Výsledky vyhľadávania

vnuknutie

vnuknutie
sugescia (podmanivý vplyv na myslenie, cítenie, vôľu, konanie) lat.
inštinkt (predvídanie, tušenie, mimovoľný pocit) lat.
inšpirácia lat. kniž.
múza (podnet, popud na tvorbu, nápad) vl. m. kniž.
intuícia (poznanie, pochopenie pravdy bez úvahy, nápad) lat.
divinácia (predvídanie) lat. kniž. porovnaj zjavenie 2

predvídanie

predvídanie
predikcia (predpovedanie) lat. odb.
prekognícia (p. budúcich dejov) lat. psych.
anticipácia (predbiehanie udalosti, predzvesť) lat. kniž. a odb.
providencia (predvídavosť, prozreteľnosť, prezieravosť) lat. zastar. kniž.
inštinkt (vnuknutie, tušenie, mimovoľný pocit) lat.
divinácia (vnuknutie) lat. kniž.
vízia (videnie do budúcnosti, predstava) lat. kniž.
clairvoyance /klérvoajans/ (predvídavosť, prezieravosť, jasnovidnosť) franc.
diplomacia (obratný, premyslený postup, obratnosť, obozretnosť, prezieravosť, opatrnosť pri rokovaní) franc. pren. porovnaj predpoveď

zjavenie

zjavenie 2 (nadprirodzené oznámenie, vnuknutie)
revelácia (nazmyslové z. vyššej pravdy) lat. náb.
epifánia (z. božstva v antike) gréc.
mystérium (nadrozumové z. pravdy, tajomstvo viery, zjavená pravda) gréc.-lat. teol.
teofánia (z. boha, božské z.) gréc. náb.
teopneustia (božské vnuknutie) gréc. náb.
apokalypsa (z. svätého Jána s proroctvom konca sveta) gréc. náb.
epifánia (Z. Pána, sviatok Troch kráľov, 6. januára) gréc. cirk.

poznanie

poznanie
onto- gréc. v zlož. sl.
kognícia (poznávanie) lat.
episteme (rozumové p.) gréc. filoz.
gnóza (zmyslové a rozumové p.) gréc. kniž.
paragnóza (poznávanie predmetov, javov bez účasti bežných zmyslov, mimozmylové rozpoznávanie, jasnovidnosť) gréc. psych.
doxa (zmyslové, nepravé p.) gréc. filoz.
a priori (p. nezávislé na zmyslovej skúsenosti) lat. kniž. filoz.
a posteriori (p. vychádzajúce zo zmyslovej skúsenosti) lat. kniž. filoz.
intuícia (pochopenie pravdy bez úvahy, vnuknutie, nápad) lat.
autopsia (vlastné, osobné p., vlastná skúsenosť) gréc. kniž. a odb.
epistéma
epistémé (pravé p. ako súvislosť dôvodov a podstát vecí, veda) gréc. filoz.
pansofia (všeobecné p., sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, vševeda) gréc. filoz.
teopneustia (Božské vnuknutie) gréc. náb.
bódhi (p. najvyššej pravdy v budhizme, osvietenie) ind. porovnaj poznatokjasnovidnosť

nápad

nápad
idea gréc.
tip (dobrá myšlienka, podnet) angl. t. na dovolenku
aperçu /-si/ (krátky, stručný, duchaplný n.) franc. kniž.
inšpirácia lat. kniž.
múza (podnet, popud na tvorbu, vnuknutie) vl. m. kniž.
impulz lat.
stimul
stimulácia (podnet, popud, pohnútka) lat. kniž. a odb.
intuícia (poznanie, pochopenie pravdy bez úvahy, vnuknutie) lat.
invencia (duchaplnosť, dôvtip, dôvtipnosť, vynaliezavosť, vynachádzavosť, nápaditosť) kniž.
gag /geg/ (prekvapivý komický n. postavený na porušení logiky vo filme a divadle) angl. film. div.
fór nem. hovor.
heft (žartovný n., vtip) nem. slang.

myšlienka

myšlienka 1 (výsledok myslenia; nápad)
ideo- gréc. v zlož. sl.
nócia lat.
noéma gréc. filoz.
idea (základná, vedúca m.) gréc.
tip (dobrá m., nápad, podnet) angl. t. na dovolenku
aperçu /-si/ (krátky, stručný, duchaplný nápad) franc. kniž.
inšpirácia lat. kniž.
múza (podnet, popud na tvorbu, nápad, vnuknutie) vl. m. kniž.
impulz lat.
stimul
stimulácia (podnet, popud, pohnútka) lat. kniž. a odb.
intuícia (poznanie, pochopenie pravdy bez úvahy, vnuknutie, nápad) lat.
koncepcia lat.
filozofia (chápanie, ponímanie, hľadisko, názor, sústava názorov) gréc.
idée fixe /idé fix/ (utkvelá m.) franc.
anankazmus gréc. lek.
obsesia (nutkavá, vtieravá m.) lat. psych. lek.
iterácia (vtieravé pravidelne sa opakujúce predstavy, najmä melódie, rýmy) lat. psych.
gag /geg/ (prekvapivý komický nápad postavený na porušení logiky vo filme a divadle) angl. film. div.
fór nem. hovor.
heft (žartovný nápad, vtip) nem. slang. porovnaj výpoveď 1

podnet

podnet
impulz lat.
stimul
stimulácia (popud, pohnútka) lat. kniž. a odb.
motív (pohnútka na vedomé konanie) lat. psych.
iniciatíva (popud na činnosť) lat.
inšpirácia lat. kniž.
múza (popud na tvorbu, nápad, vnuknutie) vl. m. kniž.
causa /kauza/
kauza (príčina, dôvod, základ) lat.
motor (hybná, hnacia sila, vzpruha) lat. pren.
nervus rerum (pohnútka, podstata, základ vecí, hlavná vec, jadro veci, najmä peniaze) lat. kniž.
motu proprio (z vlastného p., popudu) lat. kniž.
iniciácia (p., kt. sa privádza výbušnina k výbuchu, roznet) lat. voj. porovnaj príčina 2

pocit

pocit 1 (zmyslový al. citový zážitok al. stav)
senzus lat.
psychroalgia (p. chladu a bolesti) gréc. lek.
fosfén (svetelmý vnem vyvolaný mechanickým al. elektrickým podnetom) gréc. lek.
déj¸ vu /deža vi/
déj¸ vécu /deža veki/ (p., že človek už niekedy predtým niečo videl al. prežil, klamný zmyslový dojem, vidina, mam, klam) franc. psych.
nauzea (p. nevoľnosti spravidla predchádzajúci vracanie, nutkanie k vracaniu) gréc.-lat. lek.
libido (príjemný p. sprevádzajúci pohlavné vzrušenie) lat. lek. biol.
inštinkt (mimovoľný p., predvídanie, vnuknutie, tušenie) lat.
emócia (prežívanie skutočnosti, vzťahu ako príjemného al. nepríjemného, silný cit, pohnutie mysle, vzrušenie) lat. psych.
eufória (p. uvoľnenia, radosti, zadosťučinenia, dobrej nálady, zdravia, pohody, spokojnosti, povznesenosti, sily, šťastia, príjemný stav telesnej a duševnej pohody) gréc. lek. psych.
hedónia (príjemný p. spokojnosti) gréc.
katarzia (povznášajúci, uvoľňujúci p. očisťujúci od nežiadúceho, zlého, vyvolaný umeleckým dielom) gréc. lit.
opresia (p. stiesnenosti, stiesnenosť) lat. lek. zried.
tenzia (citové napätie, úzkosť) lat. psych.
deprivácia (dlhodobý citový stav spojený s nemožnosťou uspokojovania základných telesných a duševných potrieb) lat. psych.
komplex lat. hovor.
mindrák (p. menejcennosti) nem. hovor. expr.
skoptofóbia (strach zo zosmiešnenia, hanby, spojený s p. menejcennosti) gréc. lek.
resentiment (p. krivdy s hnevom, nenávisťou, pomstychtivosťou, záporný citový postoj) lat. psych.
taedium vitae /té- víté/ (p. zhnusenosti, znechutenia zo života, nechuti do života) lat. lek. psych.
depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, p. menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.
melanchólia gréc. lek.
melancholickosť (duševný stav prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou, smútkom, clivota, ťažkomyseľnosť, trudomyseľnosť) gréc.
nostalgia (nadmerná citlivosť, túžba po niečom známom a príjemnom, ale vzdialenom, napr. po prostredí, ľuďoch) gréc. kniž. a odb.
spleen /splín/
splín (skľúčenosť spojená s nudou, omrzenosťou, p. zunovania, clivota) gréc.-angl.
chandra (p. omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti v rus. prostredí) gréc.-rus.
dystýmia
tymopatia (duševné rozladenie, trudomyseľnosť, úzkosť) gréc. lek.
anxieta (úzkosť bez konkrétnej príčiny, podoby, neurčité tiesnivé napätie) lat. lek. psych.
dysfória (citový stav úzkosti, nepokoja, podráždenia, napätia, rozladenosti) gréc. psych.
frustrácia (citový stav vyvolaný neuspokojením telesnej al. duševnej potreby al. znemožnením činnosti na dosiahnutie cieľa) lat.
tréma (napätie, neistota, strach, nervozita pred vystúpením na verejnosti, skúškou a pod.) lat.-tal.
extáza (citový stav spojený s nevnímaním okolia a útlmom poznávacích funkcií) gréc. psych.
démonománia (p. posadnutosti zlým duchom) gréc. lek. porovnaj priazeňodpor 1napätie 1vnem

pochopenie

pochopenie
intuícia (p., poznanie pravdy bez úvahy, vnuknutie, nápad) lat.
explanácia (vysvetlenie al. p. určitého javu al. procesu) lat.

pocitový

pocitový
intuitívny (založený na vnuknutí, poznaní, pochopení pravdy bez úvahy) lat.

založený

založený
dokumentárny (z. na dokladoch, svedectvách, podložený, preukazný) lat.
logický (z. na správnom myslení, rozumový) gréc.
racionálny
racionalistický (z. na rozume, rozumovo odôvodnený, rozumom pochopiteľný, rozumový) lat.
realistický
reálny (z. na triezvom, vecnom poznávaní skutočnosti, zmysle pre skutočnosť, vecný, triezvy) lat.
intuitívny (z. na vnuknutí, poznaní, pochopení pravdy bez úvahy, pocitový) lat.
empirický gréc.
aposteriórny lat. filoz.
a posteriori /-rió-/ (z. na skúsenosti, získaný skúsenosťou, skúsenostný) lat. kniž. a filoz.
kvalitatívny (z. na akosti, kvalite) lat.
kvantitatívny (z. na množstve, týkajúci sa množstva, počtu, množstvový, číselný) lat.
extenzívny (z. na množstve, týkajúci sa množstva, počtu, množstvový, číselný; z. na použití väčšieho množstva spoločenskej práce, na rozširovaní výrobných zdrojov ekon.) lat. e. hospodárstvo
intenzívny (z. na zvýšení účinnosti, výkonnosti, pôsobnosti) lat. ekon. i. hospodárstvo