Výsledky vyhľadávania

budúcnosť

in futurum

in futuro /-tú-/ (v b.) lat. kniž.

pro futuro (pre b.) lat. kniž.

jasnovidnosť

proskopia (jasnovidectvo, mimozmyslové vnímanie, schopnosť predvídať budúcnosť) gréc.

lucidita (schopnosť predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti) lat. psych.

clairvoyance /klérvoajans/ (predvídavosť, prezieravosť) franc.

teomantia (j. z Božieho vnuknutia) gréc.

telepatia (prenos informácií, myšlienok od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.

paragnóza (poznávanie predmetov, javov bez účasti bežných zmyslov, mimozmyslové rozpoznávanie) gréc. psych. porovnaj veštectvo

vnímanie

percepcia lat. psych.

sensus /-zus/ lat.

-estézia (pociťovanie) gréc. v zlož. sl.

recepcia (pociťovanie, chápanie) lat. kniž. a odb.

apercepcia

percepcia (uvedomelé vlastné v. vonkajších podnetov, záverečná fáza) lat. psych.

estézia (v. pocitov pôsobením podnetov na zmyslové orgány, pociťovanie) gréc. psych.

organoleptika (pociťovanie vlastností látok zmyslami) gréc. odb.

chemorecepcia (v. podnetov chem. povahy, chuť, čuch) gréc. + lat. biol.

interocepcia

interorecepcia (v. podnetov z vnútorného prostredia) lat. lek. psych.

exterocepcia (v. podnetov zvonku) lat. psych. lek.

hyperpatia (zvýšená vnímavosť na rôzne podráždenia) gréc. lek.

stereotyp

stereotypnosť (ustálené, opakované, navyknuté, nemenné, jednotvárne v.) gréc.

psychoesteréza (v. chladu) gréc. lek.

autofónia (zosilnené v. vlastnej reči pri nádche a pod.) gréc. lek.

algézia (v. bolesti) gréc. lek.

analgézia

analgia (znížené v. bolesti z dôvodu prerušenia al. poškodenia nervových vláken) gréc. lek.

hypalgézia

hypoalgézia

hypoalgia (znížené v. bolesti) gréc. lek.

hyperalgézia (zvýšené v. bolesti) gréc. lek.

synalgia (v. bolesti aj zo zdravého orgánu) gréc. lek.

paralgézia

paralgia (v. bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek.

palestéza (vibračné v. chvenia ladičky na miestach, kde je kosť pod kožou) gréc. lek.

tachyfylaxia (oslabenie účinku liečebnej látky pri dlhšom užívaní, znížená vnímavosť organizmu na liek) gréc. farm. lek.

telestézia (v. bez účasti známych zmyslových orgánov s pohybovou reakciou, napr. prútikárstvo) gréc.

proskopia (mimozmyslové v., schopnosť predvídať budúcnosť, jasnovidectvo) gréc.

lucidita (schopnosť predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti) lat. psych.

telepatia (mimozmyslové v., prenos informácií, myšlienok od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.

paragnóza (mimozmylové rozpoznávanie, poznávanie predmetov, javov bez účasti bežných zmyslov) gréc. psych. porovnaj citlivosť 1vnímavosťzraksluchchuť 1čuchhmat

schopnosť

potencialita

potenciálnosť lat.

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.

potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.

energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2

vitalita

vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.

produktivita

produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.

kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.

sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.

intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum

kvalifikácia

kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.

kompetencia

kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.

disponovanosť (s. niečo konať) lat.

dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.

talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.

majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.

charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.

fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.

fantázia gréc.

imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.

hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.

elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.

fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.

eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.

perceptibilita

perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.

senzibilita

senzitivita

senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.

sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1

empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.

asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.

zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.

reaktibilita lat. biol.

reaktivita

reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.

kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.

plasticita

plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.

elasticita

elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.

adaptabilita

adaptabilnosť lat. kniž. a odb.

adaptívnosť

adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.

flexibilita

flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.

autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť

rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.

imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.

aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.

mobilita

mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.

motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.

hypomobilita

hypomotilita gréc. + lat. lek.

hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.

hypermobilita

hypermotilita gréc. + lat. lek.

hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.

trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.

vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.

monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.

hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie

ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)

stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.

mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.

proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.

lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.

telekinéza

psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.

telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.

telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.

divinácia (veštecká s.) lat. kniž.

serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.

eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.

magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.

fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.

interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.

fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.

natalita lat. zool.

nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.

solvencia

solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.

likvidita

likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.

ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.

excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.

autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.

regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.

navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.

endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.

homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.

ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.

fototrofia

fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.

mutabilita

mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.

modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.

organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.

toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.

patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.

invazivita

inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.

solubilita

solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.

afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.

valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.

rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.

dimorfizmus

dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.

trimorfizmus

trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.

hygroskopia

hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.

oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.

monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.

xeromorfizmus

xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.

autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.

brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

človek

homo lat.

homo- lat. v zlož. sl.

antropo-

- antropia-

andro- gréc. v zlož. sl.

persóna lat. zastar.

personalita lat. kniž.

existencia lat. hovor. pejor.

kreatúra (osoba) lat. pejor.

individualita (vyhranená, výrazná, svojrázna osoba) lat.

indivíduum lat.

subjekt (jedinec, jednotlivec, osoba) lat. kniž.

unus multorum /ú- -tó-/ (obyčajný človek, jeden z mnohých) lat. kniž.

árijec (č. indoeurópskeho, nežid. pôvodu, Nežid, podľa nacistickej teórie) vl. m.

gadžo (č. nerómskeho pôvodu, bielej pleti, Neróm, z hľadiska Rómov) róm.

talent (nadaný č., schopný na určitú činnosť) gréc.-lat.

lúmen (nadaný, bystrý, vedomosťami vynikajúci č.) lat. hovor. expr. aj iron.

charizmatik (nadaný č., schopný blahodarne pôsobiť na ľudí) gréc.

optimista (č. so sklonom nazerať na život, ľudí z lepšej stránky, nádejne, priaznivo, radostne) lat.

pesimista (č. so sklonom nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne) lat.

extrovert (spoločenský, prispôsobivý, otvorený č., zameraný na vonkajší svet a prostredie) lat. psych.

introvert (č. zameraný na vlastný vnútorný duševný svet, uzatvorený do seba, ťažšie prispôsobivý) lat. psych.

insider /insaj-/ (zasvätený, informovaný č.) angl.

outsider /aucaj-, autsaj-/ (č. stojaci bokom, s kt. sa nepočíta, kt. nemá nádej na úspech) angl.

maximalista (náročný č. snažiaci sa o presadenie krajných, najväčších požiadaviek) lat.

minimalista (nenáročný č. s malými požiadavkami) lat.

realista (triezvo, vecne uvažujúci a konajúci č.) lat.

pragmatik (vecný, triezvy, rozvážny, rozumný č.) gréc.

prozaik (všedný, triezvy, prostý č., suchár) gréc. kniž.

stoik (pokojný, vyrovnaný č.) gréc. pren. kniž.

negativista (č. sústavne prejavujúci záporný postoj) lat.

radikál

radikalista (rázny, rozhodný, dôsledný č.) lat.

nervák (nepokojný, výbušný, napätý, rozrušený č.) lat. hovor. expr.

maniak (vášnivý až chorobne, náruživý č.) gréc.

hysterik (č. správajúci sa nepríčetne, popudlivo, podráždene) gréc.

drak (prudký, výkonný č. rýchly v práci, správaní a pod.) gréc.-lat. hovor. expr.

excentrik lat. kniž.

extrémista (výstredný, prepiaty, nápadný č.) lat.

voluntarista (svojvoľne konajúci al. rozhodujúci č.) lat. kniž.

enfant terrible /anfan teribl/ (výstredne sa správajúci č., kt. svojou bezohľadnou priamosťou uvádza okolie do rozpakov, hrozné dieťa) franc.

herostrat (č., kt. sa chce stať slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu) vl. m.

cyklotymik (náladový č. ľahko prechádzajúci od veselosti k smútku) gréc.

impotent (neschopný, nemohúci č., napr. umelecky) lat. pren. kniž.

monoglot (č. používajúci jediný, materinský jazyk) gréc.

polyglot (č. ovládajúci mnoho jazykov) gréc.

bilingvista (č. ovládajúci aktívne dva jazyky) lat.

trapista (mlčanlivý č.) vl. m. pren. expr.

askéta

asketik gréc.

derviš (č., kt. sa odrieka životného pohodlia a radostí) perz.-tur.

abstinent (striedmy č. zdržiavajúci sa pôžitkov, najmä pitia alkoholických nápojov) lat.

sparťan (š. žijúci jednoducho, striedmo, prísne, tvrdo) vl. m.

puritán (č. s prísnymi mravnými zásadami, kt. niekedy dodržuje len navonok) lat.-angl.

gavalier tal.-franc.

grand (štedrý č. platiaci najmä pri pohostení okato za iných) špan.

alter ego (duševne al. charakterovo spriaznený č., zástupca, dôverník, druhé ja) lat. kniž. a odb.

singel (č. žijúci sám, osamotene) angl. hovor.

alochtón (č. pochádzajúci odinakiaľ, ako sa vyskytuje) gréc. odb.

autochtón (č. pochádzajúci z oblasti svojho terajšieho pobytu, praobyvateľ, domorodec) gréc. odb.

antipód (č. žijúci na opačnej strane zemegule, protinožec) gréc. geogr.

mikrokozmos (č. ako svet v malom, oproti svetu ako celku) gréc.

zoon politikon (č. ako tvor spoločenský) gréc.

politik (č. zaoberajúci sa riadením štátu a vzťahov medzi štátmi, správou verejných vecí) gréc.

demagóg (politik zneužívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie a zavádzanie ľudí, pôsobiaci na city a pudy ľudí prázdnymi sľubmi, zvodca ľudu, klamár skresľujúci skutočnosť) gréc.

populista (politik robiaci páčivú, bezzásadovú politiku zameranú na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, prázdne heslá a sľuby) lat.

psychológ (č., kt. dokáže odhaliť myslenie a povahu ľudí) gréc.

reformátor (č. usilujúci sa o zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.

pacifikátor (č., kt. obnovuje mier a poriadok, najmä násilím, urovnáva nepokoje, potlačuje vzburu) lat.

vazal (polit. al. hosp. závislý č.) kelt.-franc. pejor.

deus ex machina /-chíná/ (č., kt. náhle, nečakane vyrieši zložitú situáciu, spor) lat. pren. kniž.

selfmademan /-mejdmen/ (č., kt. sám, vlastným úsilím dosiahol významné postavenie) angl.

aférista (č. spôsobujúci vzrušujúce, pohoršujúce udalosti al. zapletený do nich) franc. hovor.

synkretik

synkretista (č. spájajúci, zlučujúci rôznorodé, najmä myšlienkové prvky, názory, smery) gréc. kniž.

eklektik (č. preberajúci a spájajúci cudzorodé prvky rôznych štýlov, čerpajúci z cudzích zdrojov) gréc.

maska (č. preoblečený, prestrojený za niekoho iného) arab.-franc.

model (č. ako predloha na výtvarné spracovanie) tal.

štafáž (drobné osoby vypĺňajúce a dotvárajúce div. scénu al. obraz, pozadie scény al. obrazu div. a výtv.; bezvýznamné osoby okolo významnej osoby, pozadie expr.) franc.-nem.

antitalent (č. bez schopností, nadania na určitú činnosť) gréc. + lat.

hypnotizér gréc.

magnetizér (č. schopný privádzať do zmeneného stavu vedomia podobného spánku) gréc.-franc. zried. zastar.

telegnostik (č. schopný rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.

vegetarián lat.

vegoš (č., kt. sa živí prevažne al. výlučne rastlinnou potravou) lat. hovor.

vegán (vegetarián, kt. sa živí výlučne rastlinnou potravou) lat.

vitarián (vegetarián, kt. sa živí výlučne surovou rastlinnou potravou) lat.

laktovegetarián (vegetarián, kt. nepožíva mäso, ale požíva živočíšne produkty, mlieko, maslo, syr) lat.

ovolaktovegetarián

laktoovovegetarián (vegetarián, kt. nepožíva mäso, ale požíva živočíšne produkty, mlieko, maslo, syr, vajcia) lat.

proband (č., na kt. sa overujú účinky niečoho, pokusná osoba) lat.

gratulant lat.

vinšovník (č., kt. blahoželá) nem. hovor.

adresát (č., kt. je určený prejav, správa, oznam) lat.

hominid (č. ako príslušník čeľade primátov) lat.

homo (č. ako rod z čeľade ľudí) lat.

homo erectus /-ktus/ lat.

pitekantrop gréc.

pithekanthropus erectus /-tekantro- -ktus/ (vzpriamený č., opočlovek, zberač a lovec) gréc. + lat.

homo habilis (zručný č. schopný vyrábať nástroje) lat.

homo sapiens (č. rozumný, nadaný rozumom) lat.

homo sapiens sapiens (vyspelá forma č.) lat.

homo faber (č. tvoriaci, tvorivý, pôsobiaci na prostredie) lat.

troglodyt (jaskynný č.) gréc.

neandertálec (praveký č., pračlovek) vl. m.

kromaňonec (predveký č.) vl. m. franc.

robot (umelý č., automat podobajúci sa č. a vykonávajúci ľudskú prácu) um.

replikant (robot s ľudskou podobou a inteligenciou) lat.-angl.

android (mechanická napodobenina č.) gréc.

homunkulus (umelý č. vyrobený chem. cestou podľa receptu alchymistov, podľa stredovekej predstavy) lat.

golem (umelý č. z hliny oživovaný magicky, v stredovekej žid. povesti) čes.-hebr.

malý č. pozri krpec 2trpaslík 2

vysoký č. pozri dlháň

silný, mohutný č. pozri oborsilák

tučný č. pozri brucháč

starý, upadnutý č. pozri starecstaršina

č. s telesnou chybou pozri mrzák

odvážny č. pozri hrdina 1

múdry, dôvtipný, vzdelaný č. pozri mudrcvzdelanec

šikovný, obratný, zručný č. pozri šikovník

vynikajúci, tvorivý č. pozri odborníkznalecveľduch

vážený, slávny, vynikajúci č. pozri osobnosť

zaostalý, nevzdelaný, obmedzený, prostý č. pozri nevzdelanechlupák

bezvýznamný, nedôležitý č. pozri niktoš

čudný, zvláštny č. pozri čudák

citlivý, vnímavý č. pozri nedotklivec

ľahostajný, nevšímavý č. pozri nevšímavec

nedôverčivý č. pozri nedôverčivec

nespokojný, túlajúci sa č. pozri nespokojenec

bojazlivý, opatrný č. pozri bojazlivec

váhavý, nerozhodný, nestranný č. pozri váhavec

porazenecký č. pozri porazenec

popudlivý, podráždený č. pozri blázon 1

neporiadny, nedbanlivý, zmätkársky č. pozri neporiadnik

neprispôsobivý č. pozri nespokojenec

pochabý, pojašený č. pozri pochábeľ

nerozvážny, ľahkomyseľný č. pozri ľahkomyseľník

vtipný, prefíkaný č. pozri vtipkár

nedôstojný, nevážny č. pozri šašo 2

obmedzený, spiatočnícky č. pozri obmedzenec 1

náročný, nepružný, skostnatený č. pozri puntičkár

bezzásadový, prospechársky č. pozri bezzásadovecprospechár

strojený, predstierajúci, neúprimný č. pozri pokrytec

napodobňujúci, opakujúci č. pozri napodobňovateľ

(dobrý, príjemný, milý č.) pozri dobrákrojko

(dobročinný, nezištný č.) pozri ľudomil

znášanlivý, zhovievavý č. pozri zhovievavec

nadradený pozri nadčlovek

zlý, podozrivý č. pozri zloduch 2

násilnícky, krutý č. pozri násilníksurovec

bezcitný, bezohľadný č. pozri bezcitník

šplhúnsky č. pozri šplhúň

nečestný č. pozri podovodník

samotársky č. pozri samotár

nadutý, namyslený, sebavedomý č. pozri namyslenec

skúpy, lakomý č. pozri lakomec

vystatovačný č. pozri chvastúň

sebecký, nespoločenský č. pozri sebec

obťažujúci, zapárajúci č. pozri otrava 3

podlízavý č. pozri lichotník

zradný č. pozri zradca

zúfalý, beznádejný č. pozri zúfalec

zanedbaný, špinavý, smiešny č. pozri úbožiak

príživnícky č. pozri príživník 1

č. bez domovského práva, bez štátnej príslušnosti pozri bezdomovec

nespokojný, búriaci sa č. pozri burič

bezprávny, neslobodný č. pozri otrokvydedenec

začínajúci č. pozri začiatočník

uchádzajúci sa č. pozri uchádzač 1

neuniformovaný č. pozri nevojak

vplyvný, ochraňujúci č. pozri ochranca

neveriaci č. pozri neverec

č. predpovedajúci budúcnosť pozri veštec

smoliarsky č. pozri smoliar

človek z hľadisla lekárstva

maród franc.-nem. hovor.

-man (chorý č.) gréc. v zlož. sl.

pacient (chorý č., kt. sa lieči) lat.

špitálnik (pacient v nemocnici) lat.-nem. hovor.

rekonvalescent (č. po prekonanej chorobe, v stave zotavovania) lat.

chronik (č. postihnutý zdĺhavou, vleklou chorobou) gréc. lek.

marodér (chorý č. al. č. predstierajúci chorobu) franc.-nem. pejor.

simulant (č. vedome predstierajúci neexistujúce chorobné príznaky) lat. lek.

hypochonder (č. postihnutý duševnou poruchou prejavujúcou sa prehnaným zameraním na vlastný zdravotný stav, presvedčením o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe) gréc. lek.

albín (č. s vrodeným nedostakom farbiva kože, dúhovky a vlasov) lat.-port.

makrocefalus (č. s nadmerne veľkou hlavou) gréc. antrop.

dolichocefalus (č. s dlhou lebkou) gréc. antrop.

ambidexter (č. s približne rovnako obratnými oboma rukami) lat. lek.

neurotik (č. postihnutý chorobou spôsobenou poruchou vyššej nervovej činnosti, nervovo chorý) gréc. lek. psych.

neuropat (č. postihnutý bližšie neurčenou nervovou chorobou) gréc. lek.

neurastenik (č. postihnutý nervovou slabosťou, vyčerpanosťou) gréc. lek.

pantofób (prestrašený č., kt. má zo všetkého chorobný strach) gréc. lek.

schizofrenik gréc. lek. psych.

schizoš (č. postihnutý duševnou chorobou spojenou s narušením al. rozpadom osobnosti) gréc. lek. psych. slang.

meteororát (č., na kt. vplývajú zmeny počasia) gréc. psych.

paranoik (č. postihnutý duševnou chronickou poruchou prejavujúcou sa bludom neodôvodnenej podozrievavosti, vzťahovačnosti a pocitu prenasledovania) gréc. lek. psych.

psychotik (č. postihnutý poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti) gréc. lek.

psychopat (č. postihnutý duševnou poruchou, úchylkou) gréc.

hysterik (č. postihnutý duševnou chorobou prejavujúcou sa nestálymi náladami, neprimeranými reakciami) gréc. lek.

maniak (č. postihnutý duševnou chorobou prejavujúcou sa vzrušenou náladou, nadmernou činnosťou) gréc. lek.

pyroman

pyromaniak (č. postihnutý duševnou poruchou prejavujúcou sa túžbou zakladať požiare, podpaľačstvom, podpaľač) gréc. psych. lek.

sociopat (č. s chorobným, nenormálnym vzťahom k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.

myop (č. postihnutý krátkozrakosťou) gréc. lek.

diabetik (č. chorý na cukrovku, cukrovkár) gréc. lek.

sklerotik (č. postihnutý chorobným tvrdnutím tkaniva, kôrnatením) gréc. lek.

kardiak (č. so srdcovou chorobou, srdciar) gréc. lek.

hemofilik (č. postihnutý dedičnou krvácavosťou prenášanou ženami) gréc. lek.

reumatik (č. postihnutý chorobou kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámkou) gréc.

rachitik (č. postihnutý chorobou prejavujúcou sa krivením kostí, krivicou) gréc. lek.

paraplegik (č. postihnutý ochrnutím oboch dolných končatín, vozičkár) gréc. lek.

paralytik (č. postihnutý ťažkým stupňom ochrnutia, obrny) gréc. lek.

stomik (č. s vývodom orgánu von z tela) gréc. lek.

malarik (č. postihnutý nákazlivou horúčkovitou chorobou prenášanou komárom rodu Anopheles) tal. lek.

alergik (č. postihnutý zvýšenou citlivosťou, precitlivenosťou organizmu) gréc. lek.

astmatik (č. trpiaci na záduch, dýchavičnosť) gréc. lek.

retard (zaostávajúci č., najmä v duševnom vývoji) lat. slang.

oligofrenik (slabomyseľný č.) gréc. lek.

debil (č. postihnutý najľahším stupňom slabomyseľnosti) lat. lek. psych.

imbecil (č. postihnutý stredným stupňom slabomyseľnosti) lat. lek.

idiot (č. postihnutý najťažším stupňom slabomyseľnosti) lat. lek. psych.

kretén (slabomyseľný, zaostalý č. postihnutý útlmom telesného a duševného vývoja v dôsledku zníženej činnosti štítnej žľazy) franc. lek.

mongol (č. postihnutý vrodenou mentálnou poruchou na podklade chromozómovej odchýlky) vl.m. slang.

afatik (č. postihnutý poruchou al stratou reči vzniknutou narušením rečových oblastí mozgu) gréc. lek.

dislektik (č. postihnutý poruchou čítania) gréc. lek.

logopat (č. postihnutý poruchou reči) gréc. lek.

grafoman (č. postihnutý poruchou konania prejavujúcou sa chorobnou nutkavou potrebou písať) gréc.

somnabul

somnabulista

lunatik lat. lek.

hypnobat (č. postihnutý námesačníctvom) gréc. odb.

človek postihnutý pohlavnou úchylkou

deviant (úchylný č., najmä sexuálne, úchylák)

narcista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa v erotickom záujme o vlastné telo, sebaláskou) vl. m. psych. lek.

fetišista (č. postihnutý úchylkou, pri kt. predmetom jeho vzrušenia sú predmety, napr. časti odevu) port.-franc. lek.

frotér (č. ukájajúci pohlavný pud otieraním, tlačením na cudziu osobu) franc. psych.

exhibicionista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa obnažovaním pohlavných orgánov na verejných miestach, pred osobami iného pohlavia) lat. psych.

voyer /vuajör/ (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa snahou pozorovať pohlavné ústroje iných osôb a ich pohlavný styk) franc. lek.

pedofil (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa pohlavným zameraním na deti) gréc. lek. psych.

pederast (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa pohlavným zameraním na osoby rovnakého pohlavia, najmä chlapcov) gréc. lek. psych.

masochista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa potrebou vlastnej fyzickej bolesti al. poníženia) vl. m. lek.

sadista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa násilím, krutosťou, trýznením iného č.) vl. m. lek.

sodomita (č. postihnutý úchylkou spočívajúcou v pohlavnom styku so zvieratami) vl. m. lek.

transsexuál

transvestit

transvestita (č. túžiaci žiť spôsobom života druhého pohlavia) lat. lek. psych.

homosexuál gréc. + lat. lek.

homoš gréc.+lat. slang.

buzerant tal.-nem. slang. vulg.

gay /gej/ angl.

pederast (č. s pohlavným zameraním na osoby rovnakého pohlavia, teploš) gréc. lek. psych.

lesbička (homosexuál, o žene) vl. m.

heterosexuál (č. s pohlavnou náklonnosťou k druhému pohlaviu) gréc. + lat. lek.

onanista vl. m.

masturbant (č. oddávajúci sa ukájaniu pohlavného pudu na sebe samom) lat. lek.

erotoman gréc. lek.

sexoš (č. s nadmerne vystupňovanými pohlavnými záujmami a pudmi, chlipník) lat. slang.

venerik (č. chorý na pohlavnú chorobu) lat.

gonoreik (č. chorý na kvapavku) gréc. lek.

syfilitik vl. m.

luetik (č. postihnutý nákazlivou chronickou pohlavnou chorobou) lat. lek.

fetovač lat. hovor.

feťák lat. slang.

narkoman

narkotik gréc. lek.

toxikoman (č. závislý od omamných látok, požívajúci omamné látky) gréc. lek.

morfinista (narkoman požívajúci výťažok z nedozretých makovíc) gréc. vl. m.

alkoholik (č. závislý od liehovín ako návykovej drogy, opilec, pijan) arab.

gambler (č. závislý od hracích automatov, chorobný hráč) angl.

workaholik

workoholik

workholik /uórk-/ (č. závislý od práce, posadnutý prácou) angl. + arab.-angl.

homo homini lupus (č. človeku vlkom) lat.

lupus est homo homini (č. je človeku vlkom) lat.

ecce homo /ekce/ (ajhľa, č., Pilátov výrok o zbičovanom Ježišovi s tŕňovou korunou) lat. bibl.

per capita /ka-/ (na č. ako jedinca, na hlavu) lat. ekon. porovnaj mužženadieťachlapecdievčamládenecslečnastarecžiaktyp 3pracovníkodborníkneodborníkhodnostárbytosťosoba 2

zameraný

orientovaný (zacielený, usmernený) lat.-franc.

plánovitý lat.

programový

programovitý (cieľavedomý, zacielený, účelný) gréc.

reformný (smerujúci k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu, opravný) lat.-franc.

reakčný lat.

reakcionársky (namierený proti pokroku, usilujúci sa o obnovu starých pomerov) lat.-franc.

ultrareakčný (krajne, prepiato reakčný) lat.

kontrarevolučný (z. poti revolúcii) lat. + franc.

prospektívny (z. na budúcnosť) lat. kniž.

retrospektívny (z. na minulosť) lat. odb.

reálny (z. na prírodu, prírodné vedy, prírodovedný, prírodný) lat. zastar.

humanitný (z. sa človeka a ľudskú spoločnosť, spoločenský) lat.

intenzívny (z. na zvýšenie účinnosti, výkonnosti, pôsobnosti) lat. ekon.

extenzívny (z. na rozsah, šírku, množstvo, počet, obšírny, široký, rozsiahly) lat. ekon.

introvertný (z. na vlastný vnútorný duševný svet, uzavretý do seba, ťažšie prispôsobivý) lat. psych.

extrovertný

extravertný (z. na vonkajší svet a prostredie, spoločenský, ľahšie prispôsobivý, otvorený) lat. psych.

egocentrický

egotický (z. na vlastnú osobu, sebecký) lat.

heterosexuálny (pohlavne náklonný k druhému pohlaviu) gréc. + lat. lek.

homosexuálny gréc. + lat. lek.

buzerantský (pohlavne z. na osoby toho istého pohlavia, teplý) tal.-nem. slang.

lesbický vl. m.

sapfický (homosexuálny medzi ženami) vl. m. lek.

bisexuálny (pohlavne náklonný k obom pohlaviam) lat. lek.

znamenie

znamenie 2 (jav, z ktorého sa vykladá budúcnosť al. minulosť)

auspícium (božské z., z. vôle bohov, veštecké z. v starom Ríme) lat.

omen (osudné, osudové z.) lat. kniž.

postavenie

postavenie 1 (rozmiestnenie, poloha)

štelung nem. voj. slang.

situácia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k času) lat.

pozícia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k okoliu) lat.

lokalizácia (umiestnenie, určenie miesta) lat.

lokácia (umiestnenie v priestore al. čase) lat. odb.

in situ (vo svojej polohe) lat. kniž.

orientácia (p. predmetu, najmä stavby, vzhľadom na svetové strany) lat.-franc.

kolokabilita (umiestnenie na tom istom mieste, v tom istom priestore) lat.

interpozícia (p. medzi dvoma časťami) lat. odb.

opozícia (protiľahlé al. protikladné p., umiestnenie, uloženie) lat. odb.

superpozícia (p., umiestnenie, uloženie nad niečím) lat. kniž. a odb.

antepozícia (p., umiestnenie, uloženie vpredu, pred niečím) lat. odb.

postpozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu, za niečím) lat. odb.

retropozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu) lat. lek.

dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.

heterotaxa

heterotaxia (p. orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.

interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.

ektopia gréc. lek.

protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.

dextrokardia (p. srdca vpravo) lat. + gréc. lek.

sinistrokardia (p. srdca vľavo, normálna poloha) lat. + gréc. lek.

kontraktúra (trvalé, vynútené p. kĺbu s obmedzením pohyblivosti) lat. lek.

ortofória (správna poloha očí, pri kt. sú obe osi súbežné pri pohľade dopredu) gréc. lek.

exoftalmus (vysunutie oka z očnice) gréc. lek.

syntopia (p. tela voči okoliu) gréc. anat. lek.

juxtapozícia (položenie vedľa seba, o veciach, najmä porovnávaných textoch) lat. odb.

centralita (p. jednotlivca v komunikačnej štruktúre malej skupiny) lat.

konštelácia (p., zoskupenie nebeských telies) lat. astron.

aspekt (významné p. nebeského telesa na oblohe) lat. astron.

konjunkcia (stretnutie dvoch nebeských telies, zdanlivé priblíženie, aspekt s hodnotou 0º) lat. astron.

opozícia (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, keď sú v jednej priamke so Zemou uprostred) lat. astron.

kvadratúra (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, pri kt. uhol planéta-Zem-Slnko je 90 st.) lat. astron.

efemerida (vypočítané p. nebeského telesa, predpoveď jeho polohy) gréc. astron.

horoskop (p. planét a hviezd, z kt. sa predpovedá budúcnosť, osud) gréc.

fix (skutočná poloha lietadla vzhľadom na zem) lat. let.

ofsajd (p. hráča mimo hry v kolektívnych športoch) angl. šport.

palpost (palebné p.) rus. voj. slang.

príma (p. zbrane, vrchná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) lat. šport.

sekonda (p. zbrane, spodná sklopná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) franc. šport.

neutrál (pokojová poloha rýchlostnej páky motorového vozidla) lat. hovor.

zobrazenie

vizualizácia (dodanie al. nadobudnutie zrakom vnímateľnej povahy niečoho; tvorba trojrozmerného modelu niečoho pomocou počítača) lat. kniž. a odb.

konkretizácia (uskutočnenie, zvecnenie, zhmotnenie, znázornenie) lat.

schéma (zjednodušujúce grafické znázornenie, nárys, náčrt, nákres) gréc.

model (zmenšené znázornenie predmetu slúžiace ako návrh, vzor, predloha, plán al. napodobnenina) tal.

maketa (zmenšený model archit., výtv. diela al. iného predmetu) tal.-franc.

diagram gréc.

graf (znázornenie, zachytenie údajov, ich závislosti, priebehu javu, najmä v rovine, schematický nákres) gréc. mat.

histogram (stĺpcový diagram z obdĺžnikov so základňami na číselnej osi a obsah znázorňuje rozloženie početnosti) gréc.

grafikon (graf nadväzujúcich postupov, úloh a pod. používaný najmä v doprave a riadení výroby) gréc.

harmonogram (graf vzájomného časového zladenia, postupnosti rôznych činností, pracovného programu) gréc.

chronogram (harmonogram zobrazujúci trvanie javov v čase) gréc.

bijekcia (jednojednoznačné z.) lat. mat.

izometria (zhodné z., zhodnosť) gréc. mat.

integrál (z., kt. priraďuje funkciám a množinám funkciu al. číslo) lat. mat.

perspektíva (z. zdanlivého zbiehania rovnobežiek a zmenšovania sa predmetov v diaľke, trojrozmerného priestoru na dvojrozmernej ploche) lat.

mapa (zmenšené, najmä plošné znázornenie zemského al. iného povrchu) lat.

špeciálna mapa lat.

špeciálka (podrobná mapa) lat. hovor.

generálna mapa lat.

generálka (prehľadná mapa) lat. hovor.

centrogram (štatistická mapa s priestorovým centrom opisujúcim rozloženie určitého javu) lat. + gréc. kart.

kartogram (tematická mapa znázorňujúca javy, údaje a vzťahy značkami, farbami a pod.) gréc.

portolán

portulán (stredoveká mapa pre pobrežnú plavbu v Stredozemnom mori a okolo západnej Európy) tal. hist.

kataster (technické z., znázornenie, podrobný nákres, plán pozemkov podľa obcí) lat.

projekcia (z. priestorových útvarov premietaním na rovinu al. inú plochu) lat. mat.

ichnografia (z. stav. návrhu v pôdoryse v starom Grécku) gréc. stav.

ortoskopia (optické z. bez skreslenia) gréc. fyz.

holografia (spôsob zobrazovania založený na interferencii zväzkov lúčov so zachovaním trojrozmernosti predmetov) gréc. fyz.

histografia (metóda zobrazovania výsledkov merania al. vyšetrenia) gréc. lek.

uranografia (z. hviezdnej oblohy) gréc. odb.

horoskop (z. postavenia planét a hviezd, z kt. sa predpovedá budúcnosť, osud) gréc.

kinematografia (z. pohybu obrazmi nasledujúcimi rýchle za sebou) gréc.

analógové z. (z. informácie nepretržitým sledom hodnôt, napr. hodinové ručičky) gréc.

digitálne z. (z. informácie číselným údajom, číslicové z.) lat.-angl.

fantóm (z. hľadanej osoby podľa opisu svedkov) gréc.-franc.

mimézis (umelecké z. skutočnosti) gréc. filoz.

alegória (obrazné, prenesené z. myšlienky, predstavy, vlastností a pod., inotaj) gréc. lit. výtv.

karikatúra (výtv. al. lit. z. osoby al. javu so zámerným zveličením, nadsadením určitej stránky na vyvolanie komického dojmu) tal.-franc.

pastorále (idylické z. pastierskeho života) tal. výtv.

žáner (z. scén s námetom z bežného každodenného života) franc. výtv.

busta (plastické z. hlavy a hrude ľudskej postavy, poprsie) franc.

portrét (obraz zobrazujúci niekoho podobu, podobizeň) franc.

autoportrét (vlastná podobizeň) gréc. + franc.

silueta (plošný jednofarebný portrét) franc. vl. m.

en face /anfas/ (portrét s pohľadom, tvárou spredu, dopredu) franc. kniž.

profil (portrét s pohľadom zboku, bočný pohľad) franc.

identikit (portrét hľadanej osoby na základe výpovedí svedkov) angl.

akt (umelecké dielo zobrazujúce nahé ľudské telo) lat. výtv. fot.

pornografia gréc.

porno (nemravné z. pohlavného života, pohlavného styku, vybočujúce z noriem bežnej mravnosti, v literatúre, výtv. umení, filme a pod.) gréc. hovor.

softporno

soft-porno (ľahké, mierne, jemné porno) angl. + gréc.

izokefália (z. postáv v rovnakej výške, s hlavami v rovnakej výške bez ohľadu na vzťahy medzi nimi) gréc. výtv.

antropomorfia (zjednodušené z. ľudskej podoby na rôznych predmetoch) gréc.

veduta (presné maľované al. grafické z. mesta al. krajiny, od 15.st.) tal. výtv.

marína (z. mora al. morského pobrežia) franc.

kanéfora (z. dievčaťa nesúceho na hlave kôš s obetným náčiním) gréc. ant. hist.

androcefália

androkefália (z. zvieracieho tela s ľudskou hlavou) gréc. výtv.

teriomorfizmus

zoomorfizmus (z. božstva vo zvieracej podobe) gréc. náb.

totem (z. symbolu predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod., v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.

synagoga (socha ženskej postavy znázorňujúcej Starý zákon, židovstvo) gréc.

ecclesia /eklézia/ (socha ženskej postavy znázorňujúcej Nový zákon, kresťanstvo) lat.

ikona (z. Krista, Márie al. svätcov v pravoslávnej cirkvi, najmä na drevenej doske) gréc. cirk.

acheiropoietos (záväzné z. Krista al. Márie, kt. je možné len opakovať, lebo jeho vznik je pripisovaný zázraku) gréc. výtv.

deésis /-zis/ (z. Krista ako sudcu posledného súdu) gréc. cirk.

pantokrator (z. Krista ako vládcu sveta držiaceho v ľavej ruke knihu a s pravou rukou zodvihnutou, v byzantskom umení) gréc. výtv.

betlehem (z. narodenia Ježiša, najmä plastické, jasle) vl. m.

ecce homo /ekce/ (z. Krista trpiaceho, zbičovaného s tŕňovou korunou) lat. výtv.

kalvária (maľované al. plastické z. ukrižovania Krista) lat.

krucifix (z. ukrižovaného Krista) lat. náb.

veraikon (z. Kristovej tváre podľa odtlačku na rúšku) lat. + gréc. výtv.

anastáza (z. vzkriesenia, zmŕtvychvstania Krista) lat. + gréc. výtv.

madona (z. Panny Márie) tal. výtv.

Annunziata /-cia-/ (z. Panny Márie, kt. anjel zvestuje narodenie Ježiša) tal.

maesta (z. Panny Márie s dieťaťom, anjelmi a svätcami) tal. výtv.

pieta

Pieta (z. Panny Márie s mŕtvym Kristom v náručí, po zložení z kríža) lat. výtv.

assuta (z. nanebovzatia Panny Márie) lat.-tal. výtv. porovnaj dieloobraz 1sochakresba 1