Výsledky vyhľadávania

príležitostne

ex tempore (podľa potreby, v čase potreby) lat. kniž. porovnaj príležitostný

opatrovníčka

au pair

au-pair /o pér/ franc.

oper

operka (opatrovateľka detí, pomocníčka v domácnosti v cudzine za stravu a ubytovanie, najmä s cieľom naučiť sa jazyk) franc. hovor.

babysitter

babysit /bej-/ (varovkyňa starajúca sa príležitostne o dieťa) angl.

bona (súkromná vychovávateľka detí, pestúnka) franc. zastar.

garde

gardedáma (sprievodkyňa dievčaťa do spoločnosti) franc. hovor. zastar.

dueňa (staršia, o., sprievodkyňa mladého dievčaťa) špan.

guvernantka (domáca vychovávateľka al. učiteľka v meštianskej al. šľachtickej spoločnosti) franc.

potreba

potreba 1 (stav, v kt. je niečo žiadané, nevyhnutné)

grafománia

grafomanstvo (chorobná nutkavá p. písať) gréc.

ergaziománia (chorobná nutkavá p. činnosti, nadšenie pre prácu) gréc. lek.

dromománia

pariománia (chorobná naliehavá p. úteku bez cieľa a plánu, túlavosť) gréc. lek.

poriománia gréc. lek.

ekdománia (nutkavá p., túžba po cestovaní) gréc. kniž.

herostratizmus (chorobná p. stať sa slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu) vl. m.

pro domo /dó-/

pro foro interno /-fó - nó/ (pre vlastnú p., pre vnútornú p., pre seba, dôverne) lat. kniž.

pro usu interno /úzu/ (pre vnútornú p.) lat. kniž.

pro foro externo (pre verejnú p., pre verejnosť) lat. kniž.

secundum usum /-kun- uzum/ (podľa p.) lat. kniž.

ex tempore (podľa p., v čase p., príležitostne) lat. kniž.

pomocníčka

asistentka (odborne vzdelaná p., pomocná odborná pracovníčka) lat.

akušérka (pôrodná asistentka) franc. zastar.

au pair

au-pair /o pér/ franc.

oper

operka (p. v domácnosti v cudzine za stravu a ubytovanie, najmä s cieľom naučiť sa jazyk, varovkyňa, opatrovateľka detí) franc. hovor.

babysitter

babysit /bej-/ (varovkyňa starajúca sa príležitostne o dieťa) angl.

varovkyňa

babysitter

babysit /bej-/ (v. starajúca sa príležitostne o dieťa) angl.

au pair

au-pair /o pér/ franc.

oper

operka (opatrovateľka detí, pomocníčka v domácnosti v cudzine za stravu a ubytovanie, najmä s cieľom naučiť sa jazyk) franc. hovor. porovnaj opatrovateľka

dievča

girl /görl/ angl.

puella lat.

squaw /skvó, skvaf/ (d., žena v trampskom prostredí) indián.-angl.

virgo

virgo intacta /-kta/ (pohlavne neporušené d., panna) lat. lek.

naivka (neskúsené, prosté, prostoduché d.) franc.

bakfiš (dospievajúce d.) nem. hovor.

pubertiak

pubertiačka lat. psych. fyziol.

pubescent

pubescentka lat. fyziol.

puberťák

puberťáčka

pubi

pubino

pubiš

pubiška

pubo

puboš

puboška (pohlavne dospievajúce, dozrievajúce d.) lat. slang.

adolescent (staršie dospievajúce d., od skončenia puberty do dospelosti) lat. ped.

nymfetka (predčasne vyspelé d.) gréc.

alumna (d. zverené niekomu do opatery, starostlivosti, chovanica, zverenica) lat.

barbie /bárbi/ angl.

barbina (d. pripomínajúce podobou detskú bábiku s dlhými vlasmi) angl. hovor.

playmate /plejmejt/ (krásne d., víťazka súťaže krásy) angl.

miss

misska (kráľovná krásy) angl.

vicemiss

vicemisska (v poradí druhá kráľovná krásy) lat. + angl.

mažoretka (d. ako členka skupiny dievčat v rovnošate idúcich na čele slávnostného sprievodu) franc. najmä v plur.

showgirl /šougörl/ (d. účinkujúce v zábavnom výpravnom predstavení) angl.

play-girl /plejgörl/ (d. pre zábavu, spoločnosť) angl. pejor.

maiko (mladé d., kt. sa chce stať speváčkou a spoločníčkou mužov v jap. čajovniach a podnikoch) jap.

huriska (večne mladé d. oblažujúce veriacich moslimov v raji, podľa koránu) arab.

au pair

au-pair /o pér/ (varovkyňa, opatrovateľka detí, pomocníčka v domácnosti v cudzine za stravu a ubytovanie, najmä s cieľom naučiť sa jazyk) franc. hovor.

babysitter

babysit /bej-/ (varovkyňa starajúca sa príležitostne o dieťa) angl. porovnaj dieťaslečnažena

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)

logos gréc. kniž. a filoz.

logo-

-lóg gréc. v zlož. sl.

onomato- gréc. v zlož. sl.

lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.

synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.

homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.

antonymum gréc.

opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.

tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.

homofón

homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.

homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.

dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.

paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.

palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.

heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.

ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.

hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.

hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.

autosémantikum

autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.

synsémantikum

synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.

definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.

definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.

archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.

neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.

pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.

eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.

melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.

augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.

deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.

dialektizmus (nárečové s.) gréc.

regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.

okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.

kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.

disfemizmus

dysfemizmus

vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.

trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.

slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.

argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.

expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.

hypokoristikon

hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.

onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.

expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.

profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.

žurnalizmus franc.

publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.

prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.

solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.

fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.

idióm

idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.

klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.

klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.

parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.

poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.

radif

redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.

lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.

kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.

akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.

logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.

anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.

juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.

indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.

indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.

simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.

kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.

derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.

desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.

denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.

deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.

enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.

oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.

parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.

vokabulum

vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.

reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.

paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.

mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.

abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.

incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.

razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.

hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.

amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.

biblicizmus

biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.

tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.

responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.

europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.

jazykový prvok v inom jazyku

slavizmus (slovan.) lat.

slovakizmus (slov.) lat.

bohemizmus

bohemikum (čes.) lat.

moravizmus (moravský) vl. m.

polonizmus (poľ.) lat.

ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.

rusizmus (rus.) vl. m.

slovenizmus (slovinský) lat.

bulharizmus (bulh.) vl. m.

hungarizmus lat.

maďarizmus (maď.) vl. m.

rumunizmus (rum.) vl. m.

grécizmus (gréc.) vl. m.

latinizmus (lat.) vl. m.

hebreizmus

hebraizmus (hebr.) vl. m.

germanizmus

germanikum (nem.) lat.

romanizmus (románskych jazykov) lat.

italizmus

italianizmus

talianizmus (tal.) vl. m.

galicizmus (franc.) vl. m.

hispanizmus (špan.) lat.

lusitanizmus (port.) vl. m. lat.

anglicizmus (angl.) lat.

amerikanizmus (amer.) vl. m.

arabizmus (arab.) vl. m.

indianizmus (indián.) vl. m.

japonizmus (jap.) vl. m.

orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.

ad verbum

de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1