Výsledky vyhľadávania

závit

gvint nem. slang.
šnek (nekonečná skrutka prenášajúca pohyb hriadeľa na ozubené koleso, skrutkový z., hriadeľ so závitmi, závitovka) nem. slang.
volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový z. ako ozdoba, závitnica) lat. archit.
liliput (zvlášť malý z.) vl. m. polygr.
mikrogýria (nadmerne malé závity mozgu) gréc. anat.

ozdoba

cifra maď.? hovor.
paráda (okrasa, výzdoba na maľbe, na šatách, v hudbe, tanci a pod.) špan. hovor.
dekor franc.
dekórum (výzdoba, okrasa) lat.
tretka (drobný ozdbobný predmet) nem. hovor.
japonéria (o. jap. pôvodu) vl. m.
fleuron (o. na jedlách z maslového cesta) franc. kuch.
o. na odeve, na tele
aplikácia (látková al. kožená o. našívaná na látku, nášivka) lat. krajč.
šperk nem.
precióza (ozdobný predmet z drahých kovov a kameňov, skvost) franc. zastar.
bijou /bižu/ (o., najmä napodobnenina) franc. zried.
bižutéria (o. z kovu, skla a pod. napodobujúca pravé šperky, módny doplnok) franc.
žabó (pri krku naberaná, zriasená o. šiat, košieľ, blúzok) franc.
boritaš (o. zo šnúrok na kroji al. šatách, módny doplnok) maď.
rozeta (o. v tvare ružice na dámskych šatách) franc. zastar.
kokarda (čepiec, stužka, štítok, odznak v podobe zvinutej ružice v nár. farbách) franc.
punt (stužková o. ženského kroja zakrývajúca vpredu nedopätú šnurovačku al. živôtik) nem. etnog.
fiší (náprsná naberaná o. odevu, čipkový náhrdelník) franc.
pleréza (o. dámskeho klobúka z pštrosích pier) franc. hist.
forgov (o. na klobúku z pier, súčasť kroja) maď. hist.
egreta (o. hlavy z volavčích pier, najmä s diamantami a perlami) franc.
diadém (zdobená kráľovská čelenka, drahocenná ozdoba hlavy, šperk na ozdobu hlavy) gréc.
parta (ozdobený venček al. čelenka, súčasť kroja) nem.
vavrín lat.-poľ.
laur (veniec z vetvičiek juhoeurópskeho kra udeľovaný v starom Grécku víťazom) lat. bás.
brošňa (ozdobná spona) franc.
agrafa (ozdobná spona na spínanie odevu) franc.
klipsňa (ozdobná stláčacia spona) angl.
pektorál (ozdobná náprsná spona plášťa v antike a stredoveku) lat.
fibula (zdobená kovová spona na zopnutie odevu na pleciach al. prsiach) lat. archeol.
brazoleta zastar.
brazoletňa (náramok) franc. zastar. hovor.
oringla (visiaca náušnica) nem. slang.
klipsňa (stláčacia náušnica) angl.
lunica (v dolnej časti mesiačikovito rozšírená náušnica, pôvodne veľkomoravská) lat. archeol.
butón (briliantový gombík al. náušnica) franc. klenot.
medailón (ozdobný prívesok s portrétom nosený na krku) tal.-franc.
torques /-kvés/ (starorím. a kelt. bronzová, zlatá al. strieborná o. z drôtu al. tyčinky, nosená na krku, nákrčník) lat. archeol.
filigrán (o. z jemného drôtika, vlákna z drahého kovu) lat.
vampum (indiánska o., rôznofarebné mušle navlečené na šnúru al. prišité na opasok) indián.
tutulus (kovová gombíková o., najmä bronzová, na slávnostnom odeve al. konskom postroji) lat. archeol.
faléra (kovový ozdobený kotúč na konskom postroji) gréc. hist.
galantéria (drobné ozdobné predmety) franc.
halže (drobný ozdobný predmet spomínaný v biblii) nem. plur. porovnaj prívesok
architektonická, výtvarná o.
ornament lat.
ornamentika (o. využívajúca prírodné, geometrické al. figurálne prvky) lat. výtv.
štuka tal.-nem. stav.
štukatúra (o. zo zmesi jemného piesku a sadry al. vápna) tal. stav.
lysis /-zi-/
sgrafito /zgra-/ (nástenná výzdoba vzniknutá vyškrabaním v bielej omietke, pod kt. je vrstva tmavej farby) tal. výtv.
mozaika (plošná výzdoba z drobných farebných kamienkov, skielok a pod.) tal. výtv.
supraporta (výzdoba výplne poľa nad dverami) lat. výtv.
suprafenestra (výzdoba výplne poľa nad oknami) lat. výtv.
lýza (antický rímsový ukončujúci článok) gréc. archit.
kyma (antický vodorovný architektonický článok pôvodne podporujúci rímsu, listovec, vajcovec, laloška) gréc. archit.
šlic (zárez v hlave skrutky) nem. slang.
glyf (zvislý zárez vo vlyse dórskeho slohu) gréc. archit.
diglyf (o. na dórskych stĺpoch zložená z dvoch záhybov, žliabkov, bez zrezania bočných strán, dvojrez) gréc. archit.
triglyf (o. na dórskych stĺpoch zložená z troch zvislých záhybov, žliabkov, vlys) gréc. archit.
medailón (plastická výzdoba na stene kruhového al. oválneho tvaru) tal.-franc.
kartuša (ozdobný plastický rozvinutý okraj okolo erbu a pod., renesancia a barok) tal.-franc.
antemión (plastický al. maľovaný pásový ornament s rastlinnými motívmi v antickej architektúre) gréc. archit.
astragal (ozdobný vodorovný motív antickej architektúry z drobných okrúhlych tvarov, perlovec, vajcovec) gréc. archit.
trèfle /trefl/ (ďatelinový trojlist, trojlístok) franc. výtv.
girlanda (oblúkovitá výzdoba z kvetín, listov, stúh, kvetinový záves) franc.
plateresco /-sko/ (bohatá trojrozmerná o. v špan. renesancii) špan. archit.
rokaj (rokokový ornament vychádzajúci z tvaru mušle) franc. výtv.
lambrekýn (rokokový ornament v tvare oblúkového závesu s čipkami al. strapcami) hol.-franc.
groteska (ornament s rastlinnými, živočíšnymi, archit. a inými motívmi) tal. výtv.
arabeska tal.-franc. archit. výtv.
moreska (súmerný ornament z geom. a rastlinných tvarov) špan. archit. zastar.
rozeta (ornament v tvare štylizovanej ruže, ružica) franc. archit. výtv.
guta (ornament v tvare valca, ihlana, kužeľa, na rímsach dórskeho slohu a v baroku) lat. archit.
festón (zavesený maľovaný al. plastický polveniec zo štylizovaných kvetov, listov al. plodov, prepletený al. zakončený stuhou, kvetinový záves) tal.-franc. archit.
brodéria (ornament z buxusu a farebného piesku) franc. záhr.
bézant (ornament zostavený z kruhov) lat.-franc. archit.
maureska (ornament tvorený súmernými štíhlymi rastlinnými motívami štylizovanými do plochy vychádzajúci z islamského umenia) franc.
palmeta (vejárovitý ornament v podobe palmového listu) franc. archit. výtv.
akant (ornament v podobe bodliaku, najmä na hlaviciach antických stĺpov) gréc. archit.
maskarón (ornament v podobe ľudskej tváre) arab.-tal.
entrelac (ornament v podobe prepletených geom. vzorov, pletenec) archit.
volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit, závitnica) lat. archit.
meander (jednoduchý pásový geometrický ornament zo zvislých a vodorovných čiar) vl. m.
lizéna (murovaný al. v omietke urobený zvislý plochý pás členiaci múr, bez pätky a hlavice) franc.-nem. stav.
akroterion (antický, renesančný a klasicistický ukončujúci prvok na rohoch a štítoch stavieb vo forme vejárovitej rastliny al. s postavou človeka, zvieraťa) gréc. archit.
gorgoneión (antický ornament, uťatá hlava Medúzy, motív v antickom výtv. umení) gréc.
panoplia (nástenná o. z rytierskej výzbroje) gréc.
kanel (žliabková o. na sklárskych a hrnčiarskych výrobkoch) franc. odb.
droléria (ornament s figurálnym, zvieracím al. fantastickým motívom, najmä ako maľba na okrajoch gotických rukopisných kníh, nevyberaný svetský výjav ako plastika na chórových laviciach) franc. archit.
filigrán (výzdoba iniciál v gotickej knižnej maľbe) lat.
iluminácia lat. výtv.
miniatúra (knižná stredoveká maľba, výzdoba rukopisných textov) lat.-tal.
parergón (výzdoba v rohoch starých máp) gréc. geogr.
pćte-sur-pćte /patsürpat/ (jednofarebná, najmä biela, reliéfna výzdoba na farebnom povrchu porcelánu al. kameniny, v Anglicku) franc. výtv.
bilet (šachovnicový normandský ornament) franc. archit.
bibelot (malý bytový ozdobný predmet, najmä zlatnícke dielo) franc.
japonéria (umelecký al. ozdobný predmet jap. pôvodu) vl. m.
hud. o.
abbelimento (okrasa) tal. hud.
koloratúra tal. hud.
tiráda (o. spevu náročnými speváckymi prvkami) franc. lat. hud.
fioritúra (okrasa v speve) tal. hud.
acciaccatura /ačakatú-/ (melodická o., keď hlavnému tónu predchádza krátky vedľajší príraz) tal. hud.
melizma (melodická o., rad tónov spievaných na jednu slabiku, najmä v orient. a cirk. hudbe) gréc. hud.

časť

pars lat.
mero- (súčasť, zložka, prvok, základný článok) gréc. v zlož. sl.
element (najjednoduchšia č. celku, zložka, prvok) lat.
segment (úsek, zložka, prvok) lat. kniž.
sekcia (zložka, súčasť) lat.
gros /gro/
gro (hlavná, podstatná č., jadro, väčšina) franc. kniž.
leonina pars (prevažná č., leví podiel) lat. kniž.
ingrediencia (prísada, súčasť, zložka) lat. odb.
etapa (č. cesty, dráhy, napr. v športe, štafete) franc.
rajón (č. územia ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
sektor (úsek, zložka väčšieho celku, činnosti) lat.
intravilán (zastavaná č. územia obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.
exteriér (vonkajšia č., vonkajší priestor, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorná č., vnútorný priestor, vnútrajšok) franc.
pasáž franc.
pasus (č. umeleckého diela, najmä lit. al. hud., úryvok, výňatok, úsek) lat. kniž.
partia lat.
pasáž (č. umeleckého diela, najmä lit. al. vedeckého, úryvok, výňatok; malá, zlomkovitá č. celku všeobecne) franc. lat.
epocha (obsiahla ucelená č. umeleckého diela, napr. filmu) gréc.
percento (stá č. celku, stotina) lat.
promile (tisícina čísla považovaného za základ) lat.
partikula (nepatrná č., čiastočka) lat. odb.
atóm (najmenšia č. chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie fyz., chem.; nepatrná časť, čiastočka expr.) gréc. porovnaj častica 1
kvóta (pomerná č., pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, stanovený počet) lat.-tal.
elita (najlepšia, vyberaná č. určitého celku; vyberaná, najlepšia č. spoločnosti, skupiny, výkvet) franc.
fakulta (č. vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
komora (č. zákonodarného, zastupiteľského orgánu) gréc.-lat.
senát (horná komora v niektorých štátoch) lat. polit.
kolónka lat.-franc.
rubrika (č. tlačiva na vyplnenie určitých údajov často vymedzená čiarami) lat.
oikumena /oj-/ (známa č. sveta, v starom Grécku) gréc.
set (ucelená samostatná č. šport. zápasu, <i>sada</i> v tenise, volejbale a pod.) angl. šport.
per partes (po častiach, postupne) lat. práv. mat.
totum pro parte (celok za č.) lat. lit.
pars pro toto /tó-/ (č. za celok, č. namiesto celku) lat. lit.
tomus gréc.-lat. kniž.
volúmen (diel knihy, lit. diela, zväzok) lat. kniž.
maieutika (č. rozhovoru, keď sú účastníci vyzvaní na tvorbu vlastných myšlienok, riešení, nájdenie pravdy) gréc. filoz.
perorácia (záverečná č. reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky) lat. kniž.
perex (širšie vysádzaná č. článku) lat. žurn.
rubrika (č. časopisu, novín, vyhradená pre články z určitého odboru) lat. žurn.
paragraf (č. práv. normy presne vymedzená číslom) gréc.
dispozícia (č. práv. normy, kt. určuje pravidlá správania účastníkov práv. vzťahov) lat. práv.
petit (č. žaloby s návrhom rozhodnutia súdu, žalobný nárok) lat. práv.
enunciát (rozhodujúca, základná č. súdneho rozhodnutia) lat. práv.
morféma (najmenšia č. slova, kt. má vecný al. gramatický význam, najmenšia významová jaz. jednotka) gréc. lingv.
afix (morféma stojaca pred koreňom slova, za ním al. v ňom) lat. lingv.
preverbium (morféma pred koreňom slova, predpona) lat. lingv.
O’ /ou/ (prefix v ír. priezviskách vzniknutých z mena al. zo zamestnania otca) ír.
infix (morféma vložená do koreňa slova) lat. lingv.
sufix (morféma za koreňom slova, prípona) lat. lingv.
postfix (morféma pripojená k slovu, napr. -sia pri slovesách v ruštine) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
kapitola (pomerne samostatná č. lit. diela, hlava) lat.
lekcia (kapitola v učebnici) lat.
arza (č. stopy, slabika bez metrickégo dôrazu, ľahká doba) gréc. lit.
téza (č. stopy, slabika s metrickým dôrazom, ťažká doba) gréc. lit.
refrén franc.
tornáda (č. básne al. piesne, kt. sa pravidelne opakuje) špan. lit.
verš (rytmicky organizovaná č. básne, sled slov usporiadaných rytmicky, jeden riadok básne) lat.
kólon (úsek verša al. vety spojený jedným hlavným prízvukom) gréc.
invokácia (úvodná č. eposu, v kt. básnik vzýva múzy) lat. lit.
akt (č. dram. diela, dejstvo) lat.
časti klasickej divadelnej hry, drámy, tragédie
prológ gréc. lit.
protáza (úvodná č., zoznámenie s postavami a prostredím, úvod) gréc. div.
konflikt (zauzlenie deja) lat.
kríza (vyvrcholenie konfliktu) gréc.
peripetia (zvrat vo vývoji deja) gréc.
katastrofa (záverečná č., konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.
finále (záverečná scéna div. hry; záverečná č. hud. skladby) tal.
epilóg (záver diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry al. zhrnutím obsahu diela, doslov al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov; samostatná č. hud. skladby, dohra) gréc.
parabáza (č. komédie, v kt. autor ústami zboru hovorí svoj názor) gréc. lit.
exodus (odchod zboru) gréc.-lat.
stretta (č. hud. sklady, koncertu, árie v živom tempe) tal. hud.
postlúdium (improvizovaná hra na organe po skončení omše, improvizované finále, dohra) lat. hud.
promulgácia (č. listiny, kde vydavateľ vyjadruje úmysel uviesť jej obsah do všeobecnej známosti) lat.
preambula (úvodná č. listiny, predhovor, úvod, napr. ústavy, stanov a pod.) lat.
časti textu stredovekej listiny
invokácia (úvodná č.) lat. hist.
proemium (č. s uvedením dôvodu jej vzniku) lat. hist.
diplomatika (č. uvádzajúca dôvody jej vydania) lat.
komináca (väčšinou predposledná č., vyhrážka narušiteľovi práv. ustanovení trestami) lat.
aprekácia (č. v závere listiny, modlitba za jej platnosť, napr. ámen) lat.
eschatokol (záverečná č. s podpismi svedkov, kancelárskych úradníkov al. vydavateľa a údajmi o čase a mieste vzniku) gréc.
koroborácia (posledná č. s ohlásením spôsobu jej overenia, najmä pečaťou, utvrdenie) lat.
kolofón (záverečná č. textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi) gréc.
plika (zosilnenie dolnej č. stredovekej listiny, prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie) lat. odb.
juxta (diel listiny, kt. zostane po odtrhnutí oddeliteľnej časti listiny, napr. č., kt. zostane v šekovej knižke po odtrhnutí šeku) lat.
mišna (prvá č. talmudu, písomne zachytená ústna tradícia) hebr.
gemara (druhá č. talmudu, zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej č.) hebr.
haftara (č. textu Starého zákona, Prorokov, kt. sa číta v synagóge po čítaní z tóry počas šabatu, veľkých sviatkov a posvätných dní)
súra (kapitola koránu) arab. náb. porovnaj kniha 2
lóža (oddelená č. hľadiska, napr. divadla) franc.
galéria (č. hľadiska, najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná č. antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
skéné (č. antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (č. antického divadla, priestor pre zbor s oltárom) gréc. hist. div.
chór (č. antického divadla, priestor pre tanec) gréc.
epóda (záverečná č. antického chóru) gréc.
suburbium (pomerne samostatná štvrť veľkomesta s určitou doplnkovou funkciou) lat. archit.
dormitórium (časť mesta bez pracovných a kultúrnych príležitostí, slúžiaca len na obytné účely) lat. archit.
periféria (okrajová štvrť, okraj mesta, predmestie) gréc. porovnaj predmestie
časti oltára
menza (oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.
stipes (podnožie)
predela (podstavec oltára na oltárnom stole) tal. cirk.
frontale (ozdobný kryt al. záves prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod.) lat. výtv. cirk.
cibórium lat.
tabernákulum (nadstavba al. strieška nad oltárom na stĺpoch) lat. archit.
baldachýn (strieška al. ozdobný kryt zavesený nad oltárom) vl. m. cirk.
umbela (menší oválny baldachýn na prenášenie oltárnej sviatosti) lat. cirk.
retabulum (nadstavec oltára, zadná stena s maľbami a so sochami) lat. cirk. výtv.
sepulcrum (priestor na relikvie)
tabernákulum (schránka na oltárnej doske na uloženie hostie) lat.
časti omše
epiklézia (zložka eucharistie v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, prosba kňaza o premenu chleba a vína) gréc. cirk.
prefácia (čítaná al. spievaná úvodná modlitba pred pozdvihovaním, predspev pred pozdvihovaním) lat. cirk.
ofertórium (obetovanie) lat. cirk.
sekvencia (č. omše, kt. vznikla osamostatnením chorálu aleluja, medzispev) lat. cirk.
epištola (č. omše, pri kt. sa číta výňatok z listu apoštola veriacim) gréc. cirk.
evanjelium (č. omše, pri kt. sa čítajú spisy apoštolov o živote Krista) gréc. cirk.
pašie (čítané al. zhudobnené evanjelium opisujúce poslednú večeru, zatknutie, súd, smrť a pohreb Krista) lat. cirk.
graduále (č. omše medzi epištolou a evanjeliom, medzispev) lat. cirk.
Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, <i>Pane, zmiluj sa</i>) gréc.
homília (č. omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.
exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe) lat. cirk.
perikopa (výňatok, úryvok z Biblie čítaný počas bohoslužby určité nedele a sviatky) gréc. cirk.
matutínum (prvá, ranná č. kňazských a rádových hodiniek, modlitieb konaných povinne v určitom čase) lat. cirk.
karoséria (vrchná č. automobilu tvoriaca priestor na dopravu osôb al. nákladu) franc.
tudor (uzavretá dvojdverová štvormiestna dvojradová karoséria s pevnou strechou) angl. hovor.
hatchback /hečbek/ (šikmo sklonená zadná časť karosérie s dverami) angl.
limuzína (uzavretá (štvordverová) karoséria osobného auta) franc. vl. m.
landaulet (karoséria zatvoreného automobilu so sklopnou strechou vzadu) franc.
roadster /roudster/ (dvojsedadlová karoséria športového auta s plátennou strechou) angl.
targa (karoséria s odnímateľnou tuhou strechou) tal. porovnaj auto
korba (č. nákladného cestného vozidla, kde sa ukladá materiál) nem.
modul (oddeliteľná č. kozmickej lode určená na pristátie) lat. kozm.
prova (predná č. lode, čelo, predok) port. lod.
korma (zadná č. lode nad kormidlom) ind.-rus.
outor (č. lodného trupu v mieste, kde prechádza lodné dno do bokov) ?
rostrum (zobák na čele starorím. lode na prerážanie nepriateľských lodí) lat. hist.
rejda (vonkajšia č. prístavu hraničiaca s morom al. riekou, kotvisko) hol. lod.
centroplán (stredná č. krídla spojená s trupom, ku kt. sú pripevnené vonkajšie nosné plochy) lat. let.
trakt (č., krídlo väčšej budovy) lat. archit.
antikum (predná č. rím. obytného domu) lat. archit.
taberna (hosp. č. rím. domu) lat. archit.
rizalit (predsunutá č. priečelia stavby v celej výške) tal. stav.
sokel (spodná č. stavby) franc.-nem. stav.
tambur (č. stavby medzi sférickými trojuholníkmi a kupolou, niekedy s oknami, bubon) arab.-franc. archit.
parter (rovinná č. záhrady rozdelená na pravidelné záhony pred zámkom) franc. záhr.
hárem (č. moslimského domu vyhradená ženám) arab.-tur.
zenana (hárem v Iráne a Indii) perz.
časti antického stĺpa
abakus (č. hlavice, štvorcová krycia doska, platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.
echinos (č. hlavice dórskeho stĺpu medzi driekom stĺpa a krycou doskou, v tvare taniera) gréc. archit.
epitrachélium (krčok stĺpovej hlavice tvoriaci prechod medzi hlavicou a driekom dórskeho stĺpu) gréc. archit.
ankóna (nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl) lat. archit.
spira (pätka stĺpa) gréc. archit.
torus (vypuklý polkruhový prstencový podporný článok pätky stĺpa) lat. archit.
trochilos (ustupujúci spojovací článok al. vzpera pätky stĺpa, vodorovný žliabok) gréc. archit.
plinta (najnižšia č. päty stĺpa, podnožná doska pod stĺpom) gréc. archit.
časti antickej gréckej rímsy
gejzon (hlavná č., doska) gréc. archit.
kyma (podporujúci článok) gréc. archit.
sima (ukončujúci vodorovný článok, žliabkovnica) lat. archit.
entablatúra (č. stĺporadia s vlysom a rímsou, kladie) lat. archit.
vlys franc.-nem.
fryz (stredná č. kladia medzi architrávom a rímsou) franc.-nem. archit. zastar.
epistylión (spodná č. trámovia vodorovne ležiaca na hlaviciach antických stĺpov, hlavný vodorovný trám, podrímsie) gréc. archit.
volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit ako ozdoba, závitnica) lat. archit.
frakcia (č. produktu oddelená zo zmesi látok destiláciou, zrážaním a pod.) lat. chem. tech.
kvadrant (jedna zo štyroch častí roviny vzniknutá rozdelením roviny pravouhlými súradnicovými osami, štvrtina kruhu) lat.
segment (úsek kruhu, kruhový výsek) lat. odb.
anergia (č. energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
exergia (č. energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
ekotón (hraničná č., prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.
terén (č. zemského povrchu, jeho prirodzený al. upravený tvar) lat.-franc.
ekumena (č. Zeme trvalo obývaná a pozmenená činnosťou človeka) gréc. ekol.
anekumena (č. Zeme trvalo neobývaná a nevyužívaná) gréc. ekol.
subekumena (č. Zeme človekom obývaná a využívaná iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
litosféra (vrchná č. Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.
tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.
sial (vonkajšia č. zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.
sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.
umbra (tmavšia vnútorná č. slnečnej škvrny)
penumbra (svetlejšia vonkajšia č. slnečnej škvrny, polotieň okolo jadra slnečnej škvrny) lat. astron.
lagúna (č. mora oddelená piesočným valom od voľného mora) tal.
eulitorál (príbrežná č. vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a na jeseň) gréc. + lat. vod.
hypotalamus (spodná č. medzimozgu tvoriaca dno tretej mozgovej komory, podlôžko) gréc. anat.
epifýza (č. medzimozgu stavovcov, stopkatá výdutina medzimozgu) gréc. anat.
epifýza (koncová kĺbová č. dlhej kosti, koniec dlhej kosti) gréc. anat.
diafýza (stredná č. dlhej kosti, stred dlhej kosti) gréc. anat.
prominencia (vyčnievajúca č. kosti a pod., výčnelok) lat. anat.
hypogastrium (č. brucha pod pupkom, podbrušie) gréc. anat.
abdómen (č. tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány, brucho) lat. biol.
ileum (dolná č. tenkého čreva, bedrovník) gréc.-lat. anat.
jejunum (stredná č. tenkého čreva, lačník) lat. anat.
phalanx /fa-/
falanx gréc. anat.
falango- (článok prsta na končatine) gréc. v zlož. sl.
lunula (belavá č. nechta pri koreni) lat. anat.
sekvester (odumretá č. tkaniva) lat. lek.
explantát (oddelená č. rastliny al. živočícha pestovaná pri stabilných podmienkach na živnej pôde) lat. odb.
akrón (najprednejšia č. tela hmyzu) gréc. zool.
mezotorax (druhá, stredná č. hrude hmyzu, stredohruď) gréc. zool.
metatorax (tretia č. hrude hmyzu, zadohruď) gréc. zool.
abdómen (posledná č. tela článkonožcov, zadoček) lat. biol.
opistoma (posledná, zadná č. tela niektorých bezstavovcov, pavúkov) gréc. zool.
metaméra (pravidelne sa opakujúci článok tela živočíchov, článkonožcov) gréc. zool.
pedicellus (druhý článok tykadla hmyzu so zmyslovým orgánom na vnímanie vlnenia) lat.
torus (č. kvetnej stopky s kvetnými časťami, kvetné lôžko) lat. bot.
internódium (č. stonky rastlín medzi dvoma uzlinami, článok) lat. bot.
radikula (č. zárodku rastliny, kt. vyrastá pri klíčení do hlavného koreňa, korienok) lat. bot.
lot (č. pôdy vzniknutá rozdelením pozemkov v amer. prostredí) angl.
šál (č. hovädzieho stehna) nem. potrav.
sára (horná č. čižiem) maď.
lafeta (č. dela, kt. slúži na nastavenie hlavne dela a zaistenie stability dela, podstavec dela) franc. voj.
konštrukcia lat. stav.
skelet (nosná č., sústava, napr. stavby, kostra) gréc. stav.
rám (kostra, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo nesie, upevňuje) nem.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan, kostra) angl. tech.
suport (č. obrábacieho stroja nesúca nástroj, podstavec) lat.-angl. tech.
šachta (horná č. vysokej pece) nem. hut.
matrica (spodná č. lisovacieho stroja, lisovnica) franc.-nem. tech.
patrica (vrchná pohyblivá č. lisovacieho stroja, lisovník) lat. tech.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan) angl. tech.
rotor (otáčavá č. stroja, strojného zariadenia) lat. tech.
stator (pevná, nepohyblivá č. stroja, strojného zariadenia) lat. eltech.
izolátor (nevodivá, oddeľujúca č. elektrického zariadenia) tal.-franc.
franšíza (č. škody, kt. znáša poistený zo svojho, na vlastné náklady) angl. obch. práv.
tapecírung (čalúnená č. nábytku, najmä snímateľná) nem. hovor.

závitovka

šnek (nekonečná skrutka prenášajúca pohyb hriadeľa na ozubené koleso, skrutkový závit, hriadeľ so závitmi) nem. slang.

hriadeľ

rumpál (drevený h. s kľukou, ručný navijak) nem.
šnek (h. so závitmi, nekonečná skrutka prenášajúca pohyb hriadeľa na ozubené koleso, skrutkový závit, závitovka) nem. slang.

skrutka

šraub (s. všeobecne; lodná s., vrtuľa lod. zastar.) nem. hovor.
propeler (lodná s., vrtuľa) angl.-lat. tech.
propulzor (zariadenie vytvárajúce ťah potrebný na premáhanie odporu pri pohybe lietadla al. lode, s., vrtuľa, koleso, veslo a pod.) lat. tech.
šnek (nekonečná s. prenášajúca pohyb hriadeľa na ozubené koleso, skrutkový závit, hriadeľ so závitmi, závitovka) nem. slang.
garota (železný kruh so s. používaný na popravu zaškrtením, stredoveké Španielsko) špan. hist.