lať. zastar. kniž.
garderóba (z. šiat, šatstvo, šatník) franc. hovor. zastar.
lexika gréc. lingv.
lexikón gréc. lingv. zastar.
tezaurus (slovná z., z. jazyka, slovník) gréc.-lat. lingv.
portfólio (z. cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.
portefeuille /portföj/ (z. cenných papierov v majetku banky) franc. fin.

chodba

gang nem. archit.
gánok nem. zastar.
galéria (otvorená, stĺpová ch. al. ochodza zvonku al. znútra budovy, nad prízemím; ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami, umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; spojovacia podzemná ch. v opevnení, z jednej strany otvorená, so strieľňami voj.) tal.
kuloár (bočná ch. v divadle, koncertnej sieni a pod.) franc.
laubňa (ch. na prízemí hlavného priečelia domu otvorená širokými arkádami) nem. hovor.
kolonáda (široká otvorená ch. so stĺporadím) franc.
loggia /lodžia/ (krytá ch. otvorená na vonkajšej strane arkádami, stĺporadím) tal. archit.
veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako ch., predsieň a pod.) hind.-angl.
čardak (veranda na 1. poschodí balkánskych rodinných domov) tur.
koridor (priestranná dlhá spojovacia ch. vo veľkej stavbe) tal.
dufart (vchod al. vjazd do dvora cez dom, podjazd) nem. zastar.
arkáda (ch. z jednej strany otvorená oblúkmi) franc. stav.
promenoár (miestnosť v divadle na prechádzanie sa a občerstvenie) franc. zastar.
foyer /foajé/ (väčšia predsieň v divadle al. iných verejných budovách) franc.
ambit lat.
xystos (krížová, štvorcová stĺpová ch. okolo vnútorného dvora al. záhrady cirk. stavieb) gréc. archit.
empora gréc.
tribúna lat.
chór gréc.
chórus (vyvýšený priestor chrámu na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami, umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami) gréc. hovor.
dromos (prístupová ch. v egejskom al. etruskom hrobe) gréc.
pterón (ochodza chrámu medzi stenou cely a vonkajším radom stĺpov v starom Grécku) gréc. archit.
hypostyl (stĺpová ch. v gréc. archit.) gréc. archit.
peristylos (stĺpová ochodza antického obytného domu, paláca al. chrámu) gréc. archit.
fauces (chodby v starorím. dome medzi átriom a peristylom) lat. archit.
peridróm (ochodza medzi stĺporadím a múrom antického chrámu) gréc. archit.
vomitórium (sústava chodieb a schodísk antického rím. divadla) lat. archit.
katakomby (podzemné chodby, pôvodne kresťanské pohrebiská v podzemí antických miest) gréc.
trifórium (ch. pod oknami hlavnej lode, chóru a priečnej lode, ovorená do nej tromi združenými oblúkmi, v gotike) lat. archit.
kazematy (podzemné chodby, priestory pod hradmi na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.
štôlňa (podzemná, vodorovná al. mierne zošikmená ch.) nem. ban. stav.
galéria (štôlňa na zachytávanie podzemných vôd) tal. stav.
šibík (banská zvislá ch. spájajúca poschodia v bani) nem.-poľ. ban. porovnaj predsieň 1

miestnosť

komnata (veľká izba, najmä v paláci) lat. kniž.
sála nem.
terem (veľká priestranná m., sieň) rus. zastar.
hala franc.-nem.
vestibul (veľká priestranná, sieň, veľký krytý priestor; vstupná al. oddychová m. vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana; väčšia obytná predsieň) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
palota (krásna, nápadne veľká, slávnostná sieň) gréc. zastar. al. expr.
kamrlík nem. hovor. expr.
kumbál nem. hovor. subšť.
komôrka (malá, tmavá, neútulná m., kutica) gréc.-lat.
manzardka (podkrovná m.) vl. m.
šalanda (veľká neútulná izba; veľká izba pre sezónnych robotníkov, najmä v poľnohosp. zastar.) arab.-nem. pren. expr.
kabína (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb) franc.
kója (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
kajuta (malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
garsónka franc.
garsoniéra (malý byt tvorený jednou samostatnou obytnou miestnosťou s príslušenstvom) franc. zastar.
olfaktórium (m. zo skla a nehrdzavejúcej ocele) lat. odb.
chambre séparée /šámbr separé/ (oddelená m. na stretnutia v užšom kruhu, najmä v pohostinskom podniku) franc.
šmajchlkabinet (m. na milovanie, maznanie, láskanie) nem. hovor. expr.
salón (m. na spoločenské a diskusné schôdzky umelcov a pod.; m. na prijímanie hostí, spoločenská, väčšia; reprezentačná prevádzková m. pri niektorých službách, živnostiach) franc.
haute couture /ótkutür/ (veľký módny salón udávajúci smer svetovej módy) franc.
andron (m. pre mužov) gréc. archit.
selamlik (m. v tur. dome na prijímanie hostí, pre mužov) arab.
senan (ženská m. v islamskom dome v Iráne a Indii) perz.
appartement franc.
štúdio (hotelová izba s príslušenstvom, bytová jednotka) tal.
office /ofis/
ofis (malá m. v hoteli pre personál) franc.
separé (menší oddelený priestor, oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (priestor na odpočinok, oddych) lat.
odeón (koncertná, div. al. zábavná sieň) gréc. zried.
kino gréc.
biograf (sála na film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.
multikino lat. + gréc.
multiplex (kino s viacerými sálami, viacsálové kino) lat.
music hall /mjúzik hól/ (sála pre hud. div. predstavenia s piesňami, hud. číslami, div. vystúpeniami a pod.) angl.
amfiteáter (sála so stupňovito rozloženými radmi sedadiel) gréc.
promenoár (m. v divadle na prechádzanie sa a občerstvenie, chodba) franc. zastar.
foyer /foajé/ (väčšia predsieň v divadle al. iných verejných budovách) franc.
aula (slávnostná sieň, najmä na vysokej škole) gréc.-lat.
kuloár (vedľajšia, priľahlá m. v parlamente, zákulisie) franc. najmä plur.
lobi (predsieň v parlamente na prijímanie návštev) angl.
klubovňa (m. na pestovanie spoločenských stykov, záujmovej činnosti a pod.) angl.
ordinačka lat. hovor.
ambulancia franc. + lat.
ambulatórium (m. v nemocnici na príjem a lekárske vyšetrenie, ošetrenie chorých, pracovňa lekára, ošetrovňa) lat.
separačka (m. na oddelenie, odlúčenie väzňov, chorých a pod.) lat. slang.
izolácia tal.-franc.
izolačka (m. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc. hovor.
maródka (m. pre chorých v hromadných ubytovniach, kasárňach a pod.) franc.-nem. hovor.
reska (m. v nemocnici, kde prebieha obnova základných životných funkcií, napr. po úraze, operácii) lat. lek. slang.
solárium lat. lek.
solárko (m. na ožarovanie, opaľovanie ultrafialovým žiarením) lat. hovor.
komora gréc.-lat.
špajza (menšia tmavá m. na odkladanie potravín a pod. v dome) nem.
magazín (m. na odkladanie vecí, sklad) arab.-angl. zastar.
depozitár (m. na uloženie múzejných predmetov, kníh, obrazov a pod.) lat.
bibliotéka (miestnosť na zbierku kníh) gréc.
ložument (miestnosť na spanie, spálňa) franc. zastar.
garderóba (šatňa) franc. hovor. zastar.
budoár (šatňa, obliekareň pre ženy, izba medzi spálňou a prijímacím salónom) franc.
frigidárium (m. na studený kúpeľ) lat.
štúdio (m. na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
ateliér (uzatvorený priestor určený na nakrúcanie filmov) franc.
pressfoyer /presfoajé/ (priestor pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
safe /sejf/ angl.
trezor (bezpečnostná m. na úschovu cenností) gréc.-franc.
klasa (m. na vyučovanie v škole, trieda) lat. hovor. slang. zastar.
študovňa (m. na vzdelávanie, učenie sa) lat.
auditórium (prednášková m. na vysokej škole, poslucháreň) lat. kniž.
kabinet (m. na uloženie učebných zbierok a pomôcok; pracovňa, najmä vedecká) franc.
ateliér (výtvarná al. remeselnícka pracovňa) franc.
laboratórium (pracovňa zariadená na výskum, pokusy, rozbory, prípravu liekov a pod.) lat.
oficína (dielňa pracovná miestnosť, najmä tlačiarenská, holičská) lat. zastar.
byro franc.
kancel lat. slang.
office /ofis/
ofis (pracovňa, úradná miestnosť) franc.
veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako predsieň, chodba a pod.) hind.-angl.
čardak (veranda na 1. posch. balkánskych rodinných domov) tur.
historické pojmy
talamos (manželská spálňa v starogréc. dome) gréc.
protyron (predsieň starogréc. obytného domu) gréc. archit.
átrium (ústredná štvorcová m. v starorím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
ala (malá, najmä hosťovská m. pri átriu v starorím. dome) lat. archit.
exedra (m. na prednášky, hry, zábavy v antických verejných budovách, kúpeľoch a pod.; spoločenská m. otvorená do átria v antickom dome) gréc. archit.
tablínium (hlavná m. v starorím. obytnom dome na prijímanie hostí al. pracovňa majiteľa) lat.
ostium (predsieň, kt. sa vchádzalo do átria obytného domu, v starom Ríme) lat. archit. hist.
cubiculum /kubiku-/ (spálňa v antickom dome) lat.
dormitórium (spálňa v starom Ríme) lat. archit.
apodytérium (m. v starorím. kúpeľoch, preobliekáreň, šatňa) lat.
oleotéka lat. + gréc. hist.
unctorium /-któ/
unktórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde otroci masírovali a natierali vykúpaného voňavými masťami al. olejmi) lat. hist.
lakonikum gréc. vl. m.-lat.
sudatórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde sa stále udržiavala vyššia teplota, parný kúpeľ) lat.
tepidárium (mierne vykúrená m. v starorím. kúpeľoch s vlažným kúpeľom) lat.
frigidárium (m. v starorím. kúpeľoch na studený kúpeľ) lat. hist.
caldarium /kal-/
kaldárium (m. v starorím. kúpeľoch s horúcim vzduchom a bazénom s teplou vodou) lat. hist.
birun (m. pre muža v perz. obytnom dome) perz.
kubikula (obytné miestnosti okolo átria v etruskom dome) lat.
galéria (dlhá spojovacia m. s radom okien na umelecké zbierky, v renesancii a baroku) tal.
sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná m. na prízemí zámku, paláca, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.
mázhaus (veľká sieň na prízemí a poschodí stredovekého a renesančného domu) nem. archit.
antišambr (predsieň, predizba zámockých sál, najmä reprezentačná, 17. a 18. st.) gréc. + franc. archit.
kiva (podzemná obradná m. v indiánskej stavbe) indián.
cirk., voj., väzenská m.
baptistérium (m. na krstenie, krstiteľnica) lat. cirk.
sakristia (vedľajšia chrámová m. pri východnej časti kostola na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.
konkláve (prísne uzavretá m., kde kardináli volia pápeža) lat. cirk.
kalefaktórium (vykurovaná m. v kláštore) lat.
dormitár (spoločná spálňa mníchov v kláštore) lat. cirk.
cela (malá tmavá obytná väzenská al. kláštorná m.) lat.
závija (cela islamského pustovníka) arab.
kobka (malá tmavá, klenutá obytná väzenská al. kláštorná m.) nem.
korekcia (obytná väzenská m. so zhoršenými, sprísnenými podmienkami) lat.
cimra (kasárenská, väzenská, internátna a pod. izba) nem. slang.
salutatórium (prijímacia m. v kláštore) lat. cirk.
parlatórium (miestnosť slúžiaca na prijímanie návštev v kláštore, hovorňa) lat. cirk.
geniza (m. v synagóge na opotrebované bohoslužobné texty a predmety) arab. porovnaj priestorsieňpredsieň