Výsledky vyhľadávania

veľký

veľký
magnus lat.
macro- /mak-/
makro- gréc. v zlož. sl.
mega-
megalo-
-megalia gréc. v zlož. sl.
ober- nem. v zlož. sl.
hyper- gréc. v zlož. sl.
maximálny lat.
maxi- (najväčší, najdlhší, najvyšší) lat. v zlož. sl.
pachy- (hrubý, značný) gréc. v zlož. sl.
enormný (mimoriadne v., obrovský, nesmierny, nadmerný, ohromný) lat.
galaktický gréc.
astronomický (mimoriadne v., obrovský) gréc. expr.
gigantický
gigantský gréc.
giga- (obrovský, mohutný, ozrutný) gréc. v zlož. sl.
kolosálny gréc.-franc.
pyramidálny (obrovský, ohromný, ozrutný, veľkolepý) egypt.-gréc. hovor. expr. aj iron.
monumentálny lat. kniž.
impozantný franc.
grandiózny lat.
majestátny lat.
šokujúci (mohutný, veľkolepý) franc.-angl.
mamutí (obrovský) rus. expr.
kyklopský (obrovský, silácky, ozrutný) gréc.
gargantuovský (obrovský, pripomínajúci telesnými rozmermi, silou a žravosťou hrdinu románu F. Ramelaisa) vl. m.
robustný (mohutný, zavalitý, mocný, silný) lat.
masívny (mohutný, hrubý) franc. aj pren.
kapitálny (pomerne al. mimoriadne v., značný, hodný) lat.
fantastický (obrovský, neslýchaný, úžasný, vynikajúci, skvelý, premrštený) gréc. hovor. expr.
intenzívny (silný, mohutný, účinný, pôsobivý, výkonný) lat.
titanský gréc. vl. m. kniž.
titanický gréc. vl. m. zried.
goliášsky (mimoriadne v., obrovský, nadľudský) vl. m. kniž.
sakramentský (náramný, poriadny) lat. hovor. expr.
horentný lat.
horibilný (mimoriadne v., obrovský, úžasný) lat. kniž. h. množstvo, suma
masový (hromadný, davový, početný) lat.
hypertrofický (nadmerný, zväčšený) gréc. odb. al. kniž.
infinitezimálny (nekonečne v.) lat. mat.
katastrofálny (obrovský a zlý, hrozný) gréc.
na kvadrát (v., najmä o hlúposti) lat. expr.
en gros /angró/ (vo veľkom množstve, meradle) franc. obch.

obrovský

obrovský
magnus lat.
macro- /mak-/
makro- gréc. v zlož. sl.
mega-
megalo-
-megalia gréc. v zlož. sl.
hyper- gréc. v zlož. sl.
maxi- (najväčší, najdlhší, najvyšší) lat. v zlož. sl.
ober- (veľký) nem. v zlož. sl.
astronomický gréc. expr.
galaktický (mimoriadne veľký) gréc.
grandiózny lat.
impozantný franc.
majestátny lat.
monumentálny lat. kniž.
šokujúci (veľký, mohutný, veľkolepý) franc.-angl.
gigantický
gigantský gréc.
giganto- (mohutný, ozrutný) gréc. v zlož. sl.
kolosálny gréc.-franc.
pyramidálny (ohromný, ozrutný, veľkolepý) egypt.-gréc. hovor. expr. aj iron.
herkulovský
herkulesovský (silný, mocný, mohutný, obrovský) vl. m.
titanský gréc. vl. m. kniž.
titanický (mimoriadne veľký, nadľudský) gréc. vl. m. zried.
kyklopský (silácky, ozrutný) gréc.
mamutí (veľký) rus. expr.
sakramentský (veľký, náramný, poriadny) lat. hovor. expr.
fantastický (neslýchaný, úžasný, vynikajúci, skvelý, premrštený) gréc. hovor. expr.
katastrofálny (o. a zlý, hrozný) gréc.
monštruózny (strašný, obludný, zvrátený) lat. kniž.
gargantuovský (pripomínajúci telesnými rozmermi, silou a žravosťou hrdinu románu F. Rabelaisa) vl. m.
enormný (mimoriadne veľký, nesmierny, nadmerný, ohromný) lat.
horentný
horibilný (mimoriadne veľký, úžasný) lat. kniž. horibilné množstvo, horentná suma
imenzný lat. zried.
imenzurabilný (nekonečný, nezmerateľný, obrovitý) lat. odb. kniž.
infinitezimálny (nekonečne veľký) lat. mat.
turbo- (veľmi v.) lat. v zlož. sl. porovnaj veľký

mohutný

mohutný
robustný (veľký, zavalitý, mocný, silný) lat.
masívny (veľký, hrubý) franc. aj pren.
grandiózny lat.
impozantný franc.
majestátny lat.
monumentálny (veľký, veľkolepý) lat. kniž.
gigantický
gigantský (veľký, obrovský, ozrutný) gréc.
kolosálny gréc.-franc.
pyramidálny (veľký, obrovský, ohromný, ozrutný, veľkolepý) egypt.-gréc. hovor. expr. aj iron.
titanský gréc. vl. m. kniž.
titanický (mimoriadne veľký, obrovský, nadľudský) gréc. vl. m. zried.
mamutí (veľký, obrovský) rus. expr.
herkulovský
herkulesovský
goliášsky (silný, mocný, obrovský) vl. m.
marciálny (silný, statný, udatný) lat. zastar. kniž.
impozantný (vznešený, pôsobivý, pôsobiaci mohutným, vznešeným dojmom, veľkolepý, úchvatný) franc.
intenzívny (silný, veľký, účinný, pôsobivý, výkonný) lat.
frenetický (búrlivý, nadšený, prudký) gréc. kniž. frenetický potlesk porovnaj veľký

stavba

stavba 1 (budova al. technické dielo)
objekt lat.
realita (nehnuteľnosť) lat.
barak (jednoduchá s., najmä drevená, určená na spoločné ubytovanie; rodinný dom, domček hovor. expr.; stará, ošarpaná s., búda, chatrč expr.) špan.-franc. expr.
kotáž (rodinný dom, domček) angl.
štokovec (poschodový dom) nem. hovor. zastar.
činžiak (nájomný obytný dom) nem. hovor.
panelák (s. montovaná z veľkých plošných dielcov z betónu) lat.-hol. stav. hovor.
rezidencia (prepychové obydlie pren.; sídelná s. hlavy štátu al. iného vysokého hodnostára) lat.
palác (veľká reprezentatívna verejná, mestská, šľachtická al. meštianska s.; hlavná obytná s. na hrade hist.) tal.
palota (palác) gréc. zastar. al. expr.
vila (väčší výstavnejší rodinný obytný dom) lat.
villegiatura /-džatú-/ (vidiecka vila na letný pobyt, letovisko) tal. archit.
dača (rus. vila na vidieku používaná najmä v lete) rus.
báb
bab (šľachtický dom na Blízkom východe) arab.
dominanta (prevládajúca, hlavná s. v určitom celku, meste) lat.
kolos (s. s obrovskými rozmermi) gréc.
monolit (s. vytvorená z jedného kusa staviva, najmä kameňa, betónu) gréc. stav.
monoblok (jednoduchá kockovitá s. tvoriaca uzavretý prevádzkový celok) gréc. + franc. stav.
hala (veľká priestranná s., veľký krytý priestor) franc.-nem.
hangár (hala na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
pavilón (samostatná menšia účelová prízemná s. v stav. celku, v súbore budov, najmä vyzdobená) franc.
trianón (pavilón vzdialený od hlavnej budovy, vo franc. parku) franc. archit.
hacienda (dom na vidieku v Južnej a Strednej Amerike s farmou) špan.
barabizeň
barabizňa (bezcenná, chatrná, spustnutá, zanedbaná s.) tal. expr.
hajloch (domček, búda vo vinohrade) nem. nár.
šopa nem.
pajta (jednoduchá hosp. s., kôlňa) maď.
veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako chodba, predsieň a pod.) hind.-angl.
čardak (veranda na 1. poschodí balkánskych rodinných domov) tur.
cottage /kotidž/ angl.
hacienda (dom na vidieku, chata na prázdniny) špan. pren. expr.
bungalov (s. z ľahkého staviva, drevený rekreačný domček, chata) ind.-angl.
trullo (juhotal. vidiecky dom s kužeľovou strechou z ploských kameňov) tal.
nurag (kamenná vežovitá kupolovitá s. na Sicílii a Sardínii) tal. hist.
kuča (chatrč, chalupa) srb. zried.
kotáž (chatrč brit. robotníka v 19. st.) angl.
pueblo (pôvodne indián. s. vzniknutá stupňovitým pristavovaním, v niektorých južných štátoch USA) špan.
rančo (roľnícka chatrč v Južnej Amerike) špan.
palafit (s. založená na zvislých koloch, na kt. sú drevené plošiny nad terénom) gréc. archeol.
altán
altánok
filagória tal.
kiosk (domček v záhrade al. parku, besiedka) tur.
salet (murovaná s. na prechodné bývanie al. odpočinok) tal. archit.
pergola (ľahká otvorená s. so samostatnými, hore spojenými stĺpmi, porastená okrasnými popínavými rastlinami) tal. archit.
glorieta (otvorená malá s. s vyhliadkou) franc. archit.
belvedér tal. archit.
bellevue /belvi/ (reprezentačná neobytná s., spravidla v strede záhrady s vyhliadkou, letohrádok) franc. archit.
eremitáž (osamelý belvedér v romantickom parku) gréc.-franc. kniž.
sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná samostatná s. pri zámku, paláci, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.
belaria (okrasná vyhliadková s. v parku) tal. archit.
rondel (s. na pôdoryse kruhu al. oválu) franc. archit.
rotunda (s. s okrúhlym pôdorysom) lat. archit.
oktogón (s. na pôdoryse osemuholníka) gréc. archit.
tholos
tolos (s. s kruhovým pôdorysom a kužeľovitou strechou slúžiaca na rôzne účely, napr. ako hrobka, chrám) gréc. archit.
pylón (okrasná vežovitá s., ozdobný stĺp, veža v tvare zrezaného ihlana, pôvodne v staroegypt. architektúre) gréc. archit.
megarón (s. na pravouhlom pôdoryse s miestnosťou a otvorenou stĺpovou predsieňou) gréc. archit.
domurbia (s. s viacerými funkciami popri funkcii obytnej) lat. archit.
villa rustica /-ka/ (starorím. obytný dom na vidieku) lat.
villa suburbana (starorím. obytný dom pred mestom) lat. hist.
villa urbana (starorím. obytný dom v meste) lat. hist.
inzula (starorím. viacposchodový dom bez átria) lat.
tembe (východoafr. štvorboková s.) bant. geogr.
hotel (s. na prechodné ubytovanie a stravovanie) franc.
ubikácia (budova na spoločné, hromadné ubytovanie, ubytovňa) lat.-tal.
hospic
hospitál (útulok pre pocestných, pútnikov) lat. hist.
xenodochium (útulok pre deti, chorých a starých) gréc. hist.
fakulta (s., kde je umiestnená samostatná časť vysokej školy) lat.
internát lat.
intrák (s. na ubytovanie, stravovanie, prípadne výchovu žiakov, študentov al. učňov) lat. slang.
konvikt (internát na ubytovanie a stravovanie študentov pod kláštorným dozorom) lat.
burza (internát na ubytovanie študentov; stredoveký študentský domov) lat. hist.
sororita (internát na ubytovanie a stravovanie študentiek vysokých škôl v USA) lat. zastar.
college /kolidž/ lat.-angl.
kolégium (vysoká škola v USA a stredná al. vysoká škola vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.
kampus (budovy a pozemok väčšej školy) angl.
kasárne
kasáreň (s. na ubytovanie vojakov) franc.-nem.
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
squat /skvot/ (opustená s. určená na zbúranie, ale neoprávnene obsadená skupinou ľudí, bezdomovcami) angl.
pauperia (s. pre chudobných a chorých pri stredovekých kláštoroch) lat. hist.
izolácia (s. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc.
galéria tal.
pinakotéka (s., v kt. sa nachádza zbierka obrazov, sôch, umeleckých predmetov, obrazáreň) gréc.
kino gréc.
biograf (s. pre film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.
multikino lat. + gréc.
multiplex (kino s viacerými sálami) lat.
reduta (s. na usporadúvanie plesov a pod.) franc.
odeón (koncertná, div. al. zábavná s.) gréc. zried.
archív (s. na zhromaždovanie, spracovanie a úschovu písomných dokumentov) gréc.
bibliotéka (budova na zbierku kníh, knižnica) gréc.
univerzitka (knižnica vysokej školy, univerzity) lat. hovor.
skéna
skéné (div. s. pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium, časť antického divadla) gréc. hist.
ódeion (s. pre recitačné a hud. prednesy s pravouhlým pôdorysom a stupňovitým hľadiskom v starom Grécku) gréc.
štadión (s. pre šport. súťaže, veľké šport. ihrisko s hľadiskom) gréc.
koloseum (starorím. kruhová s. na hry, zápasy gladiátorov a pod.) lat.
palaistra
palaestra
palestra (s. slúžiaca ako zápasisko pre päťboj v starogréc. mestách; súčasť verejných kúpeľov v starom Ríme so štvorcovým voľným priestranstvom v strede, stĺpovými arkádami a priliehajúcimi miestnosťami okolo, napr. telocvične, šatne a pod.) gréc. hist.
naumachia (s., v kt. sa konali hry napodobujúce veľké námorné bitky) gréc. odb.
hipodróm (dostihová dráha, budova s jazdiarňou, so stajňami a pod.) gréc.
parlament (s., v kt. zasadá zhromaždenie poslancov vykonávajúce zákonodarnú moc, zákonodarný, zastupiteľský zbor) franc.
Kapitol (budova Kongresu vo Washingtone v USA) lat.
ekléziasterion
ekkléziasterion (s. na konanie snemov v antických Aténach) gréc.
supermarket angl. obch.
univermag (samoobslužná veľkopredajňa, obchodný dom) rus. skr. zastar.
hypermarket angl.
magazín (veľký obchodný dom, veľkopredajňa) arab.-angl.
megastore /-stór/ (veľký obchod) angl.
macellum (s. slúžiaca na predávanie, tržnica v starom Ríme) lat. archit.
burza (s. na obchodovanie s cennými papiermi al. tovarom) lat.
colnica nem.
douane /duan/ (s. na kontrolu tovaru prevážaného cez hranicu) franc.
hiparchion (starogréc. s. pre voj. úrady) gréc. archit.
bazilika (starorím. obchodná al. súdna s. s bočnými loďami) gréc.-lat. archit.
inžinierska s. (doprav., vodná a špeciálna s., cesta, most) franc. stav.
infraštruktúra (súbor stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu a pod.) lat. stav.
komunikácia (s. určená na pohyb doprav. prostriedkov, dopravu surovín, tovaru, energie, správ a pod. po zemi, pod zemou, vo vzduchu, po vode i v potrubiach) lat.
radiála (komunikácia smerujúca od stredu mesta k jeho obvodu) lat. stav.
estakáda (pozemná komunikácia uložená na stĺpoch al. pilieroch, mostná konštrukcia; ochranná vodná s. z pilót) franc. stav.
rampa (zvislá al. šikmá komunikácia spájajúce rôzne výškové úrovne pre chodcov al. vozidlá) franc.
tunel (podpovrchová pozdĺžna komunikácia slúžiaca na spojenie dvoch miest na povrchu zeme) angl.
subway /sabvej/ (tunel v USA a Veľkej Británii) angl.
eurotunel (tunel medzi Francúzskom a Veľkou Britániou) vl. m. + angl.
remíza (s. na odstavenie vozňov, najmä verejnej dopravy, vozovňa) franc.
depo (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
viadukt (vyvýšená dopravná s. vedúca ponad údolie, vodný tok, iné cesty a pod., najmä s oblúkmi) lat.-angl.
akvadukt (rím. oblúkový most na privádzanie vody samospádom) lat.
akvapolis (s. vybudovaná na vodnej hladine, napr. vrtná plošina, letisko) lat.
planetárium (s. so zariadením na znázornenie pohybov nebeských telies) gréc.-lat. astron.
kláštor lat.-nem.
münster nem. archit.
skit (sídlo rehoľného spoločenstva, spoločné obydlie rehoľníkov) gréc. zastar.
kapitula (sídlo zboru kanonikov) lat. cirk.
baptistérium (samostatná starokresťanská a stredoveká s., najmä osemuholníková, s nádržou na krstenie uprostred) gréc.-lat. archit.
edikula (malá samostatná s. na umiestnenie sochy, s podporami a štítom, výklenok) lat. archit.
krematórium (s. na vykonávanie spopolnení mŕtvych a smútočný obrad) lat.
castrum doloris /kastrum dolóris/ (dom smútku, bolesti, s vystavenou rakvou) lat.
kolumbárium (s. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
westwerk (samostatná s. pre vladára predstavaná na západnej strane ranokresťanskej baziliky s mohutnou strednou vežou) nem. archit.
mešita (moslimská chrámová s., moslimská modlitebňa) arab.
vihára (ind. kláštorná s. vytesaná v sklalách, skalný kláštor) sanskrit archit.
pagoda (budhistická vežovitá chrámová s. s obrysom stupňovito sa nahor zužujúcim, juhovýchodná Ázia) hind.-port.
stúpa sanskrit
dágoba
dagop
tope (budhistická náb. s. v podobe pohrebnej mohyly so schránkou na pozostatky al. pamätníka) sinhal. archit.
ášram (obydlie hinduistického kajúcnika) sanskrit náb.
panteón (s. na pochovávanie al. posmrtné uctievanie významných osobností) gréc.
pompeion (starogréc. s. na prípravu slávnostného sprievodu a uloženie pohrebného náčinia) gréc. archit.
nymfeum (s. zasvätená vílam, bohyniam prameňov) gréc.-lat. archit.
trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol.
zikkurat (kultová vežovitá stupňovitá staroveká s. v Mezopotámii) semit. archit.
pyramída (obrovská ihlanovitá s. v starom Egypte a Amerike, hrobka egyptských kráľov) egypt.-gréc.
megalit (veľká kamenná kultová al. pohrebná s.) gréc. archeol.
Stonehenge (megalit vo Veľkej Británii) vl. m.
kromlech (s. z hrubo opracovaných a zvisle postavených veľkých kameňov usporiadaných najmä do kruhu, hore spojených vodorovným kameňom, kultový význam) kelt.
trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol. porovnaj obydliesídlo 2hoteldivadloškolapaláchradzámok 1pevnosťopevnenievežaúrad 2kostolkaplnkakláštorchrámhrobkapomníkhrádza 1 a pod.

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)
inštrument lat.
organum gréc.-lat. hist.
bicie nástroje
membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.
drums /drams/ angl.
perkusie
percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.
tympan
tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.
triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.
vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.
tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.
činel (neladený kovový kotúč) tal.
flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.
xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.
cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.
celesta /če-/
čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.
kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.
maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.
claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.
tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.
tulumbas (starý n., bubon) tur.
nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.
kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?
marimba
marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.
menzan (africký n., Kongo) afr.
tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.
bongo (afrokubánsky bubienok) špan.
kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.
ču (čín. ľudový n.) čín.
tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.
dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.
čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.
vadaiko
vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.
todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.
taiko
šóko
kakko (jap. tradičný n.) jap.
cuzumi (jap. bubienok) jap.
gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.
gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.
gandang (malaj. a jávsky bubon) ?
kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.
huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.
dychové a vzduchové nástroje
aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.
flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.
pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.
flažolet (malá zobcová flauta)
klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.
hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.
fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.
saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.
altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.
tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.
bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.
heligón gréc.
suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.
pozauna franc.-nem.
trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.
bomhart lat.-franc.
pumort
pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.
barytón gréc.-tal.
eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.
serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.
rifovka (drevená píšťalka) nem.
kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.
piston (kornet s ventilmi) franc.
ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.
šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.
lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.
horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.
fistola (pastierska píšťala) tal.
okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.
olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.
tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.
clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.
trembita
trombita (dlhý pastiersky n.) rum.
fujara (drevený fúkací n.) rum.
bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.
tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.
svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.
cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.
syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.
aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.
svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.
pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.
košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.
surma
surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.
zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.
nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.
agada (egypt. flauta) egypt.
šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.
šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.
čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.
kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.
feng-šeng (čín. starý n.) čín.
šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.
hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.
fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.
šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.
rjúteki (jap. priečna flauta) jap.
manvavaka (indián. ľudový n.) indián.
organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.
hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.
portatív (malý prenosný vodný organ) lat.
magrefa (mystický semitský organ) hebr.
pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.
regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.
harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.
melódium (predchodca harmónia) gréc.
harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.
koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.
bandoneón
bandónium
bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.
akordeón lat.-franc.
chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.
heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.
garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.
mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.
idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.
sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.
gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.
musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.
gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.
anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.
buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)
strunové nástroje
chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.
klavír lat.-franc.
piano tal. hovor.
fortepiano
pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.
fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.
pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.
clavichord /kla-/
klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.
cembalo /čem-/
čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.
cembalo /čem-/
čembalo (predchodca klavíra) tal.
adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.
spinet tal.-nem.
virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.
gravicembalo lat. + tal.
clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.
pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.
cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.
violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.
kremonky
guarnerky
amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.
stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.
viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.
gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.
violončelo
čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.
kontrabas
basa tal.
barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.
gitara gréc.
španielka (brnkací n.) vl. m.
dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.
gibson
gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.
bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.
mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.
mandola (mandolína s nižším ladením) tal.
bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.
lutna arab.-nem.
teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.
angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.
lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.
dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.
barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.
varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.
forminga
forminx (starogréc. n.) gréc.
dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.
monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.
žaltár gréc.-nem.
psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.
harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.
trumšajt tal.-nem.
tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.
hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.
citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.
chrotta
rotta
rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.
cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.
fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.
giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.
tambura
tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.
gusle
guzla
guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.
bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.
brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.
kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.
organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.
trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.
bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.
gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.
gusli
gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.
balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.
domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.
tar (kaukazský ľudový n.) perz.
komuz (kirgiz. ľudový n.)
čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.
gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.
dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.
keman (tur. n. podobný husliam) tur.
pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.
santur
santir (egypt. n.) arab.
kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.
rebáb
rebec
rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.
rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.
tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.
santur
santir (arab. n.) arab.
sitár
sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.
ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit
vína (ind. lutna) sanskrit
kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.
hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.
pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.
šamisen
šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.
koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.
ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.
slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.
bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.
kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?
elektronické a iné nástroje
melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.
keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.
syntezátor
syntetizátor gréc.
synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.
automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.
verkeľ
verklík nem. hovor.
flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.
manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.
orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.
aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.
bas (n. s hlbokým tónom) tal.
pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.
ripieno /-pjé-/
tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.

obchod

obchod 2 (predajňa)
kšeft hovor. zastar. al expr.
shop /šop/ angl. slang.
market angl. slang.
store /stór/ angl. slang.
kiosk (pouličná predajňa, stánok) tur.
krám (o. al. stánok s drobným tovarom) nem. hovor. pejor.
konzum (o. nákupného a spotrebného družstva) lat. hovor. zastar.
koloniál (o. s potravinárskym, najmä koloniálnym tovarom)
kantína (menšia predajňa potravín a nápojov na pracovisku al. v kasárňach) tal.-franc.
arma (o. s potravinami a drobnými predmetmi v kasárňach, voj. bufet) špan. voj. slang.
bufet (o. s rýchlym občerstvením, najmä ako samoobsluha) franc.
gastronóm (o. s potravinárskym tovarom, labužníctvo) gréc.-franc.-rus.
bodega (o. s jedlami a liehovinami, predajňa lahôdok) špan. hovor.
vinotéka (p. kvalitných vín) lat. + gréc.
trafika arab.-nem.
abalda (o. s tabakovými výrobkami, časopismi a pod.) tal. zastar.
supermarket angl. obch.
univermag (samoobslužná veľkopredajňa, obchodný dom) rus. skr. zastar.
hypermarket angl.
magazín (veľký obchodný dom, veľkopredajňa) arab.-angl.
megastore /-stór/ (veľký o.) angl.
shopping centrum /šop-/ (nákupné stredisko) angl.
shopping park /šop-/ (nákupný areál) angl.
shopping mall /šop- -mel/ (luxusné obchodné stredisko) angl.
antikvariát (o. s použitými, staršími knihami, grafikou) lat.
music shop /mjúzik šop/ (o. so zvukovými, hud. nahrávkami, nosičmi) angl.
pet shop /šop/
petshop /-šop/ (o. s domácimi zvieratami) angl.
drogéria (o. s čistiacimi, kozmetickými, zdravotníckymi a inými prostriedkami) franc.
galantéria (o. s drobným ozdobným tovarom) franc.
parfuméria /-u/ü-/ (o. s voňavkami a kozmetickými prípravkami) franc.
boutique /butik/
butik (predajňa módnych odevov vysokej kvality) franc.
modiststvo
modistvo (o. s dámskymi klobúkmi, klobučníctvo) franc.
tuzex (predajňa bývalého podniku zahraničného obchodu) um. zastar.
free-shop /fríšop/ (predajňa tovaru bez cla) angl. obch.
bazár (o. so starším, chybným al. použitým tovarom) perz.
partiovka (o. s podradným, chybným tovarom so zníženou cenou) lat. hovor.
second-hand
second hand
secondhand /-kond he-/ angl.
sekáč (o. s použitým al. poškodeným tovarom, najmä odevmi) angl. hovor.
sexshop /-šop/ (o. s tovarom určeným na uspokojenie pohlavného pudu) angl.
distribúcia (obchodná sieť, obchody) lat.
duty-free /djúti frí/ (o., predajňa bez cla) angl. porovnaj podnik 2

veľkolepý

veľkolepý
mega-
megalo-
-megalia (mimoriadny, významný) gréc. v zlož. sl.
grandiózny lat.
majestátny lat.
monumentálny lat. kniž.
šokujúci (veľký, mohutný) franc.-angl.
kolosálny gréc.-franc.
pyramidálny (veľký, obrovský, ohromný, ozrutný) egypt.-gréc. hovor. expr. aj iron.
impozantný (pôsobiaci mohutným, vznešeným dojmom, úchvatný, pôsobivý) franc.
bombastický (prepiaty, zveličený, ohurujúci, nafúknutý, mnohovravný, veľavravný) angl.
reprezentačný
reprezentatívny (vhodný na vystupovanie na verejnosti, slávnostný) lat. r. oblečenie, účes
parádny (slávnostný, sviatočný) špan. hovor.
pompézny (prepiato nádherný, okázalý, honosný, prepchový) gréc. kniž.
efektný (vyvolávajúci silný, najmä vonkajší dojem, účinný, nápadný, okázalý, pôsobivý) lat.
splendidný (skvelý, nádherný, honosný, prepychový) lať. kniž. zastar.
gala- (slávnostný, sviatočný, okázalý, výnimočný) arab. špan. v zlož. sl.
deklaratívny lat. pejor.
deklaratórny (vonkajškom honosný, ale vnútri prázdny) lat. kniž. pejor.

kus

kus 1 (časť celku, diel)
blok (veľký celistvý, jednoliaty k. hmoty) franc.-nem.
ingot (blok kovu, odliatok vzniknutý odliatím ocele v príslušnej forme) angl. hut.
brama (plochý oceľový ingot) nem. hut.
monolit (stavebný prvok vytvorený z jedného k. staviva, najmä kameňa) gréc. stav.
pareo (k. látky prehodený cez postavu a upravený ako odev pomocou uzla) franc. krajč.
fľaksňa (menejcenný, podradný k. mäsa) nem. hovor.
falat (veľký k., kusisko) maď. nár. hovor.
fľak (kúsok) nem. hovor. expr.
fragment (odlomený kúsok niečoho, úlomok, napr. sochy) lat.

pomník

pomník
monument (veľký, veľkolepý p.) lat.
pylón (okrasná vežovitá stavba, ozdobný stĺp, veža v tvare zrezaného ihlana, pôvodne staroegypt. archit.) gréc. archit.
obelisk (štíhly ihlan zakončený v tvare pyramídy) gréc. výtv. archit.
epitaf (pamätník mŕtvemu, náhrobná kamenná, drevená al. kovová doska umiestnená v stene kostola na pamiatku zomretého) gréc. archit.
menhir (hrubo opracovaný kameň, zvisle postavený, najmä do kruhu, s neznámym účelom, údajne obradný predhistorický pamätník) kelt.-franc.
megalit (veľký kamenný kultový al. pohrebný pamätník) gréc. archeol.
Stonehenge (megalit vo Veľkej Británii) vl. m.
dolmen (kelt. náhrobný kameň, pohrebný pamätník z veľkých kamenných blokov) kelt. hist.
trofej
tropaeum /-pé-/
tropeum
tropaion (starogréc. pamätník víťazstva z ukoristených zbraní) gréc.-lat.
kurhan
kurgan (mohyla nad hrobom v stepných oblastiach Ruska) tat.-rus.
turba (hrobka, náhrobný p. v Turecku) tur.
čorten (tibetský p. v tvare zrezaného kužeľa) tib.
čaitja
čaitya (mohyla s pozostatkami budhistického hrdinu al. svätca) sanskrit
stúpa sanskrit
dágoba
dagop
tope (budhistická náb. stavba v podobe pamätníka al. pohrebnej mohyly so schránkou na pozostatky) sinhal. archit. porovnaj náhrobok

orchester

orchester gréc.
band /bend/ angl. hud. slang.
big band /-bend/ (veľký o. v džezovej a modernej populárnej hudbe) angl. hud.
filharmónia (veľký symfonický o.) gréc.
gamelan (o. zložený najmä z bicích nástrojov, Jáva a Bali) malaj.

zbor

zbor 2 (skupina zaoberajúca sa umením)
ansámbl
ansámbel
ensemble /ansámbl/ franc.
korpus (umelecký, div. súbor) lat.
kapela lat.-tal.
muzika gréc.-lat. hovor. zastar.
band /bend/ (zábavný al. tan. z. hudobníkov, najmä menší) angl. hud. slang.
banda (malá ľudová kapela) germ.-franc. hovor.
orchester gréc.
band /bend/ (z. hráčov na hud. nástroje) angl. hud. slang.
filharmónia (veľký symfonický orchester) gréc.
džezbend
jazzband /džezbend/ (džezová hud. skupina) angl.
big band /-bend/ (veľký orchester v džezovej a modernej populárnej hudbe) angl. hud.
big bít
big beat /-bít/ (hud. skupina hrajúca modernú populárnu hudbu) angl.
combo /ko-/ (malá hud. inštrumentálna skupina) angl.
gamelan (orchester zložený najmä z bicích nástrojov na Jáve a Bali) malaj.
all stars /ól/ (hud. skupina významných hudobníkov pri jednorazových príležitostiach) angl.
revue /revü/ (súbor predvádzajúci zábavný výpravný program s hud. a tan. výstupmi) franc.
revival /rivaivl/ (s., kt. sa vracia k zaniknutému alebo nepoužívanému hud. štýlu) angl.
súbor hudobníkov al. spevákov
dueto
duo (dvoch) tal. hud.
trio (troch) tal. hud.
kvarteto
kvartet (štyroch) tal. hud.
kvinteto (piatich) tal. hud.
sexteto (šiestich) lat. hud.
septeto (siedmich) lat. hud.
okteto (ôsmich) tal. hud.
noneto (deviatich) tal. hud.
chór (z. tanečníkov, spevákov al. hercov pôvodne vystupujúci v antickom divadle) gréc. div.
komparz (z. hercov vystupujúcich spoločne v hromadných scénach) franc.-tal.
stagiona /-džó-/ (z. hercov al. operných spevákov zostavený najmä na hosťovanie) tal. div.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 89. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.