blízky

proximálny

proximitný lat. odb.

afinitný (b. obsahom, pôvodom, znakmi) lat. kniž. a odb.

kongeniálny (b. názormi, myšlienkami, prežívaním, spriaznený) lat. kniž.

intímny (b. aj telesne, dôverný, súkromný, priateľský) lat.

dôverný

dôverný 1 (blízky)

familiárny (rodinný, domácky, nenútený) lat.

intímny (súkromný, priateľský, blízky) lat.

privátny (vlastný, osobný) lat.

hypokoristický (domácky, maznavý) gréc. lingv. h. slovo

priateľ

priateľ 1 (duchovne blízky človek)

pajtáš (druh, kamarát) maď. hovor. expr.

koma (kamarát) maď. hovor. zastar. pren.

alter ego (dôverný p., t. j. druhé ja) lat. kniž. a odb.

pobratim (oddaný, verný p., p. ako brat) srb.

intimus (veľmi dôverný, blízky p.) lat. zastar. hovor.

kompán

kumpán (spoločník, druh, najmä pri pochybnej zábave) franc. hovor. expr.

amice! (milý p., ako oslovenie) lat. zastar.

mi amice! (p. môj, ako oslovenie) lat. zastar.

priateľský

kolegiálny (kamarátsky, družný) lat.

intímny (dôverný, súkromný, blízky) lat.

politický gréc. zastar. kniž.

sociabilný (spoločenský, družný) lat. kniž. a odb.

ekologický (p., ohľaduplný k životnému prostrediu, chrániaci, neohrozujúci životné prostredie) gréc. biol.

pohlavný

sex- lat. v zlož. sl.

sexuálny lat.

venerický lat. lek. v. choroby

intímny (telesne blízky, ľúbostný) lat.

generatívny lat. biol.

genitálny (rozmnožovací, rodiaci, plodiaci, o organizmoch) lat. anat.

libidinózny (súvisiaci s pohlavným pudom) lat. kniž. a odb.

erotický (zmyselný, milostný, ľúbostný) gréc.

ľúbostný

erotický (milostný, zmyselný, pohlavný) gréc.

intímny (telesne blízky, pohlavný) lat.

spriaznený

kongeniálny (blízky názormi, myšlienkami, prežívaním) lat. kniž. porovnaj blízky

neverejný

kuloárny

kuloárový (skrytý, zákulisný, tajný, dôverný) franc.

privátny (osobný, vlastný, súkromný) lat.

intímny (súkromný, priateľský, blízky, dôverný) lat. porovnaj skrytý

bezprostredný

bezprostredný 2 (priestorovo al. časovo blízky)

imediátny (priamy) lat. odb.

momentálny lat.

momentánny (súčasný, terajší) lat. zastar.

recentný (súčasný, terajší, nedávny) lat. kniž. a odb.

rozprávač

narátor lat. kniž.

diskutér lat.

debatér franc.

dišputant (kto sa zúčastňuje na rozprave, besede, besedník) lat. zastar. hovor.

epik (spisovateľ píšuci dejovú, výpravnú literatúru) gréc.

causeur /kózér/ (vtipný, nenútený r.) franc.

bachši (turkmén. ľudový básnik, spevák, hudobník a r.) turk.

dastang (r. rozprávok a povestí, Blízky a Stredný východ) turk.

spracovanie

metalurgia (odvetvie výroby zaoberajúce sa výrobou a s. kovov a zliatín, hutníctvo) gréc.

mineralurgia (ťažba a s. nerastov) lat. + gréc. odb.

recyklácia

recyklovanie

recykling (spracovávanie použitých materiálov, opätovné využitie, využívanie surovín obsiahnutých v odpadoch, uvedenie, uvádzanie znova do obehu) lat. + gréc.-angl.

besemerácia vl. m.

pudlovanie (spracovávanie surového železa na kujné, skujňovanie) angl. hut.

toreutika (výroba predmetov spracovaním, tepaním kovov za studena s figurálnou al. ornamentálnou výzdobou) gréc.

patentovanie (tepelné s. ťahaného oceľového drôtu na odstránenie stvrdnutia spôsobeného ťahaním za studena) lat. hut.

garbiarstvo (s. surových zvieracích koží, kožiarstvo) nem.

hachľovanie (s. ľanu a konopí na odstránenie krátkych vlákien, česanie) nem. text.

design /dizajn/

dizajn (povrchové vzorovanie výrobku al. diela, jeho výtvarné riešenie, stvárnenie, vzhľad) angl. porovnaj výroba

parafráza (voľné s. cudzej lit., hud. predlohy, myšlienky, prerozprávanie) gréc.

ekranizácia (film. s., sfilmovanie) franc.

dastan (nové prerozprávanie rozprávok a povestí, Blízky a Stredný východ) turk.

elaborát (písomné s témy, námetu, návrhu, úlohy, spisu, správy, plánu) lat.

dokumentácia (sústreďovanie, zhromažďovanie a spracovávanie odbornej literatúry na poskytovanie informácií) lat.

Výsledky vyhľadávania