Výsledky vyhľadávania

nenápadný

nenápadný
diskrétny (nevtieravý) lat.-franc.
decentný (slušný, nevtieravý, zdržanlivý, vkusný, vhodný, primeraný, umiernený) lat.
distingvovaný (slušný, uhladený, vyberaný, ušľachtilý, jemnocitný) franc.
taktný (slušný, ohľaduplný, šetrný, pozorný, jemnocitný, útlocitný, uhladený) franc. porovnaj jemný 5

mlčanlivý

mlčanlivý
diskrétny franc.
taktný (zachovávajúci tajomstvo, dôverné správy, ohľaduplný) lat.

jemný

jemný 5 (citlivý, jemnocitný, mierny)
diskrétny (nenápadný, nevtieravý) lat.-franc.
subtílny (nežný, citlivý, ušľachtilý) lat. kniž.
eufemický
eufemistický (mierny, zjemňujúci) gréc. lingv. e. výraz, slovo
poetický (pôvabný, čarovný, rojčivý) gréc.-lat.
graciózny (pôvabný, ladný) lat. kniž.
komorný (citlivý, uzavretý, malý, nenápadný) gréc.-lat.
kultivovaný (vzdelaný, vycibrený, zošľachtený, uhladený, slušný) lat.
distingvovaný (slušný, uhladený, vyberaný, ušľachtilý, jemnocitný) franc.
decentný (slušný, nevtieravý, zdržanlivý, vkusný, vhodný, primeraný, umiernený, nenápadný) lat.
taktný (slušný, ohľaduplný, šetrný, pozorný, jemnocitný, útlocitný, uhladený) franc.
noblesný franc.
nóbl (vznešený, vyberaný, panský, urodzený) franc. hovor.
aristokratický (vyberaný, vybraný, ušľachtilý, vznešený) gréc. kniž.
zamatový (nenásilný, nežný, pokojný) franc. publ. z. revolúcia porovnaj slušný

dôverný

dôverný 2 (tajný, neverejný)
koluárny
kuloárový (skrytý, zákulisný, neverejný, tajný) franc.
diskrétny (chúlostivý, háklivý) lat.-franc. d. návrh
delikátny (chúlostivý, háklivý, pálčivý) franc. d. záležitosť

ohľaduplný

ohľaduplný
diskrétny franc.
taktný (slušný, jemný, šetrný, pozorný, jemný, jemnocitný, útlocitný, uhladený; zachovávajúci tajomstvo, dôverné správy) franc. porovnaj slušnýchrániaci

jednotlivý

jednotlivý
singulárny (osobitý, jedinečný, zvláštny, výnimočný) lat. kniž. a odb.
separovaný (oddelený, odlúčený, triedený) lat.
separátny (oddelený, odlúčený, samostatný, osobitný, zvláštny) lat.
izolovaný (osamostatnený, osamotený, oddelený, odlúčený, odčlenený) tal.-franc.
solitérny
solitárny (oddelený, osamotený, ojedinelý, samostatný) lat.-franc. kniž.
extra lat. hovor.
sólový tal.
sólo (osobitný, oddelený, samostatný, zvláštny) tal. hovor.
individuálny (osobitý, svojrázny, jedinečný) lat.
diskrétny (nesúvislý, nespojitý, pretržitý, oddelený) lat.-franc. fyz. filoz. d. jav

nevtieravý

nevtieravý
taktný (slušný, ohľaduplný, šetrný, pozorný, jemný, jemnocitný, útlocitný, uhladený) franc.
decentný (slušný, jemný, zdržanlivý, vkusný, vhodný, primeraný, umiernený, nenápadný) lat.
diskrétny (nenápadný, jemný) lat.-franc. porovnaj jemný 5

nespojitý

nespojitý
diskontinuitný (nesúvislý, pretržitý) lat. odb. kniž.
diskrétny (nesúvislý, pretržitý, oddelený) lat.-franc. fyz. filoz. d. jav
inkonzistentný (nesúvislý, nesúdržný) lat. kniž. porovnaj nesúvislý

zdržanlivý

zdržanlivý
diskrétny lat.-franc.
taktný (nenápadný, nevtieravý, jemný; zachovávajúci tajomstvo, dôverné správy, ohľaduplný) lat.
decentný (slušný, jemný, nevtieravý, vkusný, vhodný, primeraný, umiernený, nenápadný) lat.
rezervovaný (opatrný, odmeraný, chladný) franc.
abstinentný lat. a. reštaurácia
abstinentský lat. a. zásady
abstinenčný (zdržiavajúci sa, odriekajúci si pôžitky, najmä pitie alkoholických nápojov, odriekavý, striedmy) lat. a. syndróm
asketický gréc.
kláštorný
kláštornícky (odriekajúci sa od životného pohodlia a radostí, odriekavý, striedmy, mravne prísny) lat.-nem.

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
logo-
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofón
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantikum
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantikum
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
disfemizmus
dysfemizmus
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idióm
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
radif
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabulum
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblicizmus
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemizmus
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
hungarizmus lat.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebreizmus
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanizmus
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
italizmus
italianizmus
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.
ad verbum
de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

oddelený

oddelený
extra (osobitný, samostatný, zvláštny) lat. hovor.
izolovaný (osamostatnený, osamotený, odlúčený, odčlenený) tal.-franc.
diskrétny (nesúvislý, nespojitý, pretržitý) lat.-franc. fyz. filoz. d. jav
separátny (odlúčený, samostatný, osobitný, zvláštny) lat.
separovaný (odlúčený, triedený) lat.
segregovaný (odlúčený) lat. kniž. a odb.
disparátny (rozdelený) lat.
solitérny
solitárny (osamotený, ojedinelý, samostatný, jednotlivý) lat.-franc. kniž.
detašovaný (vyčlenený, vysunutý, umiestnený inde) franc. d. pracovisko
delimitovaný (ohraničený, vymedzený, vytýčený, odčlenený) lat. d. úlohy
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 35. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.