Výsledky vyhľadávania

šľachtický

šľachtický nem.
aristokratický (urodzený) gréc.
patrimoniálny (vrchnostenský, zvrchovaný nad územím a poddanými) lat. hist.
dominikálny (panský, vrchnostenský) lat. hist. d. pôda
noblesný franc.
nóbl (vznešený, jemný, vyberaný, panský, urodzený) franc. hovor.

šľachtic

šľachtic nem.
aristokrat (príslušník privilegovanej spoločenskej vrstvy) gréc.
gróf (najnižžší stupeň vyššej šľachty) nem. hist.
barón (najvyšší stupeň nižšej šľachty, najnižší stupeň vyššej šľachty) franc. hist.
bočkoroš (chudobný zeman, krpčiar) maď. pejor. zastar.
kurialista (zeman vlastniaci iba kúriu a malý pozemok) lat. hist.
rytier (stredný stupeň nižšej šľachty; š., kt. sa pri pasovaní zaviazal plniť povinnosti, ťažkoodený jazdec v stredovekom vojsku) nem. hist.
markíz (vyšší š. medzi grófom a vojvodom) franc. hist.
džentrík (najnižší stupeň nižšej šľachty) angl.
magnát (vysoký uhor. al. poľ. š.) lat.
predialista (drobný uhor. š., kt. mal pôdu len prepožičanú) lat. hist.
familiár (drobný uhor. š. v službách vyšších šľachticov) lat.
armalista
armálista (príslušník nižšej šľachty, vlastník erbu, ale bez pozemkov) lat. hist.
comes /ko-/ (šľachtický titul v Európe od 13. st.) lat.
bojar (najvyšší rus. š.) rus.
vajda (lénne knieža v Moldavsku a Rumunsku) maď. hist.
eupatrid (aténsky rodový š., 7. st. pr. n. l.) gréc.
fanariot (gréc. š. v službách osmanskej ríše) vl. m.
lord angl.
peer /pír/ (angl. vyšší š., vojvoda, markíz, gróf, vikomt a barón) franc.-angl.
mylord (oslovenie lorda) angl.
lordstvo (šľachtický titul angl. vyššieho š.) angl.
vikomt (príslušník angl. a franc. šľachty medzi grófom a barónom) franc.
baronet (nižší angl. š.) franc.-angl. hist.
earl /érl/ (vyšší angl. š., gróf) angl.
sir /sör, sér/ (nižší šľachtický titul vo Veľkej Británii, len s krstným menom) angl.
pair /pér/ (vysoký starofranc. š.) lat.-franc.
grandseigneur /granseňör/ (vysoký franc. š.) franc. hist.
comte /kónt/ (vyšší franc. š., gróf) lat.-franc.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (franc. šľachtický titul) franc.
dauphin /dofen/ (šľachtický titul v južnom Francúzsku) franc.
firšt (knieža) nem. hovor. zastar.
junker (príslušník nem., pruskej veľkostatkárskej šľachty) nem. hist.
freiherr /fraj-/ (nem. šľachtický titul nižší ako gróf, slobodný pán) nem.
ministeriál (nižší služobný š. v rímskonem. ríši) lat. hist.
jarl (šľachtický titul v Škandinávii) škand. hist.
nobil /nó-/
nobile /nó-/ (tal. š.; š. všeobecne) lat.-tal.
grand (najvyšší špan., kastílsky š.) špan. hist.
caballero /kavaljero/ (nižší špan. š., od 10. st.) špan.
kaballero
caballero /kavaľero, kabalero/ (nižší šľachtic v stredovekom Španielsku, plne vyzbrojený bojovník) špan.
hidalgo (nižší stredoveký špan. š.) špan.
fidalgo (nižší stredoveký port. š.) port.
don (špan. mužský šľachtický titul, spolu s krstným menom) špan.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
boil
bagajin (turkotatarský š. v Bulharsku za prvých chánov) bulh. hist.
nojan
nojon (mongol. š.) mongol. hist.
gurgan (vysoký mongol. š.) mongol. hist.
kung (najvyšší čín. feudálny šľachtický titul) čín.
samuraj (voj. jap. š., bojovník, 12. – 18. st.) jap.
vazal kelt.-franc.
lénnik nem. hist.
man (držiteľ majetku udeleného, prepožičaného pánom, feudálom do osobného a neskôr do dedičného vlastníctva) nem. hist. práv.
páža (šľachtický mládenec vykonávajúci pri dvore rôzne drobné služby, osobný služobník šľachtica) franc. hist.
predikát (šľachtický titul, prídomok) lat. porovnaj hodnosť

šľachtičná

šľachtičná nem.
aristokratka (príslušníčka privilegovanej spoločenskej vrstvy) gréc.
grófka (najnižší stupeň vyššej šľachty) nem. hist.
barónka (najnižší stupeň vyššej šľachty, najvyšší stupeň nižšej šľachty) franc. hist.
markíza (vyššia š. medzi grófkou a vojvodkyňou) franc. hist.
bojarka (príslušníčka najvyššej rus. šľachty) rus.
baronetka (príslušníčka nižšej angl. šľachty) franc.-angl. hist.
contesse /kontes/
kontesa (nevydatá dcéra grófa vo Francúzsku) franc.
baronesa (dcéra baróna) tal. hist.
lady /lej-/ (ženský šľachtický titul vo Veľkej Británii) angl.
dame /dejm/ (titul ženy osobne povýšenej do šľachtického stavu vo Veľkej Británii) angl.
doňa (špan. ženský šľachtický titul, spolu s krstným menom) špan.
dauphine /dofin/ (titul manželky následníka franc. trónu, korunného princa) franc.
dame /dejm/ (titul manželky baroneta al. rytiera vo Veľkej Británii) angl.
dogaresa (titul manželky dóžu) tal. hist.
šachbanu (titul manželky panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
rání (titul manželky ind. kráľa, kniežaťa) sanskrit
mahárání (titul manželky ind. panovníka) sanskrit

sluha

sluha 1 (človek, ktorý niekomu slúži)
famulus lat.
servus (úradný s., služobník, posol) lat. zastar.
lokaj (šľachtický al. panský s. v rovnošate) špan.-nem.
komorník (s. na osobnú obsluhu v panských rodinách) gréc.-lat.
butler /bat-/ (dôverný komorník starajúci sa o nápoje a fajčivo) angl.
groom /grúm/ (livrejovaný s. v angl. prostredí, kočiš, poslíček, paholok) angl.
garsón (hotelový s.) franc. zastar.
boy (mladý s., poskok, poslík, najmä v hoteli a pod.) angl.
pucák
pucer nem. voj. zastar.
pucflek (voj., dôstojnícky s.) nem. voj. slang.
burš nem. zastar.
ordonanc (dôstojnícky s. v rak.-uhor. armáde) lat.-franc.-nem. voj. zastar.
liktor (s. kráčajúci na verejnosti pred hodnostármi so zväzkom prútov a sekerou ako znakmi moci, v starom Ríme) lat. hist.
páža (šľachtický mládenec vykonávajúci pri dvore rôzne drobné služby, osobný služobník šľachtica) franc. hist.
bíreš (s. al. poľnohosp. robotník na veľkostatku) maď.
abd
abdulah (s., otrok; s. a ctiteľ boha, Alaha v moslimských krajinách) arab.

majetok

majetok 1 (vlastníctvo)
bonum lat.
mamona (bohatstvo) hebr.-gréc. expr.
valor (hodnota) lat. kniž. zastar.
doména (veľké panstvo, statky, pozemkové vlastníctvo, ovládané územie) franc. hist.
erár (štátny m.) lat. hovor.
konfiškát (zhabaný štátom vlastníkovi bez náhrady) lat.
koakvizícia (spolunadobudnutý m. oboch manželov) lat. práv.
parafernum (m. manželky prinesený do manželstva okrem vena) lat. práv.
patrimónium (m. zdedený po otcovi podľa rím. práva) lat. hist.
fideikomis (zverenský m. prechádzajúci ako celok na potomkov podľa poriadku určeného v závete na zaistenie dedičnej nedeliteľnosti majetku, zverenstvo) lat. hist.
majorát (m. podliehajúci dedičskému právu, kt. ustanovuje za dediča najstaršieho mužského potomka) lat. hist. práv.
minorát (m. podliehajúci dedičskému právu, kt. ustanovuje za dediča najmladšieho potomka) lat. hist. práv.
caduca bona /ka-/ (odumretý m., pozostalosť bez dediča) lat.
kapitál (veľký m., najmä v peniazoch) lat. hovor.
venture /venčer/ (kapitál dlhodobo uložený do podnikov spojených s rizikom) angl. ekon.
aport (majetková nepeňažná hodnota vkladaná do novej obchodnej spoločnosti, napr. pozemky, budovy, stroje, prínos) franc. ekon.
aktíva (m. a pohľadávky, hosp. prostriedky bez dlhov) lat. ekon.
valor
valeur /valor/ (hnuteľný m., najmä cenné papiere a peňažné prostriedky) lat. ekon.
realita (nehnuteľný majetok, nehnuteľnosť) lat.
imobílie (nehnuteľný majetok, nehnuteľnosti) lat. odb.
nadácia slov. + lat.
fundácia (m. určený na všeobecne užitočný, dobročinný, sociálny, kultúrny a pod. účel) lat.
urbariát (m. zapísaný v súpise pôdy, majetku poddaných v Uhorsku) lat.-nem. hist. práv.
sesia (poddanský urbársky m., pozemok) lat.
otčina
votčina (pozemkový rodový m. odovzdávaný podľa nástupníctva, feudálna pozemková držba) rus. hist.
temenos (kráľovský al. chrámový m. v starom Grécku) gréc. hist.
domínium (feudálne panstvo, statok, veľkostatok) lat. hist.
dominikál (šľachtický, vrchnostenský pozemok, do 1757 nepodliehajúci dani, panská pôda) lat. hist.
patrimónium (šľachtické pozemkové vlastníctvo, feudálny veľkostatok, panstvo) lat. hist.
donácia (panstvo, statok darovaný uhorským panovníkom šľachte) lat.
rustikál (pôda vo vlastníctve feudála, kt. mal za poplatok v držbe poddaný roľník, kt. na nej sídlil a obrábal ju) lat. hist.
alód
alódium (m. v plnom, t. j. nedelenom vlastníctve, najmä šľachtický, za feudalizmu) lat. hist. práv.
léno nem.
feudum lat. hist.
manstvo (pozemok, výsady, úrad, ktorý dáva, prepožičiava vlastník, feudál do doživotného al. dedičného užívania) nem.
benefícium (pozemok al. úrad udelený panovníkom za preukázané služby) lat.
feod nem.
feudum (benefícium s dôchodkami) hist.
pays d’etat /pejideta/ (léno vo franc. kráľovstve voľne pripútané k ústrednej kráľovskej vláde) franc. hist.
čiftlik (pozemok s právom dedičného vlastníctva v Osmanskej ríši, 18. st.) tur.
timara (malé pozemkové léno v Osmanskej ríši spojené s voj. povinnosťou) perz.-tur. hist.
džágir (léno, pozemkový funkčný údel v ind. mughalskej ríši) perz.
vilikácia (m. panovníka v okolí menej významných hradov) lat. hist.
paragium (pozemok poskytovaný ako odstupné neskôr narodeným šľachtickým synom, v stredoveku) lat. hist. porovnaj vlastníctvopozemok

panský

panský
šľachtický nem.
aristokratický (urodzený) gréc.
dominikálny (vrchnostenský) lat. hist. d. pôda
patrimoniálny (vrchnostenský, zvrchovaný nad územím a poddanými) lat. hist.
majestátny (vznešený, velebný) lat. kniž.
impozantný (vznešený, veľkolepý, úchvatný) franc.
noblesný franc.
nóbl (vznešený, vyberaný, urodzený) franc. hovor.
mondénny (veľkosvetský, veľkopanský, svetácky) franc.

urodzený

urodzený
aristokratický (šľachtický) gréc.
noblesný franc.
nóbl (vznešený, jemný, vyberaný, panský) franc. hovor.

prídomok

prídomok
predikát (šľachtický titul) lat.

vznešený

vznešený 3 (s vysokým spoločenským postavením)
aristokratický (urodzený, šľachtický) gréc. kniž.
imperátorský (dôstojný, vlastný zvrchovanému panovníkovi) lat.

stavba

stavba 1 (budova al. technické dielo)
objekt lat.
realita (nehnuteľnosť) lat.
barak (jednoduchá s., najmä drevená, určená na spoločné ubytovanie; rodinný dom, domček hovor. expr.; stará, ošarpaná s., búda, chatrč expr.) špan.-franc. expr.
kotáž (rodinný dom, domček) angl.
štokovec (poschodový dom) nem. hovor. zastar.
činžiak (nájomný obytný dom) nem. hovor.
panelák (s. montovaná z veľkých plošných dielcov z betónu) lat.-hol. stav. hovor.
rezidencia (prepychové obydlie pren.; sídelná s. hlavy štátu al. iného vysokého hodnostára) lat.
palác (veľká reprezentatívna verejná, mestská, šľachtická al. meštianska s.; hlavná obytná s. na hrade hist.) tal.
palota (palác) gréc. zastar. al. expr.
vila (väčší výstavnejší rodinný obytný dom) lat.
villegiatura /-džatú-/ (vidiecka vila na letný pobyt, letovisko) tal. archit.
dača (rus. vila na vidieku používaná najmä v lete) rus.
báb
bab (šľachtický dom na Blízkom východe) arab.
dominanta (prevládajúca, hlavná s. v určitom celku, meste) lat.
kolos (s. s obrovskými rozmermi) gréc.
monolit (s. vytvorená z jedného kusa staviva, najmä kameňa, betónu) gréc. stav.
monoblok (jednoduchá kockovitá s. tvoriaca uzavretý prevádzkový celok) gréc. + franc. stav.
hala (veľká priestranná s., veľký krytý priestor) franc.-nem.
hangár (hala na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
pavilón (samostatná menšia účelová prízemná s. v stav. celku, v súbore budov, najmä vyzdobená) franc.
trianón (pavilón vzdialený od hlavnej budovy, vo franc. parku) franc. archit.
hacienda (dom na vidieku v Južnej a Strednej Amerike s farmou) špan.
barabizeň
barabizňa (bezcenná, chatrná, spustnutá, zanedbaná s.) tal. expr.
hajloch (domček, búda vo vinohrade) nem. nár.
šopa nem.
pajta (jednoduchá hosp. s., kôlňa) maď.
veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako chodba, predsieň a pod.) hind.-angl.
čardak (veranda na 1. poschodí balkánskych rodinných domov) tur.
cottage /kotidž/ angl.
hacienda (dom na vidieku, chata na prázdniny) špan. pren. expr.
bungalov (s. z ľahkého staviva, drevený rekreačný domček, chata) ind.-angl.
trullo (juhotal. vidiecky dom s kužeľovou strechou z ploských kameňov) tal.
nurag (kamenná vežovitá kupolovitá s. na Sicílii a Sardínii) tal. hist.
kuča (chatrč, chalupa) srb. zried.
kotáž (chatrč brit. robotníka v 19. st.) angl.
pueblo (pôvodne indián. s. vzniknutá stupňovitým pristavovaním, v niektorých južných štátoch USA) špan.
rančo (roľnícka chatrč v Južnej Amerike) špan.
palafit (s. založená na zvislých koloch, na kt. sú drevené plošiny nad terénom) gréc. archeol.
altán
altánok
filagória tal.
kiosk (domček v záhrade al. parku, besiedka) tur.
salet (murovaná s. na prechodné bývanie al. odpočinok) tal. archit.
pergola (ľahká otvorená s. so samostatnými, hore spojenými stĺpmi, porastená okrasnými popínavými rastlinami) tal. archit.
glorieta (otvorená malá s. s vyhliadkou) franc. archit.
belvedér tal. archit.
bellevue /belvi/ (reprezentačná neobytná s., spravidla v strede záhrady s vyhliadkou, letohrádok) franc. archit.
eremitáž (osamelý belvedér v romantickom parku) gréc.-franc. kniž.
sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná samostatná s. pri zámku, paláci, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.
belaria (okrasná vyhliadková s. v parku) tal. archit.
rondel (s. na pôdoryse kruhu al. oválu) franc. archit.
rotunda (s. s okrúhlym pôdorysom) lat. archit.
oktogón (s. na pôdoryse osemuholníka) gréc. archit.
tholos
tolos (s. s kruhovým pôdorysom a kužeľovitou strechou slúžiaca na rôzne účely, napr. ako hrobka, chrám) gréc. archit.
pylón (okrasná vežovitá s., ozdobný stĺp, veža v tvare zrezaného ihlana, pôvodne v staroegypt. architektúre) gréc. archit.
megarón (s. na pravouhlom pôdoryse s miestnosťou a otvorenou stĺpovou predsieňou) gréc. archit.
domurbia (s. s viacerými funkciami popri funkcii obytnej) lat. archit.
villa rustica /-ka/ (starorím. obytný dom na vidieku) lat.
villa suburbana (starorím. obytný dom pred mestom) lat. hist.
villa urbana (starorím. obytný dom v meste) lat. hist.
inzula (starorím. viacposchodový dom bez átria) lat.
tembe (východoafr. štvorboková s.) bant. geogr.
hotel (s. na prechodné ubytovanie a stravovanie) franc.
ubikácia (budova na spoločné, hromadné ubytovanie, ubytovňa) lat.-tal.
hospic
hospitál (útulok pre pocestných, pútnikov) lat. hist.
xenodochium (útulok pre deti, chorých a starých) gréc. hist.
fakulta (s., kde je umiestnená samostatná časť vysokej školy) lat.
internát lat.
intrák (s. na ubytovanie, stravovanie, prípadne výchovu žiakov, študentov al. učňov) lat. slang.
konvikt (internát na ubytovanie a stravovanie študentov pod kláštorným dozorom) lat.
burza (internát na ubytovanie študentov; stredoveký študentský domov) lat. hist.
sororita (internát na ubytovanie a stravovanie študentiek vysokých škôl v USA) lat. zastar.
college /kolidž/ lat.-angl.
kolégium (vysoká škola v USA a stredná al. vysoká škola vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.
kampus (budovy a pozemok väčšej školy) angl.
kasárne
kasáreň (s. na ubytovanie vojakov) franc.-nem.
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
squat /skvot/ (opustená s. určená na zbúranie, ale neoprávnene obsadená skupinou ľudí, bezdomovcami) angl.
pauperia (s. pre chudobných a chorých pri stredovekých kláštoroch) lat. hist.
izolácia (s. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc.
galéria tal.
pinakotéka (s., v kt. sa nachádza zbierka obrazov, sôch, umeleckých predmetov, obrazáreň) gréc.
kino gréc.
biograf (s. pre film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.
multikino lat. + gréc.
multiplex (kino s viacerými sálami) lat.
reduta (s. na usporadúvanie plesov a pod.) franc.
odeón (koncertná, div. al. zábavná s.) gréc. zried.
archív (s. na zhromaždovanie, spracovanie a úschovu písomných dokumentov) gréc.
bibliotéka (budova na zbierku kníh, knižnica) gréc.
univerzitka (knižnica vysokej školy, univerzity) lat. hovor.
skéna
skéné (div. s. pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium, časť antického divadla) gréc. hist.
ódeion (s. pre recitačné a hud. prednesy s pravouhlým pôdorysom a stupňovitým hľadiskom v starom Grécku) gréc.
štadión (s. pre šport. súťaže, veľké šport. ihrisko s hľadiskom) gréc.
koloseum (starorím. kruhová s. na hry, zápasy gladiátorov a pod.) lat.
palaistra
palaestra
palestra (s. slúžiaca ako zápasisko pre päťboj v starogréc. mestách; súčasť verejných kúpeľov v starom Ríme so štvorcovým voľným priestranstvom v strede, stĺpovými arkádami a priliehajúcimi miestnosťami okolo, napr. telocvične, šatne a pod.) gréc. hist.
naumachia (s., v kt. sa konali hry napodobujúce veľké námorné bitky) gréc. odb.
hipodróm (dostihová dráha, budova s jazdiarňou, so stajňami a pod.) gréc.
parlament (s., v kt. zasadá zhromaždenie poslancov vykonávajúce zákonodarnú moc, zákonodarný, zastupiteľský zbor) franc.
Kapitol (budova Kongresu vo Washingtone v USA) lat.
ekléziasterion
ekkléziasterion (s. na konanie snemov v antických Aténach) gréc.
supermarket angl. obch.
univermag (samoobslužná veľkopredajňa, obchodný dom) rus. skr. zastar.
hypermarket angl.
magazín (veľký obchodný dom, veľkopredajňa) arab.-angl.
megastore /-stór/ (veľký obchod) angl.
macellum (s. slúžiaca na predávanie, tržnica v starom Ríme) lat. archit.
burza (s. na obchodovanie s cennými papiermi al. tovarom) lat.
colnica nem.
douane /duan/ (s. na kontrolu tovaru prevážaného cez hranicu) franc.
hiparchion (starogréc. s. pre voj. úrady) gréc. archit.
bazilika (starorím. obchodná al. súdna s. s bočnými loďami) gréc.-lat. archit.
inžinierska s. (doprav., vodná a špeciálna s., cesta, most) franc. stav.
infraštruktúra (súbor stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu a pod.) lat. stav.
komunikácia (s. určená na pohyb doprav. prostriedkov, dopravu surovín, tovaru, energie, správ a pod. po zemi, pod zemou, vo vzduchu, po vode i v potrubiach) lat.
radiála (komunikácia smerujúca od stredu mesta k jeho obvodu) lat. stav.
estakáda (pozemná komunikácia uložená na stĺpoch al. pilieroch, mostná konštrukcia; ochranná vodná s. z pilót) franc. stav.
rampa (zvislá al. šikmá komunikácia spájajúce rôzne výškové úrovne pre chodcov al. vozidlá) franc.
tunel (podpovrchová pozdĺžna komunikácia slúžiaca na spojenie dvoch miest na povrchu zeme) angl.
subway /sabvej/ (tunel v USA a Veľkej Británii) angl.
eurotunel (tunel medzi Francúzskom a Veľkou Britániou) vl. m. + angl.
remíza (s. na odstavenie vozňov, najmä verejnej dopravy, vozovňa) franc.
depo (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
viadukt (vyvýšená dopravná s. vedúca ponad údolie, vodný tok, iné cesty a pod., najmä s oblúkmi) lat.-angl.
akvadukt (rím. oblúkový most na privádzanie vody samospádom) lat.
akvapolis (s. vybudovaná na vodnej hladine, napr. vrtná plošina, letisko) lat.
planetárium (s. so zariadením na znázornenie pohybov nebeských telies) gréc.-lat. astron.
kláštor lat.-nem.
münster nem. archit.
skit (sídlo rehoľného spoločenstva, spoločné obydlie rehoľníkov) gréc. zastar.
kapitula (sídlo zboru kanonikov) lat. cirk.
baptistérium (samostatná starokresťanská a stredoveká s., najmä osemuholníková, s nádržou na krstenie uprostred) gréc.-lat. archit.
edikula (malá samostatná s. na umiestnenie sochy, s podporami a štítom, výklenok) lat. archit.
krematórium (s. na vykonávanie spopolnení mŕtvych a smútočný obrad) lat.
castrum doloris /kastrum dolóris/ (dom smútku, bolesti, s vystavenou rakvou) lat.
kolumbárium (s. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
westwerk (samostatná s. pre vladára predstavaná na západnej strane ranokresťanskej baziliky s mohutnou strednou vežou) nem. archit.
mešita (moslimská chrámová s., moslimská modlitebňa) arab.
vihára (ind. kláštorná s. vytesaná v sklalách, skalný kláštor) sanskrit archit.
pagoda (budhistická vežovitá chrámová s. s obrysom stupňovito sa nahor zužujúcim, juhovýchodná Ázia) hind.-port.
stúpa sanskrit
dágoba
dagop
tope (budhistická náb. s. v podobe pohrebnej mohyly so schránkou na pozostatky al. pamätníka) sinhal. archit.
ášram (obydlie hinduistického kajúcnika) sanskrit náb.
panteón (s. na pochovávanie al. posmrtné uctievanie významných osobností) gréc.
pompeion (starogréc. s. na prípravu slávnostného sprievodu a uloženie pohrebného náčinia) gréc. archit.
nymfeum (s. zasvätená vílam, bohyniam prameňov) gréc.-lat. archit.
trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol.
zikkurat (kultová vežovitá stupňovitá staroveká s. v Mezopotámii) semit. archit.
pyramída (obrovská ihlanovitá s. v starom Egypte a Amerike, hrobka egyptských kráľov) egypt.-gréc.
megalit (veľká kamenná kultová al. pohrebná s.) gréc. archeol.
Stonehenge (megalit vo Veľkej Británii) vl. m.
kromlech (s. z hrubo opracovaných a zvisle postavených veľkých kameňov usporiadaných najmä do kruhu, hore spojených vodorovným kameňom, kultový význam) kelt.
trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol. porovnaj obydliesídlo 2hoteldivadloškolapaláchradzámok 1pevnosťopevnenievežaúrad 2kostolkaplnkakláštorchrámhrobkapomníkhrádza 1 a pod.

pozemok

pozemok
parcela (vymedzený, ohraničený p., najmä na stavanie) franc.-nem.
park (okrasný p. so zeleňou na oddych a zotavenie, pestovaná záhrada, sad) angl.-franc.
enkláva (p. obklopený z väčšej časti lesom) franc. les.
tarata (pasienok pre dobytok pri trojpoľnom systéme) nem.-maď. hist.
parafikát (pôda vyňatá z poľnohosp. výroby na kameňolomy, ťažbu, sklady a pod.) lat. práv.
grunt (gazdovské pozemky, sedliacky statok) nem. hovor.
kléroi
kléros (prídel pôdy občanom gréc. obcí, mestských štátov) gréc.
copyhold /kopihould/ (prepožičanie pôdy roľníkom za platbu, spravidla doživotne, Anglicko 14. – 20. st.) angl. hist.
doména (pozemkové vlastníctvo, veľké panstvo, statky) franc. hist.
domínium (feudálne panstvo, statok, veľkostatok) lat. hist.
latifundium (veľké pozemky v súkromnom vlastníctve, statok, veľkostatok) lat.
patrimónium (šľachtické pozemkové vlastníctvo, feudálny veľkostatok, panstvo) lat. hist.
donácia (statok darovaný uhorským panovníkom šľachte, panstvo) lat.
léno
manstvo (p., majetok, výsady, úrad, kt. dáva al. prepožičiava vlastník, feudál do doživotného al. dedičného užívania) nem.
benefícium (p., majetok al. úrad udelený panovníkom za preukázané služby) lat.
feod nem.
feudum (benefícium spojené s dôchodkami) lat. hist.
urbár (poddanská pôda v Uhorsku) lat. hist. práv.
urbariát (majetok zapísaný v súpise pôdy, majetku, poddaných v Uhorsku) lat.-nem. hist. práv.
sesia (poddanský urbársky p., majetok) lat.
dominikál (šľachtický, vrchnostenský p., do 1757 nepodliehajúci dani, panská pôda) lat. hist.
rustikál (pôda vo vlastníctve feudála a v držbe poddaného roľníka, kt. na nej za poplatok sídlil a obrábal ju) lat. hist.
otčina
votčina (pozemkový rodový majetok odovzdávaný podľa nástupníctva, feudálna pozemková držba) rus. hist.
ejido /-chi-/ (obecná pôda, pasienky a lesy v Španielsku a jeho kolóniách) špan.
čiftlik (p. s právom dedičného vlastníctva v osmanskej ríši, 18. st.; voj. léno v osmanskej ríši) tur.
timara (malý pozemkový majetok v osmanskej ríši spojený s voj. povinnosťou) perz.-tur. hist.
has (pôdny fond pre potreby dvora v islamských krajinách, z kt. panovník prideľoval dočasné držby) arab.
džágir (pozemkový funkčný údel v ind. mughalskej ríši, léno) perz.
kampus (p. a budovy väčšej školy) angl. porovnaj pole 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 18. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.