vyhrotený

polarizovaný gréc.-lat. publ.

pointovaný /poen-/ (vyostrený) franc. kniž.

polaritný (protikladný, protichodný, rozporný, napätý) gréc.-lat. kniž.

polemický (útočne v., útočný, ostrý) gréc. p. reč, článok porovnaj útočný

prejav

prejav 2 (verejná reč)

speech /spíč/ angl. lingv.

expozé (úradný al. polit. výklad, vyhlásenie, najmä člena vlády v parlamente) franc.

tiráda (dlhá, málo obsažná, najmä pochvalná, oslavná reč) franc.

referát (prednáška o spoločenských al. vedných otázkach) lat.

koreferát (doplňujúca prednáška k tomu istému problému) lat.

solilokvium (p. jedného hovoriaceho, samovrava) lat.

monológ (p. jedného hovoriaceho, samovrava; súvislý, neprerušovaný p. jednej dram. postavy div.) gréc.

litánie (obšírny p., najmä vyčítavý, nariekavý, výčitka, pokarhanie) gréc. expr.

traktát (učený dlhý a nudný výklad) lat. aj expr.

traktácia (výklad) lat. kniž.

manifest (významný ústny al. písomný p.) lat.

adresa (písomný verejný slávnostný p. vyjadrujúci vďaku, blahoželanie) franc.

pátos

patetika

patetickosť (nadšený p., vzletné podanie umeleckého diela) gréc.

sós

zós (prázdna, bezobsažná reč) franc.-nem. pren. slang.

polemika (útočná reč al. článok, názorový, útočne vyhrotený spor, ostrá výmena názorov) gréc.

filipika (prudká bojovná verejná reč) vl. m.

haranga (vyzývavá, útočná, štvavá reč) franc. zastar. kniž.

enkómium

enkómion (oslavná reč na osoby al. veci) gréc.

panegyrika (oslavná reč prednesená na slávnostnom zhomaždení v starom Grécku, chváloreč) gréc. kniž.

parenéza (nabádavá, povzbudzujúca reč v antike) gréc. lit.

laudatio /-dáci-/

laudácia (oslavná verejná reč) lat. kniž.

alokúcia (krátky verejný slávnostný p.) lat. kniž.

orácia (slávnostná dlhá reč) lat. expr. zastar.

intráda (slávnostná, oslavná, pochlebovačná reč) tal. expr. pren.

polemika (útočne vyhrotený názorový spor, ostrá výmena názorov, útočná reč) gréc.

invektíva (ústny al. písomný útok, výpad, napadnutie, útočná reč, urážka) lat.

elokvencia (schopnosť plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.

extempore (nečakaná, nepripravená, príležitostná poznámka v p., odbočenie, vsuvka) lat.

nekrológ (p. hodnotiaci život a dielo zomretého) gréc.

epitaf (antická pohrebná reč nad padlými) gréc. lit.

valedikcia (pohrebná rozlúčková reč) lat. zastar.

oratio pro domo /-ráci- dó-/ (reč vo vlastnom záujme) kniž. a odb.

plaidoyer /plédoajé/ (reč obhajcu al. žalobcu pred súdom) franc. kniž.

homília (časť omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.

exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe, kázeň) lat. cirk.

logos (slovo božie, božstvo Kristovo) gréc. náb.

doxológia (oslavná reč o Bohu al. Trojici, chválospev, chváloreč, krátka modlitba) gréc. cirk.

alokúcia (p. pápeža ku kardinálom) lat. cirk.

glosolalia

glossolalia (extatický moditebný p. v nezrozumiteľnej reči u prvých hlásateľov evanjelia) gréc. cirk.

text (jaz. p., najmä napísaný al. tlačený; slovný poklad piesne hud.) lat.

komunikát (jaz. p., najmä napísaný al. tlačený) lat.

libreto (slovný podklad pre iné umelecké, najmä hud. dielo, výstavu) tal.

litera (doslovné znenie) lat. kniž. l. zákona

kontext (súvislý text) lat.

replika (text účastníka rozhovoru, odpoveď na predchádzajúci prehovor) lat.

originál (pôvodné znenie, vyhotovenie, prvopis) lat.

diktát (text predriekaný, predčítaný na písanie) lat.

inzert

inzercia (text listiny vpísaný do nasledujúcej listiny, kt. túto listinu potvrdzuje al. overuje) lat. hist. dipl.

matrica (text určený na kopírovanie) franc.-nem.

archetyp (najstaršie nedochované, ale predpokladané znenie, pôvodina) gréc. odb.

vulgata

vulgáta (najrozšírenejšie znenie, najbežnejšie dosiahnuteľný text) lat. lingv.

legenda (vysvetľujúci text na mapách, plánoch, obrázkoch a pod., vysvetlivky) lat.

titulus (legenda k obrazu v ranom stredoveku) lat. výtv.

titulok (text na filme obsahujúci preložené dialógy a pod.) lat. najmä plur.

kryptogram (text so skrytým údajom tvoreným niektorými písmenami) gréc.

formula (ustálené al. predpísané znenie, napr. zdvorilostné) lat. práv.

pardon franc. hovor.

sory

sori (formula na požiadanie o prepáčenie, ospravedlnenie, dovolenie, prepáčte, s dovolením, ľutujem) angl. slang.

hókus-pókus

hókuspókus lat.-angl.

abrakadabra, abrakadabraka hebr.

simsalabim

šanžé pasé (kúzelnícka formula, zariekavanie, čáry-máry) franc.

ostrý

ostrý 3 (prísny, strohý, príkry)

polemický (útočný, útočne vyhrotený) gréc. p. článok

briskný (prudký, rázny, príkry) franc. b. odpoveď

invektívny (útočný, napádavý) lat. i. prejav

satirický (útočný, výsmešný, uštipačný, štipľavý, kritický) lat. lit.

útočný

ofenzívny (dobyvačný, výbojný) lat.

agresívny

agresorský

konfrontačný lat.

conquistadorský /konki-/ špan.

vikinský (dobyvačný, výbojný, podmaniteľský) vl. m. hist.

militantný (bojovne zastávajúci nejakú myšlienku, hnutie, bojovný, dobyvačný, výbojný) lat. kniž.

invázny (dobyvačný) lat. i. vojsko, choroba

prušiacky (dobyvačný, výbojný) vl. m. pejor. p. Nemci

invektívny (napádavý) lat. i. reč, prejav

polemický (útočne vyhrotený, ostrý) gréc. p. reč, článok

satirický (ostrý, uštipačný, štipľavý, výsmešný, kritický) lat. lit.

aprehenzívny (urážlivý) lat.

sporný

diskutabilný (nejasný, pochybný) lat.

problematický (neistý, pochybný, otázny) gréc.

polemický (útočne vyhrotený, útočný, ostrý) gréc. p. reč., článok

pofidérny (pochybný, podozrivý, pokútny) lat.

iluzórny lat.

dubiózny (neistý, pochybný) lat. peňaž.

obskúrny (pochybný, pokútny, podozrivý, nemravný) lat.

protikladný

protikladný 2 (rozporný, hlbko rozdielny)

polaritný (protichodný, rozporný, vyhrotený, napätý) gréc.-lat. kniž.

antagonický

antagonistický (nezmieriteľne p., nezmieriteľný, protichodný) gréc. kniž. a odb.

kontrárny (protichodný, protirečivý, odporujúci si) lat.

kontradikčný

kontradiktorický

kontradiktórny (protirečivý, rozporný) lat.

kontroverzný (protirečivý) lat. kniž.

antinomický

antitetický (protirečivý, protichodný, rozporný) gréc. kniž. a odb.

ambivaletný (p. v citoch al. postojoch k tomu istému objektu) lat. kniž. a odb.

paradoxný (protirečivý, zdanlivo protizmyselný, nezmyselný, nemožný, odporujúci všeobecne uznávaným zásadám, rozporný) gréc.

inkonzistentný (rozporný, nezhodný, nedôsledný) lat.

bojovný

agresívny

agresorský

konfrontačný lat.

conquistadorský /konki-/ (dobyvačný, útočný, výbojný, podmaniteľský) špan.

militantný (bojovne zastávajúci nejakú myšlienku, hnutie, dobyvačný, útočný, výbojný) tal. kniž.

ofenzívny (dobyvačný, útočný, výbojný) lat.

expanzívny

expanzný (dobyvačný, rozpínavý, výbojný) lat.

revolučný (odhodlaný, rozhodný, burcujúci) lat.

kontrovezný (napätý, spurný) tal. kniž.

konfliktný

konfliktový (hroziaci bojovým stetnutím, napätý) lat.

invázny (dobyvačný, útočný) lat. i. vojsko, choroba

prušiacky (dobyvačný, útočný, výbojný) vl. m. pejor. p. Nemci

polemický (útočný, útočne vyhrotený, ostrý) gréc. p. článok

invektívny (útočný, napádavý) lat. i. prejav

napätý

napätý 2 (hroziaci zrážkou)

polaritný (protikladný, protichodný, rozporný, vyhrotený) gréc.-lat. kniž.

konfliktný

konfliktový (hroziaci bojovým stretnutím) lat.

kontrovezný (bojovný, spurný) tal. kniž.

hektický (vypätý, vzrušený, prudký, horúčkovitý, vystupňovaný) gréc. publ.

spor

spor 1 (nezhoda)

squall /skvól/ angl. pren.

alterkácia lat. kniž. a odb.

konflikt

konfrontácia lat.

kontroverzia (rozpor, nezhoda) lat. kniž.

kolízia (rozpor, nezhoda, nesúlad, nezrovnalosť) lat.

miškulancie

mišpulancie (stretnutie názorov al. záujmov) tal. pejor. zastar.

polemika (názorový, útočne vyhrotený s., ostrá výmena názorov, útočná reč al. článok) gréc.

logomachia (malicherný s. o slovíčka) gréc. kniž.

causa /kauza/

kauza (súdny s., súdne konanie, práv. prípad) lat.

judikát (rozhodnutý, rozsúdený s.) lat. práv.

causa finita /kauza/ (ukončený spor) lat. práv.

protirečiť

oponovať (p. inému názoru, najmä v diskusii, prejavovať nesúhlas, odporovať) lat.

kontrovať (vyslovovať nesúhlas) lat. hovor.

polemizovať (viesť názorový, útočne vyhrotený spor, ostrú výmenu názorov, slovne al. písomne útočiť, napádať) gréc.

replikovať (odporovať, namietať v ostrej výmene názorov) lat. odb.

protestovať (nesúhlasiť, odporovať, ohradzovať sa) lat.

dohadovať sa

dohadovať sa 1 (hádať sa)

handrkovať sa (hádať sa, škriepiť sa pre maličkosti) nem. hovor. pejor.

handlovať sa (dohovárať sa o cene pri obchode, zjednať sa na trhu) nem. hovor.

licitovať (dohovárať sa, prehovárať, získavať niekoho, zjednať sa) lat. pejor.