Výsledky vyhľadávania

liečebný

kuratívny lat.

medikamentózny lat. lek.

iatro- /ja-/ gréc. v zlož. sl.

medicinálny (liečivý, zdravotný) lat.

terapeutický (týkajúci sa spôsobu liečenia) gréc. t. postup

zdravotný

medicinálny (liečivý, liečebný) lat.

hygienický gréc.

sociálny lat.

sanitačný (slúžiaci na ochranu zdravia, starostlivosť o zdravie) lat. odb.

sanitárny

sanitný lat.

iatro- /ja-/ (zdravotnícky) gréc. v zlož. sl.

liek

medecína

medicína lat. hovor.

medikament lat. kniž.

remedium (liečivý prostriedok) lat. zastar.

farmakum gréc.

farmako- (liečivo) gréc. v zlož. sl.

terapeutikum (liečebný prostriedok) gréc.

elixír (zázračný liečivý prostriedok, nápoj; blahodarne pôsobiaci prostriedok, životobudič) arab.

panacea (l. alchymistov údajne liečiaci všetky choroby, všeliek) gréc.

arkánum (tajomný prostriedok) lat. zastar. kniž.

teriak (liečivo z rozličných prípravkov používané v stredoveku ako protijed) gréc. hist.

preparát (prípravok, najmä liečivý) lat. odb.

tableta

tabletka (preparát lisovaný najmä do plochého tvaru) franc.

pilula

pilulka (guľatá taletka) lat.

pastilka (okrúhla tabletka) franc.

dražé (okrúhly al. ploský l. s hladkým povrchom) franc.

oribleta (tabletka s liečivými účinkami pôsobiacimi v ústnej dutine) lat.

lungueta (tvrdá tabletka, kt. sa necháva rozpúšťať pod jazykom) lat.

xenobiotikum (látka telu cudzia, napr. l., jed) gréc.

generikum (l. s rovnakým zložením, ale od iného výrobcu) lat.

antidotum (látka s opačným účinkom, protijed) gréc. + lat.

homeopatikum (l. na liečenie metódou spočívajúcou v podávaní nepatrných dávok lieku podľa zásady, že podobné sa lieči podobným) gréc.

placebo (zdanlivý l. obsahujúci farmakologicky neúčinné látky) lat.

drastikum (silne a rýchlo účinný l.) gréc.

separandum (vysokoúčinný l., preto uchovávaný oddelene) lat.

profylaktikum (ochranný l. zamedzujúci vznik choroby, chrániaci pred chorobou) gréc.

substancia (liečivo v tuhom stave) lat.

adjuvancium (látka zosilňujúca účinok hlavného liečiva) lat.

vehikulum (látka uľahčujúca vnikanie hlavnej účinnej látky do organizmu) lat.

injekcia (liečebná látka určená na vstreknutie do tela) lat.

vakcína (očkovacia látka podporujúca tvorbu protilátok) lat.

autovakcína (vakcína vypestovaná z chorobného ložiska chorého) lat.

sérum (l. na základe protilátkami obohatenej zložky krvi bez súčastí spôsobujúcich jej zrážanie) lat.

droga (rastlinná al. živočíšna liečivá látka, surovina na výrobu liečiv) franc.

galenikum (preparát rastlinného al. živočíšneho pôvodu) vl. m.

organoterapeutikum (l. pripravený zo živočíšnych ústrojov) gréc.

elektuárium (kašovitá látka z prachov, najmä rastlinných, zmiešaných s medom al. so sirupom) lat.

sirup (l. so sladkou chuťou, liečivý roztok) arab.-lat.

antibiotikum (látka vytváraná mikroorganizmami, zabraňujúca rastu al. hubiaca iné mikróby) gréc.

virostatikum (látka schopná potláčať rast a množenie vírusov) lat.

iritancium (dráždivá látka) lat.

tonikum (posilňujúci, povzbudzujúci l.) gréc.-lat.

nutriencium (výživný prípravok posilňujúci organizmus) lat.

analeptikum (látka povzbudzujúca základné životne dôležité funkcie) gréc.

stimulans

stimulancium (prostriedok na povzbudenie, posilnenie, dráždidlo) lat.

antihypnotikum (látka na potláčanie únavy, spánku i hladu) gréc.

halucinogén lat. + gréc.

psychodysleptikum (látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia) gréc.

psychofarmakum

ataraktikum (liečivo ovplyvňujúce duševnú činnosť, pôsobiace upokojujúco) gréc.

derivancium (l. vyvolávajúci silné dráždenie pokožky a tým znižujúci vnímanie bolesti) lat.

trankvilizér (liečivo vyvolávajúce uvoľnenie, odstraňujúce úzkosť a napätie) lat.-franc.

ataraktikum (l. na utíšenie, upokojenie) gréc.

leniencium (utišujúci l.) lat.

sedatívum (prostriedok na upokojenie al. zmiernenie bolesti) lat.

relaxancium

relaxans (prostriedok na uvoľnenie svalového, duševného napätia) lat.

barbiturát (utišujúci a uspávací prostriedok) lat.

somniferum

somnolencium (l. na uspávanie) lat.

hypnogogum

hypnotikum (uspávací prostriedok) gréc.

anodynum (látka na zmiernenie bolesti) gréc.

analgetikum (látka zmierňujúca vnímanie bolesti) gréc.

paliatívum (prostriedok zmierňujúci bolesť, ale neodstraňujúci jej príčinu) lat.

antineuralgikum (l. proti nervovým bolestiam) gréc.

droga franc.

narkotikum (omamný návykový prostriedok; utišujúci, uspávací prostriedok, látka vyvolávajúca celkové znecitlivenie a stratu vnímania bolesti) gréc.

ópium gréc.

laudanum (droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. zastar.

morfín

morfium (hlavný alkaloid ópia) gréc. vl. m.

heroín (droga odvodená z morfínu) gréc.

acylpyrín lat. + gréc.

aspirín (l. na zníženie teploty a utíšenie bolesti) gréc. + lat.

antifebrílium

antifebrifugum

antifebrín gréc. + lat.

febrifugá lat. plur.

antipyretikum (l. proti horúčke, na zníženie horúčky) gréc.

antialergikum

antihistaminikum (l. proti precitlivenosti) gréc.

pyretikum (látka vyvolávajúca horúčku) gréc.

resolvencium (l. na podporu rýchlejšieho rozpúšťania a vstrebávania látok) lat.

spazmolytikum

antispastikum (l. na uvoľnenie kŕča, kŕčov) gréc.

antikonvulzívum gréc. + lat.

antiepileptikum (látka proti kŕčom centrálneho pôvodu) gréc.

antitusikum (látka na zmiernenie, tlmenie kašľa) gréc. + lat.

expentorancium lat.

mykolytikum (látka uľahčujúca vykašliavanie hlienu z dýchacích ciest) gréc.

solvencium (látka rozpúšťajúca hlieny a umožňujúca odkašliavanie) lat.

gargarizmus (preparát na dezinfekciu ústnej dutiny a hltana, vyplachovadlo) gréc.

stomachikum (l. na podporu chuti do jedla a trávenia) gréc.

amarum (horký l. na povzbudenie chuti do jedla) lat.

roborancium (látka na posilnenie, povzbudenie chuti do jedla) lat.

anoretikum (látka na zníženie chuti do jedla) gréc.

aperitívum (látka na povzbudenie chuti a trávenia) lat.

digestívum lat.

eupeptikum (l. na podporu trávenia) gréc.

purgancium

purgantívum

purgo

depurancium

depuratívum

laxancium

laxans

laxatívum

abluencium (l. na prečistenie čriev, prehnatie, preháňadlo) lat.

lenitívum

abstergencium (mierne preháňajúci l., preháňadlo) lat.

antidiar(h)oikum (h) gréc.

obstipancium

obstipans

obstruencium (l. proti hnačke) lat.

antiemitikum gréc.

antivomitikum (l. proti vracaniu) gréc. + lat.

emetikum gréc.

vomitívum

vomitikum (látka vyvolávajúca dávenie, vracanie, dávidlo) lat.

antabus (prostriedok na liečbu alkoholikov vyvolávajúci dávenie) gréc. + lat.

sialogogum gréc.

salivancium (prostriedok na zvýšenie, podporu vylučovania slín) lat.

hepatikum (l. na podporu činnosti pečene) gréc.

antidiabetikum (látka používaná pri liečení cukrovky) gréc.

uragogum

uretikum (močopudný l.) gréc.

diuretikum (prostriedok na zvýšené vylučovanie moču) gréc.

antidiuretikum (látka proti nadmernému močeniu) gréc.

resorbencium (látka podporujúca vstrebávanie, najmä výpotkov) lat.

hidrotikum (l. vyvolávajúci potenie) gréc.

diaforetikum (prostriedok na potenie) gréc.-lat.

sudatórium (prostriedok na vyvolanie potenia) lat.

an(t)hidrotikum

antihidrotikum (prostriedok na zmiernenie nadmerného potenia) gréc.

dermatologikum (látka na liečenie kožných chorôb) gréc.

antiseptikum (látka na ničenie choroboplodných mikroorganizmov na povrchu tela a pod.) gréc.

topikum (l. na miestne použitie na koži al. sliznici) gréc.

hypotenzívum gréc. + lat.

hypotonikum (l. na zníženie krvného tlaku) gréc.

hypertenzívum (l. na zvýšenie krvného tlaku, zúženie ciev) gréc. + lat.

kardiakum (prostriedok na povzbudenie činnosti srdca) gréc.

kardiotonikum (látka rastlinného pôvodu zvyšujúca sťahy srdca) gréc.

vazotonikum (l. na zvýšenie, úpravu napätia ciev) lat. + gréc.

styptikum (l. na zastavenie krvácania) gréc.

hemostatikum

hemostyptikum (látka na zastavenie krvácania, urýchlenie zrážania krvi) gréc.

antihemoragikum (látka proti krvácaniu) gréc.

antikoagulancium (látka znižujúca al. zabraňujúca zrážaniu krvi) gréc. + lat.

oftalmologikum (látka používaná pri očných chorobách, v očnom lekárstve) gréc.

miotikum (l. zužujúci zrenicu) gréc.

antigalaktikum (látka zmierňujúca vylučovanie mlieka) gréc.

gynekológikum (l. proti chorobám ženských pohlavných orgánov) gréc.

emenagogá (látka na úpravu nepravidelnej menštruácie) gréc. plur.

afrodiziakum (l. na zvýšenie pohlavnej aktivity) vl. m.

anafrodiziakum gréc. + vl. m.

antierotikum (l. na zníženie pohlavnej aktivity) gréc. porovnaj látka 1prostriedok 1výťažok 1

zákrok

intervencia (z., zásah, príhovor v prospech niekoho al. niečoho) lat.

demarš (diplomatický z. ako upozornenie, protest al. výstraha; z. všeobecne) franc.

represálie (násilný z. na potlačenie niečoho ako odveta, odvetné opatrenia jedného štátu proti druhému ako prostriedok donútenia) lat.-franc.-nem.

operácia (chirurgický z.) lat. lek.

abrázia (z. obrúsením, zoškrabaním, vyškrabaním) lat. lek.

totálka (úplný, celkový lek. z., najmä operačný) lat. lek. slang.

-pexa (pripevnenie ústroja al. tkaniva) gréc. v zlož. sl.

organopexa (operácia spočívajúca v prišití ústroja, ústrojov) gréc. lek.

otopexa (pripevnenie odstávajúcich ušníc) gréc. lek.

uteropexa (pripevnenie, prišitie maternice) lat. + gréc. lek.

ovariopexa (spevnenie, prišitie vaječníka) lat. + gréc. lek.

enteropexia (upevnenie čreva) gréc. lek.

plastika (o. upravujúca poškodené al. chybné časti tela) gréc. lek. slang.

encheiréza (liečebný z., výkon) gréc. lek. porovnaj preťatie

vivisekcia (operačný pokus na živom zvierati bez znecitlivenia) lat. biol.

faul (šport. z. nedovolený pravidlami, najmä úmyselný) angl.

krošček (z. v ľadovom hokeji, nedovolené zastavenie protihráča telom, hokejkou držanou oboma rukami vodorovne hore) angl. šport.

robinzonáda (z. brankára, kt. v skoku a páde vyráža loptu al. puk) vl. m. šport. porovnaj zásah 2

určovať

špecifikovať (spresňovať, bližšie, podrobnejšie, presnejšie u., vymedzovať niečo) lat. kniž. a odb.

precizovať (presne vyjadrovať) lat.-franc. kniž.

determinovať (vymedzovať, predurčovať, podmieňovať) lat.

indikovať (stanovovať diagnostický al. liečebný postup) lat. lek.

kvantifikovať (vyjadrovať, u. množstvo, mieru hodnôt, vecí, javov v číslach, vyčísľovať) lat.

termínovať (vymedzovať, stanovovať, ohraničovať presný čas, lehotu) lat.

datovať (u. dobu, napr. vzniku, pôvodu, časovo zaraďovať) lat.

periodizovať (u. časové úseky, obdobia) gréc.-lat.

delimitovať (rozhraničovať, ohraničovať, vymedzovať, vytyčovať, odčleňovať, oddeľovať) lat. d. hranicu, úlohy, právomoc

dimenzovať (u. rozmer, mieru, rozsah) lat.

definovať (slovne vymedzovať, vykladať, objasňovať obsah, význam pojmu, výrazu) lat.

formulovať (slovne vyjadrovať, vymedzovať pojem, myšlienku, názor) lat.

artikulovať (jasne, zreteľne, dôrazne formulovať, vyslovovať) lat. kniž.

orientovať (u. polohu, zemepisne, v cudzom prostredí) lat.-franc.

orientovať sa (u. svoju polohu) lat.-franc.

situovať (umiestňovať v priestore a čase) lat. kniž.

lokalizovať (umiestňovať, u. miesto; obmedzovať pôsobenie niečoho na iné miesto, miestne vymedzovať) lat.-franc.

triangulovať (u. pevné body na povrchu zeme pomocou siete trojuholníkov) lat. geod.

navigovať (u. polohu lodí a lietadiel a viesť ich po stanovenej trati) lat. dopr.

domicilovať (u. miesto splastnosti zmenky) lat.

limitovať (u. hranicu množstva, krajnú medzu, ohraničovať, obmedzovať, vymedzovať) lat.

nominovať (poverovať, menovať) lat.

systemizovať (u. počet a kvalifikáciu pracovných síl) gréc.

delegovať (u. a vysielať zmocneného zástupcu, delegáta, splnomocňovať, poverovať) lat.

identifikovať (u. totožnosť, zhodnosť) lat.

designovať

dezignovať (označovať, vyberať, navrhovať niekoho do funkcie, ustanovovať, poverovať funkciou) lat.

profilovať (u. ráz, tvar, podobu, utvárať) franc.

preliminovať (vopred, predbežne u.) lat. kniž. a odb. p. plán, rozpočet

adresovať (u. na určitú osobu a pod.) franc.

normalizovať

normovať lat.

štandardizovať angl. kniž. a odb.

typizovať (u. jednotnosť niečoho, napr. pravidiel, tech. riešení, zjednocovať) gréc.-lat.

taxovať lat. odb.

šacovať (u., vyčísľovať cenu, hodnotu, cenu, oceňovať, ohodnocovať, hodnotiť odhadom, odhadovať) nem. lat. hovor. odb.

valutovať (u. splatnosť pohľadávky, dlhu) tal. účt.

penalizovať (u. pokutu za nedodržanie zmluvy, jej výšku) lat. práv. ekon.

kalibrovať (u. a značiť objem nádob a pod.) tal.-franc. tech.

sexovať (u. pohlavie jednodňových kureniec) lat. poľnohosp.

formátovať (vopred u. usporiadanie údajov na disku) lat. výp. tech.

určiť

adresovať franc.

špecifikovať (spresniť, podrobnejšie, presnejšie vymedziť niečo bližšie) lat. kniž. a odb.

precizovať (presne u., vyjadriť) lat.-franc. kniž.

determinovať (vymedziť, predurčiť, podmieniť) lat.

indikovať (stanoviť diagnostický al. liečebný postup) lat. lek.

kvantifikovať (vyjadriť, u. množstvo, mieru hodnôt, vecí, javov v číslach, vyčísliť) lat.

termínovať (vymedziť, stanoviť, ohraničiť presný čas, lehotu) lat.

datovať (u. dobu, napr. vzniku, pôvodu, časovo zaradiť) lat.

periodizovať (u. časové úseky, obdobia) gréc.-lat.

delimitovať (rozhraničiť, ohraničiť, vymedziť, vytýčiť, odčleneniť, oddeliť) lat. d. hranicu, úlohy, právomoc

dimenzovať (u. rozmer, mieru, rozsah) lat.

definovať (slovne vymedziť, vyložiť, objasniť obsah, význam pojmu, výrazu) lat.

formulovať (slovne vyjadriť, vymedziť pojem, myšlienku, názor) lat.

artikulovať (jasne, zreteľne, dôrazne formulovať, vysloviť) lat. kniž.

orientovať (u. polohu, zemepisne, v cudzom prostredí) lat.-franc.

orientovať sa (u. svoju polohu) lat.-franc.

situovať (umiestniť v priestore a čase) lat. kniž.

lokalizovať (umiestniť, u. miesto; obmedziť pôsobenie niečoho na iné miesto, miestne vymedziť) lat.-franc.

domicilovať (u. miesto splastnosti zmenky) lat.

limitovať (u. hranicu množstva, krajnú medzu, ohraničiť, obmedziť, vymedziť) lat.

nominovať (poveriť, vymenovať, ustanoviť) lat.

systemizovať (u. počet a kvalifikáciu pracovných síl) gréc.

delegovať (u. a vyslať zmocneného zástupcu, delegáta, splnomocniť, zmocniť, poveriť) lat.

identifikovať (u. totožnosť, zhodnosť) lat.

designovať

dezignovať (označiť, vybrať, navrhnúť niekoho do funkcie, ustanoviť, poveriť funkciou) lat.

profilovať (u. ráz, tvar, podobu, utvoriť) franc.

preliminovať (u. vopred, predbežne) lat. kniž. a odb. p. plán, rozpočet

adresovať (u. na určitú osobu a pod.) franc.

normalizovať

normovať lat.

štandardizovať angl. kniž. a odb.

typizovať (u. jednotnosť niečoho, napr. pravidiel, tech. riešení a pod., zjednotiť) gréc.-lat.

valutovať (u. splatnosť pohľadávky, dlhu) tal. účt.

penalizovať (u. pokutu za nedodržanie zmluvy, jej výšku) lat. práv. ekon.

kalibrovať (u. a označiť objem nádob a pod.) tal.-franc. tech.

sexovať (u. pohlavie jednodňových kureniec) lat. poľnohosp.

liečebňa

sanatórium (liečebný odborný ústav pre určité choroby, ozdravovňa) lat.

ozdravovňa

sanatórium (odborný liečebný ústav pre určité choroby, liečebňa) lat.

nemocnica

špitál lat.-nem.

boľnica rus.

klinika (n. pri lekárskej fakulte) gréc.

poliklinika (zdravotné stredisko, zariadenie s odbornými oddeleniami pre určité územie) gréc.

dispenzár (diagnostický ústav bez lôžkového oddelenia) lat. lek.

lazaret (poľná, dočasná voj. n.) vl. m.-tal.

ambulancia franc. + lat.

ambulatórium (voj. poľná ošetrovňa) lat.

hospitál lat. hist.

špitál (cirk. al. svetský ústav pre chorých, starých a chudobných, v stredoveku) lat.-nem. hist.

sanatórium (liečebný odborný ústav pre určité choroby, liečebňa, ozdravovňa) lat.

skabiozórium (stredoveká n. pre syfilitikov) lat. hist.

leprozórium (n. pre malomocných) gréc. lek.

psychiatria gréc. lek.

magorka gréc. slang.

cvokhaus

cvokáreň nem. expr.

debilinec (ústav zaoberajúci sa duševnými chorobami, blázinec, blázninec) lat. slang. porovnaj oddelenie 3

ústav

inštitúcia lat.

inštitút (ú., najmä vedecký al. vzdelávací) lat.

hospitál lat. hist.

špitál (cirk. al. svetský ú. pre chorých, starých a chudobných v stredoveku) lat.-nem. hist.

sanatórium (liečebný odborný ú. pre určité choroby, liečebňa, ozdravovňa) lat.

diakonia (u. poskytujúci pomoc v ľudskej núdzi ako súčasť kresťanského poslania) gréc.-lat.

invalidovňa (ú. pre zaopatrenie vojakov neschopných ďalšej služby pre zranenie, útulok pre voj. vyslúžilcov) lat.

múzeum (ú. zhromažďujúci, spracovávajúci a vystavujúci zbierky predmetov) gréc.-lat.

skanzen (múzeum ľudových stavieb v prírodnom prostredí) vl. m.

archív (ú. pre zhromažďovanie, spracovanie a úschovu písomných dokumentov) gréc.

tabulárim (štátny archív v starom Ríme, na Kapitole) lat. hist.

banka (peňažný a úverový ú.) tal.

emitent (banka dávajúca do obehu cenné papiere) lat. ekon.

forfaitér (banka kupujúca dlhodobú pohľadávku voči zahraničnému dovozcovi od tuzemského vývozcu) angl. obch. porovnaj sporiteľňa

gymnasion

gymnázion (ú. pre telesnú a neskôr aj duševnú výchovu mladých mužov v starom Grécku) gréc. hist.

akadémia (vrcholný vedecký, vzdelávací a pod. ú.) gréc.

penzionát (ú. pre výchovu mládeže, najmä dievčat, poskytujúci im aj ubytovanie a stravu) franc.

alumneum (ú. pri škole poskytujúci lacno al. zadarmo stravu, príp. ubytovanie žiakom počas reformácie) lat.

seminár (ú. pre výchovu katolíckych kňazov, duchovných) lat.

alumnát (ú. pre výchovu evanjelického kňazského dorastu) lat.

pedagógium (učiteľský ú. pre vzdelávanie učiteľov) gréc.-lat. zastar.

preparandia (učiteľský ú. pre vzdelávanie učiteľov elementárnych škôl v Uhorsku) lat. zastar. porovnaj zariadenie 3nemocnicaškola 1

vložka

vložka 1 (vkladaný, vložený predmet)

matrac (hrubá pružná v. do postele, podložka na ležanie) tal.-nem.

flečer (v. do zuba, látka na dočasnú výplň poškodeného zuba) vl. m. lek. slang.

meniskus (chrupkovitá platnička v kĺboch, väzivová chrupka v kĺbe) gréc. anat.

intimka (veľmi tenká hygienická v.) lat. hovor.

pesar (pošvová v. používaná proti počatiu al. ako liečebný prostriedok) gréc. lek. porovnaj výplň