Výsledky vyhľadávania

znovuzrodenie

znovuzrodenie pozri obrodenie

obrodenie

obrodenie
renesancia (obroda, obnova, obnovenie, znovuzrodenie) franc. kniž.
regenerácia (obrodzovanie, oživenie, oživovanie) lat. porovnaj obnovenie

obnovenie

obnovenie
renovácia
renovovanie (obnova, oprava, uvedenie do nového stavu) lat. kniž.
rekonštrukcia
rekonštruovanie (obnova, uvedenie do pôvodného stavu) lat.
reštaurácia
reštaurovanie (obnova, obnovovanie, oprava, uvedenie, uvádzanie do pôvodného stavu, pamiatky, režimu, zriadenia, pomerov) lat.
regenerácia
regenerovanie (obnova, obnovovanie pôvodného stavu; obrodenie, obrodzovanie, oživenie, oživovanie) lat.
revitalizácia (obnova, oživenie životných funkcií, prostredia, stavby a pod.) lat.
reprodukcia (obnovovanie, opakovanie výrobného procesu) lat. ekon.
anastylóza (obnova zničenej stavebnej pamiatky do pôvodnej podoby zostavením zo zachovaných častí) gréc. archit.
inštaurácia (o. prevádzky, znovuzavedenie do prevádzky) lat. odb.
inovácia (obnovovanie) lat.
renesancia (obnova, obroda, obrodenie, znovuzrodenie) franc. kniž.
reštitúcia (obnova, uvedenie, uvádzanie do pôvodného stavu, podoby, majetku, práva, tkaniva, schopnosti a pod.) lat. odb.
rehabilitácia
rehabilitovanie (obnovovanie, vracanie, navrátenie, cti, dobrej povesti, práv, spoločenského postavenia, ospravedlnenie; obnovovanie, vracanie funkcie, schopnosti, pohyblivosti, nápravným cvičením, po chorobe al. úraze lek.) lat.
rekondícia (obnovovanie telesnej a duševnej kondície) lat.
pacifikácia (o. mieru a poriadku, najmä násilím, urovnanie nepokojov, potlačenie vzbury, upokojenie) lat.
resuscitácia lat. lek.
reanimácia lat. lek.
reviviscencia (obnova základných životných funkcií napr. po úraze, operácii, oživovanie, oživenie, kriesenie) lat. lek.
apokatastáza (obnova, návrat bývalého dokonalého stavu sveta, u mystikov) gréc. filoz.
dekódovanie lat.
dešifrovanie (obnova pôvodného tvaru informácie, prevod informácie z jednej sústavy znakov do druhej, pôvodnej, lúštenie) lat. + arab.-franc.

čin

čin
akt (konanie, úkon, výkon) lat.
akcia (činnosť, práca, pôsobenie) lat.
operácia (vykonávanie činnosti, výkon, úkon, riadený postup) lat.
ouvertúra /uv-/ franc. pren.
prelúdium (začiatok, úvod, nástup, predohra, udalosť al. č. niečomu predchádzajúci) lat. kniž.
harám (zakázaný č. v islame) arab.
karma
karman (súhrn č. človeka určujúcich osud, znovuzrodenie a prevtelenie v brahmanskom, hinduistickom a budhistickom náboženstve) sanskrit
in flagranti (pri č.) lat. práv. kniž. pristihnúť i. f.
post factum /faktum/ (po č.) lat. kniž.
ipso facto /-kto/ (samým č., samým skutkom) lat. kniž.
hrdinský č. pozri hrdinstvo
nepremyslený, neuvážený, nerozvážny č. pozri nerozvážnosť
výstredný č. pozri výstrednosť
vyzývavý, dráždiaci č. pozri vyzývavosť
podlý, ničomný č. pozri podlosť
výtržnícky č. pozri výtržnosť
násilný č. pozri násilielúpež
trestný č. pozri zločin porovnaj činnosť 1konanie 1správanie

osud

osud 1 (okolnosti života)
moira vl. m. pren. kniž.
lós (životný údel) nem. kniž.
fátum (neodvratný, predurčený o. v antike) lať. kniž. zastar.
ananké (prírodná nutnosť nadradená aj bohom, princíp starogréc. filoz.) gréc. filoz.
kismet (neodvratný o. v islame) tur.-arab.
nativita (o. určený podľa horoskopu zostaveného na základe údajov o čase a mieste narodenia) lat. astrol.
karma
karman (súhrn činov človeka určujúcich o., znovuzrodenie a prevtelenie v brahmanskom, hinduistickom a budhistickom. náb.) sanskrit

náboženstvo

náboženstvo
relígia lat. kniž. zastar.
konfesia lat.
krédo lat. cirk.
monoteizmus (n. uznávajúce jediného boha, viera v jediného boha, jednobožstvo) gréc. náb.
judaizmus vl. m.-lat.
mosaizmus (žid. n.) vl. m.
kresťanstvo (n. založené na učení Ježiša Krista) lat.
islam arab.
moslimstvo arab.
mohamedánstvo
mohamedanizmus vl. m.
musulmanstvo (n. založené na učení Mohameda začiatkom 7. st.) zastar.
védske n. (ind. n., 2. až 1. tis. pr. n. l.)
brahmanizmus
brahmanstvo (neskorá podoba védskeho n. založená na obetnom rituáli, kastách a učení o znovuzrodení) sanskrit náb.
hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.
džinizmus
džainizmus (n. vychádzajúce z brahmanizmu) sanskrit
budhizmus (staroind. neteistické) sanskrit náb.
mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit
lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.
tantrizmus (n. odmietajúce asketizmus, využívajúce jogu a usilujúce sa o prekonanie rozdvojenosti, spojenie kultu boha Šivu a budhizmu) sanskrit náb.
zen
zenbudhizmus
zen-budhizmus (japonský budhizmus) jap. filoz. náb.
mazdaizmus
mazdizmus
zoroastrizmus (staroiránske, perz. n., viera v trvalý boj dobra so zlom) vl. m. náb.
parsizmus (n. vyznávané potomkami Peržanov v západnej Indii) vl. m. náb.
bahaizmus (n. založené na zásadách bratstva a sociálnej rovnosti, od 19. st.) arab.-perz. + gréc.
taoizmus (staročínsky náb.-filoz. smer založený na pojme cesty ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3.st. pr. n. l.) čín. filoz.
konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.
manicheizmus (n., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m.
intoizmus (japonské n. bez vlastného učenia, uctievajúce najmä bohyňu slnka) jap. náb.
vúdú
voodoo /vúdú/ (magické n. miešajúce rôzne predstavy, aj katolícke, pôvodne černochov na Haiti, neskôr aj západná Afrika) afr.
pohanstvo (n. uznávajúce mnohobožstvo, modloslužobníctvo) lat.
manizmus (prvotné n. zakladajúce sa na uctievaní mŕtvych predkov) lat.
teriomorfizmus
zoomorfizmus (n. s božstvami vo zvieracej podobe) gréc. náb.
šamanizmus (n. založené na nadväzovaní kontaktov s nadprirodzeným svetom s cieľom získať si jeho priazeň a pomoc) sanskrit
totemizmus (n. založené na uctievaní symbolu predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod. v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.
polyteizmus (n. uznávajúce, uctievajúce viacerých bohov, mnohobožstvo) gréc. náb.
henoteizmus (n. uznávajúce viac bohov, ale uctievajúce len jedného) gréc. náb. porovnaj smer 3vyznanie 2

zákon

zákon 1 (všeobecne platné súvislosti javov)
nomos gréc.
nomo- gréc. v zlož. sl.
logos (z. všetkého diania, nutnosti, základ sveta, u Herakleita filoz.; z. všeobecne gréc. kniž. a filoz.) gréc.
princíp (základný z., základná zákonitosť) lat. kniž. a odb.
logika (zákonité vyplývanie javu z iného javu, nevyhnutnosť javov, zákonitosť) gréc.
formula (mat., chem. a pod. poučka, pravidlo) lat.
brahma
bráhma (podstata, božský princíp vesmíru, sveta, bytia, najvyššie bytie) sanskrit náb.
karma
karman (z., podľa kt. sa riadi osud ľudí na základe súhrnu činov človeka určujúcich osud, znovuzrodenie a prevtelenie, v brahmanskom, hinduistickom a budhistickom náboženstve) sanskrit náb.