Výsledky vyhľadávania

plocha

facies lat. lek.
facio- lat. v zlož. sl.
area (p., najmä ohraničená) lat. kniž. a odb.
etáž (vrstva, rovina) franc. odb.
plani- (rovina, rovná p.) lat. v zlož. sl.
fasáda (povrch, vonkajšok, zovňajšok, vonkajší vzhľad) tal.-franc.
terén (zemský povrch, prirodzený al. upravený tvar, časť zemského povrchu) lat.-franc.
peneplain /-plén/ (zemský povrch so zarovnaním pôvodných výškových rozdielov, parovina) lat.-angl.
tablica (p. poľnohosp. pôdy, malé pole) lat.
areál (vymedzená p. pozemkov) lat. stav.
plantáž (veľká p. úžitkových rastlín v trópoch) franc.
park (väčšia trávnatá p. upravená na prechádzky a oddych, okrasný pozemok so zeleňou na oddych a zotavenie, sad) angl.-franc.
rozárium (park vysadený ružami) lat. záhr.
parkovisko angl.
parking (p. určená na státie vozidiel mimo dopravného ruchu) angl. slang.
oceán (veľká súvislá vodná p. medzi pevninami, jedna zo 4, veľmi rozsiahle more) gréc.-lat.
Pantalasa (predpokladaný jednotný praoceán okolo jednotného pevninského prakontinentu) gréc.
lagúna (vodná p. uprostred atolu) tal.
-éder (stena, základňa) gréc. v zlož. sl.
parapet (p. na podokennej výmurovke, podobločnej časti steny, vnútri krytá doskou a pod., zvonka plechom) tal. hovor. stav.
špaleta (vnútorná zvislá p. dverového al. okenného otvoru, ostenie) tal.-nem. stav.
fríza (p. ozdobená plastikou) gréc. stav.
kazeta (prehĺbené, plasticky orámované pole rovného al. klenutého stropu) tal.-franc.
kartuša (p. nepravidelného tvaru s ozdobným plastickým, rozvinutým okrajom okolo erbu a pod., renesancia a barok) tal.-franc.
panneau /panó/ (obloženie steny orámovanými drevenými doskami, orámovaná p. steny) franc. výtv.
lambris (obloženie stien najmä drevenými doskami, mramorom al. štukou) franc. stav.
tympanón (trojuholníková al. polkruhová p. štítu na priečelí stavieb) gréc. archit.
eskarpa (vonkajšia stena opevnenia tvoriaca zároveň svah, šikmú p. hradnej priekopy) tal.-franc.
sféra (guľová p., guľa) gréc. mat.
anuloid lat. + gréc.
torus (p. utvorená rotáciou kružnice okolo priamky, kt. leží v rovine tejto kružnice a túto kružnicu nepretína, kruhový prstenec) lat. mat.
kvadrika lat. geom.
elipsoid (p. druhého stupňa zložená z bodov, kt. súradnice vyhovujú algebraickej rovnici o troch neznámych druhého stupňa) gréc. matem.
sféroid (rotačný elipsoid) gréc. mat. astron.
ovál (p. vajcovitého tvaru) lat.
areola (dvorček okolo prsnej bradavky) lat. anat.
laterál (celková ponorená p. bokorysu plavidla) lat. lod.
šachovnica (štvorcová p. so 64 striedavo svetlými a tmavými poľami používaná pri hre s bielymi a čiernymi figúrami) perz.
mozaika (p. vyložená z farebných kamienkov, skielok a pod.) tal. výtv.
fazeta (p. vybrúsená na drahokame) franc.
kaleta (plôška na spodku briliantového výbrusu) ? klenot.
estráda franc.
pódium (zvýšená p., plošina, vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov) gréc.-lat. porovnaj plôškavrstva

teleso

corpus /ko-/
korpus lat. lek.
polyéder (t. ohraničené mnohouholníkmi) gréc. mat.
prizma (hranol) gréc. mat.
kváder (t. ohraničené šiestimi obdĺžnikmi, z kt. protiľahlé sú zhodné) lat.-nem.
kónus (kužeľ) gréc. geom.
pyramída (ihlan al. čo ihlan pripomína) egypt.-gréc.
obelisk (štíhly ihlan zakončený v tvare pyramídy) gréc. výtv. archit.
sféra (guľa, guľová plocha) gréc. mat.
valec (t. ohraničené dvoma rovnobežnými kruhovými základňami a plášťom) nem. geom.
cylinder (valec, najmä dutý) gréc.-lat.
diéder (dvojsten) gréc. geom.
tetraéder (štvorsten) gréc. mat.
pentaéder (päťsten) gréc. geom.
hexaéder gréc. geom.
kubus (šesťsten, kocka) gréc.-lat.
heptaéder (sedemsten) gréc. geom.
oktaéder (osemsten) gréc. geom.
dodekaéder (dvanásťsten) gréc. geom.
ikosaéder (dvadsaťsten) gréc.
kvadrika lat. geom.
elipsoid (plocha druhého stupňa zložená z bodov, kt. súradnice vyhovujú algebraickej rovnici o troch neznámych druhého stupňa) gréc. matem.
sféroid (rotačný elipsoid) gréc. mat. astron.
ovoid (t. vajcovitého tvaru vzniknuté rotáciou oválovitej krivky) lat. + gréc. mat.
kryštál (pevné, tuhé t. s pravidelnou štruktúrou) gréc.
satelit lat. astron. kozm.
trabant (nebeské t. obiehajúce okolo centrálneho telesa, družica, obežnica) nem. astron. zried.
planéta (veľké t. obiehajúce okolo Slnka, obežnica) gréc. astron.
planetoid (malé t. obiehajúce okolo Slnka medzi Marsom a Jupiterom, napr. Ceres, Pallas, Juno, Vesta) gréc. astron.
kométa (malé t. obiehajúce okolo Slnka po elipse, často s tzv. chvostom) gréc.
sputnik (prvá umelá družica, 1957) rus.
meteoroid (nebeské t., častica medziplanetárnej hmoty pohybujúca sa kozmickým priestorom) gréc. astron.
magnet (t. schopné priťahovať niektoré kovy) gréc. fyz.
magnetka (ľahký tyčový magnet voľne otáčavý vo vodorovnej rovine, magnetická ihla, strelka) gréc. fyz.
kesón (duté oceľové al. oceľobetónové t. bez dna na zakladanie stavieb pod vodou, potápací zvon) franc. stav.
bója (zakotvené plávajúce orientačné t. pre riečnu al. námornú dopravu) hol. dopr.
radiátor (vyhrievacie t., najmä článkové) lat.
konvektor (vykurovacie t. teplovzdušného vykurovania) lat. tech. porovnaj telieskokameň 2