koža

koža 2 (odborne spracované povrchové pletivo živočíchov, podobný predmet)

semiš orient.-nem.

velúr (mäkká nehladená k. al. jej napodobenina s drsným povrchom) franc. kož.

krupón (stredná najhodnotnejšia časť k. bez okrajov) franc.

pergamen (zvieracia k. upravená na písanie) vl. m.-lat.

hanting (hovädzia k. na obuv upravená na rube) angl. kož.

frigorifico /-ko/ (hovädzia solená k. dodávaná juhoamer. výrobcami soleného mäsa) špan. kož.

embros (jahňacia strihaná farbená k.) ? kož.

kordován (kozia jemná vypracovaná k.) špan. kož.

heberling (k. jednoročnej kozy) nem. kož.

glacé /-zé,-sé/

glazé (jemná lesklá rukavičkárska k. z kozľaciny al. jahňaciny) franc.

chair

šér (rukavičkárska k. z kozľaciny al. jahňaciny šitá sťahovanou stranou navrch) franc.

džinvel (zafarbená ovčia k. s prirodzenými chybami) angl.

oposeta (strihaná žehlená ovčia k. zafarbená na rôzne odtiene s bielymi al. tmavo zafarbenými končekmi vlny) franc. kož.

šagrén

šagrín (pôvodne konská al. oslia k., dnes kozia al. ovčia, s hrboľatým povrchom) tur.-franc. hovor.

tambiriet (k. z vtákopsyka) austrál.

bizam (k. z ondatry) gréc.

reptílie (kože z exotických zvierat, najmä plazov) lat.

exúvium

exúvia (zvlečená pokožka niektorých stavovcov, najmä hadov) lat. zool.

plastik (umelá k. so vzorkovaným povrchom) gréc.

plastilak (umelá k. s lesklým povrchom) gréc. + orient.

dermatoid (umelá umývateľná k.) gréc. kož. porovnaj kožušinauseň

koža

koža 1 (povrchové pletivo živočíchov)

cutis /ku-/ lat.

derma gréc.

derma-

dermato-

dermo-

-dermia (pokožka, pleť) gréc. v zlož. sl.

teint /ten/ (farba a stav pleti na tvári) franc. odb.

integument (pokrývka, vonkajší obal živočíšneho organizmu) lat. zool.

skalp (k. s vlasmi stiahnutá z hlavy porazeného nepriateľa, vojnová trofej) angl.

pachydermia (zhrubnutie k.) gréc. lek.

clavus /kla-/

klavus (okrúhle zhrubnutie rohoviny k., kurie oko) lat. lek.

skutulácia (vrodené zhrubnutie rohovej vrstvy kože) lat. lek.

tyloma (zhrubnutie rohovej vrstvy kože z dlhšie trvajúceho tlaku nástroja, mozoľ) gréc. lek.

kalum (zrohovatená, stvrdnutá k., mozoľ) lat. lek.

prepucium (k. prekrývajúca koniec mužského pohlavného údu al. dráždca, kožná riasa, predkožka) lat. anat.

epiderma (vrchná vrstva k. živočíchov) gréc. zool.

zamša (hlavná najhustejšia epiderma) nem.?

pancier (kryt tela niektorých živočíchov zo zrohovatenej vrstvy k.) tal.-nem. zool. porovnaj choroba kože

ovčina

džinvel (zafarbená ovčia koža s prirodzenými vadami) angl.

oposeta (strihaná žehlená ovčia koža zafarbená na rôzne odtiene s bielymi al. tmavo zafarbenými končekmi vlny) franc. kož.

šagrén

šagrín (pôvodne konská al. oslia koža, dnes kozia al. ovčia, s hrboľatým povrchom) tur.-franc. hovor.

entrefinos (strihaná, prírodná al. farbená ovčia kožušina) špan. kož.

pleť

derma-

dermato-

dermo- (koža, pokožka) gréc. v zlož. sl.

mozoľ

kalum (zrohovatená stvrdnutá koža) lat. lek.

tyloma (zhrubnutie rohovej vrstvy kože z dlhšie trvajúceho tlaku nástroja) gréc. lek.

rohovatenie

kerato- gréc. v zlož. sl.

ichtyóza (šupinatosť kože) gréc. lek.

pachydermia (zhrubnutie kože) gréc. lek.

keratinizácia (r. povrchovej vrstvy pokožky) gréc. lek.

keratom

keratóza (nadmerné al. chorobné r. kože) gréc. lek.

skutulácia (vrodené zhrubnutie rohovej vrstvy kože) lat. lek.

clavus /kla-/

klavus (okrúhle zhrubnutie rohoviny kože, kurie oko) lat. lek.

kalum (stvrdnutá, zrohovatená koža, mozoľ) lat. lek.

obal

obal 2 (obkladajúca látka)

integument (povrch, pokrývka, vonkajší o. živočíšneho organizmu, koža) lat. zool.

cysta (ochranný o. niektorých živočíchov na prežitie určitého štádia vývoja, mechúr) gréc. zool.

kokón (o. vajíčok niektorých bezstavovcov, zámotok z vlákien u lariev hmyzu) franc.

amnión (vnútorný zárodkový o. priamo obklopujúci zárodok, vnútorná plodová blana) gréc. biol.

chorión gréc. biol.

seróza (vonkajší zárodkový o.) lat. biol.

periant (dvojitý kvetný o., okvetie) gréc. bot.

perigón (kvetný o. zložený z rovnakých lístkov, okvetie) gréc. bot.

testa (o. semena rastlín, osemenie) lat. bot.

geosféra (o. Zeme, sústredné obaly, z kt. sa skladá Zem) gréc.

atmosféra (plynný o. okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.

troposféra (najspodnejšia vrstva atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.

stratosféra (vrstva medzi troposférou a mezosférou, 9-17 až 45-50 km) lat. + gréc. meteor.

stratopauza (vrstva medzi stratosférou a mozosférou 45-50 km) lat. + gréc. meteor.

mezosféra (vrstva atmosféry od 45-50 do 85-90 km, nad stratosférou) gréc.

mezopauza (vrstva medzi mezosférou a termosférou, 85-90 km) gréc.

ozonosféra (vrstva atmosféry od 10 do 50 km) gréc. meteor.

ionosféra (vrtsva atmosféry od 80 do 500 km) gréc. meteor.

homosféra (vrstva atmosféry do 90-100 km) gréc. meteor.

termosféra (vrstva atmosféry nad 90 km) gréc. meteor.

heterosféra (vrstva atmosféry nad 100 km) gréc. meteor.

exosféra

protonosféra (vrstva atmosféry nad 800 km) gréc.

geokoróna (plynný o. okolo Zeme nad 1 000 km) gréc. + lat. astron.

hydrosféra (vodný o., súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.

litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.

astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.

tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.

sial (vonkajšia časť zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.

sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol. porovnaj vrstva Zeme

fotosféra (plynný o. okolo Slnka, najnižšia tenká vrstva, do 300 km) gréc. astron.

chromosféra (plynný o. okolo Slnka medzi fotosférou a korónou) gréc. astron.

koróna (plynný o. okolo Slnka, vonkajšia vrstva slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara) lat. astron.

koma (plynný o. jadra kométy) gréc. astron.

povrch

povrch 1 (vonkajšia plocha, strana)

terén (prirodzený al. upravený zemský p., časť zemského p.) lat.-franc.

peneplén

peneplain /-plén/ (zemský p. so zarovnaním pôvodných výškových rozdielov, parovina) lat.-angl.

roleta (zvlnený p. asfaltovej vozovky) franc. hovor.

tartan (p. šport. závodísk pokrytý plastickou látkou) vl. m.

greenset /grín-/ (umelý p. na hranie tenisu v hale) angl.

metalíza (p. karosérie auta vytvorený nastriekaním roztaveného kovu, ochranný povlak) gréc.-lat. tech. slang.

meniskus (zakrivený p. kvapaliny v úzkej rúrke) gréc. fyz.

integument (vonkajší p., pokrývka, obal živočíšneho organizmu, koža) lat. zool. porovnaj povlakkrytina

korisť

spólium lat. kniž.

trofej (víťazná k. získaná v boji al. na poľovačke, dôkaz poľovníckeho úspechu) gréc. lat.

panoplia (rytierska trofej, výzbroj umiestnená na stene ako ozdoba) gréc.

skalp (koža s vlasmi stiahnutá z hlavy porazeného nepriateľa, vojnová trofej) angl.

paletka (trofej zo slučích al. iných pierok) tal. poľov.

predkožka

preputium /-cium/

prepucium lat. anat.

postho- /-to/

posto- (koža prekrývajúca koniec mužského pohlavného údu al. dráždca, kožná riasa) gréc. v zlož. sl.

vlas

tricho- gréc. v zlož. sl.

háro (vlasy) nem. slang.

ofina (vlasy na čele zastrihnuté dorovna) rom.

lokňa (na konci stočený prameň vlasov, vlna vo vlasoch) nem. hovor.

kotleta franc.

pajchle

pajšle (vlasy na spánku smerom k brade, pánska bokombrada) nem. subšt.

pajes (kotleta u Židov) hebr.

polytrichia (nadmerný rast vlasov) gréc. lek.

oligotrichia (vrodený nedostatočný rast vlasov) gréc. lek.

leukotrichia

leukotrichóza (biele vlasy) gréc. lek.

polióza (sivé, šedivé vlasy, šedivenie vlasov) gréc. lek.

ondulácia (chem., mechanicky, tepelne a pod. zvlnené vlasy) franc.

parochňa (umelé vlasy, náhrada prirodzených vlasov) tal.

tupé (malá parochňa alebo parochňa vyčesaná do výšky) franc.

alonž (mužská baroková porochňa s dlhými vlasmi) franc.

skalp (koža s vlasmi stiahnutá z hlavy porazeného nepriateľa, ako vojnová trofej) angl. porovnaj ochlpenie

Výsledky vyhľadávania

koža

koža

ovčina

pleť

mozoľ

rohovatenie

obal

povrch

korisť

predkožka

vlas