Výsledky vyhľadávania

škvrna

škvrna 1 (zašpinené miesto)
fľak nem. hovor.

škvrna

škvrna 2 (plocha farebne odlišná od okolia)
névus lat. lek.
spilus (vrodená vývojová porucha kože prejavujúca sa ložiskami inej farby, nahromadenie farbiva v koži, rozšírenie, roztiahnutie ciev, materské znamienko) gréc. lek.
efelida (peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.
leukoderma (svetlá, biela š. na koži) gréc. lek.
vitiligo (choroba kože s bielymi škvrnami citlivými na svetlo) lat. lek.
melazma (choroba kože prejavujúca sa čiernymi škvrnami, najmä na nohách) gréc. lek.
enantém (š. na sliznici ako prejav niektorých nákazlivých chorôb, sčervenenie sliznice, vyrážka) gréc. lek.
xantóm (žltkastá š. na koži, najmä mihalníc) gréc. lek.
makula (chorobná š., napr. v oku) lat. lek.
stigma (farebná š. na krídle hmyzu, motýľov) gréc. zool.
pterostigma (tmavá š. na prednom okraji krídel hmyzu) gréc. zool.
stigma (očná š. u prvokov) gréc. zool.
umbra (slnečná š., tmavšia vnútorná časť)
penumbra (slnečná š., svetlejšia vonkajšia časť, polotieň okolo jadra slnečnej škvrny) lat. astron.

choroba

noso- /noso/
patho- /pato/
-pathia /patia/
-patia gréc. v zlož. sl.
traumatizmus (s. organizmu po úraze, telesnom al. duševnom zranení) gréc. lek.
idiopatia (ch. bez vzťahu k inej, základnej chorobe, ch. jednotlivého orgánu) gréc.
rachitída (ch. prejavujúca sa krivením kostí, krivica) gréc.
lumbago lat.
lumbalgia (ch. prejavujúca sa prudkou bolesťou v krížoch, úsad, húser) lat. + gréc.
reuma (zápalová bolestivá, ch. kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámka) gréc.
podagra gréc.
gicht (metabolická ch. kĺbov, lámka, pakostnica, dna) ?
chiragra (reuma kĺbu ruky) gréc.
omagra (reuma kĺbu ramena) gréc.
gonagra (reuma kĺbu kolena) gréc.
podagra (reuma palca na nohe) gréc.
osteoartróza (degeneratívna ch. kĺbu) gréc.
gonartróza (artróza kĺbu kolena) gréc.
tábes (ch. miechy po neliečenom syfilise) lat.
myopatia (ch. svalstva prejavujúca sa úbytkom a ochabovaním svalstva) gréc.
myotónia (ch. prejavujúca sa spomaleným uvoľňovaním svalov) gréc.
paramyotónia (myotónia pod vplyvom chladu) gréc.
myasténia (ch. prejavujúca sa nadmernou únavou svalov) gréc.
elefantiáza (ch. prejavujúca sa zväčšením orgánu, najmä dolných končatín) gréc.
kalcinóza (ch. vyznačujúca sa tvorbou vápenných ložísk) lat.
skleróm (chronická nákazlivá ch. nosovej sliznice, nosa a dýchacích ciest) gréc.
astma (ch. prejavujúca sa záchvatmi dušnosti, dýchavičnosť, záduch) gréc.
alergóza (ch. vznikajúca na základe zvýšenej citlivosti, precitlivenosti organizmu, napr. astma) gréc.
bronchiektáza (ch. priedušiek, ich rozšírenie) gréc.
bronchostenóza (ch. priedušiek, ich zúženie) gréc.
tracheopatia (ch. priedušnice) gréc.
insperzia (choroba spôsobená zaprášením) lat.
pneumokonióza (choroba spôsobená zaprášením pľúc) gréc.
tabakóza (zaprášenie tabakovým prachom) indián.-špan.
antrakóza (zaprášenie uhoľným prachom al. sadzami) gréc.
silikóza (zaprášenie kremenným prachom, prachom oxidu kremičitého) lat.
azbestóza (zaprášenie azbestovým prachom) gréc.
aluminóza (zaprášenie hliníkovým prachom) lat.
sideróza (zaprášenie železom, zlúčeninami železa) gréc.
stanóza (zaprášenie prachom oxidu ciničitého) lat.
talkóza (zaprášenie mastencom) arab.-franc.
coryza /ko-/ gréc.
influenza (chrípka) tal.
španielska chrípka (chrípka na konci 1. svetovej vojny s vysokou úmrtnosťou) vl. m.
morbily (nákazlivá vírusová ch. horných dýchacích ciest prejavujúca sa horúčkou, kašľom, chrípkou, vyrážkou, osýpky) lat.
kinetóza (ch. z pohybu v dopravných prostriedkoch prejavujúca sa nevoľnosťou, najmä morská nemoc) gréc.
naupatia (morská nemoc) gréc.
stomatóza (ch. úst) gréc.
trofopatia (ch. spôsobená poruchou výživy) gréc.
diabetes (ch. látkovej premeny, cukrovka) gréc.
soor /sór/ hol.
moniliáza (ch. postihujúca sliznicu dutiny úst a tráviaceho traktu bielym povlakom, múčnatka) lat.
teniáza (črevná ch. vyvolaná pásomnicou) lat.
rusiopatia (nákazlivá črevná choroba prenosná z ošípaných na človeka, červienka, úplavica) gréc.
cholera (nákazlivá črevná ch. prejavujúca sa vracaním, kŕčmi) gréc.
salmonelóza (nákazlivá črevná ch. vyvolaná baktériami) vl. m.
týfus (ťažká nákazlivá ch. s hnačkou, horúčkou, so stratou vedomia) gréc.-lat.
hepatóza (neurčená degeneratívna ch. pečeňového tkaniva) gréc.
ikterus (žltačka) gréc.-lat.
pankreatopatia (neurčená ch. podžalúdkovej žľazy) gréc.
proktodýnia (ch. konečníka) gréc.
sprue /sprú/ (ch. tenkého čreva prejavujúca sa poruchou vstrebávania, hnačkami) angl.
nefropatia (ch. obličiek) gréc.
nefróza (nezápalová ch. obličiek) gréc.
cystalgia (ch. prejavujúca sa pomalým a bolestivým močením s častým nutkaním) gréc.
skleróza (chorobné tvrdnutie tkaniva, kôrnatenie) gréc.
artérioskleróza (ch. tepnových ciev v dôsledku ich zrubnutia, kôrnatenie ciev) gréc.
hemofília (dedičná krvácavosť u mužov prenášaná ženami) gréc. biol.
leukóza (ch. krvi prejavujúca sa nadmernou tvorbou bielych krviniek, bielokrvnosť) gréc.
cirhóza (ch. orgánu, zatvrdnutie prestavbou tkaniva a zmnožením väziva) gréc.
dermatóza gréc.
erupcia (ch. kože rôzneho pôvodu, všeobecne) lat.
keratóza (nadmerné al. chorobné rohovatenie kože) gréc.
sklerodermia (ch. kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív) gréc.
lichen (ch. kože rôznej povahy, lišaj) gréc.
ekzém (zápalová ch. kože spôsobená precitlivenosťou, lišaj) gréc.
ichtyóza (rohovatenie, šupinatosť kože) gréc.
sklerodermia (ch. kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív) gréc.
pityriáza (plesňová ch. kože s pľuzgiermi, kt. sa olupujú, šupinatosť kože) gréc.
psoriáza (ch. kože s tvorbou ošupujúcich sa striebrolesklých šupín na kolenách, lakťoch a pod., lupienka) gréc.
vitiligo (ch. kože s bielymi škvrnami citlivými na svetlo) lat.
trichofýcia (nákazlivá plesňová ch. kože spôsobená hubami) gréc.
sykóza (ch. kože na tvári, vo fúzoch a na brade) gréc.
trichofytóza (ch. kože spôsobená rozsevom plesne krvnou cestou do kože) gréc.
epizoonóza (ch. kože spôsobená parizitmi žijúcimi na koži, napr. svrab) gréc.
kondylóm (ch. kože spôsobená vírusom v zaparených miestach, bradavica) gréc.
ektyma (vredovitá ch. kože vyvolaná streptokokmi a stafylokokmi, s chrastou) gréc.
herpes gréc.
herpeti- (vírusová ch. kože al. sliznice v podobe pľuzgierikov, opar) gréc. v zlož. sl.
eflorescencia (chorobné zmeny kože, vyrážka) lat.
skabióza (nákazlivá ch. kože spôsobená roztočmi, svrab, prašivina) lat.
papula (ohraničené a vystupujúce ložisko na koži, pupenec) lat.
tinea (plesňová ch. kože, kožná vyrážka) lat.
rozeola (plošná kožná jasnočervená vyrážka) lat.
urtikária (ch. kože prejavujúca sa vyrážkami, žihľavka) lat.
akné gréc.
komedo (ch. kože prejavujúca sa zápalom mazových žliaz kože, uhrovitosťou, uhry, pupence, vyrážky, vriedok) lat.
exantém (vyrážka) gréc.
pomfus (žihľavkový pupenec) gréc.
melazma (ch. kože prejavujúca sa čiernymi škvrnami, najmä na nohách) gréc.
prurigo (ch. kože prejavujúca sa silným svrbením, svrbľavka) lat.
strofulus (ch. kože prejavujúca sa drobnými svrbiacimi pupencami, u detí od 1 do 3 rokov) gréc. lek.
pemfigus (ch. kože prejavujúca sa pľuzgiermi) lat.
seborea (ch. kože prejavujúca sa nadmerným vylučovaním kožného mazu, mazotok) lat. + gréc.
xeroderma (vrodená suchosť kože) gréc.
fotodermatóza (ch. kože vyvolaná al. zhoršená slnenčným žiarením) gréc.
makula (ch. kože, chorobná škvrna) lat.
papula (ohraničené a vystupujúce ložisko na koži, pupenec) lat.
variola (nákazlivá ch. s vyrážkami, horúčkou a pod., pravé kiahne) lat.
varicela (detská vírusová nákazlivá ch. so svrbivými pľuzgiermi, ovčie kiahne) lat.
šarlach lat.-nem.
skarlatina (nákazlivá ch., najmä detská, prejavujúca sa horúčkou, bolesťou hrdla a vyrážkami) perz.-tal.
rubeola (nákazlivá ch. prejavujúca sa ružovou vyrážkou, ružienka) lat.
onychóza (ch. nechtov) gréc.
venereo- (pohlavná ch.) lat. v zlož. sl.
gonorea gréc.
triper (nákazlivá pohlavná ch., kvapavka) nem. hovor. zastar.
lues lat.
syfilis (nákazlivá chronická pohlavná ch.) vl. m.
metalues (lues objavujúci sa mnoho rokov po nakazení) gréc. + lat.
ovariopatia (ch. vaječníka) lat. + gréc.
dysfrénia (duševná ch.) gréc.
mánia gréc.
-mánia (duševná ch. prejavujúca sa vzrušenou náladou, nadmernou činnosťou) gréc. v zlož. sl.
hebefrénia (duševná ch. prejavujúca sa protikladmi v konaní) gréc.
pitiatizmus (duševná ch. prejavujúca sa nestálymi náladami, snahou upútať pozornosť, neprimeranými reakciami, zveličovaním) gréc.
mnemasténia (duševná ch. prejavujúca sa ochabovaním, stratou pamäti) gréc.
absesia lat.
anankazmus (duševná ch. s nutkavými, vtieravými stavmi, myšlienkami, konaním) gréc.
schiza (duševná ch. spojená s narušením al. rozpadom osobnosti) gréc. slang.
neuróza (duševná ch. spôsobená poruchou vyššej nervovej činnosti) gréc.
psychasténia (úzkostná neuróza s príznakmi nerozhodnosti, pochybností, nedôvery, neistoty) gréc.
autizmus (duševná ch., uzavretie do seba, do vnútorného sveta bez ohľadu na okolie)
kleptománia (chorobná náklonnosť k bezdôvodným krádežiam) gréc.
neuropatia (bližšie neurčená nervová ch.) gréc.
chorea (porucha centrálnej nervovej sústavy u detí, vykonávanie bezúčelných pohybov, tanec svätého Víta, zrádnik) gréc.
epilepsia gréc.
beťah (p. prejavujúca sa opakovanými záchvatmi a kŕčmi, stratou vedomia, padúcnica, zrádnik) maď. hovor. expr.
ischias (ch. sedacieho nervu prejavujúca sa bolesťami v krížoch vystreľujúcimi do dolnej končatiny) gréc.
tetanus gréc.-lat.
tetan (nákazlivá ch. nervovej sústavy prejavujúca sa zmeravením šije a kŕčmi) gréc.-lat. zried.
epidémia (hromadný, časovo a miestne ohraničený výskyt nákazlivej choroby) gréc.
pandémia (hromadný výskyt nákazlivej choroby bez priestorového obmedzenia) gréc.
endémia (dlhodobý výskyt nákazlivej choroby v určitej oblasti) gréc.
epizootia (hromadná nákaza zvierat vyskytujúca sa na veľkých územiach) gréc.
panzootia (hromadná nákaza zvierat rozšírená na území celého štátu al. svetadielu) gréc. zool.
enzootia (hromadná nákaza zvierat miestneho rozsahu, najmä pravidelná) gréc.
traumatóza (ch. vznikajúca pri vniknutí infekcie do rany) gréc.
antropozoonóza (nákazlivá ch. prenosná zo zvieraťa na človeka) gréc.
zoonóza (ch. zvierat prenosná prirodzenou cestou na človeka) gréc.
sodoku (ch. krýs, potkanov uhryznutím prenosná na človeka) jap.
tularémia (nákazlivá ch. hlodavcov prenosná na človeka) vl. m.
šarlach (nákazlivá detská ch.) lat.-nem.
pertussis (nákazlivá detská ch. so záchvatmi kašľa, čierny kašeľ) lat.
diftéria (nákazlivá ch., záškrt) gréc.-lat.
malária tal.
paludizmus (nákazlivá horúčkovitá ch. prenášaná komárom rodu Anopheles) lat.
lyssa gréc.
rabies /-és/ (nákazlivá ch. prejavujúca sa zúrivosťou, besnota) lat.
lepra (tropická a subtropická nákazlivá ch. spôsobujúca rozpad tkaniva, malomocenstvo) gréc.
tubera lat. hovor. pejor.
ftíza (zdĺhavá nákazlivá ch. postihujúca všetky tkanivá a orgány, vyvolaná tzv. Kochovým bacilom, suchoty, suchotiny) gréc. zastar.
lupus (tuberkulóza kože) lat.
antrax (celková nákazlivá ch. ľudí a zvierat, sneť slezinná) gréc.
aids (ch. spôsobená vírusom HIV, so stratou imunity voči infekčným chorobám) angl. skr.
parazitóza (ch. spôsobená cudzopasným organizmom, cudzopasníkom) gréc.
helmintóza (ch. spôsobená cudzopasnými červami) gréc.
mykóza (ch. spôsobená plesňami al. hubami) gréc.
viróza (ch. vyvolaná najjednoduchšími nebunkovými mikroorganizmami) lat.
toxikopatia (ch. vyvolaná jedovatými látkami) gréc.
flykténa (detská alergická ch. očnej rohovky a spojovky) gréc.
keratopatia (nezápalová ch. očnej rohovky) gréc.
retinopatia (ch. očnej sietnice) lat. + gréc.
otopatia (ch. ucha) gréc.
avitaminóza (ch. z nedostatku vitamínov) gréc. + lat.
hypovitaminóza (chorobný stav vyvolaný nedostatkom vitamínov) gréc. lek.
hypervitaminóza (chorobný stav vyvolaný nadbytkom vitamínov) gréc. lek.
pelagra (avitaminóza z nedostatku vitamínu PP) tal.
beri-beri (avitaminóza z nedostatku vitamínu B1) ind.
skorbut (avitaminóza z nedostatku vitamínu C prejavujúca sa zvýšenou krvácavosťou) germ.
Alzheimerova ch. /alchajm-/ (ch. prejavujúca sa senilnou demenciou) vl. m.
Parkinsonova ch. (degeneratívna ch. mozgu prejavujúca sa strnulosťou, trasením a pod.) vl. m. porovnaj poruchanedostatok 1otrava 2krvácaniezápalopuchbolesťslabomyseľnosť

priestor

-sféra gréc. v zlož. sl.
stereo- gréc. v zlož. sl.
exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.
komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.
batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.
mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.
kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.
camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.
terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.
areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.
square /skvér/
skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.
korzo tal.
promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.
kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.
hala franc.-nem.
vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.
box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.
separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.
lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.
ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.
štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.
pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.
šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.
íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.
exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.
azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.
oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.
post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.
rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.
parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.
parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.
kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.
planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.
aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.
bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.
estráda franc.
pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.
tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.
rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.
ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.
tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.
tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.
golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.
pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.
ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora
strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.
pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.
mýto nem.
richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.
checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.
parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.
depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.
kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.
kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.
kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.
ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.
koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.
štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.
cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.
terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.
aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.
umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.
paddock /pedek/
paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.
prírodný, biologický p.
partia (miesto v prírode, na tele) lat.
gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.
glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.
gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.
efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.
madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.
interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.
intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.
lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.
proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.
gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.
magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.
fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.
batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
biotop gréc.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.
hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.
osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.
alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)
oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.
éter (vesmírny p.) gréc.
vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.
chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1
kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.
paluba rus.
bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.
hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.
bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.
koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.
trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.
alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.
lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.
štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.
akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.
kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.
obytný p.
balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.
loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.
terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón
ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie
sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.
átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.
patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.
protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť
divadelný, predvádzací p.
aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.
scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.
manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.
kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.
chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.
skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.
tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.
amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.
parter franc.
parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.
balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.
galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.
bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.
teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.
náboženský, cirkevný, chrámový p.
naos gréc.
cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.
altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.
abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.
gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.
Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.
krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.
ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.
adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.
oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár
kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.
ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.
mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.
empora gréc.
galéria tal.
tribúna lat.
chór gréc. cirk. archit.
chórus gréc. hovor.
presbytár gréc.-lat. cirk. archit.
kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba
oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.
sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.
kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.
oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.
klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.
pastofórium gréc. archit.
sanktuárium lat. cirk.
tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.
diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.
prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.
exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.
apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.
sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.
armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.
mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.
bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.
kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.
kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.
tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.
Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

vyrážka

exantém gréc. lek.
dermatóza gréc. lek.
erupcia (choroba kože rôzneho pôvodu) lat. lek.
ekzém (zápalová choroba kože spôsobená precitlivenosťou, lišaj) gréc. lek.
eflorescencia (chorobné zmeny kože) lat. lek.
tinea (plesňová choroba kože, kožná v.) lat. lek.
rozeola (jasnočervená plošná kožná v.) lat. lek.
urtikária (choroba kože prejavujúca sa vyrážkami, žihľavka) lat. lek.
akné gréc. lek.
komedo (choroba kože prejavujúca sa zápalom mazových žliaz kože, uhrovitosťou, uhry, pupence, prýšte, vriedok) lat. lek.
enantém (škvrna na sliznici ako prejav niektorých nákazlivých chorôb, sčervenenie sliznice) gréc. lek.
syfilid (v. pri syfilise, infekčnej pohlavnej chorobe) vl. m. lek. porovnaj pupenec

sčervenanie, sčervenenie

rubor (s. zapáleného tkaniva spôsobené jeho prekrvením) lat. lek.
erytém (červená farba kože spôsobená napr. zápalom ciev) gréc. lek.
erytrodermia (zápal kože na celom tele v dôsledku ekzému, liekov, krvných chorôb a pod.) gréc. lek.
enantém (s., škvrna na sliznici ako prejav niektorých nákazlivých chorôb, vyrážka) gréc. lek.

znamienko

interpunkčné z. (rozdeľovacie z., sústava rozdeľovacích znamienok) lat. lingv.
diakritické z. (z. na rozlíšenie platnosti toho istého písmena, bodka, dĺžeň, mäkčeň a pod.) gréc.
punkt (bodka) lat.
semikolón (bodkočiarka) lat. + gréc.
koma (čiarka) gréc.-lat.
akcent (znamienko na rozlíšenie prízvuku, dôrazu apod.) lat.
tréma (dve bodky nad písmenom označujúce vo francúzštine oddelenú výslovnosť, v ruštine zmenu výslovnosti) gréc. lingv.
tilda (vlnovka nad písmenom, napr. nad n v španielčine; znak v tvare vlnovky nahradzujúci opakovanie hesla v slovníkoch polygr.) špan.
gravis (z. označujúce rôznu funkciu, napr. ć vo francúzštine) lat. lingv.
cédille /sédij/ (háčik pod písmenom ç vo francúzštine na označenie výslovnosti s) franc.
apostrof (z. označujúce vypustenie hlásky) gréc. lingv.
parentéza (znak vo vete oddeľujúci slovo al. vetu vloženú do inej vety, vsuvku, pomlčka, zátvorka) gréc. lingv.
divis lat. typ.
tiret (z. na delenie al. spájanie slov, rozdeľovník, spojovník) franc.
paragraf (z. pre odsek v zákonoch, odb. spisoch) gréc.
sigla (ustálená značka al. skratka pre určité slovo, napr. §, %, D) lat.-nem. zastar.
ampersand (značka pre zavináč, @, al.) angl. výp. tech.
titla (grafické označenie skratky, napr. nad písmenami, v gréc. a staroslovan. rukopisoch) špan.
asterisk (znak v podobe hviezdičky) gréc. knih.
virguľa (z. v podobe háčika pri skontrolovanom údaji) lat. účt. zastar.
fajfka (z. označujúce hotovú, vybavenú položku, kvačka) nem. admin. slang.
plus (z. sčítania; z. kladnej veličiny) lat. mat. fyz.
mínus (z. odčítania; z. zápornej veličiny) lat. mat. fyz.
pasignatúra (hárková značka v tvare hviezdičky a čísla v ľavom dolnom rohu na tretej strane každej knižnej zložky) lat. polygr.
deleatur (korektúrne z. označujúce vypustenie písmena al. časti textu pri oprave, korektúre) lat. typ.
vertatur /-tá-/ (korektúrne z. označujúce obrátene al. naprieč ležiace písmeno al. slovo) lat.
fermáta (z. notového písma označujúce predĺženie tónu al. pomlčky, koruna, korunka) tal. hud.
akcidentála (z. pre zvýšenie al. zníženie tónu) lat. hud.
névus lat. lek.
spilus (materské z., škvrna, vrodená vývojová porucha kože prejavujúca sa ložiskami inej farby) gréc. lek. porovnaj znak 4

rozšírenie

rozšírenie 1 (zväčšenie počtu, obsahu, objemu a pod.)
amplifikácia (zväčšenie, zosilnenie) lat. kniž. a odb.
dilatácia (roztiahnutie, zväčšenie objemu telesa) lat. tech.
generalizácia (r. chorobnej zmeny na viac orgánov) lat. lek.
metastáza (zavlečenie chorobného procesu, zhubných buniek na iné, vzdialené miesto v organizme) gréc. lek.
dilatácia (r. dutého telesného orgánu) lat. lek.
divertikul (r. steny dutého orgánu, výdutina) lat. anat.
ektázia gréc. lek.
-ectasis /ek-/
-ectasia /ek-/
-ektázia (roztiahnutie dutých orgánov, napr. ciev) gréc. v zlož. sl.
bronchiektáza (r. priedušiek) gréc. lek.
gastroplégia (r. a ochrnutie žalúdka) gréc. lek.
angiektáza (r. cievy) gréc. lek.
flebektázia gréc.
varix (r. žíl dolných končatín, kŕčové žily) lek.
hemoroidy (chorobné r. žíl v oblasti konečníka, zlatá žila) gréc. lek.
venektázia (chorobné r. žily) lat. + gréc. lek.
mydriáza (r. zrenice) gréc. lek.
teleangiektázia (trvalé r. jemných koncových ciev) gréc. lek.
mukokéla (r. sliznice vedľajšej dutiny nosnej vyplnenej hlienom) lat. + gréc. lek.
proktektázia (r. konečníka) gréc. lek.
névus lat. lek.
spilus (nahromadenie farbiva v koži, roztiahnutie ciev, materské znamienko, škvrna ako vrodená vývojová porucha) gréc. lek. porovnaj rozširovanie 1výskyt

roztiahnutie

dilatácia (rozšírenie, zväčšenie objemu telesa) lat. tech.
ektázia (rozšírenie dutých orgánov, napr. ciev) gréc. lek.
névus lat. lek.
spilus (nahromadenie farbiva v koži, rozšírenie ciev, materské znamienko, škvrna ako vrodená vývojová porucha) gréc. lek.
distrakcia (rozťahovanie úlomkov kostí pri zlomeninách) lat. lek. porovnaj rozšírenie 1

hromadenie

kumulovanie (sústreďovanie, sústredenie, nahromadenie, zhromažďovanie, zhromaždenie) lat.
koncentrácia (zhromažďovanie, sústreďovanie, sústredenie) lat.
centralizácia (sústreďovanie úloh, funkcií a kompetencií do jedného nadriadeného ústredia) lat.
tezaurácia (odňatie, odobranie, vyňatie hotovostných peňazí al. zlata z obehu a ich úschova, h. v domácnosti) gréc. ekon.
gradácia (h. slov) lat.
klimax (vzostupné h. slov, zosilňovanie, stupňovanie výrazu) gréc. štyl.
antiklimax (zostupné h. slov, zoslabovanie výrazu) gréc. lit.
paronomázia (h. a opakovanie slov s rovnako znejúcou zvukovou skupinou) gréc. lit.
hypozeuxis (h. krátkych viet na zvýšenie účinku rečníckeho prejavu) gréc. lingv.
augmentácia (stupňované rozvedenie výrazu opakovaním slov, h. rovnoznačných slov, zdôraznenie rozvedením) lat. lit.
tautológia (h. viacerých slov s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lit. lingv.
stáza gréc. lek.
turgescencia (nahromadenie krvi) lat. lek.
kongescia (nahromadenie, nával krvi, zvýšené prekrvenie) lat. lek.
venostáza lat. + gréc. lek.
flebostáza (h., nahromadenie krvi v žilách) gréc. lek.
hyperémia (nahromadenie, zvýšený obsah krvi v orgáne, prekrvenie) gréc. lek.
stetémia (chorobné h. krvi v pľúcach) gréc. lek.
hemocefalus (nahromadenie krvi v mozgových komorách) gréc. lek.
pneumatóza (h. plynov v orgánoch a tkanivách, nadmerná plynatosť, nadúvanie) gréc. lek.
meteorizmus gréc. lek.
tympania (črevná plynatosť, nadutie, nadúvanie, nafúknutie brucha spôsobené h. plynov v črevách) gréc. veter. lek.
galaktostáza (h. mlieka v mliečnych žľazách) gréc. lek.
névus lat. lek.
spilus (nahromadenie farbiva v koži, rozšírenie, roztiahnutie ciev, materské znamienko, škvrna ako vrodená vývojová porucha) gréc. lek.
steatóza (h. tukov v cytoplazme buniek ako prejav poruchy metabolizmu tukov) gréc. lek.
edém (nahromadenie kvapaliny v tkanive, opuch) gréc. lek.
anasarka (nahromadenie tkanivového moku v tkanivách a dutých orgánoch, vodnatosť, vodnatieľka) gréc. lek.
hygróm (nahromadenie kvapaliny v dutine, najmä po úraze) gréc. lek.
hydroftalmus (zväčšenie očnej gule nahromadením kvapaliny) gréc. lek.
hydrokéla (nahromadenie kvapaliny v obaloch semenníka, vodná prietrž) gréc. lek.
hydrocefalus (nahromadenie mozgovomiechového moku v mozgových komorách, vývojová porucha mozgovej časti hlavy dieťaťa, vodnatosť mozgu) gréc. lek.
steatopýgia (nahromadenie tuku v zadnej časti tela u žien niektorých afrických kmeňov a pravekých žien) gréc. lek.
mukokéla (nahromadenie hlienu v dutom orgáne) lat. + gréc. lek.
mukometra (nahromadenie hlienu v maternici starých žien) lat. + gréc. lek. porovnaj nahromadenie

nahromadenie

agregát (hromadenie, zoskupenie, zoskupovanie bez vnútornej jednoty, združenie, združovanie, spojenie, spájanie, stmelenie, stmeľovanie) lat.
kumulovanie (hromadenie, sústreďovanie, sústredenie, zhromažďovanie, zhromaždenie) lat.
aglomerácia (hromadenie, zoskupenie, zoskupovanie, zhlukovanie, zhluk; zoskupenie veľkého počtu obyvateľstva al. priemyslu, husté osídlenie stav.) lat. kniž. a odb.
sumácia (nakopenie) lat. kniž.
masa (veľký zhluk hmoty) lat.
butafória (symbolické nakopenie sôch) tal. archit.
serak (n. ľadu na priečnych trhlinách ľadovca) franc.
tanatocenóza (nakopenie mŕtvych organizmov al. ich častí rozličného geol. veku a pôvodu) gréc. paleont.
stáza gréc. lek.
turgescencia (n. krvi) lat. lek.
kongescia (n., nával krvi, zvýšené prekrvenie) lat. lek.
venostáza lat. + gréc. lek.
flebostáza (hromadenie krvi v žilách) gréc. lek.
hyperémia (zvýšený obsah krvi v orgáne, prekrvenie) gréc. lek.
stetémia (chorobné hromadenie krvi v pľúcach) gréc. lek.
hemocefalus (n. krvi v mozgových komorách) gréc. lek.
pneumatóza (hromadenie plynov v orgánoch a tkanivách, nadmerná plynatosť, nadúvanie) gréc. lek.
meteorizmus gréc. lek.
tympania (črevná plynatosť, nadutie, nadúvanie, nafúknutie brucha spôsobené hromadením plynov v črevách) gréc. veter. lek.
galaktostáza (hromadenie mlieka v mliečnych žľazách) gréc. lek.
névus lat. lek.
spilus (n. farbiva v koži, rozšírenie, roztiahnutie ciev, materské znamienko, škvrna ako vrodená vývojová porucha) gréc. lek.
steatóza (hromadenie tukov v cytoplazme buniek ako prejav poruchy metabolizmu tukov) gréc. lek.
edém (n. kvapaliny v tkanive, opuch) gréc. lek.
anasarka (n. tkanivového moku v tkanivách a dutých orgánoch, vodnateľnosť, vodnatieľka) gréc. lek.
hygróm (n. kvapaliny v dutine, najmä po úraze) gréc. lek.
hydroftalmus (zväčšenie očnej gule n. kvapaliny) gréc. lek.
hydrokéla (n. kvapaliny v obaloch semenníka, vodná prietrž) gréc. lek.
hydrocefalus (n. mozgovomiechového moku v mozgových komorách, vývojová porucha mozgovej časti hlavy dieťaťa, vodnateľnosť mozgu) gréc. lek.
steatopýgia (n. tuku v zadnej časti tela u žien niektorých afrických kmeňov a pravekých žien) gréc. lek.
mukokéla (n. hlienu v dutom orgáne) lat. + gréc. lek.
mukometra (n. hlienu v maternici starých žien) lat. + gréc. lek. porovnaj hromadenie
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 12. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.