protikladný

protikladný 2 (rozporný, hlbko rozdielny)

polaritný (protichodný, rozporný, vyhrotený, napätý) gréc.-lat. kniž.

antagonistický (nezmieriteľne p., nezmieriteľný, protichodný) gréc. kniž. a odb.

kontrárny (protichodný, protirečivý, odporujúci si) lat.

kontradiktórny (protirečivý, rozporný) lat.

kontroverzný (protirečivý) lat. kniž.

antitetický (protirečivý, protichodný, rozporný) gréc. kniž. a odb.

ambivaletný (p. v citoch al. postojoch k tomu istému objektu) lat. kniž. a odb.

paradoxný (protirečivý, zdanlivo protizmyselný, nezmyselný, nemožný, odporujúci všeobecne uznávaným zásadám, rozporný) gréc.

inkonzistentný (rozporný, nezhodný, nedôsledný) lat.

nezhodný

disparátny (rozdielny, odlišný, rôznorodý, neporovnateľný) lat. kniž.

diskrepantný (rozdielny, odlišný) lat. kniž.

diskordantný lat. odb.

inkongruentný (nesúhlasný, nezlučiteľný) lat. kniž.

divergentný (rozbiehavý, rozdielny, nesúhlasný, odlišný, odchylný) lat. odb.

heterogénny (rôznorodý, nerovnorodý, nesúrodý, rôznotvárny, nejednotný) gréc.

inkonzistentný (nedôsledný, rozporný) lat.

inkonzekventný (nezásadový) lat. kniž.

inkonzistentný (rozporný, nezhodný) lat.

diskontinuitný (nesúvislý, pretržitý) lat. odb. kniž.

diskrétny (nesúvislý, pretržitý, oddelený) lat.-franc. fyz. filoz. d. jav

inkonzistentný (nesúvislý, nesúdržný) lat. kniž. porovnaj nesúvislý