Výsledky vyhľadávania

vysielať

delegovať (určovať a v. zmocneného zástupcu, delegáta, splnomocňovať, zmocňovať, poverovať) lat.
emitovať (uvoľňovať častice, vyžarovať, žiariť) lat. fyz.

naživo

live /lajf/ (priamo, v priamom prenose) angl. hovor. vysielať l.

uvoľňovať

uvoľňovať 1 (zbavovať obmedzenia)
liberalizovať (u. obmedzenia, najmä ekon., odstraňovať zásahy štátu) lat.
emitovať (vysielať častice, vyžarovať, žiariť) lat. fyz.
šraubovať nem. hovor.
šróbovať (priťahovať al. u. skrutku, skrutkovať) nem. slang.

vyžarovať

emitovať (uvoľňovať, vysielať častice, žiariť) lat. fyz.

žiariť

žiariť 1 (vydávať žiaru, svetlo)
emitovať (uvoľňovať, vysielať častice, vyžarovať) lat. fyz.

určovať

špecifikovať (spresňovať, bližšie, podrobnejšie, presnejšie u., vymedzovať niečo) lat. kniž. a odb.
precizovať (presne vyjadrovať) lat.-franc. kniž.
determinovať (vymedzovať, predurčovať, podmieňovať) lat.
indikovať (stanovovať diagnostický al. liečebný postup) lat. lek.
kvantifikovať (vyjadrovať, u. množstvo, mieru hodnôt, vecí, javov v číslach, vyčísľovať) lat.
termínovať (vymedzovať, stanovovať, ohraničovať presný čas, lehotu) lat.
datovať (u. dobu, napr. vzniku, pôvodu, časovo zaraďovať) lat.
periodizovať (u. časové úseky, obdobia) gréc.-lat.
delimitovať (rozhraničovať, ohraničovať, vymedzovať, vytyčovať, odčleňovať, oddeľovať) lat. d. hranicu, úlohy, právomoc
dimenzovať (u. rozmer, mieru, rozsah) lat.
definovať (slovne vymedzovať, vykladať, objasňovať obsah, význam pojmu, výrazu) lat.
formulovať (slovne vyjadrovať, vymedzovať pojem, myšlienku, názor) lat.
artikulovať (jasne, zreteľne, dôrazne formulovať, vyslovovať) lat. kniž.
orientovať (u. polohu, zemepisne, v cudzom prostredí) lat.-franc.
orientovať sa (u. svoju polohu) lat.-franc.
situovať (umiestňovať v priestore a čase) lat. kniž.
lokalizovať (umiestňovať, u. miesto; obmedzovať pôsobenie niečoho na iné miesto, miestne vymedzovať) lat.-franc.
triangulovať (u. pevné body na povrchu zeme pomocou siete trojuholníkov) lat. geod.
navigovať (u. polohu lodí a lietadiel a viesť ich po stanovenej trati) lat. dopr.
domicilovať (u. miesto splastnosti zmenky) lat.
limitovať (u. hranicu množstva, krajnú medzu, ohraničovať, obmedzovať, vymedzovať) lat.
nominovať (poverovať, menovať) lat.
systemizovať (u. počet a kvalifikáciu pracovných síl) gréc.
delegovať (u. a vysielať zmocneného zástupcu, delegáta, splnomocňovať, poverovať) lat.
identifikovať (u. totožnosť, zhodnosť) lat.
dezignovať (označovať, vyberať, navrhovať niekoho do funkcie, ustanovovať, poverovať funkciou) lat.
profilovať (u. ráz, tvar, podobu, utvárať) franc.
preliminovať (vopred, predbežne u.) lat. kniž. a odb. p. plán, rozpočet
adresovať (u. na určitú osobu a pod.) franc.
normovať lat.
štandardizovať angl. kniž. a odb.
typizovať (u. jednotnosť niečoho, napr. pravidiel, tech. riešení, zjednocovať) gréc.-lat.
taxovať lat. odb.
šacovať (u., vyčísľovať cenu, hodnotu, cenu, oceňovať, ohodnocovať, hodnotiť odhadom, odhadovať) nem. lat. hovor. odb.
valutovať (u. splatnosť pohľadávky, dlhu) tal. účt.
penalizovať (u. pokutu za nedodržanie zmluvy, jej výšku) lat. práv. ekon.
kalibrovať (u. a značiť objem nádob a pod.) tal.-franc. tech.
sexovať (u. pohlavie jednodňových kureniec) lat. poľnohosp.
formátovať (vopred u. usporiadanie údajov na disku) lat. výp. tech.

poverovať

akreditovať (p. vykonávaním činnosti, napr. diplomatickým zastupovaním, zastupovaním novín) lat. odb.
nominovať (menovať, určovať) lat.
delegovať (určovať a vysielať zmocneného zástupcu, delegáta, splnomocňovať, zmocňovať, poverovať) lat.
dezignovať (p. funkciou, určovať, označovať, vyberať, navrhovať niekoho do funkcie) lat.
autorizovať (úradne p., povoľovať, oprávňovať, schvaľovať) lat.
ordinovať (poverovať duchovnou službou v evanjelickej cirkvi, uvádzať do duchovného úradu) lat. cirk.

splnomocniť, splnomocňovať

delegovať (určiť, určovať a vyslať, vysielať zmocneného zástupcu, zmocniť, zmocňovať, poveriť, poverovať) lat.

svetielkovať

luminiskovať (vysielať svetelné žiarenie po dodaní energie, (bez sprievodnej vysokej teploty)) lat. fyz.
fluoreskovať (s. v čase kratšom ako 1<sup>-8</sup> s) lat. fyz.
fosforeskovať (s. v čase dlhšom ako 1<sup>-8</sup>s) gréc. fyz.

schopnosť

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.
energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2
vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.
kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.
intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum
kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.
disponovanosť (s. niečo konať) lat.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.
talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.
majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.
charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.
fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.
fantázia gréc.
imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.
hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.
elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.
eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.
perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.
senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.
sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1
empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.
asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.
reaktibilita lat. biol.
reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.
plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.
elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.
flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.
autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť
rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.
imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.
aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.
mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.
motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.
hypomotilita gréc. + lat. lek.
hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.
hypermotilita gréc. + lat. lek.
hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.
trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.
monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie
ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)
stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.
mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.
proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.
lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.
psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
divinácia (veštecká s.) lat. kniž.
serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.
eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.
magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.
fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.
interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.
fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.
solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.
autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.
regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.
navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.
endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.
homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.
ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.
fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.
organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.
toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.
patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.
inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.
solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.
afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.
valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.
rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.
dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.
trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.
hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.
oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.
monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.
xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.
autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.
brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.