predvídanie

predikcia (predpovedanie) lat. odb.

prekognícia (p. budúcich dejov) lat. psych.

anticipácia (predbiehanie udalosti, predzvesť) lat. kniž. a odb.

providencia (predvídavosť, prozreteľnosť, prezieravosť) lat. zastar. kniž.

inštinkt (vnuknutie, tušenie, mimovoľný pocit) lat.

divinácia (vnuknutie) lat. kniž.

vízia (videnie do budúcnosti, predstava) lat. kniž.

clairvoyance /klérvoajans/ (predvídavosť, prezieravosť, jasnovidnosť) franc.

diplomacia (obratný, premyslený postup, obratnosť, obozretnosť, prezieravosť, opatrnosť pri rokovaní) franc. pren. porovnaj predpoveď

vnuknutie

sugescia (podmanivý vplyv na myslenie, cítenie, vôľu, konanie) lat.

inštinkt (predvídanie, tušenie, mimovoľný pocit) lat.

inšpirácia lat. kniž.

múza (podnet, popud na tvorbu, nápad) vl. m. kniž.

intuícia (poznanie, pochopenie pravdy bez úvahy, nápad) lat.

divinácia (predvídanie) lat. kniž. porovnaj zjavenie 2

predzvesť

symptóm (príznak) gréc. kniž. a odb.

syndróm (súbor príznakov choroby) gréc. lek.

prodróm

prodromus (p. choroby, nejasný, počiatočný príznak choroby) gréc. lek.

signál (príznak, náznak) lat.-franc. pren. publ.

indícia (náznak, príznak) lat. kniž.

anticipácia (predbiehanie udalostí, predvídanie) lat. kniž. odb. porovnaj príznak

videnie

videnie 2 (nazeranie, pohľad na skutočnosť)

vízia (v. do budúcnosti, predstava, predvídanie) lat. kniž.

pocit

pocit 1 (zmyslový al. citový zážitok al. stav)

senzus lat.

psychroalgia (p. chladu a bolesti) gréc. lek.

fosfén (svetelmý vnem vyvolaný mechanickým al. elektrickým podnetom) gréc. lek.

déj¸ vu /deža vi/

déj¸ vécu /deža veki/ (p., že človek už niekedy predtým niečo videl al. prežil, klamný zmyslový dojem, vidina, mam, klam) franc. psych.

nauzea (p. nevoľnosti spravidla predchádzajúci vracanie, nutkanie k vracaniu) gréc.-lat. lek.

libido (príjemný p. sprevádzajúci pohlavné vzrušenie) lat. lek. biol.

inštinkt (mimovoľný p., predvídanie, vnuknutie, tušenie) lat.

emócia (prežívanie skutočnosti, vzťahu ako príjemného al. nepríjemného, silný cit, pohnutie mysle, vzrušenie) lat. psych.

eufória (p. uvoľnenia, radosti, zadosťučinenia, dobrej nálady, zdravia, pohody, spokojnosti, povznesenosti, sily, šťastia, príjemný stav telesnej a duševnej pohody) gréc. lek. psych.

hedónia (príjemný p. spokojnosti) gréc.

katarzia (povznášajúci, uvoľňujúci p. očisťujúci od nežiadúceho, zlého, vyvolaný umeleckým dielom) gréc. lit.

opresia (p. stiesnenosti, stiesnenosť) lat. lek. zried.

tenzia (citové napätie, úzkosť) lat. psych.

deprivácia (dlhodobý citový stav spojený s nemožnosťou uspokojovania základných telesných a duševných potrieb) lat. psych.

komplex lat. hovor.

mindrák (p. menejcennosti) nem. hovor. expr.

skoptofóbia (strach zo zosmiešnenia, hanby, spojený s p. menejcennosti) gréc. lek.

resentiment (p. krivdy s hnevom, nenávisťou, pomstychtivosťou, záporný citový postoj) lat. psych.

taedium vitae /té- víté/ (p. zhnusenosti, znechutenia zo života, nechuti do života) lat. lek. psych.

depresia lat. lek. psych.

depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, p. menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.

melanchólia gréc. lek.

melancholickosť (duševný stav prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou, smútkom, clivota, ťažkomyseľnosť, trudomyseľnosť) gréc.

nostalgia (nadmerná citlivosť, túžba po niečom známom a príjemnom, ale vzdialenom, napr. po prostredí, ľuďoch) gréc. kniž. a odb.

spleen /splín/

splín (skľúčenosť spojená s nudou, omrzenosťou, p. zunovania, clivota) gréc.-angl.

chandra (p. omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti v rus. prostredí) gréc.-rus.

dystýmia

tymopatia (duševné rozladenie, trudomyseľnosť, úzkosť) gréc. lek.

anxieta (úzkosť bez konkrétnej príčiny, podoby, neurčité tiesnivé napätie) lat. lek. psych.

dysfória (citový stav úzkosti, nepokoja, podráždenia, napätia, rozladenosti) gréc. psych.

frustrácia (citový stav vyvolaný neuspokojením telesnej al. duševnej potreby al. znemožnením činnosti na dosiahnutie cieľa) lat.

tréma (napätie, neistota, strach, nervozita pred vystúpením na verejnosti, skúškou a pod.) lat.-tal.

extáza (citový stav spojený s nevnímaním okolia a útlmom poznávacích funkcií) gréc. psych.

démonománia (p. posadnutosti zlým duchom) gréc. lek. porovnaj priazeňodpor 1napätie 1vnem

zdanie

zdanie 1 (predstava, dojem)

efekt (vonkajší pôsobivý dojem) lat. vyrátaný na e.

chiméra gréc.

miráž (klamná predstava, prelud, vidina, klam, prízrak) franc. kniž.

ilúzia (klamná predstava, skreslený vnem pod vplyvom emócií, vidina, klam, prelud) lat.

vízia (mylná zmätená predstava, zmyslový klam, prelud, vidina; videnie do budúcnosti, predvídanie) lat. kniž.

fatamorgána tal.

fikcia (klamná predstava, vidina, prelud, klam) lat.

fantazma

fantazmagória gréc. kniž.

fantóm (výtvor, výplod predstavivosti, vidina, prízrak, prelud, mam) gréc.-franc.

fotizmus (klamný zrakový vnem vznikajúci bez pôsobenia zmyslových podnetov, zrakový klam) gréc. lek.

déjà vu /deža vi/

déjà vécu /deža veki/ (klamný zmyslový dojem, vidina, mam, pocit, že človek už niekedy predtým niečo videl al. prežil) franc. psych.

halucinácia (porucha vnímania, keď vlastná p. je vnímaná ako skutočnosť, zmyslový klam, prelud, vidina, mámenie) lat. psych.

maska (zastieranie, pretvárka) arab.-franc. pren. porovnaj predstava 2

predstava

predstava 2 (obraz vytvorený fantáziou, vidina)

ideál (p. dokonalosti, o dokonalej podobe niečoho) gréc.-lat.

plán (p. budúcnosti, úmysel, zámer) lat.

utópia (vysnívaná, neuskutočniteľná p. o niečom dokonalom, výmysel) gréc.-angl.

utopizmus (neuskutočniteľné, nedosiahnuteľné, vysnívané predstavy) gréc.-angl.

apokalypsa (vidina pohromy, nešťastia, hrôzy) gréc. kniž.

chiméra gréc.

miráž (klamná p., prelud, vidina, zdanie, klam, prízrak) franc. kniž.

ilúzia (klamná p., skreslený vnem pod vplyvom emócií, vidina, klam, prelud) lat.

vízia (mylná zmätená p., zmyslový klam, prelud, vidina; videnie do budúcnosti, predvídanie) lat. kniž.

fatamorgána tal.

fikcia (klamná p., vidina, prelud, zdanie, klam) lat.

fantazma

fantazmagória gréc. kniž.

fantóm (výtvor, výplod predstavivosti, zdanie, vidina, prízrak, prelud, mam) gréc.-franc.

fotizmus (klamný zrakový vnem vznikajúci bez pôsobenia zmyslových podnetov, zrakový klam) gréc. lek.

déjà vu /deža vi/

déjà vécu /deža veki/ (klamný zmyslový dojem, vidina, mam, pocit, že človek už niekedy predtým niečo videl al. prežil) franc. psych.

trompe l’oeil /tromp löj/ (klamná p. v maliarstve, zrakový klam) franc. výtv.

halucinácia (porucha vnímania, keď vlastná p. je vnímaná ako skutočnosť, zmyslový klam, prelud, vidina, mámenie) lat. psych.

pseudohalucinácia (halucinácia, ak pacient po čase zistí, že jeho zážitok nemá reálny podklad) gréc. + lat. lek. psych.

monoideizmus (halucinácia v hypnóze) gréc. psych.

akoazma (sluchová halucinácia prejavujúca sa ako praskanie, bzučanie, šumenie a pod.) gréc. lek.

fonizmus (vnímanie zvuku, slov, tónov bez podnetov a účasti zmyslov, zvukový klam) gréc. lek.

fonopsia (sluchová p. vznikajúca pri zrakových vnemoch) gréc. psych.

stroboskopia (optický klam, pri kt. sa rovnomerne pohybujúci predmet pohybuje zdanlivo inou rýchlosťou, ako je skutočná, ak sa jeho osvetlenie mení s určitou frekvenciou) gréc.

synestézia (p. vyvolaná vnemami iných zmyslov, súznenie zmyslov) gréc. psych.

obsesia lat. psych. lek.

anankazmus (vnucujúca sa, nutkavá, vtieravá p.) gréc. lek.

iterácia (vtieravé pravidelne sa opakujúce predstavy, najmä melódie, rýmy) lat. psych.

efeméra (krátko trvajúci, prchavý, pominuteľný, miznúci, dočasný, chvíľkový jav, vidina) gréc. kniž.

eidetizmus /ej-/ (p. prežívaná ako skutočnosť, schopnosť vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií) gréc. psych.

zoantropia

zooantropia (chorobná p. duševne chorého, že je zvieraťom) gréc. lek.

lykantropia (chorobná p. duševne chorého, že je divou zverou) gréc. lek.

antropopatizmus (p. boha ako bytosti s ľudskými vlastnosťami) gréc. filoz.

vampirizmus (poverčivá p. o upíroch) srbochorv.