Výsledky vyhľadávania

povrch

povrch 1 (vonkajšia plocha, strana)
terén (prirodzený al. upravený zemský p., časť zemského p.) lat.-franc.
peneplén
peneplain /-plén/ (zemský p. so zarovnaním pôvodných výškových rozdielov, parovina) lat.-angl.
roleta (zvlnený p. asfaltovej vozovky) franc. hovor.
tartan (p. šport. závodísk pokrytý plastickou látkou) vl. m.
greenset /grín-/ (umelý p. na hranie tenisu v hale) angl.
metalíza (p. karosérie auta vytvorený nastriekaním roztaveného kovu, ochranný povlak) gréc.-lat. tech. slang.
meniskus (zakrivený p. kvapaliny v úzkej rúrke) gréc. fyz.
integument (vonkajší p., pokrývka, obal živočíšneho organizmu, koža) lat. zool. porovnaj povlakkrytina

povrch

povrch 2 (vonkajšok)
habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.
vizáž
visáž (vzhľad, výzor, vonkajšok, vonkajšia podoba) franc.
fasáda (vonkajšok, zovňajšok, vonkajší vzhľad človeka) tal.-franc. pren.
exteriér (vonkajší vzhľad, výzor) lat.
parsún (vzhľad, výraz, výzor, podoba) lať. kniž. zastar.
profil (vonkajší obraz) franc.
fenotyp (súbor všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.

plocha

plocha
facies lat. lek.
facio- lat. v zlož. sl.
area (p., najmä ohraničená) lat. kniž. a odb.
etáž (vrstva, rovina) franc. odb.
plani- (rovina, rovná p.) lat. v zlož. sl.
fasáda (povrch, vonkajšok, zovňajšok, vonkajší vzhľad) tal.-franc.
terén (zemský povrch, prirodzený al. upravený tvar, časť zemského povrchu) lat.-franc.
peneplén
peneplain /-plén/ (zemský povrch so zarovnaním pôvodných výškových rozdielov, parovina) lat.-angl.
tabuľa
tabla
tablica (p. poľnohosp. pôdy, malé pole) lat.
areál (vymedzená p. pozemkov) lat. stav.
plantáž (veľká p. úžitkových rastlín v trópoch) franc.
park (väčšia trávnatá p. upravená na prechádzky a oddych, okrasný pozemok so zeleňou na oddych a zotavenie, sad) angl.-franc.
rozárium (park vysadený ružami) lat. záhr.
parkovisko angl.
parking (p. určená na státie vozidiel mimo dopravného ruchu) angl. slang.
oceán (veľká súvislá vodná p. medzi pevninami, jedna zo 4, veľmi rozsiahle more) gréc.-lat.
Pantalasa (predpokladaný jednotný praoceán okolo jednotného pevninského prakontinentu) gréc.
lagúna (vodná p. uprostred atolu) tal.
-éder (stena, základňa) gréc. v zlož. sl.
parapet (p. na podokennej výmurovke, podobločnej časti steny, vnútri krytá doskou a pod., zvonka plechom) tal. hovor. stav.
špaleta (vnútorná zvislá p. dverového al. okenného otvoru, ostenie) tal.-nem. stav.
fríza (p. ozdobená plastikou) gréc. stav.
kazeta (prehĺbené, plasticky orámované pole rovného al. klenutého stropu) tal.-franc.
kartuša (p. nepravidelného tvaru s ozdobným plastickým, rozvinutým okrajom okolo erbu a pod., renesancia a barok) tal.-franc.
panneau /panó/ (obloženie steny orámovanými drevenými doskami, orámovaná p. steny) franc. výtv.
lambris (obloženie stien najmä drevenými doskami, mramorom al. štukou) franc. stav.
tympanón (trojuholníková al. polkruhová p. štítu na priečelí stavieb) gréc. archit.
eskarpa (vonkajšia stena opevnenia tvoriaca zároveň svah, šikmú p. hradnej priekopy) tal.-franc.
sféra (guľová p., guľa) gréc. mat.
anuloid lat. + gréc.
torus (p. utvorená rotáciou kružnice okolo priamky, kt. leží v rovine tejto kružnice a túto kružnicu nepretína, kruhový prstenec) lat. mat.
kvadrika lat. geom.
hyperboloid
paraboloid
elipsoid (p. druhého stupňa zložená z bodov, kt. súradnice vyhovujú algebraickej rovnici o troch neznámych druhého stupňa) gréc. matem.
sféroid (rotačný elipsoid) gréc. mat. astron.
ovál (p. vajcovitého tvaru) lat.
areola (dvorček okolo prsnej bradavky) lat. anat.
laterál (celková ponorená p. bokorysu plavidla) lat. lod.
šachovnica (štvorcová p. so 64 striedavo svetlými a tmavými poľami používaná pri hre s bielymi a čiernymi figúrami) perz.
mozaika (p. vyložená z farebných kamienkov, skielok a pod.) tal. výtv.
fazeta (p. vybrúsená na drahokame) franc.
kaleta (plôška na spodku briliantového výbrusu) ? klenot.
estráda franc.
pódium (zvýšená p., plošina, vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov) gréc.-lat. porovnaj plôškavrstva

upravovať

upravovať
modifikovať lat.
adaptovať (u. na nové podmienky, nároky, prostredie, prispôsobovať) lat.
aranžovať (u. výklady, výstavy, hud. skladby a pod.) franc.
inštrumentovať (u. hud. skladbu pre nástrojové predvedenie, rozpisovať hud. skladbu na nástroje) lat. hud.
štylizovať (u. do iného rázu, slohu, podoby, pretvárať) lat.-franc.
regulovať (u. breh a okolie vodného roku; u. všeobecne) lat.
korigovať lat.
rektifikovať (opravovať, napravovať) lat. kniž. a odb.
retušovať (opravovať, u. malou dodatočnou úpravou, opravou) franc.
preparovať (pripravovať, u. niečo, najmä trvalo) lat. kniž. a odb.
reformovať (robiť úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.
štelovať (u., nastavovať na použitie a pod.) nem. hovor.
modernizovať (u. na požiadavky novej doby, nové podmienky) franc.
apretovať (u. výrobok, najmä látku, kožu, papier, rukopis) franc. odb.
novelizovať (meniť, u. zákon al. ho dopĺňať novým zákonom) lat. práv.
rekodifikovať (meniť práv. úpravu, prijať nový zákon) lat. práv.
normalizovať (uvádzať vzťahy medzi ľuďmi, skupinami, štátmi do súladu so záväznými pravidlami, do zvyčajného stavu) lat.
adjustovať (náležite u., pripravovať, usporadúvať) lat. kniž. a odb.
glajchšaltovať (riadiť, usmerňovať k jednote, jednotne u., vyrovnávať) nem. hovor. pejor.
sanovať (u., naprávať nepriaznivé, neželateľné podmienky, pomery, ozdravovať kniž.; u. stavbu stav.) lat.
asanovať (u. priestor, napr. stavbu z dôvodu ozdravenia životného prostredia) lat. odb.
ratinovať (u. tkaninu používanú na zimníky skučeravením lícneho vlasu) franc. text.
flambovať (u. mäso pri stole poliatím jedla alkoholom a zapálením na ovplyvnenie chuti a vône jedla) lat.-franc.
editovať (spracovávať a u. text v počítači, písať text na počítači, vkladať) lat.
interpolovať (dodatočne u. pôvodný text) lat. lit.
redigovať (u. text na uverejnenie, do tlače) lat.-franc.
konzervovať (u. organické látky proti pokazeniu, uchovávať ich v požívateľnom stave, chrániť pred vplyvom prostredia, predlžovať ich skladovateľnosť) lat.
egalizovať (u. tučnosť mlieka na určitý obsah tuku) franc.
tupírovať (u. vlasy, účes šuchorením, česať hrebeňom proti smeru rastu vlasov) franc.-nem.
trimovať (u. srsť dlhosrstých psov) angl.
granulovať (u. látku do stavu zrnitosti, tvoriť zrnká, hrudky, drviť) lat.
cizelovať (opracovávať umelecké kovové predmety dlátkami, rydlami a pod.) franc.
planírovať (u. povrch do rovnej plochy, vyrovnávať, urovnávať, zarovnávať) lat.-nem.
štokovať (opracúvať povrch kamenárskych výrobkov, omietky a pod., zrnovať) nem. tech. slang.
valcovať (u. niečo, napr. terén, materiál a pod., valcom) nem. geom.

povlak

povlak
politúra (bezfarebný p. tvoriaci hladkú lesklú plochu, najmä na dreve) lat.
film (tenký p.) angl.
email (ochranná al. ozdobná sklovitá vrstva, p. na keramike, kove a pod.) germ.-franc. tech.
glazúra franc.
glieda (sklovitá poleva, p. na keramike, kove) nem. hovor.
engoba (látka na keramike z jemne plavenej hliny na prekrytie pôvodnej farby črepu al. ako podklad na výzdobu, nesklovitý povrch keramiky, náčrepok) franc. ker.
smalt (ochranná al. ozdobná sklovitá vrstva, p. na kovovom podklade) germ.-tal.
lister (látka na skle al. fajanse, lesklý meňavý p.) franc. sklár.
patina (jemný p. pôsobiaci dojmom starobylosti; zelený p. na povrchu bronzu al. medi vznikajúci vplyvom prostredia, medenka tech.) tal.
metalíza (ochranný p., povrch karosérie auta vytvorený nastriekaním roztaveného kovu) gréc.-lat. tech. slang.
inkrustácia (usadzovanie, usadenie, usadenina) lat. odb.
fuligo (p. jazyka charakteristický pre akútne brušné príhody) lat. lek.

blana

blana
membrána (tenká a pružná b.) lat. odb.
seróza (väzivová b. vystielajúca telové dutiny, napr. pobrušnicu a pohrudnicu, výstelka) lat. anat.
pleura (b. vystielajúca dutinu hrudníka a pokrývajúca pľúca, pohrudnica, popľúcnica) gréc. anat.
mezentérium (pobrušnicová zriasená b., riasa pripájajúca klky tenkého čreva, okružie) gréc. anat.
peritoneum gréc. anat.
peritoneo- (b. vystielajúca steny brušnej dutiny, pobrušnica) gréc. v zlož. sl.
epikard (b. pokrývajúca povrch srdca) gréc. anat.
skléra (biela tuhá väzivová b., vrstva očnej gule, očné bielko) gréc. anat.
hymen gréc. anat.
hymeno- (panenská b.) gréc. v zlož. sl.
fontanela
fontikulus (väzivová b., spojenie lebečných kostí novorodenca, lupienok) lat. anat. porovnaj plát

prameň

prameň 1 (vyvieranie vody na povrch)
termy (prírodné liečivé pramene s teplotou vody 20 – 50 °C) gréc.-lat.
gejzír (horúci p. vystrekujúci v určitých intervaloch zo zeme) island.
salina (soľný p.) lat. odb.
estavela (krasový p. fungujúci ako vyvieračka i ako ponor) lat. geol.

pôda

pôda 2 (zvetraný zemský povrch, zemina)
pedo- gréc. v zlož. sl.
terra lat. kniž.
humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) lat. poľnohosp.
rendzina (p. s vysokým obsahom humusu na pevnom podklade) poľ. geol.
mul
mull (najzložitejšia forma humusu) nem.
tangel (humus s málo rozloženými zvyškami rastlín a trusom najmä dážďoviek) škand. poľnohosp.
torfa lat.
tyrfo- (humusovitá p. s nedostatočne rozloženými rastlinami, rašelina) gréc. v zlož. sl.
solončak (p. s vysokým obsahom rozpustných solí, slanisko) rus.
solonec (p. vznikajúca zo slaniska, slanec) rus.
soloď (p. vznikajúca zo slanca) rus.
pergelisol
pergelizol lat.
permafrost (trvalo zamrznutá p.) lat. + angl. geol.
podzol (znehodnotená p. vylúhovaná podzemnou vodou) rus. poľnohosp.
substrát (živná p. na pestovanie mikroorganizmov) lat. biol.
horizont (vrstva p. líšiaca sa určitým znakom) gréc. odb.
peloid (bahno, zemina a pod. používaná pre bahenné kúpele) gréc. lek.
sit illi /tibi/ terra levis /tibi/ (nech mu /ti/ je zem ľahká) lat.

vyrovnávať

vyrovnávať 1 (dávať do radu, do roviny, urovnávať, narovnávať)
planírovať (upravovať povrch do rovnej plochy, urovnávať, zarovnávať) lat.-nem.
arondovať (v. hranice pozemkov, spájať, zaokrúhľovať, sceľovať pozemky) franc.

podstavec

podstavec
postament (p. pomníka, stĺpa, sochy) lat. zastar.
sokel (spodná časť stavby, sochy, nábytku a pod. nad zemou, podnož) franc.-nem. stav.
plint
plinta (doska pod sochou) gréc. archit.
piedestál (vysoký p. sochy) franc.
krépidóma
krepidóma (p. pre sochu) gréc.
statív (stojan, najmä na upevnenie prístroja) lat. tech.
šasi
chassis /šasi/ (kostra, rám, p., najmä elektrického prístroja, zariadenia) franc. tech.
suport (časť obrábacieho stroja nesúca nástroj) lat.-angl. tech.
konzola (nosník upevnený na jednom konci v stene, podpera, najmä kovová) franc. stav.
praktikábel (kostra, konštrukcia umožňujúca zvislé členenie javiska, lešenie a pod.) gréc.-franc.
lafeta (p. dela, časť dela, kt. slúži k nastaveniu hlavne dela a zaisteniu stability dela) franc. voj.
katafalk tal.-rum.
tumulus (p. na vystavenie rakvy so zosnulým pred pohrebom) lat. cirk.
predela (p. oltára na oltárnom stole) tal. cirk.
stipes (p. oltárneho stola) lat. cirk.
lunula (p. na hostiu v monštrancii) lat. cirk.
krepidóma
krépidóma
krepis gréc.
pódium (stupňovitý p., podnož antického chrámu, trojstupňová podmurovka antických chrámov) gréc. archit.
stylobat (vrchná plocha podnože antického chrámu, povrch) gréc. archit.
stereobat (vnútro podnože antického chrámu) gréc. archit. porovnaj nosníkstojan

parovina

parovina
peneplén
peneplain /-plén/ (zemský povrch so zarovnaním pôvodných výškových rozdielov) lat.-angl.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 39. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.